Zákon č. 187 z 10. apríla 1919 o úprave obehu a správe platidiel v Československom štáte upravuje menové záležitosti novovzniknutého Československého štátu. Zavádza československú korunu (Kč) ako novú menovú jednotku a stanovuje pravidlá pre obeh platidiel. Zákon určuje, že okolkované bankovky Rakúsko-uhorskej banky zostávajú zákonným platidlom, kým neoznačené bankovky strácajú platnosť. Stanovuje povinnosť prijímať okolkované bankovky pri platbách v ich menovitej hodnote. Záväzky v rakúsko-uhorských korunách sa majú platiť v československých korunách v pomere 1:1. Zákon tiež upravuje postavenie zlatých, strieborných, niklových, bronzových a železných mincí bývalej rakúsko-uhorskej meny, ktoré zostávajú dočasne v obehu. Dôležitým ustanovením je zmocnenie ministra financií na vydávanie nových štátoviek znejúcich na československé koruny, ktoré budú tvoriť časť prechodného menového dlhu štátu. Zákon zároveň stanovuje pravidlá pre navyšovanie obehu štátoviek, ktoré je možné len pri plnom súkromnoprávnom bankovom krytí alebo na základe zákona.