Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

Not effective Korigendum k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2026/1063 z 12. mája 2026, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz netkaných textílií z PET typu spunbond s pôvodom v Čínskej ľudovej republike ( Úradný vestník Európskej únie L, 2026/1063, 13. mája 2026 )

Vyhláška č. 1063/2026

Important dates

Declared: 18. júna 2026
Approved: 18. júna 2026

Documents and links

Korigendum k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2026/1063 z 12. mája 2026, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz netkaných textílií z PET typu spunbond s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

Na strane 1 sa znenie vykonávajúceho nariadenia Komisie (EÚ) 2026/1063 nahrádza takto:

„

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2026/1063

z 12. mája 2026,

ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz netkaných textílií z PET typu spunbond s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len ‚základné nariadenie‘), a najmä na jeho článok 7,

po porade s členskými štátmi,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Začatie

(1)

Dňa 15. septembra 2025 Európska komisia (ďalej len ‚Komisia‘) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu netkaných textílií z PET typu spunbond s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len ‚dotknutá krajina‘, ‚ČĽR‘ alebo ‚Čína‘) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len ‚oznámenie o začatí konania‘).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 8. augusta 2025 podali spoločnosti Freudenberg Performance Materials a Johns Manville (ďalej len ‚navrhovatelia‘), jediní známi výrobcovia z Únie vyrábajúci netkané textílie z PET typu spunbond. Podnet bol podaný v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho netkané textílie z PET typu spunbond v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

1.2.   Registrácia

(3)

Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2025/2409 (3) (ďalej len ‚nariadenie o registrácii‘) zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku.

1.3.   Zainteresované strany

(4)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho výslovne informovala navrhovateľov, známych vyvážajúcich výrobcov a čínsku vládu, známych dovozcov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie prešetrovania týka, a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(5)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

1.4.   Pripomienky k začatiu konania

(6)

Po začatí konania predložila pripomienky Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz textílií (4) a dovozca Iko Europe NV.

(7)

Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz textílií sa domnievala, že objemy dovozu z ČĽR sú stanovené na nespoľahlivom základe, keďže navrhovatelia použili metódu odhadu, a nie údaje získané priamo z Eurostatu. Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz textílií takisto uviedla, že údajné nízke ceny čínskeho dovozu sú založené na selektívne vybraných a nedôsledne použitých údajoch, ako sú cenové ponuky a údaje o dovoze. A napokon čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz textílií tvrdila, že dôkazy získané v súvislosti s cenovým podhodnotením a predajom pod cieľovú cenu sú nedostatočné, čiastočne z dôvodu nespoľahlivosti použitých údajov o dovoze.

(8)

Komisia na úvod uviedla, že vykonala preskúmanie podnetu v súlade s článkom 5 základného nariadenia a dospela k záveru, že sú splnené požiadavky na začatie prešetrovania, t. j. existujú dostatočné dôkazy o existencii dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti medzi údajným dumpingovým dovozom a údajnou ujmou na začatie prešetrovania.

(9)

V súlade s článkom 5 ods. 2 základného nariadenia obsahuje podnet také informácie, ktoré sú dostupné navrhovateľom. Právna norma, pokiaľ ide o dôkazy, ktoré sa vyžadujú na účely začatia prešetrovania (‚dostatočné‘ dôkazy), je odlišná od právnej normy, pokiaľ ide o dôkazy, ktoré sú potrebné na účely predbežného alebo konečného stanovenia existencie dumpingu, ujmy alebo príčinnej súvislosti. Preto môžu byť dôkazy, ktoré sú na odôvodnenie predbežného alebo konečného stanovenia dumpingu, ujmy alebo príčinnej súvislosti nedostatočné z hľadiska množstva alebo kvality, napriek tomu dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(10)

Komisia sa domnievala, že tvrdenie čínskej obchodnej komory pre dovoz a vývoz textílií presahuje rámec požiadaviek vyplývajúcich z článku 5 ods. 3 základného nariadenia, keďže úlohou Komisie vo fáze začatia je posúdiť presnosť a primeranosť dôkazov uvedených v podnete, aby bolo možné zistiť, či existujú dostatočné dôkazy na odôvodnenie začatia prešetrovania. Komisia usúdila, že metóda použitá na výpočet objemu dovozu je dostatočne spoľahlivá na to, aby slúžila na účely začatia prešetrovania. Číselné znaky KN, pod ktorými sa dováža prešetrovaný výrobok, sa vzťahujú aj na výrobky, ktoré nepatria do rozsahu prešetrovania. Preto nebolo možné použiť štatistiky Eurostatu na určenie objemu dovozu a podielu dovozu na trhu. Ako sa vysvetlilo v podnete, navrhovatelia stanovili dovoz na základe celkového dopytu v Únii zníženého o predaj výrobcov z Únie v Únii. Celkový dovoz bol potom rozdelený na dovoz z Číny a dovoz z iných krajín, a to na základe posúdenia údajov Eurostatu. Výsledné údaje sa potom podrobili krížovej kontrole s dostupnými informáciami o trhu. Pokiaľ ide o dovozné ceny, z povahy prípravy podnetu vyplýva, že navrhovatelia nie sú v situácii, aby mohli zhromažďovať priame dôkazy z prvej ruky z jednotlivých transakcií. Museli sa preto uchýliť k iným metódam zberu údajov a Komisia sa domnievala, že kritériá pre dostatočné dôkazy pri začatí prešetrovania sú splnené. Podľa názoru Komisie teda dôkazy, ktoré jej boli predložené, postačovali na začatie prešetrovania. Komisia usúdila, že ceny, ako sú cenové ponuky, sú dostatočne objektívne, a teda aj dostatočne spoľahlivé na účely výpočtu cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu.

(11)

Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz textílií takisto spochybnila negatívny vplyv dovozu z ČĽR na výrobcov z Únie. Po prvé, ako čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz textílií vyvodila aj v odôvodnení 7, vzhľadom na to, že ceny dovozu boli nespoľahlivé, stanoviť príčinnú súvislosť medzi dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie nebolo možné. Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz textílií navyše poukázala aj na iné faktory, ako sú ceny PET štiepky, hlavnej suroviny, ktoré takisto prispeli k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, čím spochybnila príčinnú súvislosť.

(12)

Komisia usúdila, že navrhovatelia predložili dostatočné dôkazy o cenovom podhodnotení a predaji pod cieľovú cenu, ako aj o súvislosti medzi dovozom z Číny a situáciou spôsobujúcou ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(13)

Po začatí prešetrovania predložili pripomienky na jeho podporu dodávatelia pre výrobné odvetvie EÚ (spoločnosti BASF, Cargill, Corepla, Synthomer, Valmieras Stikla Skiedra). Talianske združenia recyklátorov plastov ASSORIMAP a Plastics Recyclers Europe takisto vyjadrili podporu a poukázali na význam netkaných textílií z PET typu spunbond pre recykláciu PET. Poľské združenie výrobcov strešných membrán (používatelia prešetrovaného výrobku) vyjadrilo podporu, rovnako ako európske združenie výrobcov netkaných textílií EDANA. Pripomienky predložil aj nemecký používateľ, ktorý vyjadril obavy a upozornil na význam čínskeho dovozu pre bezpečnosť dodávok.

(14)

V reakcii na začatie konania podal dovozca/používateľ Iko Europe NV žiadosť o vylúčenie výrobku. Toto tvrdenie je podrobnejšie uvedené v bode 2.4.

1.5.   Výber vzorky

(15)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

1.5.1.   Výber vzorky výrobcov z Únie

(16)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Komisia nedostala žiadne pripomienky, ale nakoniec rozhodla, že výber vzorky výrobcov z Únie nie je potrebný, keďže traja známi a spolupracujúci výrobcovia z Únie predstavujú 100 % odhadovanej celkovej výroby prešetrovaného výrobku v Únii.

1.5.2.   Výber vzorky neprepojených dovozcov

(17)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Dvaja neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Komisia sa vzhľadom na nízky počet odpovedí rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný. Dvaja neprepojení dovozcovia, ktorí sa prihlásili počas výberu vzorky, boli vyzvaní, aby predložili vyplnené dotazníky.

1.5.3.   Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov

(18)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(19)

Osem vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vybrala Komisia vzorku dvoch vyvážajúcich výrobcov, z ktorých jeden pozostáva z dvoch subjektov, a to na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý bolo možné v rámci dostupného času primerane preskúmať. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny (5). K výberu vzorky neboli doručené žiadne pripomienky.

1.6.   Vyplnené dotazníky a overovanie na mieste

(20)

Komisia zaslala čínskej vláde dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(21)

Komisia takisto zaslala dotazníky výrobcom z Únie a dovozcom a sprístupnila dotazníky vyvážajúcim výrobcom v ČĽR zaradeným do vzorky. Ďalšie dotazníky, napríklad dotazníky pre používateľov z Únie, boli sprístupnené online (6) v deň začatia konania.

(22)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

 

Výrobcovia z Únie

—

Johns Manville GmbH, Bobingen, Nemecko,

—

Politex SAS di Freudenberg Politex SRL, Miláno, Taliansko,

—

Freudenberg Performance Materials S.A.S, Colmar, Francúzsko.

 

Vyvážajúci výrobcovia v ČĽR

—

Changde Tiandingfeng Nonwovens Co Ltd, Čchang-te, provincia Chu-nan,

—

Tiandingfeng Nonwovens Co Ltd, Te-čou, provincia Šan-tung,

—

Hubei Unibon nonwovens Co., Ltd, Ťing-men, provincia Chu-pej.

1.7.   Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(23)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2024 do 30. júna 2025 (ďalej len ‚obdobie prešetrovania‘). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2022 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len ‚posudzované obdobie‘).

2.   PREŠETROVANÝ VÝROBOK, DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Prešetrovaný výrobok

(24)

Výrobkom, ktorý je predmetom tohto prešetrovania, sú určité netkané ihlou dierkované fólie z polyesterových vlákien, tiež vystužené sklenenými vláknami, s plošnou hmotnosťou viac ako 70 g/m2, s hrúbkou presahujúcou 0,5 mm, ale nepresahujúcou 1,8 mm, impregnované jedným alebo viacerými spojivami, obsahujúce menej ako 30 hmotnostných % sklenených vlákien, nepotiahnuté ani nepokryté, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 5603 13 90 , 5603 14 20 a ex 5603 14 80 (kódy TARIC 5603 13 90 70 a 5603 14 80 70) (7) (ďalej len ‚prešetrovaný výrobok‘).

(25)

Komisia objasnila, že výrobky vyrobené zo strižných vlákien nepatria do rozsahu prešetrovania, ktoré zahŕňa len výrobky vyrobené z chemických vlákien, t. j. nekonečných vlákien z chemických materiálov.

(26)

Výrobný proces na výrobu netkaných textílií z PET typu spunbond sa začína PET štiepkami (alebo PET vločkami), ktoré sa najprv roztavia a potom sa pretáčaním a naťahovaním roztaveného polyméru formujú do vlákien. Tieto vlákna sa následne rozptýlia na sieti (pomocou prúdov vzduchu) a vytvoria tkaninu. Vlákna sa potom mechanicky spletajú dokopy pomocou vpichovania, spájajú sa (chemickým) spojivom na báze škrobu alebo polyméru a môžu sa vystužiť sklenenými vláknami. Finálny výrobok sa navíja a balí do veľkých zvitkov alebo sa strihá podľa požiadaviek zákazníka.

(27)

Netkané textílie z PET typu spunbond sa bežne predávajú v zvitkoch a používajú sa v podstate ako nosič bitúmenových membrán, t. j. hydroizolačného materiálu na strešné krytiny v stavebníctve. Bitúmenové membrány sa zvyčajne vyrábajú impregnáciou nosnej membrány z PET typu spunbond (niekedy vystuženej sklenými vláknami na zvýšenie pevnosti a odolnosti) bitúmenom, látkou na báze ropy, ktorá je vysoko odolná voči vode a vlhkosti.

2.2.   Dotknutý výrobok

(28)

Dotknutým výrobkom je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

2.3.   Podobný výrobok

(29)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

—

dotknutý výrobok pri vývoze do Únie,

—

dotknutý výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v ČĽR a

—

prešetrovaný výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie.

(30)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

2.4.   Tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku

(31)

Komisii bolo doručené tvrdenie o vymedzení výrobku od dovozcu/používateľa Iko Europe NV (Iko). Spoločnosť Iko v ňom žiadala vylúčiť určité typy netkaných textílií z PET typu spunbond so šírkou viac ako 5 metrov a bez spojiva. Komisia objasnila, že netkané textílie z PET typu spunbond so spojivom zahrnuté sú, a to bez ohľadu na šírku. Komisia okrem toho objasnila, že podľa definície výrobku sú druhy výrobku bez spojiva mimo rozsahu prešetrovania.

(32)

V kontrolných číslach výrobku (PCN), stanovených pri začatí konania, sa rozlišovalo medzi netkanými textíliami z PET typu spunbond vystuženými a nevystuženými sklenenými vláknami. Viaceré strany sa vyslovili za presnejšie PCN, v ktorom by sa zohľadňovali aj rôzne typy použitých spojív (akryl alebo škrob). Výrobné odvetvie Únie aj vyvážajúci výrobcovia však používajú zmes spojív. Zistilo sa, že všetky typy majú podobné použitie a ceny. Skonštatovalo sa tak, že podrobnejšia analýza výrobkov s rôznymi typmi spojiva, ktoré sa nelíšia použitím alebo cenou, nie je potrebná.

3.   DUMPING

3.1.   Postup na určenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia

(33)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, pokiaľ ide o ČĽR, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov z tejto krajiny so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(34)

Komisia preto v záujme zberu údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia v oznámení o začatí konania vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu netkaných textílií z PET typu spunbond. Príslušné informácie predložili štyria vyvážajúci výrobcovia.

(35)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(36)

Pokiaľ ide o uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia, žiadny vyvážajúci výrobca nespochybnil jeho použitie, zatiaľ čo jeden z nich tvrdil, že všetky jeho použité výrobné faktory sú nedeformované. Keďže však toto tvrdenie bližšie neodôvodnil a keďže z overenia vyplneného dotazníka vyplynulo, že všetky výrobné faktory boli obstarané na domácom trhu, a teda podliehali výrazným deformáciám, ktoré sú podrobne opísané v bode 3.2.1, tvrdenie bolo zamietnuté.

(37)

Čínska vláda nedoručila žiaden vyplnený dotazník. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(38)

Komisia v bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt mohli byť vhodnými reprezentatívnymi krajinami podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia Thajsko a Turecko. Komisia ďalej uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné reprezentatívne krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia.

(39)

Komisia vydala dva záznamy do spisu, aby informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na určenie normálnej hodnoty: prvý záznam o výrobných faktoroch zo 14. novembra 2025 (ďalej len ‚prvý záznam‘) a druhý záznam o výrobných faktoroch z 9. februára 2026 (ďalej len ‚druhý záznam‘).

(40)

Komisia v týchto záznamoch poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe dotknutého výrobku. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala možné reprezentatívne krajiny.

(41)

V prvom zázname Komisia identifikovala ľahko dostupné finančné výkazy troch výrobcov prešetrovaného výrobku v Thajsku a Indonézii. V druhom zázname Komisia navrhla stanoviť predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisky na základe údajov spoločnosti PT Multi Spunindo Jaya Tbk, výrobcu dotknutého výrobku v Indonézii, keďže ľahko dostupné finančné údaje získané od thajských výrobcov sa považovali za nespoľahlivé.

(42)

V týchto záznamoch sa riešili aj pripomienky doručené od zainteresovaných strán, ktoré sa týkali týchto prvkov a relevantných zdrojov. Pripomienky predložené stranami sa rozoberajú v nasledujúcich bodoch.

3.2.   Normálna hodnota

(43)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, ‚normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu‘.

(44)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ‚ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty‘, a táto vytvorená normálna hodnota ‚musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk‘.

(45)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nespoluprácu zo strany čínskej vlády bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

3.2.1.   Existencia výrazných deformácií

(46)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa stanovuje, že ‚výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

—

príslušný trh je do značnej miery zásobovaný podnikmi, ktoré sú vlastnené a ovládané orgánmi vyvážajúcej krajiny, resp. podnikmi, nad ktorými orgány vyvážajúcej krajiny vykonávajú dozor alebo ktoré sú takýmito orgánmi usmerňované,

—

prítomnosť štátu vo firmách, ktorá mu umožňuje zasahovať do cien alebo nákladov,

—

diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu,

—

neexistencia, diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva,

—

deformácia mzdových nákladov,

—

prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu.‘

(47)

Keďže zoznam v článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je kumulatívny, pri zisťovaní výrazných deformácií nemusia byť prítomné všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu.

(48)

Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(49)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že ‚[a]k má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví‘.

(50)

Komisia podľa uvedeného ustanovenia vydala správu o krajine týkajúcu sa Číny (ďalej len ‚správa‘) (8), ktorá obsahuje dôkazy o existencii značného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií týkajúcich sa mnohých kľúčových výrobných faktorov (ako sú pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj vybraných odvetví (napr. chemické odvetvie).

(51)

Zainteresované strany boli v čase začatia revízneho prešetrovania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise. Správa týkajúca sa Číny bola vložená do vyšetrovacieho spisu vo fáze začatia prešetrovania. Podnet takisto obsahoval určité relevantné dôkazy, ktoré správu dopĺňajú.

