Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

Effective Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje zdroj podzemnej vody v meste Vysoké Tatry, v katastrálnom území Starý Smokovec za prírodný zdroj minerálnej stolovej vody a vyhlasujú ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Starom Smokovci

Vyhláška č. 112/2002

Important dates

Declared: 12. marca 2002
Approved: 11. februára 2002
Effective from: 15. marca 2002

Documents and links

112
VYHLÁŠKA
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
z 11. februára 2002,
ktorou sa vyhlasuje zdroj podzemnej vody v meste Vysoké Tatry, v katastrálnom území Starý Smokovec za prírodný zdroj minerálnej stolovej vody a vyhlasujú ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Starom Smokovci
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 65 ods. 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 241/1998 Z. z. a zákona č. 80/2000 Z. z. ustanovuje:
§ 1
(1)
Za prírodný zdroj minerálnej stolovej vody sa vyhlasuje zdroj podzemnej vody s označením SK-1 s názvom Smokovecká kyselka I v meste Vysoké Tatry, v katastrálnom území Starý Smokovec.
(2)
Prírodný zdroj minerálnej stolovej vody podľa odseku 1 je prírodná minerálna voda slabo mineralizovaná, uhličitá, hydrogenuhličitanová, sodno-vápenatá, kyslá, studená, hypotonická, s celkovou mineralizáciou 91 mg.l-1, s teplotou vody 6,1 oC, s obsahom plynu CO2 1 496 mg.l-1 a s výdatnosťou 0,45 l.s-1.
§ 2
(1)
Územie ochranného pásma I. stupňa prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Starom Smokovci je vo Vysokých Tatrách, v katastrálnom území Starý Smokovec. Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 1.
(2)
Územie ochranného pásma II. a III. stupňa prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Starom Smokovci je vo Vysokých Tatrách, v katastrálnom území Starý Smokovec. Ochranné pásmo II. a III. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 2.
(3)
Popis hraníc ochranných pásiem podľa odsekov 1 a 2 je uvedený v prílohe č. 3.
(4)
Popis hydrogeologickej štruktúry prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Starom Smokovci je uvedený v prílohe č. 4.
(5)
Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice ochranných pásiem podľa odsekov 1 a 2, sú uložené na Inšpektoráte kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, na Krajskom úrade v Prešove, na Okresnom úrade v Poprade a na Mestskom úrade vo Vysokých Tatrách.
§ 3
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. marca 2002.
Roman Kováč v. r.

