Zákon o úpravě některých poměrů sirotčích pokladen je československý právny predpis prijatý 16. októbra 1946, ktorý upravuje správu a fungovanie sirotčích pokladen. Hlavným cieľom je reforma finančnej správy týchto inštitúcií s dôrazom na ochranu majetku sirotčích fondov a podporu péče o mládež. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú zákaz nového ukladania hotovosti chovancov do sirotčích pokladen, obmedzenie poskytovania nových hypotekárnych zápůjčiek a vzájomnú ručenie sirotčích pokladen za záväzky. Zákon tiež umožňuje prominutie dlhých úrokov z prodlení pri hypotekárnych zápůjčkach za určitých podmienok a vyžaduje, aby ročné čisté správne prebytky sirotčích pokladen boli použité ako príspevok na účely péče o chudobnú, opustenú a zanedbanú mládež. Pre správu likvidácie zrušených alebo rozdelených sirotčích pokladen v prechodne odlúčených územiach je zmocnený Minister financií, ktorý môže určiť peněžní ústav na uskutočnenie potrebných opatrení. Tento zákon odráža snahu o adaptáciu a modernizáciu administratívnych praktík týkajúcich sa sirotčích fondov v povojnovom Československu, s dôrazom na zvýšenú ochranu a efektivitu využívania dostupných zdrojov.