(52)

Navrhovateľ sa opieral o dôkazy uvedené v správe (9). Navrhovateľ okrem toho poukázal na početné preferenčné politiky a plány čínskej vlády, na základe ktorých získavajú podporu domáci čínski výrobcovia netkaných textílií z PET typu spunbond a ktoré poskytujú dostatok dôkazov o tom, že čínske odvetvie netkaných textílií z PET typu spunbond podlieha výrazným deformáciám a nefunguje za normálnych trhových podmienok (10).

(53)

V podnete sa ďalej pripomenuli nasledujúce skutočnosti, ktoré vedú k výrazným deformáciám.

(54)

Po prvé, príslušný trh je do značnej miery zásobovaný podnikmi, ktoré sú vlastnené a ovládané orgánmi vyvážajúcej krajiny, resp. podnikmi, nad ktorými orgány vyvážajúcej krajiny vykonávajú dozor alebo ktoré sú takýmito orgánmi usmerňované. V podnete sa konkrétne tvrdilo, že viacerí výrobcovia netkaných textílií z PET typu spunbond majú úzke väzby s čínskou vládou, regionálnymi alebo miestnymi samosprávami, a to buď priamo, alebo prostredníctvom združení (11). Ako príklad sa v podnete uvádza, že výrobca netkaných textílií z PET typu spunbond Langfang Chinatex Nonwovens je súčasťou štátom vlastneného konglomerátu Chinatex Corporation (súčasť skupiny COFCO), v ktorom stranícky výbor spoločnosti Chinatex stojí na rovnakej úrovni ako predstavenstvo, a ako dôkaz tvrdenia sa poskytla príloha s príslušnými informáciami (12).

(55)

V podnete sa okrem toho uvádza, že čínska vláda udržiava úzke kontakty s čínskymi výrobcami netkaných textílií z PET typu spunbond prostredníctvom zastupujúcich odvetvových združení, ako je Čínske združenie pre netkané textílie a priemyselné textílie (CNITA), Čínske technické združenie pre netkané textílie v Šanghaji (CNTA Šanghaj), Čínske národné združenie pre hydroizoláciu budov (CWA alebo CNBWA) a Čínska federácia pre stavebné materiály (CBMF) (13). Preto aj súkromné spoločnosti v odvetví netkaných textílií z PET typu spunbond podliehajú politickému dohľadu a usmerňovaniu.

(56)

Po druhé, prítomnosť štátu v spoločnostiach vyrábajúcich netkané textílie z PET typu spunbond takisto umožňuje štátnym orgánom zasahovať do cien a/alebo nákladov. V podnete sa poukazuje na to, že cena väčšiny, ak nie všetkých faktorov čínskej výroby netkaných textílií z PET typu spunbond vrátane surovín, elektriny, pôdy a nákladov práce je deformovaná (14).

(57)

Navrhovateľ ďalej vysvetlil, že viaceré suroviny na výrobu netkaných textílií z PET typu spunbond, a to vrátane PET, priadze a škrobu, sú samy osebe predmetom výrazných deformácií, ako potvrdila Komisia v nedávnych prípadoch týkajúcich sa PET a priadze zo sklenených vlákien (15). V podnete sa zároveň tvrdilo, že Čína takisto deformuje ceny kukuričného a ryžového škrobu, ktoré sa používajú na výrobu spojiva netkaných textílií z PET typu spunbond, a to pomocou praktík hromadenia zásob (16).

(58)

V podnete sa poukazovalo aj na náklady na energiu v Číne a tvrdilo sa, že čínska vláda výrazne a systematicky zasahuje do čínskeho trhu s energiou a že Národná komisia pre rozvoj a reformy (NDRC) reguluje čínske ceny elektriny a plynu na domácom trhu (17).

(59)

V podnete sa navyše argumentovalo, že náklady na stroje sú takisto deformované, keďže viaceré štátne politiky znižujú náklady na zariadenia a stroje pre podporované odvetvia, ako je textilné odvetvie, odvetvie netkaných textílií a odvetvie netkaných textílií z PET typu spunbond (18). Podnet zároveň obsahoval dôkazy o tom, že deformácie existujú aj v oblasti nákladov na pôdu a mzdových nákladov (19).

(60)

V podnete sa v zásade uvádza, že v dôsledku politických zásahov do všetkých faktorov výroby netkaných textílií z PET typu spunbond sa čínske náklady a ceny neriadia trhovými silami. Čínska vláda má preto významný vplyv na stanovovanie cien a vývoj odvetvia netkaných textílií z PET typu spunbond.

(61)

Po tretie, v podnete sa vysvetlilo, že čínska vláda uplatňuje diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné spôsoby ovplyvňovania síl voľného trhu. V podnete sa argumentovalo, že smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, v rámci ktorého sa stanovujú priority a predpisujú ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať. Čínske textilné odvetvie a odvetvie netkaných textílií podliehajú viacerým politikám. Potvrdzuje to význam, aký čínska vláda naďalej pripisuje odvetviu netkaných textílií z PET typu spunbond, a to vrátane zámeru zasahovať do tohto odvetvia s cieľom formovať ho v súlade s vládnymi politikami.

(62)

V tejto súvislosti sa v podnete uvádza niekoľko príkladov. Napríklad v 14. päťročnom pláne je odvetvie netkaných textílií z PET typu spunbond podporovaným odvetvím, ktoré využíva projekty na podporu inteligentnej výroby v textilnom odvetví, ako aj v odvetví ľahkého priemyslu a odvetví stavebných materiálov (20). Textilné odvetvie a odvetvie ľahkého priemyslu sú takisto podporované v iniciatíve Made in China 2025 a v 14. päťročnom pláne inteligentnej výroby (21). V katalógu podporovaných odvetví sa predpokladá podpora textilného priemyslu zameraná na zdokonalenie technológií výroby netkaných textílií. V katalógu usmernení pre reštrukturalizáciu priemyslu sa takisto uvádzajú nové technológie pre procesy výroby netkaných textílií a recykláciu polyesteru na výrobu netkaných materiálov v podporovanej kategórii, vďaka čomu sú oprávnené na štátnu podporu vo forme fiškálnej, daňovej, pozemkovej a úverovej pomoci (22).

(63)

Po štvrté, v podnete sa uvádzalo, že výrobcovia netkaných textílií z PET typu spunbond majú prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu (23). V podnete sa uvádza, že čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk, ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá ako hospodársku životaschopnosť projektu. V tejto súvislosti sa v podnete odvolávalo aj na správu Komisie o Číne a argumentovalo sa, že rovnako ako nefinančné štátom vlastnené podniky aj čínske banky pravidelne vykonávajú verejné politiky navrhnuté štátom (24).

(64)

Na záver navrhovateľ tvrdil, že v odvetví netkaných textílií z PET typu spunbond sa vyskytujú výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(65)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Komisia tak urobila na základe dôkazov dostupných v spise. Dôkazy v spise zahŕňali dôkazy obsiahnuté v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov.

(66)

Daná analýza zahŕňala preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva Číny vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v príslušnom odvetví vrátane dotknutého výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný výskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v Číne.

3.2.2.   Výrazné deformácie s vplyvom na ceny a náklady na domácom trhu v Číne

(67)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii ‚socialistického trhového hospodárstva‘. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v Číne. Hlavnou zásadou je ‚socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu‘ (25).

(68)

Štátne hospodárstvo sa považuje za ‚vedúcu silu národného hospodárstva‘ a štát má mandát na ‚zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu‘ (26). V porovnaní s 13. päťročným plánom totiž Komisia štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (ďalej len ‚SASAC‘) potvrdila, že celkové aktíva centrálnych podnikov vzrástli počas 14. päťročného plánu o 44,6 %, čo ‚účinne podporilo integrovaný rozvoj odberateľských a dodávateľských podnikov v priemyselnom reťazci a poskytlo silnú podporu na úspešné dosiahnutie hlavných cieľov a úloh hospodárskeho a sociálneho rozvoja našej krajiny (27)‘.

(69)

Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch.

(70)

Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na primárne štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (28).

(71)

Podľa čínskeho práva sa socialistické trhové hospodárstvo navyše rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť.

(72)

Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy.

(73)

Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: ‚[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky‘, bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: ‚[u]rčujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny‘. (29) Je to názorný príklad nespochybňovanej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v Číne.

(74)

Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(75)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (30). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(76)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy.

(77)

Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele.

(78)

Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.).

(79)

Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a tak nútia hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (31).

(80)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém Číny ovládajú štátom vlastnené komerčné a politicky orientované banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (32).

(81)

To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (33).

(82)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (34).

(83)

Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (35).

(84)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (36).

3.2.2.1.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia: príslušný trh je do značnej miery zásobovaný podnikmi, ktoré sú vlastnené a ovládané orgánmi vyvážajúcej krajiny, resp. podnikmi, nad ktorými orgány vyvážajúcej krajiny vykonávajú dozor alebo ktoré sú takýmito orgánmi usmerňované.

(85)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v Číne významnú časť hospodárstva.

(86)

V odvetví dotknutého výrobku pôsobia hlavne súkromné spoločnosti, ako je Tiandingfeng Non-wovens Co., Ltd. (37) a Changde Tiandingfeng Non-wovens Co., Ltd. (38), ktoré sú obe v úplnom vlastníctve spoločnosti Tiandingfeng Holdings Co., Ltd., ktorá je zase v úplnom vlastníctve spoločnosti Beijing Oriental Yuhong Waterproof Technology Co., Ltd. (39), Hubei Bushi Non-Woven Co., Ltd. (40), Jiangyin Huasicheng Nonwovens Co., Ltd. (41), ktorú vlastní spoločnosť Jiangsu Huahong Industrial Group Co., Ltd., alebo Hebei Qianjin Non-Woven Group Co., Ltd (42). Napriek tomu je v dodávateľských odvetviach miera štátneho vlastníctva naďalej významná, pričom viacerí výrobcovia PET sú úplne alebo čiastočne vo vlastníctve štátu, ako napríklad spoločnosť Zhuhai China Resources Chemical Innovative Materials Co., Ltd. (100 % vo vlastníctve China Resources Group, centrálneho štátom vlastneného podniku (43)) alebo spoločnosť Sinopec, výrobca PTA, kľúčového vstupu na výrobu PET, 100 % vo vlastníctve komisie SASAC (44).

(87)

Zásahy Komunistickej strany Číny do prevádzkového rozhodovania sa však stali normou nielen v štátom vlastnených podnikoch, ale aj v súkromných spoločnostiach (45), pričom Komunistická strana Číny si nárokuje vedúcu úlohu v podstate vo všetkých aspektoch hospodárstva krajiny. Vzhľadom na to, ako veľmi sa v Číne prelínajú štátne a stranícke štruktúry, vplyv štátu prostredníctvom štruktúr Komunistickej strany Číny v spoločnostiach účinne vedie k tomu, že hospodárske subjekty sú pod kontrolou a politickým dohľadom vlády. Celé odvetvie dotknutého výrobku navyše podlieha viacerým vládnym politikám. Najprv treba uviesť, že PET, jeden z hlavných vstupov na výrobu netkaných textílií z PET typu spunbond, je zahrnutý medzi progresívne materiály petrochemického priemyslu a progresívne materiály ľahkého priemyslu, na ktoré sa vzťahuje plán Made in China 2025 (46).

(88)

Okrem toho sa odvetvie PET uvádza vo vydaní katalógu usmernení pre reštrukturalizáciu priemyslu z roku 2024 medzi odvetviami, ktoré sa majú podporovať, čo signalizuje zámery orgánov vytvoriť regulačné prostredie priaznivé pre rozvoj tohto odvetvia a čo takisto potenciálne otvára cestu k prístupu tohto odvetvia k financovaniu (47). Zároveň sa výrobcovia PET s menšími výrobnými kapacitami takisto uvádzajú medzi obmedzenými odvetviami, čo svedčí o tom, že čínske orgány majú v úmysle ovplyvniť usporiadanie odvetvia PET: ‚Konvenčná výroba polyesteru (PET) prostredníctvom kontinuálnej polymerizácie s kapacitou jednej linky menšou ako 200 000 ton ročne.‘

(89)

Okrem toho sa 14. päťročný plán pre suroviny (48) priamo zameriava na petrochemické odvetvie, keďže sa v ňom uvádza: ‚V odvetviach vrátane petrochemického a chemického odvetvia, odvetvia ocele, neželezných kovov a stavebných materiálov budeme podporovať niekoľko priekopníckych podnikov priemyselného reťazca, ktoré budú mať vedúce postavenie v ekosystéme a budú sa vyznačovať kľúčovou konkurencieschopnosťou (…). Usmerňujúca úloha vedúcich podnikov v chemickom odvetví a odvetví stavebných materiálov sa využije na podporu podnikovej reformy a reštrukturalizácie.‘

(90)

Vládnu kontrolu a politický dohľad možno pozorovať aj na úrovni príslušných odvetvových združení (49).

(91)

Napríklad pokiaľ ide o Čínsku federáciu petrochemického a chemického priemyslu (ďalej len ‚CPCIF‘), ktorá združuje dané priemyselné odvetvia. Podľa článku 3 svojich stanov federácia CPCIF ‚prijíma profesionálne vedenie, dohľad a riadenie zo strany subjektov poverených registráciou a riadením, subjektov poverených budovaním strany, ako aj príslušných administratívnych útvarov poverených riadením priemyslu‘ (50). Členom federácie CPCIF je spoločnosť Sinopec (51).

(92)

Okrem toho je pre dotknutý výrobok relevantné aj Čínske združenie pre netkané textílie a priemyselné textílie (52) (ďalej len ‚CNITA‘). V článku 3 stanov združenia CNITA sa stanovuje, že ‚združenie sa pridržiava celkového vedenia Komunistickej strany Číny, zriaďuje stranícke organizácie, vykonáva stranícke aktivity‘ a ‚akceptuje obchodné vedenie a dohľad registračného a riadiaceho orgánu, vedúceho orgánu pre budovanie strany a príslušných útvarov riadenia priemyslu‘ (53). Členmi združenia CNITA sú spoločnosti Tiandingfeng Holdings Co., Ltd. (54) a Hebei Qianjin Non-Woven Group (55).

(93)

V dôsledku toho sa výrobcom v odvetví dotknutého výrobku, ktorí sú v súkromnom vlastníctve, bráni v prevádzke za trhových podmienok. Politickému dohľadu a usmerňovaniu totiž podliehajú verejné, ako aj súkromné podniky v odvetví.

3.2.2.2.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia: prítomnosť štátu vo firmách, ktorá mu umožňuje zasahovať do cien alebo nákladov

(94)

Čínska vláda môže zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom svojej prítomnosti vo firmách. Bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch, a to štátnych, ako aj súkromných, sú vskutku dôležitým kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí.

(95)

Podľa čínskeho práva obchodných spoločností sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách strany (56)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky.

(96)

Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Komunistická strana Číny si však najmenej od roku 2016 uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v spoločnostiach s tým, že ide o politickú zásadu (57), vrátane vyvíjania tlaku na súkromné spoločnosti, aby na prvé miesto kládli ‚patriotizmus‘ a dodržiavali stranícku disciplínu (58).

(97)

Podľa informácií z roku 2017 už vtedy pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (59). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve, vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov dotknutého výrobku a dodávateľov ich vstupov.

(98)

Okrem toho bol 15. septembra 2020 uverejnený dokument s názvom Usmernenia sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny k zintenzívneniu práce jednotného frontu v súkromnom sektore pre novú éru (ďalej len ‚usmernenia‘) (60), v ktorom sa ešte viac rozšírila úloha straníckych výborov v súkromných podnikoch.

(99)

V oddiele II.4 usmernení sa uvádza: ‚[m]usíme zvýšiť celkovú kapacitu strany pri riadení práce jednotného frontu v súkromnom sektore a efektívne zintenzívniť prácu v tejto oblasti‘; v oddiele III.6 sa uvádza: ‚[m]usíme ešte viac zintenzívniť budovanie strany v súkromných podnikoch a zabezpečiť, aby stranícke bunky efektívne plnili svoju úlohu pevnosti a členovia strany svoje povinnosti ako predvoj a priekopníci.‘ V usmerneniach sa teda zdôrazňuje úloha Komunistickej strany Číny v spoločnostiach a iných subjektoch súkromného sektora a ich cieľom je túto úlohu posilniť (61).

(100)

Pri prešetrovaní sa potvrdilo, že prieniky medzi manažérskymi pozíciami a členstvom v Komunistickej strane Číny/straníckymi funkciami existujú aj v odvetví netkaných textílií z PET typu spunbond.

(101)

Ako príklad možno uviesť dvoch viceprezidentov (62) spoločnosti Beijing Oriental Yuhong Waterproof Technology Co., Ltd., ktorí sú zároveň členmi Komunistickej strany Číny (63).

(102)

Spoločnosť Changde Tiandingfeng Non-wovens Co., Ltd. navyše v roku 2021 zriadila stranícku pobočku a ‚pridržiava sa vedenia budovania strany, s cieľom usmerňovať rozvoj spoločnosti‘ (64). Napríklad ‚9 členov strany zohrávalo vedúcu úlohu vo výrobe, v obchodných operáciách a technologických inováciách‘. Takisto ‚pokiaľ ide o modernizáciu odvetvia, stranícka organizácia zabezpečuje koordináciu s cieľom podporiť koordinovaný rozvoj dodávateľského a odberateľského reťazca‘ (65).

(103)

Stranícka pobočka spoločnosti Changde Tiandingfeng Non-wovens Co., Ltd. bola pochválená mestským výborom strany v Čchang-te ako ‚pokročilá základná stranícka organizácia‘ (66).