Prílohy

Príloha č. 1 k vyhláške č. 112/2002 Z. z.
OCHRANNÉ PÁSMO I. STUPŇA PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V STAROM SMOKOVCI
Príloha č. 2 k vyhláške č. 112/2002 Z. z.
OCHRANNÉ PÁSMO II. A III. STUPŇA PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V STAROM SMOKOVCI
Príloha č. 3 k vyhláške č. 112/2002 Z. z.
POPIS HRANÍC OCHRANNÝCH PÁSIEM PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V STAROM SMOKOVCI
Ochranné pásmo I. stupňa
Ochranné pásmo I. stupňa je zobrazené na mapovom podklade - Štátna mapa odvodená v mierke 1 : 5 000, list Poprad 4-4.
Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Začína sa pri juhovýchodnom rohu betónovej šachty drenážnych vôd, ktorá sa nachádza asi 1 m severne od križovatky spevnenej lesnej cesty a chodníka vedúceho k altánku. Od tohto miesta pokračuje hranica ochranného pásma severovýchodným smerom 8 m k päte ľavostranného svahu Dolinky pod Karlovým posedom. Tu sa kolmo lomí smerom na severozápad a prebieha popod ľavostranný svah doliny 25 m na roveň, ktorá vznikla po likvidácii malého umelého jazierka. Tu sa hranica opäť lomí a pokračuje 20 m smerom na západ až po pätu pravostranného svahu doliny. V tomto mieste, kde hranica ochranného pásma dosahuje výškovú úroveň 1 030 m n. m., sa hranica kolmo stáča smerom na juh a vystupuje šikmo do svahu tak, že prechádza ponad pramenný záchyt zdroja SK-1. Od jeho úrovne hranica vo svahu klesá až k jeho päte pri spevnenej lesnej ceste, odkiaľ severovýchodným smerom pokračuje asi 10 m až k betónovej šachte, kde sa hranica ochranného pásma uzatvára.
Ochranné pásmo II. a III. stupňa
Ochranné pásmo II. a III. stupňa je zobrazené na mapovom podklade - Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, list 27-33 Poprad.
Ochranné pásmo II. a III. stupňa chráni infiltračnú a transportno-akumulačnú oblasť. Hranica sa začína pri betónovej šachte drenážnych vôd, ktorá sa nachádza pri križovatke spevnenej lesnej cesty prechádzajúcej Dolinkou pod Karlovým posedom vo výške 1 028 m n. m. a cesty k altánku. Od tohto miesta pokračuje asi 10 m severovýchodne k ľavostrannému svahu doliny. Odtiaľ pokračuje kolmo na vrstevnice severným smerom na Zbojnícku skalu (1 253 m n. m.). Pod Zbojníckou skalou vo výške 1 200 m n. m. sa stáča na severovýchod, sledujúc smer sklonu svahu, prechádza cez cestnú komunikáciu Starý Smokovec - Hrebienok, až dosiahne výšku 1 260 m n. m. Potom v smere sklonu svahu klesá k pozemnej lanovke na Hrebienok. Hranica ochranného pásma ďalej klesá po východnej strane pozemnej lanovky až do mestskej časti Starý Smokovec, kde sa od pozemnej lanovky odkláňa po miestnej cestnej komunikácii k parkovisku osobných motorových vozidiel na západný okraj amfiteátra a ďalej prechádza po spevnenej lesnej ceste až k východiskovému bodu - betónovej šachte, kde sa hranica ochranného pásma uzatvára.
Príloha č. 4 k vyhláške č. 112/2002 Z. z.
POPIS HYDROGEOLOGICKEJ ŠTRUKTÚRY PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V STAROM SMOKOVCI
Ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Starom Smokovci boli stanovené na základe výsledkov hydrogeologického prieskumu a geologického návrhu v záverečnej správe Záchyt prameňa Smokoveckej kyselky (Klaučo, 2001), ktorého úlohou bol aj návrh na stanovenie ochranných pásiem prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Starom Smokovci.
Hydrogeologická štruktúra je klasifikovaná ako otvorená s odkrytou výverovou oblasťou. V hydrogeologickej štruktúre je vyčlenená infiltračná oblasť, v ktorej dochádza k dopĺňaniu, transportno-akumulačná oblasť, v ktorej sa formujú základné fyzikálno-chemické vlastnosti, a výverová oblasť, kde minerálne vody samovoľne vystupujú na povrch.
Formovanie a obeh minerálnych vôd sa uskutočňujú v kvartérnych svahových polygenetických sutinových akumuláciách a horninách kryštalinika Slavkovského štítu. Prevažujúcim materiálom sú kryštalinické horniny, najmä biotitický granodiorit. Hlavná zlomová línia podmieňujúca výrony hlbinného CO2 má juhozápadno-severovýchodný smer a v rámci hydrogeologickej štruktúry prebieha cez výverovú oblasť.
Za infiltračnú oblasť hydrogeologickej štruktúry sa považuje celý komplex polygenetických sutinových akumulácií, ktorý je ohraničený dolinou Dolinky pod Karlovým posedom a jej pokračovaním do južných svahov Slavkovského štítu (západne od lokality Hrebienok). Kolektorom minerálnych vôd sú aj v transportno-akumulačnej oblasti polygenetické sute s prevažujúcim pórovým typom prostredia. Podzemné vody prúdia cez toto prostredie až do výverovej oblasti, ktorá sa nachádza na styku polygenetických sutí a zvetraných glacifluviálnych štrkov. Vyzdvihnuté podložné horniny flyšovej litofácie pozdĺž juhozápadno-severovýchodnej okrajovej zlomovej línie a južne ležiaca akumulácia glacifluviálnych sedimentov podmieňujú výstup minerálnych vôd na povrch. Vzhľadom na hydrogeochemickú stabilitu prevažujúceho kryštalinického horninového materiálu v polygenetických sutiach a pomerne rýchly obeh podzemných vôd nedochádza počas prestupu cez transportno-akumulačnú oblasť k výrazným mineralizačným procesom. K nasycovaniu vody hlbinným CO2 dochádza najmä počas výstupu minerálnej vody na povrch, a to únikmi CO2 pozdĺž spomínanej tektonickej línie v podloží.
Pri výstupe na povrch sa minerálne vody nemiešajú s obyčajnými podzemnými vodami, ktoré boli identifikované v širšom okolí zachyteného prameňa.
Určujúcim mineralizačným procesom je hydrolytický rozklad silikátov. Z pohľadu obsahu rozpustených látok ide o slabo mineralizované podzemné vody sekundárne sýtené oxidom uhličitým. Minerálna voda je základného, nevýrazného, sodno-vápenato-hydrogenuhličitanového chemického typu. Geneticky ide o petrogénne, silikatogénne vody vadózneho pôvodu.