Zákon o zmocnění ke sjednávání zahraničních úvěrů, prijatý 16. mája 1946, umožňuje vláde Československej republiky získavať zahraničné úvery alebo prevziať štátne záruky na tieto úvery s cieľom financovať nákupy potravín, tovaru a surovín v zahraničí. Hlavný cieľ zákona je zabezpečenie extrémnych finančných zdrojov vo výške 500 miliónov amerických dolárov alebo ich ekvivalent v iných menách. Tieto úvery majú tiež pokrývať nevyhnutné administratívne výdavky v zahraničí. Kľúčovým ustanovením je oprávnenie vlády preniesť zmocnenia na ministra financií, ktorý môže výťažky z úverových operácií použiť na úhradu rozpočtových schodkov alebo mimoriadny úmor štátneho dlhu. Zákon mal významný dopad na štátnu hospodársku politiku, keďže poskytoval rámec pre medzinárodnú finančnú spoluprácu v povojnovom období. Účinnosť začala dňom vyhlásenia a jeho realizácia bola zverená všetkým členom vlády.