Zákon o zavedení obchodních platidel, schválený 19. novembra 1918, upravuje pravidlá pre vydávanie obchodných poukážok prostredníctvom Zemské banky království Českého v Prahe. Hlavným cieľom tohto zákona je zriadenie systému bezúročných poukážok, ktoré sú vymeniteľné za bankovky a malé mince Rakúsko-uherskej banky. Hlavné ustanovenia zahŕňajú možnosť vydávať poukážky na krátkodobé úvery, najviac do 90 dní, s podmienkou, že tieto úvery nemôžu byť poskytnuté štátu. Zákon tiež stanovuje, že banka musí udržiavať rezervu vo forme bankoviek a drobných mincí vo výške až štvornásobku celkového výdaja poukážok. Pokiaľ ide o zisky z vydávania poukážok, delia sa medzi Zemskou banku a Československý štát podľa presne definovaných podielov. Navyše, všetky dokumenty vydané v rámci tohto systému sú oslobodené od daní a poplatkov. Zákon naberá účinnosť dňom jeho vyhlášky a realizáciu zabezpečuje úrad pre správu finanční v spolupráci s ďalšími relevantnými úradmi. Tento legislatívny akt má významný vplyv na bankovníctvo a finančný obeh v prvých rokoch Československej republiky.