(104)

Zasahovanie Komunistickej strany Číny do podnikateľských rozhodnutí je zjavné aj v dodávateľskom odvetví, ako to vyplýva z dostupných firemných podaní. Vo výročnej správe skupiny Sinopec, ktorá je výrobcom vstupov na výrobu PET, za rok 2022 sa zdôrazňuje, že ‚[s]poločnosť nepretržite zvyšuje kvalitu práce v oblasti budovania strany, čím povzbudzuje ducha zamestnancov, posilňuje činnosť v oblasti kontroly disciplíny a dohľadu, pomáha predstavenstvu účinne vykonávať rôzne rozhodnutia a dojednania a podporuje kvalitný rozvoj spoločnosti‘ (67). Okrem toho je predseda predstavenstva skupiny Sinopec Group tajomníkom straníckeho výboru a viacerí členovia predstavenstva sú zástupcami tajomníkov straníckeho výboru (68). Skupina Sinopec Group uviedla, že má v úmysle ‚sústrediť sa na nové poslanie a nové úlohy spoločnosti na novej ceste, ďalej šíriť revolučného ducha, ktorý je strane vlastný, všestranne a integrovane posilňovať vedenie a budovanie strany a systematicky podporovať jej komplexné a prísne riadenie, aby poskytla silnú záruku pre napísanie novej kapitoly moderného petrochemického priemyslu Číny‘ (69).

(105)

Na trh má ďalej rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov (70). Prítomnosť štátu vo firmách v odvetví netkaných textílií z PET typu spunbond a v iných odvetviach (ako je finančný sektor a odvetvie vstupov) preto umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

3.2.2.3.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia: diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu

(106)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, v ktorom sa stanovujú priority a určujú ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a provinčné a miestne samosprávy zamerať. Príslušné plány pritom existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni.

(107)

Z celkového hľadiska tento systém plánovania v Číne vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (71).

(108)

Čínske orgány zaviedli viaceré politiky, ktoré usmerňujú fungovanie odvetvia dotknutého výrobku.

(109)

Odvetvie PET je uvedené v pláne Made In China 2025 (72) ako odvetvie, ktoré sa má ďalej rozvíjať, a to ako pokročilý petrochemický materiál a takisto ako pokročilý materiál pre ľahký priemysel.

(110)

Cieľom 14. päťročného plánu pre hospodársky a sociálny rozvoj a výhľady do roku 2035 (73) je ‚zlepšiť tradičné priemyselné odvetvia, podporiť optimalizáciu a reštrukturalizáciu surovinových odvetví, ako sú petrochemický priemysel, oceliarsky priemysel, odvetvie neželezných kovov a stavebných materiálov, rozšíriť ponuku vysokokvalitných výrobkov v odvetviach, ako je ľahký priemysel a textilný priemysel, urýchliť transformáciu a modernizáciu podnikov v kľúčových odvetviach, ako je chemický priemysel a papierenské odvetvie, a zlepšiť systém ekologickej výroby.‘ (74)

(111)

Ako sa uvádza v 14. päťročnom pláne pre odvetvie surovín (75): ‚Zavedie sa plán usporiadania petrochemického priemyslu a nové projekty na výrobu xylénu a etylénu, ktoré nie sú stanovené v pláne, budú prísne zakázané. […] [Čína] sa zameria na podoblasti alebo kľúčové výrobky s pevnými priemyselnými základmi, významnými konkurenčnými výhodami a špičkovými technológiami s cieľom plne využiť usmerňujúcu úlohu vedúcich podnikov v priemyselnom reťazci […] a vytvoriť skupinu priemyselných zoskupení v oblasti petrochémie, […] ekologických stavebných materiálov a nových materiálov‘ (76).

(112)

Okrem toho sa v usmerňujúcom stanovisku k podpore vysokokvalitného rozvoja petrochemického a chemického priemyslu (77) požaduje ‚posilniť sektorové politiky a vedecky regulovať rozsah priemyslu: […] zvýšiť kapacitu dodávok špičkových polymérov, špeciálnych chemikálií a iných výrobkov‘, ako aj ‚[z]lepšiť podporné politiky: posilniť koordináciu medzi priemyselnou politikou a politikou fiškálnou, finančnou, regionálnou, investičnou, dovoznou a vývoznou, energetickou, ekologicko-environmentálnou, cenovou a inými politikami. Plne využiť úlohu národnej platformy pre spoluprácu medzi priemyslom a financiami […]‘.

(113)

Na provinčnej úrovni sa v 14. päťročnom pláne provincie Šan-tung pre rozvoj chemického priemyslu (78) vyzývajú miestne orgány, aby ‚[z]výšili technologickú transformáciu existujúcich podnikov, zlepšili efektívnosť využívania energie a zdrojov a zvýšili základnú konkurencieschopnosť podnikov. Vytvorili mechanizmus pre podniky, aby sa stiahli z parkov, rozhodne odstránili zastarané výrobné kapacity, prísne kontrolovali obmedzené výrobné kapacity a zaviedli diferencované politiky a opatrenia na prideľovanie zdrojových faktorov, ako je pôda, elektrina a voda, aby sa podniky prinútili transformovať sa a rozvíjať sa‘. Takisto sa v ňom vyzýva na ‚[z]výšenie finančnej podpory. Posilnenie stimulov daňovej politiky, koordináciu a zapojenie osobitných fondov, podporu chemických spoločnosti pri urýchľovaní technologickej transformácie, inteligentnej transformácie, priemyselných prevodov, premiestňovaní do parkov, odstraňovaní zastaraných zariadení atď. a zavedenie daňových výnimiek vzťahujúcich sa na dovoz hlavných technických zariadení, vrátenia DPH, politiky výskumu a vývoja, ako sú dodatočný odpočet výdavkov a poistné náhrady za prvý súbor technických zariadení. Aktívne usmerňovanie rôznych finančných inštitúcií a sociálneho kapitálu, aby sa investovalo do chemického priemyslu, využívanie výhod politického financovania, rozvojového financovania a komerčného financovania a zvyšovanie finančnej podpory kľúčových oblastí chemickej technológie‘. V provincii Šan-tung sa nachádza spoločnosť Tiandingfeng Non-wovens Co. (79), Ltd.

(114)

Okrem toho sa 14. päťročný plán provincie Chu-nan pre rozvoj strategických a rozvíjajúcich sa odvetví (80) zameriava aj na vývoj nových chemických materiálov: ‚[V]yvíjať nové syntetické kaučuky, špeciálne živice, vysokovýkonné technické plasty a iné polymérne materiály.‘ V provincii Chu-nan sa nachádza spoločnosť Changde Tiandingfeng Non-wovens Co., Ltd., a to presnejšie v priemyselnej rozvojovej oblasti Západný Tung-tching v meste Čchang-te, ktorá vydala implementačný plán piatich zlepšení na roky 2022 – 2025 (81) s cieľom ‚posilniť vedúce odvetvia, rozšíriť vznikajúce odvetvia a kultivovať budúce odvetvia […a] na základe rozsiahlych projektov, ako je Tiandingfeng, prilákať niekoľko dodávateľských a odberateľských odvetví s cieľom vytvoriť priemyselný reťazec‘. Orgány Západného Tung-tchingu na tento účel ‚pomohli spoločnosti Changde Tiandingfeng Non-woven Co., Ltd. úspešne sa uchádzať o projekt v rámci provinčného špeciálneho fondu na výstavbu pokročilých výrobných zariadení na vysočine, projekt v rámci provinčného špeciálneho fondu na vysokokvalitný rozvoj digitálneho priemyslu a o titul provinčného vzorového podniku v oblasti inteligentnej výroby atď., a to s cieľom pomôcť podnikom získať politickú a finančnú podporu‘ (82).

(115)

Cieľom 14. päťročného plánu provincie Chu-pej pre vysokokvalitný rozvoj odvetvia nových materiálov (83) je navyše zamerať sa na technické plasty a ‚zlepšiť technologickú úroveň priemyslu pre vysokovýkonné technické plasty, ako sú polyoxymetylén, PET/PBT živica […]‘.

(116)

Prostredníctvom týchto a ďalších prostriedkov teda čínska vláda usmerňuje a riadi prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia, ako aj výrobné vstupy.

(117)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže subjekty primať, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky týkajúcimi sa odvetvia. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

3.2.2.4.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia: neexistencia, diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva

(118)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako Čína, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva.

(119)

Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (84).

(120)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v Číne (85). Všetku pôdu vlastní štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu) a jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (86). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (87).

(121)

Na výrobcov dotknutého výrobku sa veľmi podobne ako na iné odvetvia čínskeho hospodárstva vzťahuje všeobecný režim čínskych predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. To má za následok, že aj tieto spoločnosti sú vystavené deformáciám zhora, ktoré vyplývajú z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania právnych predpisov o konkurze a majetku. Tieto úvahy sa na základe dostupných dôkazov javia ako úplne uplatniteľné aj v odvetví netkaných textílií z PET typu spunbond. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by tieto zistenia spochybňovali.

(122)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví dotknutého výrobku.

3.2.2.5.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia: deformácia mzdových nákladov

(123)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v Číne nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. Čína neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (88).

(124)

Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (89). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti.

(125)

Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (90). Na základe týchto zistení možno konštatovať, že dochádza k deformácii mzdových nákladov v Číne.

(126)

Neboli predložené žiadne dôkazy, podľa ktorých by odvetvie netkaných textílií z PET typu spunbond nepodliehalo opísanému čínskemu systému pracovného práva. Odvetvie teda ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov priamo (pri výrobe dotknutého výrobku alebo hlavných surovín potrebných na jeho výrobu), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v Číne).

3.2.2.6.   Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia: prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu

(127)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v Číne je poznačený rôznymi deformáciami.

(128)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (91), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách v konečnom dôsledku vymenúva Komunistická strana Číny) (92), a pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala čínska vláda.

(129)

Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (93). Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(130)

Nedávny vývoj ďalej znázorňuje rozsah vplyvu vlády na finančné inštitúcie v Číne. Čínska vláda v marci 2025 oznámila emisiu štátnych dlhopisov v hodnote 500 miliárd CNY s cieľom poskytnúť významnú finančnú podporu hlavným bankám vrátane Bank of China, China Construction Bank, Bank of Communications a Postal Savings Bank of China. Cieľom tohto zásahu bola stabilizácia uvedených inštitúcií v situácii klesajúcej ziskovosti a rekordne nízkych čistých úrokových marží, čo poukazuje na proaktívne opatrenia štátu na udržanie hospodárskej stability (94).

(131)

Rovnako čínska vláda objasnila, že Komunistická strana Číny musí dohliadať aj na rozhodnutia súkromných komerčných bánk, ktoré musia zostať v súlade s národnými politikami. Jedným z troch zastrešujúcich cieľov štátu vo vzťahu k riadeniu bánk je v súčasnosti posilniť vedúcu úlohu strany v odvetví bankovníctva a poisťovníctva, a to aj vo vzťahu k otázkam prevádzky a riadenia (95). V prípade kritérií na hodnotenie výkonu komerčných bánk sa teraz takisto musí zohľadňovať, ako subjekty ‚slúžia cieľom národného rozvoja a reálnej ekonomike‘, a najmä ako ‚slúžia strategickým a novovznikajúcim odvetviam‘ (96).

(132)

Okrem toho, pokiaľ ide o úroveň prideľovania finančných prostriedkov, prostredníctvom niekoľkých opatrení na ďalšiu podporu rozvoja súkromných investícií (97) sa čínska vláda usiluje ‚zvýšiť centrálne rozpočtové prostriedky na podporu kvalifikovaných súkromných investičných projektov a aktívne zohrávať usmerňujúcu a vedúcu úlohu‘. Čínska vláda má takisto v úmysle ‚dobre využiť nové politické finančné nástroje [a] podporiť množstvo kvalifikovaných súkromných investičných projektov v dôležitých odvetviach a kľúčových oblastiach‘ (98).

(133)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky (99). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (100). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(134)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(135)

Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej miere, resp. pod ňou, predstavoval ku koncu roka 2018 aj naďalej najmenej jednu tretinu zo všetkých poskytnutých úverov (101). Oficiálne médiá v Číne nedávno informovali o tom, že Komunistická strana Číny vyzvala na ‚znižovanie trhovej úrokovej sadzby úverov‘ (102). Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(136)

Celkový nárast úverov v Číne poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. Výsledkom je, že sa prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov, pričom čínska vláda sa viackrát rozhodla buď vyhnúť sa úverovým zlyhaniam, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo previesť vlastníctvo dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(137)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa podnikli s cieľom liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v Číne poznačený výraznými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(138)

Pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie dotknutého výrobku neovplyvňujú zásahy vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

3.2.3.   Systémový charakter opísaných deformácií

(139)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v aktualizovanej správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a črty čínskeho systému, ako boli opísané tu aj v časti I aktualizovanej správy, sa vzťahujú na celú krajinu a na všetky odvetvia hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov uvedený v časti II aktualizovanej správy.

(140)

Komisia pripomína, že na výrobu dotknutého výrobku sú potrebné určité vstupy. Keď výrobcovia dotknutého výrobku nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systémovým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach. Tieto deformácie už boli podrobne opísané, a to najmä v odôvodneniach 67 až 138. Komisia poukázala na to, že regulačné usporiadanie, ktoré je dôvodom týchto deformácií, je všeobecne platné, pričom výrobcovia netkaných textílií z PET typu spunbond podliehajú týmto pravidlám ako každý iný hospodársky subjekt v Číne. Tieto deformácie majú preto priamy vplyv na štruktúru nákladov dotknutého výrobku.

(141)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja dotknutého výrobku na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II aktualizovanej správy.

(142)

Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej Číne. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v Číne kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(143)

Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

3.2.4.   Argumenty zainteresovaných strán

(144)

Z odôvodnenia 36 vyplýva, že žiadna strana nespochybnila použitie článku 2 ods. 6a základného nariadenia ako takého a že čínska vláda pri prešetrovaní nespolupracovala.

3.2.5.   Záver

(145)

Analýza uvedená v tomto bode, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o zasahovaní Číny do hospodárstva krajiny vo všeobecnosti, ako aj o jej zasahovaní do odvetvia dotknutého výrobku, preukázala, že ceny dotknutého výrobku a náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako vyplýva z reálneho alebo potenciálneho vplyvu jedného alebo viacerých v ňom uvedených relevantných prvkov.

(146)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty v tomto prípade nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(147)

Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa opisuje v ďalšom bode.

3.2.6.   Reprezentatívna krajina

3.2.6.1.   Všeobecné poznámky

(148)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

—

úroveň hospodárskeho rozvoja podobná ČĽR. Komisia na tento účel použila krajiny, ktoré majú podľa databázy Svetovej banky podobný hrubý národný dôchodok na obyvateľa ako ČĽR (103);

—

výroba prešetrovaného výrobku v danej krajine;

—

existencia príslušných ľahko dostupných údajov v reprezentatívnej krajine;

—

ak je možných reprezentatívnych krajín viac, v relevantnom prípade sa uprednostnila krajina s náležitou úrovňou sociálnej a environmentálnej ochrany.

(149)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 39, Komisia vydala dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty. V týchto záznamoch sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a takisto sa v nich rozoberajú pripomienky, ktoré k týmto prvkom a k relevantným zdrojom strany doručili.

3.2.6.2.   Úroveň hospodárskeho rozvoja podobná ČĽR

(150)

V prvom zázname Komisia informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na určenie normálnej hodnoty, a poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia. Určili sa v ňom aj možné reprezentatívne krajiny.

(151)

Podľa štatistík dovozu surovín sa dovoz výrobných faktorov potrebných na výrobu netkaných textílií z PET typu spunbond zistil v Indonézii, Thajsku a Turecku, pričom všetky tieto krajiny spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia. Takisto sa považuje za pravdepodobné, že netkané textílie z PET typu spunbond sa v týchto troch krajinách vyrábajú.

(152)

V súvislosti s krajinami identifikovanými v prvom zázname neboli doručené žiadne pripomienky, pokiaľ ide o úroveň hospodárskeho rozvoja. Niekoľko strán však predložilo pripomienky k spoľahlivosti cien určitých výrobných faktorov v jednotlivých krajinách, ktoré sa riešia v nasledujúcich odôvodneniach.

(153)

V druhom zázname Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere použiť v tomto prípade Thajsko ako vhodnú reprezentatívnu krajinu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

3.2.6.2.1.   Thajsko

(154)

Spoločnosti Changde Tiandingfeng Nonwovens Co., Ltd. a Tiandingfeng Nonwovens Co., Ltd. (ďalej spolu len ‚skupina TDF‘) v odpovedi na prvý záznam argumentovali v porovnaní s Thajskom v prospech Turecka ako reprezentatívnej krajiny, pretože dovoz PET štiepky v Turecku by bol diverzifikovanejší, objemovo vyšší a väčšinou by pochádzal z krajín s trhovým hospodárstvom, a preto by bol z hľadiska nedeformovaných trhových cien reprezentatívnejší.

(155)

Spoločnosť Hubei Unibon nonwovens Co., Ltd. (ďalej len ‚Unibon‘) argumentovala, že Thajsko nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou, pretože dovoz PET štiepky do tejto krajiny by bol z dôvodu veľkej časti dovozu PET štiepky s pôvodom v Číne deformovaný, pričom priemerná dovozná cena z iných krajín je výrazne vyššia než v ostatných dvoch potenciálnych reprezentatívnych krajinách. Spoločnosť Unibon tvrdila, že uvedené ceny naznačujú, že dovoz z krajín mimo Číny do Thajska pozostáva vo veľkej miere zo špeciálnej alebo atypickej PET štiepky, a preto sa nemôže považovať za štandardnú referenčnú hodnotu pre PET štiepku používanú pri výrobe prešetrovaného výrobku.

