Zákon o pracovních poměrech osob nastoupivších presenční službu bol prijatý 16. januára 1946 v Československej republike. Jeho hlavným cieľom je upraviť pracovné pomery zamestnancov, ktorí nastúpili na presenčnú službu alebo vojenský výcvik v rámci náhradnej zálohy. Kľúčové ustanovenia tohto zákona zahŕňajú zachovanie pracovných pomerov počas trvania vojenskej služby s odkazom na predchádzajúci zákon z roku 1925 (č. 61 Sb.), ktoré sa týka zachovania pracovných pomerov počas vojenských cvičení. Výnimky zahŕňajú určité ustanovenia a odseky, ktoré sú v zákone explicitne uvedené. Zákon ďalej stanovuje, že zamestnanci nemajú nárok na dovolenku počas výkonu presenčnej služby, avšak táto doba sa započítava do rozhodného obdobia pre nárok na dovolenku. Takisto sa uznáva nárok na dovolenku za rok 1945 a poskytuje sa peňažná náhrada, ak nebolo možné ju čerpať pred nástupom do služby. Poskytuje tiež dodatočný nárok na mzdu po dobu jedného týždňa pri nástupe na presenčnú službu. Tento zákon ponecháva nedotknuté predpisy a dohody, ktoré sú pre zamestnancov priaznivejšie, a nadobúda účinnosť od 1. októbra 1945. Uvedený právny rámec je významný pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov a vojenských služieb, a to v kontexte povojnovej rekonštrukcie a usmernenia, ako integrovať povinnú vojenskú službu do pracovného života občanov.