Zákon o umisťování a jiném zaopatření účastníků národního boje za osvobození, vydaný 15. mája 1946, ustanovuje pravidlá a právne rámce pre podporu a integráciu účastníkov národného oslobodzovacieho hnutia v Československu počas druhej svetovej vojny. Primárnym zámerom zákona je poskytnúť sociálne, pracovné a právne zabezpečenie osobám, ktoré sa aktívne podieľali na boji proti nacizmu a fašizmu, vrátane vojakov československej zahraničnej armády, partizánov, a osôb prenasledovaných z politických dôvodov. Medzi kľúčové ustanovenia patrí definícia osôb, ktoré môžu byť považované za účastníkov národného boja za oslobodenie, vrátane kritérií, ktoré musia tieto osoby spĺňať. Zákon taktiež určuje výnimky pre osoby, ktoré boli súčasťou nepriateľských síl alebo podporovali fašistické režimy. Zákon zaručuje týmto osobám vyhradené pracovné miesta v štátnej správe a ďalších verejných a národných podnikoch, čím sa snaží zabezpečiť ich sociálnu a ekonomickú reintegráciu. Významná časť pracovných miest v týchto inštitúciách je rezervovaná pre účastníkov boja, čím sa zákon usiluje o kompenzáciu za ich prínos k oslobodeniu a za utrpenie, ktoré prežili. Zákon predstavuje dôležitý krok v povojnovom usporiadaní, zohľadňuje dopady vojny na jednotlivcov a snaží sa podporiť národnú a štátnu obnovu v povojnovom Československu.