(156)

Komisia v druhom zázname uviedla, že v Thajsku aj v Turecku má značná časť celkového množstva dovezenej PET štiepky pôvod v Číne. Ako sa však vysvetlilo v prvom zázname, Komisia sa domnievala, že ceny dovozu PET štiepky s pôvodom mimo Číny do Turecka sú zrejme ovplyvnené veľkým objemom PET štiepky s pôvodom v Číne za deformované ceny, zatiaľ čo v Thajsku to tak zrejme nie je.

(157)

Spoločnosť Unibon v odpovedi na druhý záznam zopakovala svoj argument, že Thajsko nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou, a uviedla, že rozhodujúcim faktorom pri tomto posúdení by mala byť PET štiepka. Tvrdila, že Thajsko je čistým vývozcom PET štiepky, zatiaľ čo Indonézia vykazuje vyváženejšiu obchodnú pozíciu, a preto by predstavovala vhodnejšiu referenčnú hodnotu. Spoločnosť Unibon ďalej tvrdila, že Komisia by mala zohľadniť nielen podiel dovozu s pôvodom v Číne, ale aj absolútny objem dovozu. A napokon spoločnosť tvrdila, že výrazne vyššie dovozné ceny PET štiepky pri dovoze do Thajska v porovnaní s Indonéziou a Tureckom naznačujú, že výrobky dovážané do Thajska patria do špecifickej kategórie, a preto nie sú reprezentatívne.

(158)

Komisia poznamenala, že relatívne vyššie dovozné ceny PET štiepky pri dovoze do Thajska možno pripísať nižšiemu podielu dovozu s pôvodom v Číne, čo má za následok väčší podiel dovozu z iných tretích krajín za trhové ceny. V tejto súvislosti je relatívny podiel dovozu zo zvyšku sveta v porovnaní s Čínou relevantnejším ukazovateľom cenovej spoľahlivosti než absolútny objem dovozu. Keďže objem dovozu PET štiepky do Thajska zostáva primerane vysoký, diverzifikovaná štruktúra zdrojov s obmedzenou expozíciou voči potenciálne deformovanému dovozu predstavuje vhodnejší základ na stanovenie nedeformovanej referenčnej hodnoty.

(159)

Komisia poznamenala, že prešetrovaním sa nezistili žiadne osobitné obmedzenia alebo deformácie obchodu s PET štiepkou, ktoré by spôsobili, že Thajsko nebude vhodnou reprezentatívnou krajinou. Samotná skutočnosť, že Thajsko je čistým vývozcom PET štiepky, nepreukázala, že jeho dovozné ceny sú abnormálne alebo nevhodné na účely referenčného porovnávania. Skôr naopak, keďže dovoz konkuruje PET štiepke vyrábanej na domácom trhu.

(160)

Spoločnosť Unibon ďalej tvrdila, že použité referenčné ceny by nemali zahŕňať poistenie a dovozné clo. Podľa jej názoru pri predaji PET štiepky na domácom trhu takéto náklady nevznikajú a väčšina PET štiepky predávanej v Thajsku sa vyrába na domácom trhu, a preto sa na ňu nevzťahujú náklady na poistenie a dovozné clo.

(161)

Pokiaľ ide o vylúčenie poistenia a dovozného cla, normálna hodnota vychádzala zo štatistických údajov o dovoze z databázy GTA, zatiaľ čo uplatniteľné dovozné clo sa stanovilo pomocou databázy MacMap. Podľa definície takéto dovozné ceny zahŕňajú v prípade potreby dovozné clá a súvisiace dovozné náklady. Ich zahrnutie je preto neoddeliteľnou súčasťou použitej metodiky.

(162)

Navrhovatelia v odpovedi na druhý záznam ďalej tvrdili, že referenčná hodnota práce odvodená od Národnej banky Thajska a uvedená v prílohe V k druhému záznamu je neprimerane nízka a presne neodráža skutočné náklady práce v Thajsku. Uviedli, že táto hodnota je výrazne nižšia než náklady práce, ktoré Komisia uplatňuje v iných reprezentatívnych krajinách s vyššími strednými príjmami. Navrhovatelia požiadali Komisiu, aby upravila referenčnú hodnotu nákladov práce použitím vyšších údajov o nákladoch práce pre ‚technické pozície‘ uverejnených Thajskou radou pre investície, ktoré považujú za vhodnejší a reprezentatívnejší zdroj.

(163)

Komisia konštatovala, že referenčná hodnota nie je neobvykle nízka vzhľadom na funkcie, ktoré príslušná pracovná sila skutočne vykonávala vo výrobnom procese. Okrem toho bola úroveň referenčnej hodnoty vo veľkej miere porovnateľná s údajmi o nákladoch práce uvádzanými v iných medzinárodných štatistických zdrojoch, a preto ju nemožno považovať za nereprezentatívnu alebo nevhodnú na účely stanovenia normálnej hodnoty. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(164)

Vzhľadom na nedostatok spoľahlivých údajov o dovoze hnedého uhlia do Thajska, keďže dovoz pochádza výlučne z Laosu, Komisia v druhom zázname uviedla, že má v úmysle stanoviť referenčnú hodnotu pre hnedé uhlie pomocou cien hnedého uhlia pre spoločnosti (priemyselných používateľov) v Thajsku, ktoré uverejnil Úrad pre politiku a plánovanie v oblasti energetiky ministerstva energetiky. Komisia ako referenčnú hodnotu použila najnovšie údaje týkajúce sa roku 2024.

(165)

Spoločnosť Unibon v odpovedi na druhý záznam tvrdila, že referenčná cena hnedého uhlia by mala byť založená na thajských colných údajoch o dovoze v rámci číselného znaku HS 2702 10 , a nie na štatistikách o domácom uhlí. Spoločnosť Unibon tvrdila, že v domácich štatistikách sa nerozlišuje hnedé uhlie od iných druhov uhlia a poskytuje sa len priemerná cena pre širokú kategóriu uhlia, napriek významným rozdielom vo výhrevnosti a iných vlastnostiach, ktoré vedú k podstatným cenovým rozdielom. Spoločnosť Unibon ďalej tvrdila, že Komisia sa pri stanovovaní hodnoty výrobných faktorov dôsledne opiera o verejne dostupné colné údaje reprezentatívnej krajiny, a tvrdila, že v tomto prípade nie je dôvod na odchýlenie sa od tohto prístupu, najmä vzhľadom na to, že Thajsko vedie špecifické štatistiky o dovoze hnedého uhlia, zaznamenáva významné objemy dovozu a získava tento dovoz z krajín s trhovým hospodárstvom, čo podľa jej názoru zaručuje, že ceny sú nedeformované a reprezentatívne.

(166)

Komisia poznamenala, že hoci sú k dispozícii thajské colné údaje v rámci číselného znaku HS 2702 10 , zaznamenaný dovoz pochádza takmer výlučne z jedinej susednej krajiny, konkrétne z Laosu, a preto ho nemožno považovať za dostatočne reprezentatívny pre konkurencieschopný a diverzifikovaný trh. Vysoká koncentrácia ponuky v jednej zdrojovej krajine vyvolala obavy, pokiaľ ide o spoľahlivosť dovoznej ceny ako vhodnej referenčnej hodnoty. Okrem toho je vzhľadom na špecifické fyzikálne vlastnosti hnedého uhlia, najmä jeho nízku výhrevnosť a vysoký obsah vlhkosti, preprava na veľké vzdialenosti vo všeobecnosti nehospodárna (104). V dôsledku toho je pravdepodobné, že dovozné štatistiky odrážajú skôr obmedzené cezhraničné transakcie, ktoré sú podmienené zemepisnou blízkosťou, než ceny vytvorené za širších trhových podmienok. Komisia za týchto okolností potvrdila, že údaje o dovoze nepredstavujú najvhodnejší základ pre stanovenie hodnoty tohto výrobného faktora.

(167)

Navrhovatelia napokon tvrdili, že thajské dovozné ceny kukuričného škrobu sa zdajú príliš nízke na to, aby odrážali ceny modifikovaného kukuričného škrobu používaného pri výrobe netkaných textílií z PET typu spunbond. V tejto súvislosti tvrdili, že je to pravdepodobne spôsobené sortimentom výrobkov, na ktoré sa vzťahuje príslušný číselný znak KN, ktorý zahŕňa modifikovaný kukuričný škrob (používaný pri výrobe netkaných textílií z PET typu spunbond) aj nemodifikovaný kukuričný škrob (nepoužívaný pri výrobe netkaných textílií z PET typu spunbond). Výrobcovia z Únie preto tvrdili, že na zohľadnenie tohto rozdielu by Komisia mala vykonať primerané úpravy.

(168)

Komisia vzala na vedomie tvrdenie výrobcov z Únie týkajúce sa používania modifikovaného kukuričného škrobu pri výrobe netkaných textílií z PET typu spunbond a úrovne thajských dovozných cien. Výrobcovia z Únie však neposkytli dostatočné dôkazy na podloženie týchto tvrdení. Nevykonali sa preto žiadne úpravy thajských dovozných cien kukuričného škrobu.

3.2.6.2.2.   Turecko

(169)

Skupina TDF v odpovedi na prvý záznam tvrdila, že dovoz kľúčových výrobných faktorov, najmä PET štiepky, do Turecka je reprezentatívnejší a trhovejší než dovoz do Thajska. Dovoz z Číny predstavuje menej ako polovicu dovozu PET štiepky do Turecka, pričom získavanie zdrojov zo širokého spektra krajín s trhovým hospodárstvom by naznačovalo, že ceny odrážajú podmienky na medzinárodnom trhu. Skupina TDF argumentovala, že samotné cenové úrovne nepreukazujú deformáciu a že reprezentatívny objem dovozu by mal byť rozhodujúcim faktorom v analýze Komisie, najmä vzhľadom na to, že PET štiepka predstavuje približne 50 % celkových výrobných nákladov na prešetrovaný výrobok. Tvrdila, že vyšší a diverzifikovanejší objem dovozu z krajín mimo Číny do Turecka preto predstavuje spoľahlivejšiu referenčnú hodnotu. Spoločnosť takisto tvrdila, že absencia dovozu hnedého uhlia by nemala diskvalifikovať Turecko, pretože takéto medzery by sa dali vyplniť použitím údajov z iných krajín.

(170)

Spoločnosť Unibon naopak tvrdila, že Turecko nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou z dôvodu veľmi deformovaného surovinového prostredia, makroekonomickej nestability ovplyvňujúcej jednotkové náklady práce, náklady na energiu a pomer finančných výdavkov a nedostatku vhodných finančných údajov.

(171)

Komisia v druhom zázname uviedla, že Thajsko aj Turecko vykazujú podobné štruktúry dovozu, pričom významný objem dovozu PET štiepky má pôvod v Číne. Ako sa však vysvetlilo v prvom zázname a takisto v odôvodnení 156, Komisia sa domnievala, že dovozné ceny PET štiepky s pôvodom mimo Číny pri dovoze do Turecka sú zrejme ovplyvnené veľkým objemom PET štiepky s pôvodom v Číne za deformované ceny.

(172)

Komisia ďalej analyzovala dovoz hlavnej suroviny, PET štiepky, a preskúmala údaje o dovoze na podrobnejšej úrovni s cieľom identifikovať typy PET štiepky používané pri výrobe netkaných textílií z PET typu spunbond. Na rozdiel od Thajska a Indonézie sa však v tureckom colnom sadzobníku nerozlišuje medzi jednotlivými 8-miestnymi kódmi v rámci číselného znaku HS 3907 69 .

(173)

Po uverejnení prvého záznamu Komisia takisto zistila, že Turecko má zavedené ochranné opatrenia, ktoré sa vzťahujú na dovoz PET štiepky klasifikovanej pod číselným znakom HS 3907 69  (105). Opatrenia sú účinné od 11. júna 2020. Komisia zistila, že tieto ochranné opatrenia týkajúce sa PET štiepky deformujú dovozné ceny tejto kľúčovej suroviny, čím sa Turecko stáva menej vhodnou voľbou ako reprezentatívna krajina.

(174)

Komisia v prvom zázname uviedla, že do Turecka sa nedovážalo žiadne hnedé uhlie. Skupina TDF tvrdila, že by to nemalo brániť výberu Turecka ako reprezentatívnej krajiny. Skupina TDF pripomenula, že v predchádzajúcich prípadoch, keď v reprezentatívnej krajine neboli k dispozícii údaje o objeme dovozu určitých výrobných faktorov, riešila tento problém tak, že na výpočet normálnej hodnoty použila dovozné ceny z inej reprezentatívnej krajiny.

(175)

Komisia vzala na vedomie pripomienky skupiny TDF a súhlasila s tým, že v prípade neexistencie spoľahlivej dovoznej referenčnej hodnoty sa môžu použiť nedeformované medzinárodné ceny, náklady alebo referenčné hodnoty, ak by sa za reprezentatívnu krajinu vybralo Turecko.

3.2.6.2.3.   Indonézia

(176)

Spoločnosť Unibon v odpovedi na prvý záznam považovala za najvhodnejšiu reprezentatívnu krajinu Indonéziu, pričom tvrdila predovšetkým to, že Indonézia má najvyváženejšie a najmenej deformované zdroje kľúčového výrobného faktora, PET štiepky. Uviedla, že štruktúra dovozu do Indonézie je rovnomerne rozdelená medzi čínske a nečínske zdroje, čím sa znižuje riziko, že ceny ‚zvyšku sveta‘ sú nepriamo ovplyvnené čínskymi cenami. Na rozdiel od Indonézie by dovoz PET štiepky do Thajska vo veľkej miere pochádzal z Číny, zatiaľ čo štruktúra dovozu do Turecka zahŕňa dovoz z krajín, ktoré nie sú členmi WTO, čo by vyvolalo ďalšie obavy z deformácie. Spoločnosť Unibon však toto tvrdenie nepodložila ani neposkytla ďalšie dôkazy na jeho podporu.

(177)

Spoločnosť Unibon ďalej tvrdila, že medzery v indonézskych údajoch o výrobných faktoroch sú obmedzené a dajú sa ľahko vyplniť, napr. absencia dovozu hnedého uhlia odráža skôr sebestačnosť Indonézie ako hlavného producenta uhlia než nedostatok údajov a referenčné ceny uhlia sú dostupné z uznávaných publikácií o domácom trhu, zatiaľ čo dovoz sklenených vlákien s výnimkou Číny má dostatočný komerčný rozsah.

(178)

Komisia v druhom zázname uviedla, že dovoz sklenených vlákien zo zvyšku sveta do Indonézie predstavuje len 3,28 % celkového dovozu sklenených vlákien, zatiaľ čo zvyšných 96,72 % má pôvod v Číne. Je preto zrejmé, že dovoz sklenených vlákien zo zvyšku sveta bol pravdepodobne ovplyvnený dovozom z Číny. Tvrdenie spoločnosti Unibon bolo preto zamietnuté.

(179)

Komisia vzala na vedomie pripomienky spoločnosti Unibon a súhlasila s tým, že v prípade neexistencie spoľahlivej dovoznej referenčnej hodnoty sa môžu použiť nedeformované medzinárodné ceny, náklady alebo referenčné hodnoty, ak by sa za reprezentatívnu krajinu vybrala Indonézia.

3.2.6.2.4.   Záver o úrovni hospodárskeho rozvoja porovnateľnej s ČĽR

(180)

Po zohľadnení argumentov zainteresovaných strán k prvému záznamu a druhému záznamu Komisia usúdila, že najvhodnejšou reprezentatívnou krajinou, ktorá spĺňa kritériá úrovne hospodárskeho rozvoja porovnateľnej s ČĽR, je Thajsko.

3.2.6.3.   Existencia príslušných ľahko dostupných údajov v reprezentatívnej krajine

(181)

Komisia preskúmala, ktoré finančné údaje boli ľahko dostupné pre tri krajiny uvedené v prvom zázname, t. j. Indonéziu, Thajsko a Turecko.

(182)

V prvom zázname Komisia identifikovala ľahko dostupné finančné výkazy troch výrobcov prešetrovaného výrobku v reprezentatívnych krajinách, ktoré vykazovali primeranú úroveň ziskovosti za obdobie bezprostredne predchádzajúce obdobiu prešetrovania.

(183)

Vyvážajúci výrobcovia Unibon a skupina TDF obaja argumentovali, že Thajsko nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou, pretože dve posudzované thajské spoločnosti, Thai Unitika Spunbond Co., Ltd. a Narula Nonwoven Co., Ltd., neposkytli spoľahlivé údaje.

(184)

Spoločnosť Unibon poukázala na to, že spoločnosť Thai Unitika Spunbond vykazuje extrémnu a nepravidelnú ziskovosť, ktorá odráža skôr výnimočné alebo neprevádzkové položky než bežnú priemyselnú výkonnosť. Spoločnosť Narula Nonwoven naproti tomu vykazovala mimoriadne nízke ziskové rozpätie. Spoločnosť Unibon dospela k záveru, že z tohto výrazného kontrastu vyplýva, že v Thajsku chýbajú stabilné a komerčne primerané finančné údaje o výrobe netkaných textílií z PET typu spunbond, takže akékoľvek referenčné hodnoty odvodené od týchto dvoch spoločností sú veľmi deformované.

