Zákon o použivatelnosti předpisů z doby nesvobody je legislatíva vydaná Ústavodárným Národním shromážděním republiky Československé dňa 2. října 1946. Primárnym cieľom tohto zákona je zrušenie a úprava právneho stavu predpisov vydaných počas tzv. doby nesvobody, t.j. obdobia od 30. září 1938 do 4. května 1945. Kľúčové ustanovenia tohto zákona zahŕňajú: zrušenie použivatelnosti všetkých predpisov vydaných pre pohraničné územia českých krajín (§ 1) a niektoré vnútorné predpisy na základe prílohy k zákonu (§ 2). Zákon tiež umožňuje, aby vláda rušila ďalšie predpisy prostredníctvom vládneho nařízení, ktorá musí byť schválená Národným shromážděním. Ďalej, zákon rozširuje použivatelnost predpisov z vnútornej oblasti na pohraničné územia, ak ešte neboli rozšírené (§ 4). Zákon teda obnovuje predchádzajúce právne pomery, ak boli ovplyvnené zrušením týchto neprijateľných predpisov. Tento zákon má dopad na osobné práva, právo na súdnu ochranu, a bezpečnosť a obranu štátu, hlavne tým, že sa snaží odstrániť právne reziduá z obdobia, kedy Československo nebolo slobodnou krajinou, a tým posilniť právny systém po obnovovaní štátnej suverenity.