Zákon o neplatnosti některých majetkově-právních jednání z doby nesvobody a o nárocích z této neplatnosti a z jiných zásahů do majetku vzcházejících je právny predpis prijatý 16. mája 1946 Prozatímním národním zhromaždením republiky Československé. Jeho primárnym cieľom je zrušiť platnosť majetkových prevodov a ďalších majetkových úkonov uskutočnených počas doby nesvobody, teda po 29. septembri 1938, ak k nim došlo pod tlakom okupácie alebo perzekúcie. Výnimkou sú prípady, keď osoba, ktorá získala majetok, je považovaná za štátne dôveryhodnú a transakcia prebehla za spravodlivú úhradu z iniciatívy pôvodného vlastníka alebo v jeho prevažnom záujme. Zákon tiež rieši právne dôsledky majetkových prechodov vykonaných podľa neplatných právnych predpisov alebo úradných rozhodnutí, ktoré boli zrušené alebo zmenené. Nároky vznikajú tým, ktorí prišli o majetok v dôsledku týchto neplatných úkonov, a môžu byť uplatnené proti tým, ktorí z týchto úkonov mali prospech. Zákon definuje osoby považované za štátne nedôveryhodné, vrátane nemeckého a maďarského režimu a osôb, ktoré sa správali nepriateľsky voči Československej republike. Hlavnými následkami tohto zákona sú možnosť vrátenia majetku alebo určenie finančnej kompenzácie, ak vrátenie nie je možné. Stanovuje tiež podmienky pre odklad platieb peněžných náhrad v závislosti od sociálnych a majetkových pomerov. Tento zákon má významný dopad na zmierňovanie nesprávností z obdobia druhej svetovej vojny a obnovu právnych pomerov v Československu.