(185)

Podobne aj skupina TDF tvrdila, že finančné údaje spoločnosti Thai Unitika Spunbond Co., Ltd. za rok 2025 by sa nemali brať do úvahy, pretože nie sú vhodným základom pre referenčné hodnoty. Skupina TDF sa domnievala, že mimoriadny nárast celkových príjmov, ktorý viac ako trikrát prevyšuje jej príjmy z predaja a zo služieb a náklady na predaný tovar, odráža skôr mimoriadne ostatné príjmy než bežnú prevádzkovú výkonnosť.

(186)

Spoločnosť Unibon ako alternatívu uviedla, že Indonézia poskytuje spoľahlivé finančné údaje špecifické pre daný výrobok od skutočného výrobcu netkaných textílií z PET typu spunbond, spoločnosti PT Multi Spunindo Jaya Tbk, z ktorej auditovaných finančných výkazov vyplývajú komerčne primerané úrovne predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku zodpovedajúce bežnej priemyselnej činnosti.

(187)

Skupina TDF tvrdila, že Turecko má širšiu a reprezentatívnejšiu priemyselnú základňu s ôsmimi identifikovanými výrobcami netkaných textílií z PET typu spunbond v porovnaní s iba dvoma v Thajsku a jedným v Indonézii. Skupina TDF uznala, že finančné údaje tureckých výrobcov špecifické pre jednotlivé spoločnosti môžu byť obmedzené, a navrhla Komisii, aby namiesto toho použila odvetvové finančné údaje.

(188)

Komisia súhlasila so skupinou TDF aj spoločnosťou Unibon, že finančné údaje týkajúce sa thajských spoločností nie sú vhodné. Finančné údaje spoločností Thai Unitika Spunbond Co., Ltd. a Narula Nonwoven Co., Ltd. boli veľmi nekonzistentné a neodrážali bežnú priemyselnú výkonnosť s extrémnymi výkyvmi ziskovosti a príjmov spôsobenými mimoriadnymi položkami.

(189)

Komisia vzala na vedomie pripomienku skupiny TDF týkajúcu sa použitia odvetvových údajov, avšak odvetvové údaje môžu zahŕňať aj iných výrobcov ako tých, ktorí vyrábajú netkané textílie z PET typu spunbond, ako napríklad výrobcov textilu s odlišným sortimentom výrobkov alebo štruktúrou nákladov. Používanie takýchto agregovaných údajov predstavuje riziko skreslenia skutočnej štruktúry nákladov a ziskovosti v odvetví netkaných textílií z PET typu spunbond.

(190)

Komisia súhlasila s tvrdením spoločnosti Unibon, že spomedzi výrobcov netkaných textílií z PET typu spunbond identifikovaných v reprezentatívnych krajinách vykazuje spoločnosť PT Multi Spunindo Jaya Tbk (Indonézia) najpresnejšie úrovne predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku zodpovedajúce bežnej priemyselnej činnosti.

(191)

Spoločnosť Unibon v odpovedi na druhý záznam tvrdila, že kombinácia údajov o výrobných faktoroch z Thajska s finančnými ukazovateľmi z Indonézie je nevhodná, pretože použitie dvoch rôznych reprezentatívnych krajín podľa jej názoru narúša vnútornú konzistenciu konštrukcie normálnej hodnoty a vedie k deformovanému výsledku. Tvrdila, že Komisia by sa namiesto toho mala opierať o jednu reprezentatívnu krajinu, pokiaľ ide o ceny výrobných nákladov aj finančné údaje, a uviedla, že vhodnejšou voľbou by bola Indonézia.

(192)

V súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia by Komisia v prípade potvrdenia existencie výrazných deformácií mala vypočítať normálnu hodnotu na základe výrobných a predajných nákladov, ktoré odrážajú nedeformované ceny a referenčné hodnoty. Medzi zdroje, ktoré môže Komisia použiť, patria príslušné výrobné náklady a náklady na predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine, a to za predpokladu, že príslušné údaje sú ľahko dostupné. Ako sa podrobne vysvetľuje v predchádzajúcom texte, Komisia považovala Thajsko za vhodnú reprezentatívnu krajinu, čo jej umožnilo vychádzať z tamojších nákladov a cien pri všetkých výrobných faktoroch prešetrovaného výrobku. Komisia však nebola schopná nájsť ľahko dostupné finančné údaje od thajských výrobcov netkaných textílií z PET typu spunbond, ktoré by mohla použiť na výpočet nedeformovanej a primeranej výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku. Z tohto dôvodu považovala Komisia za vhodné stanoviť nedeformovanú a primeranú výšku predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku na základe ľahko dostupných finančných údajov výrobcu netkaných textílií z PET typu spunbond v Indonézii.

3.2.6.4.   Úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany

(193)

Po tom, čo sa na základe všetkých uvedených prvkov stanovilo, že Thajsko je jedinou vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou poslednou vetou základného nariadenia.

3.2.6.5.   Záver

(194)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Thajsko vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

3.2.7.   Zdroje použité na stanovenie nedeformovaných nákladov

(195)

V prvom zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú suroviny, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia spotrebujú pri výrobe prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli verejne dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách ku každému výrobnému faktoru uvedenému v danom zázname.

(196)

Komisii neboli doručené žiadne námietky voči zoznamu výrobných faktorov uvedenému v prvom zázname.

(197)

V druhom zázname Komisia následne uviedla, že na vytvorenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije údaje z databáz GTA (v prípade dovozných cien) a MacMap (v prípade dovozných ciel) na stanovenie nedeformovaných nákladov na väčšinu výrobných faktorov, najmä na suroviny.

3.2.7.1.   Výrobné faktory

(198)

Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami a zhromaždených počas overovaní na mieste boli identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Tabuľka 1

Výrobný faktor

Kódy tovaru

Zdroj údajov, ktorý Komisia plánuje použiť

Hodnota (CNY)

Merná jednotka*

Suroviny

PET štiepka (číslo viskozity nižšie ako 78 ml/g)

3907 69 10

databáza Global Trade Atlas (GTA) (106)/MacMap (107)

11,17

kg

Kukuričný škrob

1108 12

databáza Global Trade Atlas (GTA)/MacMap

5,38

kg

Sklenené vlákno

701919

databáza Global Trade Atlas (GTA)/MacMap

17,15

kg

Akrylátová esterová emulzia

3906 90 99

databáza Global Trade Atlas (GTA)/MacMap

21,11

kg

Práca

Práca

[neuplatňuje sa]

štatistiky uverejnené Národnou bankou Thajska (108)

15,83

pracovný čas

Energia

Elektrina

[neuplatňuje sa]

Thajský metropolitný úrad pre elektrinu (109)

1,15

kWh

Zemný plyn

[neuplatňuje sa]

Úrad pre politiku a plánovanie v oblasti energetiky ministerstva energetiky (110)

3,02

m3

Hnedé uhlie

[neuplatňuje sa]

Úrad pre politiku a plánovanie v oblasti energetiky ministerstva energetiky

1,19

kg

Polokoks

2704

databáza Global Trade Atlas (GTA)/MacMap

3,72

kg

(106)  https://connect.spglobal.com/.

(107)  https://www.macmap.org/.

(108)  (https://app.bot.or.th/BTWS_STAT/statistics/BOTWEBSTAT.aspx?reportID=636&language=ENG).

(109)  https://www.mea.or.th/en/our-services/mea-service/e-service/electric-monthly-calculate/type4.

(110)  Ministerstvo energetiky – Úrad pre politiku a plánovanie v oblasti energetiky ministerstva energetiky (tabuľka 7.2-4) https://www.eppo.go.th/index.php/en/en-energystatistics/energy-economy-static.

(199)

Komisia zahrnula hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Komisia na stanovenie tejto sumy vypočítala pomer medzi nepriamymi výrobnými nákladmi príslušných vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky vo vzťahu k ich príslušným priamym výrobným nákladom (ako sa uvádza v tabuľke 1). Tento pomer sa potom použil na neskreslené priame výrobné náklady a pripočítal sa k nim.

3.2.7.1.1.   Suroviny

(200)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovozných cien do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu.

(201)

Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (111).

(202)

Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v bode 3.2.1 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR.

(203)

Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny.

(204)

V prípade viacerých výrobných faktorov predstavovali skutočné náklady, ktoré vznikli vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky v období prešetrovania, zanedbateľný podiel celkových nákladov na suroviny. Keďže hodnota, ktorá sa v týchto prípadoch použila, nemala bez ohľadu na použitý zdroj žiadny citeľný vplyv na výpočet dumpingového rozpätia, Komisia sa rozhodla, že tieto náklady zahrnie do spotrebných materiálov, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 221 a 222.

(205)

Na určenie uplatniteľných dovozných ciel pre každý číselný znak tovaru a krajinu pôvodu vychádzala Komisia z databázy MacMap. Dovozné clá sa pripočítali k hodnote CIF zaznamenanej v thajských štatistikách dovozu, ako boli k dispozícii v databáze GTA.

(206)

Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré vznikli vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky pri dodávke surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na takéto suroviny a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady tých istých surovín, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúcich výrobcov na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako údaj na účely odhadu nedeformovaných nákladov na dopravu surovín pri ich dodaní do závodu spoločnosti.

3.2.7.1.1.1.   PET štiepka

(207)

PET štiepka je hlavnou surovinou pri výrobe netkaných textílií z PET typu spunbond. V prvom zázname uviedla Komisia colný kód pre PET s nízkou viskozitou, t. j. číselný znak HS 3907 69 , ako aj colný kód pre PET s vysokou viskozitou, číselný znak HS 3907 61 . Výrobcovia z Únie predložili pripomienky k prvému záznamu, v ktorých naliehavo žiadali Komisiu, aby starostlivo overila presné údaje o surovine každého čínskeho výrobcu s cieľom zabezpečiť, že pre každého výrobcu použije správny kód. Po overovaniach na mieste dospela Komisia k záveru, že pri výrobe netkaných textílií z PET typu spunbond je relevantný len PET s nízkou viskozitou, t. j. číselný znak HS 3907 69 , a zo zoznamu surovín vyradila PET s vysokou viskozitou (číselný znak HS 3907 61 ).

(208)

V druhom zázname Komisia ďalej analyzovala dovoz hlavnej suroviny, PET štiepky, a rozhodla sa preskúmať údaje o dovoze na podrobnejšej úrovni s cieľom identifikovať typy PET štiepky používané pri výrobe netkaných textílií z PET typu spunbond.

(209)

V thajských colných sadzobníkoch sa v rámci šesťmiestneho číselného znaku HS 3907 69 rozlišujú tieto kódy tovaru:

—

3907.69.10 – Granuly a podobné formy,

—

3907.69.90 – Ostatné.

(210)

PET štiepka používaná pri výrobe netkaných textílií z PET typu spunbond patrí pod kód tovaru 3907.69.10, zatiaľ čo kód tovaru 3907.69.90 môže zahŕňať polyetyléntereftalát špeciálnej triedy alebo inak atypický polyetyléntereftalát. Pomocou údajov z databázy GTA mohla Komisia identifikovať dovoz do Thajska pod kódom tovaru 3907.69.10, čím získala podrobnejšie informácie.

(211)

V prípade Thajska predstavoval celkový dovoz 23 411 ton, z čoho 33 % malo pôvod v Číne. Keďže dovoz pochádzal z viacerých zdrojov a podiel dovozu z Číny bol relatívne nízky, Komisia dospela k záveru, že dovozné ceny PET štiepky pod kódom tovaru 3907.69.10 pri dovoze do Thajska zo zvyšku sveta pravdepodobne neboli ovplyvnené dovozom z Číny, a preto je dovoz do Thajska spoľahlivou referenčnou hodnotou.

3.2.7.1.1.2.   Spojivá (kukuričný škrob a akrylátová esterová emulzia)

(212)

Ako sa už opísalo v odôvodnení 26, výroba netkaných textílií z PET typu spunbond si vyžaduje použitie spojív na báze škrobu, chemických spojív (na báze polymérov) alebo zmiešaných spojív ako náterového materiálu.

(213)

Navrhovatelia v odpovedi na prvý záznam tvrdili, že čínski výrobcovia používajú pri výrobe netkaných textílií z PET typu spunbond predávaných na čínskom domácom trhu najmä spojivá na báze škrobu, zatiaľ čo pri výrobe výrobkov predávaných na trhu EÚ sa používajú všetky tri typy spojív. Výrobcovia z Únie preto tvrdili, že na zabezpečenie spravodlivého porovnania pri výpočtoch dumpingu by Komisia mala stanoviť samostatné normálne hodnoty pre netkané textílie z PET typu spunbond vyrábané s každým typom spojiva alebo vykonať príslušné úpravy normálnej hodnoty na základe výroby so spojivom na báze škrobu.

(214)

Komisia vzala na vedomie pripomienky výrobcov z Únie týkajúce sa jednotlivých druhov spojív používaných pri výrobe netkaných textílií z PET typu spunbond a ich možného vplyvu na porovnateľnosť cien. Komisia posúdila, či rozdiely v typoch spojív môžu byť dôvodom na zváženie a prípadne, či boli akékoľvek úpravy odôvodnené na základe informácií dostupných v spise. Výsledok tohto posúdenia sa uvádza v odôvodnení 220.

(215)

V odpovedi na druhý záznam navrhovatelia tvrdili, že nesúhlasia s cenami použitými v zázname o výrobných faktoroch pre kukuričný škrob. Navrhovatelia uviedli, že typ kukuričného škrobu používaného pri výrobe netkaných textílií z PET typu spunbond je modifikovaný kukuričný škrob, ktorého cena je v porovnaní s bežným kukuričným škrobom približne dvojnásobná. Na podporu tohto tvrdenia predložili navrhovatelia cenové ponuky s porovnaním modifikovaného a bežného kukuričného škrobu a požiadali Komisiu, aby na ceny založené na údajoch z databázy GTA uplatnila zodpovedajúcu prirážku s cieľom zohľadniť vyššie náklady na modifikovaný kukuričný škrob.

(216)

V odpovedi na argument navrhovateľov obaja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že na svoju vlastnú výrobu používajú len bežný kukuričný škrob. Vyvážajúci výrobcovia uviedli, že to dokazujú faktúry zhromaždené počas overovania ich nákupov surovín, v ktorých je uvedený druh nakúpeného kukuričného škrobu. Skupina TDF okrem toho argumentovala, že v Číne sa modifikovaný kukuričný škrob deklaruje pod odlišným číselným znakom HS 3505 10 , a tvrdí, že jej nákupy pod číselným znakom HS 1108 12 sa týkajú skôr bežného kukuričného škrobu než modifikovaného kukuričného škrobu.

(217)

Komisia poznamenala, že navrhovatelia neposkytli presvedčivé dôkazy o tom, že výrobcovia netkaných textílií z PET typu spunbond vrátane čínskych vyvážajúcich výrobcov používajú modifikovaný kukuričný škrob. Z predložených cenových ponúk len vyplynulo, že modifikovaný kukuričný škrob môže byť drahší ako bežný kukuričný škrob, ale nepreukázalo sa nimi, že prešetrovaní vyvážajúci výrobcovia takýto výrobok používajú. Naopak, overené technické špecifikácie a cenové hladiny naznačovali, že vyvážajúci výrobcovia používajú bežný kukuričný škrob.

(218)

V odpovedi na druhý záznam skupina TDF tvrdila, že akrylátová esterová emulzia, ktorú používa, je nesprávne zatriedená pod číselný znak HS 3903 90 , ktorý sa vzťahuje na polyméry styrénu. Skupina TDF argumentovala, že hoci výrobok obsahuje styrén, jeho hlavnou zložkou je kyselina akrylová, a preto by bolo vhodnejšie ho zatriediť pod číselný znak HS 3906 90 , ktorý zahŕňa akrylové polyméry v primárnych formách. Komisia tvrdenie skupiny TDF akceptovala a zmenila číselný znak HS, do ktorého bola zatriedená akrylátová esterová emulzia.

(219)

Spoločnosť Unibon v odpovedi na druhý záznam argumentovala, že materiálové rozdiely v druhoch spojív používaných pri výrobe netkaných textílií z PET typu spunbond, konkrétne spojív na báze škrobu, chemických spojív na báze akrylu a zmiešaných spojív, vedú k významným rozdielom vo výrobných nákladoch a v trhových cenách. Spoločnosť tvrdila, že táto skutočnosť sa musí pri stanovovaní normálnej hodnoty náležite zohľadniť. Na základe toho spoločnosť Unibon požiadala Komisiu, aby uplatnila úpravy na zohľadnenie rozdielov v nákladoch súvisiacich so spojivom.

(220)

Komisia zamietla toto tvrdenie. Konštatovala, že výrobcovia z Únie, ako aj čínski výrobcovia netkaných textílií z PET typu spunbond zaradení do vzorky používajú zmes spojív, z ktorých všetky majú podobné použitie a trhové ceny. Podrobnejšia analýza, v ktorej by sa rozlišovali výrobky podľa typu spojiva, pričom v ich použití ani cene nie sú podstatné rozdiely, by preto nemala významný vplyv na výpočet normálnej hodnoty.

3.2.7.1.1.3.   Spotrebný materiál

(221)

Komisia v druhom zázname informovala strany o tom, že vzhľadom na zanedbateľnú váhu niektorých surovín v celkových výrobných nákladoch sa niektoré výrobné faktory považujú za spotrebný materiál.

(222)

Komisia vypočítala percentuálny podiel spotrebných materiálov na celkových výrobných nákladoch a tento percentuálny podiel uplatnila na prepočítané výrobné náklady na základe referenčných hodnôt.

3.2.7.1.2.   Práca

(223)

Práca je výrobným faktorom, ktorý predstavuje približne 3 % celkových výrobných nákladov. Komisia použila na určenie miezd v Thajsku štatistiky uverejnené Národnou bankou Thajska (112) s použitím podrobných informácií o mzdách vo výrobnom odvetví za obdobie prešetrovania pre hospodársku činnosť podľa klasifikácie NACE Rev. 2.

3.2.7.1.3.   Elektrina

(224)

Komisia použila cenovú ponuku elektriny pre obchodné, priemyselné a štátne podniky, ktorú uverejnila Thajská rada pre investície (113), pričom na výpočet referenčnej hodnoty pre elektrinu použila tarifu podľa času využívania – všeobecná služba pre veľkých odberateľov, úroveň napätia nižšia ako 22 kV. Táto sadzba sa od roku 2018 nezmenila a aktualizuje sa mesačne pomocou nástroja nazývaného ‚príplatok Ft‘. Mesačne účtované poplatky za elektrinu sa preto vypočítajú ako:

—

základný poplatok za elektrinu podľa uvedených taríf, ktorý zostal v priebehu rokov konštantný,

—

upravený poplatok za spotrebu energie (Ft), ktorý pravidelne aktualizuje Thajská energetická regulačná komisia (ERC) a zverejňuje ho Metropolitný úrad pre elektrickú energiu (114).

(225)

Komisia stanovila referenčnú hodnotu pre elektrinu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky na základe príslušnej spotreby v špičke a mimo špičky. Výsledná spotreba bola priradená k sadzbám v špičke a mimo špičky.

(226)

Komisia okrem toho zahrnula do referenčnej sadzby za elektrinu poplatok za odber aj poplatok za služby, aby sa v plnej miere zohľadnili náklady na elektrinu v reprezentatívnej krajine. Poplatok za služby bol vyjadrený pevnou sumou za mesiac, zatiaľ čo poplatok za odber bol stanovený v kW na základe konzervatívneho výpočtu odberu elektriny. Táto hodnota sa stanovila vydelením celkovej spotrebovanej energie počas špičky počtom výrobných hodín Vážená priemerná sadzba počas špičky a mimo nej bola stanovená ako príslušná referenčná hodnota pre každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky.

(227)

Komisia zistila, že ceny elektriny v Thajsku sa uvádzajú bez DPH.

3.2.7.1.4.   Zemný plyn

(228)

Komisia použila ceny plynu pre podniky (priemyselných odberateľov) v Thajsku, ktoré uverejnil Úrad pre politiku a plánovanie v oblasti energetiky ministerstva energetiky (115). Ceny sa líšili v závislosti do objemu spotreby. Komisia použila príslušné ceny z tabuľky 7.2-4: Konečná spotreba energie na obyvateľa. Komisia ako referenčnú hodnotu použila najnovšie údaje týkajúce sa roku 2024.

3.2.7.1.5.   Hnedé uhlie

(229)

Ako sa uvádza v druhom zázname, Komisia stanovila referenčné hodnoty pre hnedé uhlie na základe cien hnedého uhlia pre podniky (priemyselných odberateľov) v Thajsku, ktoré uverejnil Úrad pre politiku a plánovanie v oblasti energetiky ministerstva energetiky. Ako sa uvádza v odôvodnení 166, Komisia usúdila, že dovoz hnedého uhlia z Laosu do Thajska nemožno považovať za spoľahlivé a primerané zodpovedajúce náklady vo vhodnej reprezentatívnej krajine podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Komisia zistila, že alternatívna referenčná hodnota, ktorú uverejnil Úrad pre politiku a plánovanie v oblasti energetiky ministerstva energetiky, je vzhľadom na nasledujúce prvky primeranejšia. Po prvé, oficiálne thajské štatistiky zhromažďujú vnútroštátne orgány zodpovedné za zber energetických a ekonomických informácií v Thajsku a dohľad nad nimi (116), a preto poskytujú komplexné pokrytie spotreby energie v krajine na makroúrovni. Po druhé, zistilo sa, že hodnota 1,19 CNY/kg zistená v thajských štatistikách je v súlade s prevládajúcimi úrovňami cien hnedého uhlia v juhovýchodnej Ázii počas obdobia prešetrovania (t. j. v rozmedzí 1,15 – 1,23 CNY/kg) (117).

3.2.7.1.6.   Polokoks

(230)

Komisia použila dovozné ceny pre polokoks pod číselným znakom 2704 pri dovoze zo zvyšku sveta do Thajska. Komisia vysvetlila, že tieto dovozné ceny možno považovať za reprezentatívne, keďže dovezené objemy sú značné a pochádzajú z viacerých nedeformovaných zdrojov. Na základe toho Komisia usúdila, že tieto údaje poskytujú dostatočne spoľahlivú referenčnú hodnotu na určenie normálnej hodnoty. Žiadna zainteresovaná strana nevzniesla proti tomuto prístupu námietky.

3.2.7.1.7.   Odpad

(231)

Ako sa uvádza v druhom zázname, Komisia analyzovala účtovné postupy čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktoré sa týkajú vedľajších produktov a odpadu. Komisia v dôsledku toho upravila vytvorené výrobné náklady v súlade s účtovnými postupmi každej zo spoločností, ktoré sa týkajú vedľajších produktov a odpadu.

3.2.7.1.8.   Režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk

(232)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ‚vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk‘. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch uvedených predtým v texte.

(233)

Pri stanovení nedeformovanej a primeranej výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku vychádzala Komisia z finančných údajov za rok 2024 v prípade spoločnosti PT Multi Spunindo Jaya Tbk, ktoré získala z databázy Orbis.

(234)

Režijné náklady spojené s výrobou nie sú identifikované samostatne v rámci účtových údajov v dostupnom výkaze ziskov a strát a považujú sa za súčasť nákladov na predaný tovar. Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, sú vyjadrené ako podiel na priamych výrobných nákladoch, ktoré vyvážajúcim výrobcom skutočne vznikli. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(235)

Pokiaľ ide o príslušné náklady vyvážajúcich výrobcov na výskum a vývoj, v druhom zázname Komisia uviedla, že tieto náklady budú zahrnuté do režijných nákladov spojených s výrobou, pokiaľ zo zverejnenej účtovnej závierky výrobcu z Indonézie jednoznačne nevyplýva, že tieto náklady boli zahrnuté do jeho predajných, všeobecných a administratívnych nákladov.

(236)

Vyvážajúci výrobca skupina TDF v odpovedi na druhý záznam uviedol, že z indonézskych účtovných štandardov vyplýva, že náklady na výskum a vývoj by sa mali klasifikovať v rámci predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. Zatiaľ čo vo výročnej správe spoločnosti PT Multi Spunindo Jaya Tbk sa náklady na výskum a vývoj výslovne neuviedli, iná spoločnosť – PT Bakrie Telecom, ktorá postupovala podľa rovnakých indonézskych účtovných štandardov – uviedla svoje náklady na výskum a vývoj v rámci svojich predajných, všeobecných a administratívnych nákladov.

(237)

Komisia tvrdenie skupiny TDF akceptovala a nepripočítala náklady na výskum a vývoj k režijným nákladom spojeným s výrobou.

(238)

Vyvážajúci výrobca skupina TDF v odpovedi na druhý záznam tvrdil, že Komisia by sa pri určovaní predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku nemala spoliehať na konsolidované finančné výkazy spoločnosti Spunindo za rok 2024, pretože tieto účtovné závierky obsahujú údaje troch dcérskych spoločností, ktorých činnosti nesúvisia s prešetrovaným výrobkom a v niektorých prípadoch nezačali obchodnú prevádzku. Vzhľadom na to skupina TDF uviedla, že na stanovenie primeraných súm predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku pri konštrukcii normálnej hodnoty by sa mali použiť len samostatné finančné údaje materskej spoločnosti. Komisia toto tvrdenie akceptovala a pri výpočte normálnej hodnoty použila zisk a predajné, všeobecné a administratívne náklady materskej spoločnosti.

3.2.8.   Výpočet

(239)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(240)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Komisia použila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Tieto miery spotreby boli overené počas overovania. Komisia vynásobila jednotkové spotreby výrobných faktorov nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine.

(241)

Komisia potom k nedeformovaným priamym výrobným nákladom pripočítala režijné náklady spojené s výrobou s cieľom dospieť k nedeformovaným výrobným nákladom.

(242)

Na výrobné náklady stanovené podľa opisu v predchádzajúcom odôvodnení Komisia uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk výrobcu netkaných textílií z PET typu spunbond v Indonézii uvedeného v odôvodnení 233.

(243)

Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady predstavovali 12,03 %. Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady predstavoval 11,14 %.

(244)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

3.3.   Vývozná cena

(245)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky uskutočňovali vývoz do Únie priamo nezávislým zákazníkom.

(246)

Vývozná cena bola skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

3.4.   Porovnanie

(247)

Podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia musí Komisia vykonať spravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou na tej istej úrovni obchodu a s prihliadnutím na rozdiely vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(248)

V tomto prípade sa Komisia rozhodla porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na úrovni obchodu zo závodu. Ako sa podrobnejšie vysvetľuje ďalej, v prípade potreby boli vývozné ceny upravené s cieľom: i) vyjadriť ich v čistej hodnote na úrovni ceny zo závodu a ii) vykonať úpravy vzhľadom na rozdiely vo výrobných faktoroch, pri ktorých sa tvrdilo a preukázalo, že ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

3.4.1.   Úpravy normálnej hodnoty

(249)

Ako sa vysvetľuje v bode 3.2, normálna hodnota sa stanovila na úrovni obchodu zodpovedajúcej cene zo závodu pomocou výrobných nákladov spoločne so sumami predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, ktoré sa považovali za primerané pre túto úroveň obchodu. Na účely vyjadrenia normálnej hodnoty v čistej hodnote na úrovni zo závodu sa preto nemuseli vykonať žiadne úpravy.

(250)

Komisia nezistila žiadne dôvody na prípadné úpravy normálnej hodnoty a o takéto úpravy nežiadal ani jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

3.4.2.   Úpravy vývoznej ceny

(251)

S cieľom vyjadriť vývoznú cenu v čistej hodnote na úrovni obchodu zo závodu boli vykonané úpravy vzhľadom na: clo, iné platby za dovoz, náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšie výdavky.

3.5.   Dumpingové rozpätia

(252)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývozných cien zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(253)

Na základe toho sú predbežné vážené priemery dumpingových rozpätí vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

Spoločnosť

Predbežné dumpingové rozpätie

—

Hubei Unibon nonwovens Co Ltd

45,6  %

—

Changde Tiandingfeng Nonwovens Co Ltd

—

Tiandingfeng Nonwovens Co Ltd

50,0  %

(254)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážený priemer dumpingového rozpätia v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa teda stanovilo na základe rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(255)

Na tomto základe predstavuje predbežné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky 49,4 %.

(256)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR stanovila Komisia dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(257)

Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce bola vypočítaná na základe objemu vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, zaradených i nezaradených do vzorky, do Únie vyjadreného ako podiel na celkovom objeme dovozu z ČĽR do Únie počas obdobia prešetrovania, ktorý bol stanovený na základe dovozných štatistík Eurostatu za rok 2024 v prípade číselných znakov KN uvedených v odôvodnení 24.

(258)

Úroveň spolupráce bola v tomto prípade vysoká, pretože vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v období prešetrovania predstavoval približne 87 % celkového dovozu. Komisia sa na základe toho považovala za primerané, že dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov stanoví na úrovni spolupracujúcej individuálne preskúmanej spoločnosti zaradenej do vzorky s najvyšším dumpingovým rozpätím.

(259)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

Spoločnosť

Predbežné dumpingové rozpätie

—

Hubei Unibon nonwovens Co Ltd

45,6  %

—

Changde Tiandingfeng Nonwovens Co Ltd

—

Tiandingfeng Nonwovens Co Ltd

50,0  %

Ostatné spolupracujúce spoločnosti

49,4  %

Všetok ostatný dovoz s pôvodom v dotknutej krajine

50,0  %

4.   UJMA

4.1.   Definícia výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(260)

Počas obdobia prešetrovania vyrábali podobný výrobok traja výrobcovia v Únii, z ktorých dvaja patria do tej istej skupiny. Títo výrobcovia predstavujú ‚výrobné odvetvie Únie‘ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(261)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na približne [52 000 – 63 600] ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú údaje obsiahnuté vo vyplnených dotazníkoch doručených od výrobcov z Únie. Ako sa uvádza v odôvodnení 16, spolupracujúci výrobcovia z Únie predstavovali 100 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(262)

Keďže údaje týkajúce sa posúdenia ujmy pochádzali od troch výrobcov z Únie, z ktorých dvaja patrili do tej istej skupiny, údaje na analýzu ujmy sú z dôvodu zachovania dôvernosti uvedené v rozpätiach. Indexy sú však založené na skutočných údajoch, a nie na rozpätiach.

4.2.   Spotreba v Únii

(263)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe: a) údajov predložených výrobcami z Únie a overených Komisiou, ktoré sa týkali predaja podobného výrobku výrobným odvetvím Únie neprepojeným zákazníkom v Únii, a b) dovozu prešetrovaného výrobku zo všetkých tretích krajín do Únie na základe údajov nahlásených Eurostatom, overených údajov čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a údajov poskytnutých vyvážajúcimi výrobcami nezaradenými do vzorky (118).

(264)

Prístup k odhadu dovozu a spotreby v Únii bol uvedený v zázname do spisu 4. marca 2026 (119). K prístupu Komisie sa vyjadrila čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz textílií. Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz textílií plne uznala praktické problémy, ktorým Komisia čelí pri určovaní dovozu a spotreby, vyjadrila však obavy, pokiaľ ide o spoľahlivosť údajov vzhľadom na predpoklady v metodikách opísaných v zázname. Tri hlavné obavy čínskej obchodnej komory pre dovoz a vývoz textílií sa týkali toho, i) že pri výpočte dovozu z Číny sa použil pevný pomer založený na údajoch z obdobia prešetrovania bez dôkazu, že je reprezentatívny pre celé posudzované obdobie; ii) že odhad dovozu z iných krajín za rok 2024 a obdobie prešetrovania vychádzal zo štatistík Eurostatu napriek zisteniam Komisie, podľa ktorých značná časť dovozu nebola riadne deklarovaná, a iii) že komplikovaná metodika filtrovania cenového rozpätia na odhad dovozu z iných krajín za roky 2022 a 2023 vniesla neistotu. Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz textílií preto spochybnila spoľahlivosť týchto údajov a tvrdila, že môžu potenciálne ovplyvniť analýzu ukazovateľov ujmy a posúdenie súvislosti medzi dovozom a hospodárskou situáciou výrobného odvetvia Únie.

(265)

Komisia sa domnievala, že po prvé, hoci čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz textílií spochybnila tento prístup, nepredložila žiadne dôkazy na podporu svojho stanoviska ani toho, že navrhovaná metodika Komisie viedla k nepresným alebo nespoľahlivým výsledkom, a to ani pokiaľ ide o objemy, ani pokiaľ ide o ceny.

(266)

Po druhé, zjavné nezrovnalosti medzi overenými údajmi o vývoze vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a údajmi Eurostatu prinútili Komisiu hľadať alternatívnu metódu na stanovenie objemov dovozu dotknutého výrobku do Únie. Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz textílií však nepredložila alternatívny prístup ani žiadne dodatočné údaje, ktoré by spochybnili alebo dokonca zmenili metodiku Komisie, najmä pokiaľ ide o podiel vývozu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na celkovom vývoze v rokoch predchádzajúcich obdobiu prešetrovania. Pokiaľ ide o podiel vyvážajúcich výrobcov, ani vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, ani vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky sa nevyjadrili k záznamu o výbere vzorky ani k záznamu do spisu o určení dovozu.

(267)

Po tretie, používanie prideľovacích kľúčov na určenie dovozu z tretích krajín je bežnou praxou, keď je prešetrovaný výrobok zatriedený pod číselné znaky KN, ktoré sa vzťahujú aj na iný tovar, ktorý nepatrí do rozsahu prešetrovania. Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz textílií opäť neposkytla alternatívny prístup ani žiadne údaje týkajúce sa pomeru alebo cien dovozu z iných krajín pôvodu vo vzťahu k celkovému dovozu do Únie.

(268)

Po štvrté, zistenia Komisie o situácii na trhu Únie sú v súlade s dôkazmi uvedenými v podnete, najmä s údajmi o spotrebe uvedenými v správe združenia EDANA o trhu (120), ktorá bola súčasťou podnetu (121). To ešte viac potvrdzuje presnosť a primeranosť metodiky Komisie.

(269)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia pripomienky čínskej obchodnej komory pre dovoz a vývoz textílií zamietla.

(270)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v tonách)

 

2022

2023

2024

Obdobie prešetrovania

Celková spotreba v Únii

[58 000 – 71 000 ]

[51 700 – 63 200 ]

[72 500 – 88 700 ]

[66 700 – 81 600 ]

Index

100

89

125

115

Zdroj:

Výrobcovia z Únie, vyvážajúci výrobcovia a Eurostat.

(271)

Spotreba v Únii v posudzovanom období vzrástla o 15 %. Z podrobnej analýzy vyplýva, že spotreba v Únii v rokoch 2022 až 2023 klesla o 11 %, po čom nasledoval značný nárast v roku 2024. Od roku 2024 do obdobia prešetrovania spotreba klesla o 10 percentuálnych bodov, ale zostala na vysokej úrovni, a to o 15 % vyššie ako na začiatku posudzovaného obdobia.

(272)

Na začiatku posudzovaného obdobia podporila spotrebu netkaných textílií z PET typu spunbond obnova po pandémii. Spotreba sa v rokoch 2022 až 2023 znížila, a to v dôsledku nižšieho dopytu po bitúmenových membránach v stavebníctve EÚ spôsobeného vysokými úrokovými sadzbami, zvýšenými cenami energie a geopolitickou neistotou. V roku 2024 spotreba netkaných textílií z PET typu Spunbond v Únii vzrástla, čo bolo odrazom obnovenia zásob zo strany výrobcov bitúmenových membrán v ďalšom článku výrobného reťazca v dôsledku zvýšeného dopytu po ich výrobku (122). V období od roku 2024 do obdobia prešetrovania zostala spotreba na vysokej úrovni.

4.3.   Dovoz z dotknutej krajiny

4.3.1.   Objem a podiel dovozu z dotknutej krajiny na trhu

(273)

Ako sa podrobne vysvetľuje v bode 4.2, Komisia stanovila objem dovozu dotknutého výrobku do Únie na základe údajov Eurostatu, overených údajov čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a údajov, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky. Podiel dovozu na trhu sa stanovil porovnaním objemu dovozu so spotrebou v Únii.

(274)

Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tonách) a podiel na trhu

 

2022

2023

2024

Obdobie prešetrovania

Objem dovozu z ČĽR (v tonách)

[3 400 – 4 200 ]

[7 100 – 8 700 ]

[20 800 – 25 400 ]

[17 600 – 21 500 ]

Index

100

210

611

517

Podiel na trhu (v %)

6

14

29

26

Index

100

235

488

452

Zdroj:

vyvážajúci výrobcovia a údaje Eurostatu.

(275)

Objem dovozu z ČĽR sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 417 %, a to z [3 400 – 4 200] ton v roku 2022 na [17 600 – 21 500] ton v období prešetrovania. Podiel Číny na trhu výrazne vzrástol zo 6 % v roku 2022 na 26 % v období prešetrovania, čo predstavuje 352 % nárast.

4.3.2.   Ceny dovozu z dotknutej krajiny: cenové podhodnotenie a stlačenie cien

(276)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov poskytnutých vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky, na ktorých v období prešetrovania pripadalo 72 % dovozu čínskych spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie. Ceny dovozu boli stanovené podobným spôsobom ako objem dovozu.

(277)

Vážený priemer cien dovozu do Únie z ČĽR sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (v EUR/t)

 

2022

2023

2024

Obdobie prešetrovania

Ceny dovozu z ČĽR

[2 300 – 2 800 ]

[1 400 – 1 750 ]

[1 500 – 1 850 ]

[1 700 – 2 100 ]

Index

100

62

66

79

Zdroj:

vyvážajúci výrobcovia a údaje Eurostatu.

(278)

V rokoch 2022 až 2023 ceny výrazne klesli (–38 %). Následne sa v roku 2024 zvýšili o 4 percentuálne body a v období prešetrovania o 13 percentuálnych bodov. Celkovo počas posudzovaného obdobia klesli o 21 % približne z 2 500 EUR/t v roku 2022 na 2 000 EUR/t počas obdobia prešetrovania.

(279)

Komisia stanovila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala vážené priemerné predajné ceny na každý druh výrobku, ktoré výrobcovia z Únie účtovali neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravené na úroveň zo závodu, a zodpovedajúce vážené priemery cien podľa druhu dovážaného výrobku od čínskych výrobcov zaradených do vzorky pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, stanovené na základe cien na náklady, poistenie a prepravné (CIF), podľa potreby s primeranými úpravami zohľadňujúcimi clá a náklady po dovoze.

(280)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Ukázalo sa, že vážené priemerné rozpätie podhodnotenia ceny bolo 26 až 30 % pre 100 % dovážaných objemov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(281)

Okrem cenového podhodnotenia dochádzalo aj k výraznému stlačeniu cien v zmysle článku 3 ods. 3 základného nariadenia. V dôsledku výrazného cenového tlaku spôsobeného lacným dumpingovým dovozom od čínskych vyvážajúcich výrobcov znížilo výrobné odvetvie Únie v posudzovanom období svoju priemernú jednotkovú predajnú cenu v Únii o 21 %, teda o výrazne viac než bol pokles nákladov (10 %), ako sa uvádza v tabuľke 8. Výrazné stlačenie cien sa ďalej potvrdilo predajom pod cieľovú cenu, ktorý sa zistil na základe údajov poskytnutých vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky.

4.4.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.4.1.   Všeobecné poznámky

(282)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(283)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila oba súbory ukazovateľov na základe vyplnených dotazníkov od známych výrobcov z Únie. Keďže Komisii nie sú známi žiadni ďalší výrobcovia z Únie, v prípade obidvoch súborov údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 262, ukazovatele ujmy sa uvádzajú v rozpätiach, keďže údaje týkajúce sa posúdenia ujmy boli získané od troch výrobcov z Únie, z ktorých dvaja patria do tej istej skupiny.

4.4.2.   Makroekonomické ukazovatele

4.4.2.1.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(284)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

 

2022

2023

2024

Obdobie prešetrovania

Objem výroby (v tonách)

[54 800 – 67 000 ]

[44 000 – 53 600 ]

[52 000 – 63 600 ]

[52 000 – 63 600 ]

Index

100

80

95

95

Výrobná kapacita (v tonách)

[70 000 – 85 000 ]

[64 400 – 78 200 ]

[64 400 – 78 200 ]

[64 400 – 78 200 ]

Index

100

92

92

92

Využitie kapacity (v %)

78

68

81

81

Index

100

87

104

104

Zdroj:

Výrobcovia z Únie.

(285)

Počas posudzovaného obdobia objem výroby výrobného odvetvia Únie zaznamenal v rokoch 2022 až 2023 prudký pokles, a to aj v dôsledku poklesu spotreby v Únii. V roku 2024 a v období prešetrovania napriek prudkému nárastu spotreby (+25 % v roku 2024, + 15 % v období prešetrovania, pozri tabuľku 2) a v dôsledku rastúcej prítomnosti dovozu za nízke ceny z ČĽR nebolo výrobné odvetvie Únie schopné dosiahnuť rovnaký objem výroby, čo malo za následok pokles o 5 % v porovnaní s rokom 2022.

(286)

Počas posudzovaného obdobia výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie klesla o 8 %. Strata vo výške približne 7 000 ton bola spôsobená vypovedaním dohody o spracovaní v rokoch 2022 až 2023 v mene jedného z výrobcov z Únie v dôsledku situácie na trhu a rastúcej prítomnosti dovozu za nízke ceny. Existencia tejto dohody o spracovaní bola takisto dôvodom nižšieho využitia kapacity v roku 2022, čo následne vedie k zjavnému zvýšeniu využitia kapacity o 3 % medzi rokom 2022 a obdobím prešetrovania. Inými slovami, výrobné odvetvie Únie si udržalo využitie kapacity na dostatočnej úrovni, ale len na úkor svojej kapacity.

4.4.2.2.   Objem predaja a podiel na trhu

(287)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

 

2022

2023

2024

Obdobie prešetrovania

Celkový objem predaja na trhu Únie (v tonách)

[50 000 – 60 000 ]

[39 000 – 46 500 ]

[46 000 – 55 000 ]

[45 000 – 54 000 ]

Index

100

78

92

90

Podiel na trhu (v %)

86

75

63

67

Index

100

97

74

78

Zdroj:

Výrobcovia z Únie.

(288)

V posudzovanom období sa síce trh zväčšil o 15 %, ale celkový objem predaja výrobného odvetvia Únie klesol o 10 %, a to v dôsledku rastúcej nekalej súťaže zo strany čínskeho dovozu za nízke ceny.

(289)

V dôsledku toho sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu prudko znížil z 86 % v roku 2022 na 63 % v roku 2024 v súlade s rastúcou prítomnosťou čínskeho dovozu. Od roku 2024 do obdobia prešetrovania a napriek zníženiu svojho predaja výrobné odvetvie Únie opätovne získalo 4 percentuálne body podielu na trhu v dôsledku zníženia prítomnosti čínskeho dovozu.

4.4.2.3.   Rast

(290)

V kontexte výrazne rastúcej spotreby v Únii z údajov vyplýva, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značné straty z hľadiska výroby, objemu predaja a podielu na trhu. Naopak, podiel dumpingového dovozu z ČĽR na trhu sa zvýšil o 352 %.

4.4.2.4.   Zamestnanosť a produktivita

(291)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

 

2022

2023

2024

Obdobie prešetrovania

Počet zamestnancov (v ekvivalentoch plného pracovného času)

[335 – 410 ]

[330 – 400 ]

[335 – 405 ]

[330 – 400 ]

Index

100

98

99

98

Produktivita (v tonách na ekvivalent plného pracovného času)

[150 – 180 ]

[120 – 150 ]

[145 – 175 ]

[145 – 175 ]

Index

100

82

96

96

Zdroj:

výrobcovia z Únie.

(292)

Výrobné odvetvie Únie zaznamenalo počas posudzovaného obdobia mierny pokles zamestnanosti o 2 %, pričom celkový počet zamestnancov sa počas obdobia prešetrovania znížil o [5 – 10].

(293)

Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie, meraná v tonách vyrobených na zamestnanca za rok, klesla o 4 % v tesnom súlade s trendom poklesu výroby. Výrobné odvetvie Únie sa rozhodlo ponechať si svojich zamestnancov aj v roku 2023, keď sa výroba prudko znížila v dôsledku poklesu spotreby, s vedomím, že je ťažké nahradiť jeho kvalifikovanú pracovnú silu.

4.4.2.5.   Veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu

(294)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutej krajiny podstatný.

(295)

Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dotknutého výrobku. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu.

4.4.3.   Mikroekonomické ukazovatele

4.4.3.1.   Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(296)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny v Únii

 

2022

2023

2024

Obdobie prešetrovania

Priemerná jednotková predajná cena v Únii na celkovom trhu (EUR/tona)

[3 300 – 4 000 ]

[2 900 – 3 600 ]

[2 600 – 3 200 ]

[2 600 – 3 200 ]

Index

100

90

79

79

Jednotkové výrobné náklady (EUR/tona)

[2 900 – 3 500 ]

[2 800 – 3 400 ]

[2 500 – 3 100 ]

[2 600 – 3 200 ]

Index

100

96

88

90

Zdroj:

výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(297)

Predajné ceny výrobného odvetvia Únie pre neprepojené strany na trhu Únie sa v rokoch 2022 až 2024 znížili o 21 % a od roku 2024 do obdobia prešetrovania zostali takmer stabilné.

(298)

Jednotkové výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v rokoch 2022 až 2024 znížili o 12 % a následne v období od roku 2024 do obdobia prešetrovania mierne vzrástli. Prítomnosť oveľa lacnejšieho čínskeho dovozu teda spôsobila výrazné stlačenie cien, čo prinútilo výrobné odvetvie Únie znížiť svoje ceny o výrazne viac než bol pokles výrobných nákladov.

4.4.3.2.   Náklady práce

(299)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

 

2022

2023

2024

Obdobie prešetrovania

Priemerné náklady práce na zamestnanca (EUR)

70 800 – 86 500

70 800 – 86 500

74 200 – 90 700

79 300 – 97 000

Index

100

100

105

112

Zdroj:

výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(300)

Priemerné náklady práce na zamestnanca sa v posudzovanom období zvýšili o 12 %. Zatiaľ čo v rokoch 2022 až 2023 zostali náklady práce pomerne stabilné, v roku 2024 a počas obdobia prešetrovania zaznamenali nárast, a to predovšetkým v dôsledku inflácie a v súlade s dĺžkou pracovného pomeru zamestnancov.

4.4.3.3.   Zásoby

(301)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

 

2022

2023

2024

Obdobie prešetrovania

Konečný stav zásob (v tonách)

4 000 – 4 500

3 700 – 4 200

4 300 – 4 800

6 300 – 7 000

Index

100

93

108

155

Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby (v %)

5,7

5,8

6,7

9,6

Index

100

101

118

169

Zdroj:

výrobcovia z Únie.

(302)

V absolútnom vyjadrení sa zásoby výrobcov z Únie zaradených do vzorky neustále a výrazne zvyšovali, pričom počas posudzovaného obdobia vzrástli o 55 %. Po úprave o úrovne výroby sa konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby počas posudzovaného obdobia zvýšil o 69 %.

(303)

Toto celkové zvýšenie zásob poukázalo na značnú nevyváženosť medzi výrobou a predajom. Z tohto trendu vyplýva, že napriek snahám o zosúladenie výroby s dopytom nahromadenie nepredaných zásob odrážalo vážne ťažkosti výrobcov z Únie pri vstupe na trh.

4.4.3.4.   Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

(304)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

 

2022

2023

2024

Obdobie prešetrovania

Ziskovosť predaja v Únii neprepojeným zákazníkom (v % z obratu z predaja)

15 – 16,5

7,5 – 8,7

1,5 – 2,5

-0,5 – – 1,5

Index

100

51

12

–5

Peňažný tok (v miliónoch EUR)

36 – 44

16 – 20

6,1 – 7,5

–2,5 – –1,9

Index

100

46

17

–6

Investície (v miliónoch EUR)

1,8 – 2,3

2,2 – 2,6

1,0 – 1,2

1,8 – 2,1

Index

100

118

55

95

Návratnosť investícií (v %)

81

33

8

-6

Index

100

40

10

–8

Zdroj:

výrobcovia z Únie.

(305)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že čistý zisk z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii pred zdanením vyjadrila ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas posudzovaného obdobia prudko a výrazne klesla, a to z 15 – 16,5 % zisku v roku 2022 na stratu 0,5 – 1,5 % počas obdobia prešetrovania.

(306)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Počas posudzovaného obdobia sa čistý peňažný tok znížil o 106 %, čo viedlo k záporným peňažným tokom v období prešetrovania, ktoré odrážali zhoršenie finančnej výkonnosti.

(307)

Úroveň ročných investícií v danom období kolísala, čo malo za následok pokles o 5 % počas posudzovaného obdobia. V rokoch 2022 až 2023 výrazne vzrástla o 18 %, v nasledujúcom období však klesla a v období prešetrovania opäť zaznamenala nárast. Na základe investičného programu výrobcov z Únie investície pokračovali napriek silnej konkurencii, strate podielu na trhu a zložitej finančnej situácii, keďže ich najväčšia časť sa týka výdavkov na údržbu/obnovu existujúcich zariadení, najmä v oblasti životného prostredia, a preto neboli pružné.

(308)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. V posudzovanom období sa vyvíjala negatívne, pričom klesla z 81 % v roku 2022 na –6 % v období prešetrovania. Z negatívneho vývoja vyplynulo, že hoci investície pokračovali, aby sa zachovala konkurencieschopnosť, návratnosť týchto investícií počas posudzovaného obdobia značne klesla.

4.5.   Záver o ujme

(309)

Výrobné odvetvie Únie dosiahlo na začiatku posudzovaného obdobia dobré výsledky a vysokú úroveň ziskovosti, pričom aj všetky ostatné ukazovatele boli na zdravej úrovni.

(310)

Počas posudzovaného obdobia sa však dovoz z Číny rýchlo a výrazne zvýšil (+417 %), a to za ceny, ktoré výrazne podhodnotili ceny výrobného odvetvia Únie. To umožnilo čínskym vyvážajúcim výrobcom, ktorí v roku 2022 predstavovali len 6 % podielu na trhu Únie, dosiahnuť v období prešetrovania podiel na trhu 26 %, čo predstavuje nárast o 352 % v priebehu dva a pol roka.

(311)

V dôsledku toho a napriek značnému nárastu spotreby v Únii (+16 %) v posudzovanom období sa hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie zhoršila, čo sa prejavilo negatívnym vývojom výroby (–8 %), predaja (–10 %), zvýšením zásob (+55 %) a výrazným znížením jeho podielu na trhu (z 86 % na 67 %). Výrobná kapacita sa znížila (–8 %), keďže výrobné odvetvie Únie upustilo od dohody o spracovaní vzhľadom na zníženú spotrebu a zvýšenú nekalú súťaž zo strany čínskeho dovozu.

(312)

Nárast čínskeho dovozu za nízke ceny súvisel s prudkým zhoršením a zápornou úrovňou ziskovosti, peňažného toku a návratnosti investícií, čo svedčí o ťažkostiach, ktorým čelí výrobné odvetvie Únie.

(313)

V snahe udržať si podiel na trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia predajné ceny výrobného odvetvia Únie znížili o 21 %, čo bolo výrazne viac ako 10 % zníženie jeho nákladov. V období od roku 2024 do obdobia prešetrovania viedlo 14 % zvýšenie čínskych cien k poklesu čínskeho dovozu, čím sa zmiernil tlak a výrobné odvetvie Únie mohlo udržať ceny na rovnakej úrovni a získať späť určitý podiel na trhu.

(314)

Na základe uvedeného Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

5.   PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

(315)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli v rovnakom čase spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia sa uistila, že žiadna prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny nie je pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Týmito faktormi sú dovoz z tretích krajín a vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie.

5.1.   Vplyv dumpingového dovozu

(316)

Zhoršovanie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa časovo zhodovalo s výrazným a čoraz väčším prenikaním dovozu z Číny na trh, ktorý neustále podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie a viedol k stlačeniu cien výrobného odvetvia Únie. Vývoj objemov a cien čínskeho dovozu znázornený v tabuľkách 3 a 4 stlačil úrovne cien výrobného odvetvia Únie, čím vznikla príčinná súvislosť medzi týmito dvomi faktormi.

(317)

Dovoz z Číny sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 417 % z [3 400 – 4 200] ton v roku 2022, čo predstavovalo 6 % podiel na trhu, na [17 600 – 21 500] ton v období prešetrovania, čo predstavovalo 26 % podiel na trhu v období prešetrovania. Tento rastúci dovoz sa uskutočňoval za ceny značne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie. Podobne pokles podielu na trhu a objemu predaja, ktorý následne viedol k zníženiu objemu výroby, mal nepriaznivý vplyv na jednotkové výrobné náklady výrobného odvetvia v dôsledku zníženia úspor z rozsahu.

(318)

V období prešetrovania sa napriek miernemu nárastu predaja a výroby v roku 2023 v dôsledku zvýšeného dopytu toto zhoršenie ešte prehĺbilo, keď všetky ukazovatele ujmy (najmä ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií) dosiahli výrazne záporné úrovne.

(319)

Kombinácia straty podielu na trhu, poklesu výroby a stlačenia cien mali silný negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie. Napriek 10 % poklesu výrobných nákladov nemohlo výrobné odvetvie Únie v dôsledku cenového tlaku vyvolaného rastúcim objemom čínskeho dumpingového dovozu stanoviť ceny a objem výroby na udržateľných úrovniach, čo viedlo k veľmi výraznému poklesu ziskovosti z približne 15 % až 16,5 % v roku 2022 k stratám vo výške zhruba 0,5 % až 1,5 % v období prešetrovania a následnému zhoršeniu jeho finančných ukazovateľov.

(320)

Preto sa predbežne dospelo k záveru, že dumpingový dovoz z Číny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

5.2.   Vplyv ostatných faktorov

5.2.1.   Dovoz z tretích krajín

(321)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 12

Dovoz z tretích krajín

Krajina

 

2022

2023

2024

Obdobie prešetrovania

Turecko

Objem (v tonách)

[4 000 – 4 900 ]

[5 500 – 6 400 ]

[5 600 – 6 500 ]

[3 900 – 4 800 ]

Dovoz, všetky ostatné krajiny okrem Číny a Turecka

Objem (v tonách)

[800 – 1 000 ]

[400 – 600 ]

[370 – 460 ]

[330 – 410 ]

Všetky tretie krajiny okrem dotknutej krajiny spolu

Objem (v tonách)

[4 800 – 5 900 ]

[5 900 – 7 000 ]

[5 900 – 7 000 ]

[4 230 – 5 210 ]

Všetky tretie krajiny okrem Číny spolu

Index

100

123

122

87

Turecko

Podiel na trhu (v %)

6,9

10,7

7,7

5,9

Dovoz, všetky ostatné krajiny okrem Číny a Turecka

Podiel na trhu (v %)

1,5

<1

<1

<1

Všetky tretie krajiny okrem Číny spolu

Podiel na trhu (v %)

8,4

11,6

8,2

6,4

Všetky tretie krajiny okrem Číny spolu

Podiel na trhu

Index

100

137

98

76

Turecko

Priemerná cena (v EUR/t)

2 853

2 821

2 650

2 665

Dovoz, všetky ostatné krajiny okrem Číny a Turecka

Priemerná cena (v EUR/t)

5 059

5 370

6 692

7 311

Všetky tretie krajiny okrem Číny spolu

Priemerná cena (v EUR/t)

3 256

3 019

2 902

3 026

Všetky tretie krajiny okrem Číny spolu

Index

100

93

89

93

Zdroj:

údaje Eurostatu a vyvážajúci výrobcovia.

(322)

V porovnaní s Čínou si ostatné krajiny udržali na trhu Únie obmedzené zastúpenie a ich dovoz do Únie a celkový podiel na trhu sa v posudzovanom období znížili o 13 %, resp. 24 %. Jedinou treťou krajinou s objemom dovozu nad 5 % podielu na trhu bolo Turecko. Ceny dovozu z Turecka boli na dolnej hranici cien výrobného odvetvia Únie a výrazne vyššie ako ceny dovozu z Číny. Jeho objemy a podiel na trhu zostali počas posudzovaného obdobia zväčša stabilné, dokonca v období prešetrovania vykazovali klesajúce tendencie. Dovoz z iných krajín nikdy nepresiahol 1,5 % trhu a dovážal sa za vysoké ceny.

(323)

Na základe toho Komisia predbežne dospela k záveru, že vplyv dovozu z iných krajín neoslaboval skutočnú a podstatnú príčinnú súvislosť medzi čínskym dumpingovým dovozom a značnou ujmou spôsobenou výrobcom z Únie.

5.2.2.   Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie

(324)

Objem vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 13

Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky

 

2022

2023

2024

Obdobie prešetrovania

Objem vývozu (v tonách)

5 000 – 5 800

4 200 – 5 000

4 100 – 4 900

3 800 – 4 600

Index

100

83

81

73

Priemerná cena (v EUR/t)

2 700 – 3 300

2 400 – 2 900

2 100 – 2 600

2 100 – 2 600

Index

100

83

73

75

Zdroj:

výrobcovia z Únie.

(325)

Objem vývozu výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia znížil o 27 % a predaj klesol o 25 %. Prešetrovaním sa zistilo, že pokles vývoznej výkonnosti výrobcov z Únie možno vysvetliť tlakom, ktorý vyvíjali čínski výrobcovia na trhoch tretích krajín a ktorý napokon zapríčinil pokles vývozu výrobcov z Únie. Ako vyplýva z údajov získaných z databázy Global Trade Atlas, čínsky vývoz do zvyšku sveta je z hľadiska objemu značný a jeho ceny sú nižšie než ceny vývozu do Únie. Objem a hodnota vývozu navyše predstavovali menej ako 10 % celkového obratu výrobného odvetvia Únie. Klesajúca vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie preto mohla prispieť k ujme, ale nezmiernila skutočnú a podstatnú príčinnú súvislosť medzi čínskym dumpingovým dovozom a ujmou výrobného odvetvia Únie.

5.3.   Záver o príčinnej súvislosti

(326)

Komisia vzhľadom na uvedené úvahy predbežne stanovila skutočnú a podstatnú príčinnú súvislosť medzi značnou ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie a dumpingovým dovozom z Číny. Značný nárast dumpingového dovozu z Číny znemožnil výrobnému odvetviu Únie stanoviť ceny a objemy výroby na udržateľných úrovniach, čo viedlo k prudkému zhoršeniu jeho hospodárskej situácie.

(327)

Hospodársky úpadok výrobného odvetvia Únie sa časovo zhodoval s prudkým nárastom dumpingového dovozu z Číny za nízke ceny. Tento dovoz neustále podhodnocoval ceny v Únii a vyvíjal intenzívny tlak na znižovanie trhových cien. V dôsledku toho výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zvýšiť ceny a v skutočnosti muselo znížiť ceny výrazne pod úroveň poklesu výrobných nákladov. Výsledkom bol pokles predaja, nižšia produkcia a výrazný prepad ziskovosti, peňažného toku a návratnosti investícií. Vzhľadom na načasovanie a rozsah tohto vývoja vzniká jasná príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(328)

Komisia preskúmala alternatívne faktory, ktoré mohli prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Tieto zahŕňali dovoz z iných tretích krajín a vývoznú výkonnosť výrobného odvetvia Únie. Pri žiadnom z nich sa však nezistilo oslabenie skutočnej a podstatnej príčinnej súvislosti medzi dumpingovým čínskym dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(329)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu a že ostatné faktory, či už posudzované jednotlivo alebo spoločne, neoslabili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou.

6.   ÚROVEŇ OPATRENÍ

(331)

Ujma by sa odstránila, keby výrobné odvetvie Únie dokázalo získať cieľový zisk predajom za cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia.

(332)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia na účely určenia cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z krajiny, ktorá je predmetom prešetrovania, úroveň ziskovosti potrebnú na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum, vývoj a inovácie, ako aj úroveň ziskovosti očakávanú za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(333)

Komisia najskôr stanovila základný zisk pokrývajúci celkové náklady za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Základné ziskové rozpätie bolo stanovené na 9,16 %, čo odráža váženú priemernú historickú ziskovosť výrobného odvetvia Únie v období 2015 až 2021, t. j. pred prudkým nárastom čínskeho dovozu na trhu Únie.

(334)

Výrobné odvetvie Únie poskytlo dôkazy o tom, že jeho úroveň investícií, výskumu a vývoja a inovácií počas posudzovaného obdobia by bola za bežných podmienok hospodárskej súťaže vyššia. Komisia overila interné záznamy spoločností týkajúce sa investičných plánov, rozhodnutí vedenia a finančných výkazov a zistila, že tvrdenia sú opodstatnené. Komisia s cieľom zohľadniť to v cieľovom zisku vypočítala rozdiel medzi výdavkami na investície, výskum, vývoj a inovácie za bežných podmienok hospodárskej súťaže, ako ich uviedlo výrobné odvetvie Únie a overila Komisia, a skutočnými výdavkami na investície, výskum, vývoj a inovácie v posudzovanom období. Vážené rozpätie inovácií bolo stanovené na úrovni 2,26 %. Tento percentuálny podiel sa pripočítal k základnému zisku 9,16 % uvedenému v odôvodnení 333, čo viedlo k cieľovému zisku 11,42 %.

(335)

Na základe toho sa cena nespôsobujúca ujmu pohybuje v rozmedzí od [2 900 do 3 320 EUR za tonu], čo je výsledkom uplatnenia uvedeného ziskového rozpätia 11,42 % na výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania.

(336)

V súlade s článkom 7 ods. 2d základného nariadenia Komisia ako posledný krok posúdila budúce náklady vyplývajúce z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a z dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia, ktoré výrobnému odvetviu Únie vzniknú v období uplatňovania opatrenia podľa článku 11 ods. 2. Na základe dostupných dôkazov Komisia stanovila dodatočné náklady v rozmedzí od 0 EUR do 27 EUR za tonu za každú zo spoločností zaradených do vzorky. Tento rozdiel sa pripočítal k cene nespôsobujúcej ujmu uvedenej v odôvodnení 336.

(337)

Komisia na tomto základe vypočítala pre výrobné odvetvie Únie cenu podobného výrobku nespôsobujúcu ujmu tak, že na výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania uplatnila uvedené cieľové ziskové rozpätie a potom pripočítala úpravy podľa článku 7 ods. 2d podľa jednotlivých druhov.

(338)

Komisia následne určila úroveň rozpätia predaja pod cieľovú cenu na základe porovnania váženého priemeru dovoznej ceny vyvážajúcich výrobcov v Číne zaradených do vzorky, ktorá bola stanovená na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženým priemerom ceny podobného výrobku nespôsobujúcej ujmu, ktorý výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predávali počas obdobia prešetrovania na trhu Únie. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percentuálny podiel váženej priemernej hodnoty CIF dovozu.

(339)

Rozpätie predaja pod cieľovú cenu v prípade ‚ostatných spolupracujúcich spoločností‘ a v prípade ‚všetkého ostatného dovozu s pôvodom v dotknutej krajine‘ je vymedzené rovnako ako dumpingové rozpätie pre tieto spoločnosti a dovoz (pozri bod 3.5).

Spoločnosť

Dumpingové rozpätie (%)

Rozpätie predaja pod cieľovú cenu (%)

—

Hubei Unibon nonwovens Co Ltd

45,6

57,5

—

Changde Tiandingfeng Nonwovens Co Ltd

—

Tiandingfeng Nonwovens Co Ltd

50,0

50,0

Ostatné spolupracujúce spoločnosti

49,4

51,0

Všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

50,0

57,5

7.   ZÁUJEM ÚNIE

(340)

Keďže sa Komisia rozhodla, že uplatní článok 7 ods. 2 základného nariadenia, v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade nie je napriek zisteniu existencie dumpingu spôsobujúceho ujmu v záujme Únie prijať opatrenia. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

7.1.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(341)

Výrobné odvetvie Únie tvoria traja navrhovatelia, z ktorých dvaja patria do tej istej skupiny spoločností. Tri výrobné závody sa nachádzajú v Nemecku, vo Francúzsku a v Taliansku a priamo zamestnávajú [330 – 400] pracovníkov.

(342)

Súčasné úrovne strát sú neudržateľné. Uloženie opatrení by podľa očakávaní malo výrobnému odvetviu Únie umožniť opätovne získať časť strateného podielu na trhu a stanoviť ceny na úrovniach, vďaka ktorým by sa dala dosiahnuť udržateľná úroveň ziskovosti.

(343)

Neexistencia opatrení bude mať pravdepodobne výrazný negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie v podobe ďalšieho stlačenia cien a ďalšieho znižovania predaja, čo sa prejaví vo väčších stratách a pravdepodobnom zatváraní výrobných zariadení, prepúšťaní a v konečnom dôsledku v ukončení činnosti celých podnikov.

(344)

Komisia preto dospela k záveru, že uloženie predbežných opatrení je v záujme výrobného odvetvia Únie.

7.2.   Záujem neprepojených dovozcov a obchodníkov, používateľov alebo dodávateľov

(345)

Dve spoločnosti (Ventas Inernationales S.A. a Silcart SPA) sa v prešetrovaní prihlásili ako neprepojení dovozcovia, ale nepredložili vyplnené dotazníky pre dovozcov. Spoločnosť Silcart S.P.A. sa zaregistrovala na účasť na prešetrovaní ako dovozca, avšak po objasnení spoločnosť Silcart potvrdila, že netkané textílie z PET typu spunbond nedováža a ďalej nepredáva, ale dováža a používa, čo uvedenú spoločnosť kvalifikuje ako používateľa. Množstvo dovezeného dotknutého výrobku bolo zanedbateľné (12 ton).

(346)

Jeden používateľ poslal svoje pripomienky ako zainteresovaná strana. Spoločnosť W. Quandt GmbH & Co. KG vyjadrila obavy (bez predloženia vyplneného dotazníka) týkajúce sa bezpečnosti dodávok z dôvodu obmedzeného počtu dodávateľov netkaných textílií z PET typu spunbond v EÚ a problémov s kvalitou, s ktorými sa v minulosti stretol u navrhovateľov, čo ho spolu s cenovými úvahami viedlo k tomu, že svoj dodávateľský reťazec založil na dovoze z Číny.

(347)

Poľské výrobné združenie zastupujúce prevažnú väčšinu výrobcov strešných krytín a hydroizolačných riešení v Poľsku vyjadrilo podporu prešetrovaniu a prípadnému uloženiu opatrení, pretože zachovanie odolného a konkurencieschopného dodávateľského reťazca EÚ v oblasti kritických stavebných vstupov má strategický význam pre ich priemysel a pre širšie európske hospodárstvo.

(348)

Vzhľadom na to, že neboli k dispozícii údaje o hospodárskej situácii dovozcov a používateľov, sa pravdepodobný účinok opatrení na dovozcov a používateľov posudzoval na základe rozumných predpokladov.

(349)

Pokiaľ ide o dovozcov, vzhľadom na ich rôznorodé portfóliá, ako je zrejmé z ich webových sídel, a na to, že čínsky dovoz nebude zakázaný, ale pravdepodobne sa vráti k nižším objemom, vplyv na ich hospodársku činnosť bude pravdepodobne obmedzený.

(350)

Pokiaľ ide o používateľov, netkané textílie z PET typu spunbond sú integrované do bitúmenových membrán, ktoré sa používajú hlavne v odvetví stavebníctva, a najmä pri renovačných projektoch. Netkané textílie z PET typu spunbond sú súčasťou nákladov pri výrobe bitúmenových membrán, ktoré zasa predstavujú len časť nákladov pri renovačných projektoch, ktoré sa odvíjajú najmä od nákladov práce. Je teda nepravdepodobné, že by akékoľvek potenciálne zvýšenie cien dotknutého výrobku vyplývajúce z uloženia antidumpingových ciel malo značný vplyv na konečné náklady na renovačné projekty, a preto je nepravdepodobné, že by ovplyvnilo náklady a hospodárske činnosti používateľov.

(351)

Pokiaľ ide o obavy spoločnosti W. Quandt GmbH & Co. KG, treba poznamenať, že ak sa opatrenia uložia, nezakáže sa nimi dovoz, a preto neohrozia bezpečnosť dodávok pre používateľov. Naopak, obnovením spravodlivej hospodárskej súťaže a zabezpečením rovnakých podmienok na trhu EÚ sa výrobnému odvetviu Únie umožní pokračovať vo výrobe a zabezpečiť odolnosť jeho dodávateľského reťazca. Komisia takisto zistila, že netkané textílie z PET typu spunbond sa dovážajú z iných tretích krajín, napríklad z Turecka, čo ďalej podporuje zistenie, že bezpečnosť dodávok pre používateľov nebude ohrozená.

(352)

Ďalšia existencia výrobného odvetvia Únie podporí aj životaschopnosť jeho dodávateľov, ktorí zasa podporia hospodárstvo a zamestnanosť v EÚ, ako uviedli viacerí dodávatelia materiálov (PET, akrylového spojiva, škrobu) aj služieb, ktorí podnetu vyjadrili podporu.

(353)

A napokon netkané textílie z PET typu spunbond sú dôležitým odbytiskom pre recyklátorov plastov v Únii a pokračovanie hospodárskych činností výrobného odvetvia Únie podporí činnosti recyklátorov, z ktorých viacerí vyjadrili prešetrovaniu i prípadnému uloženiu opatrení podporu. Uloženie opatrení tak poslúži aj cieľom zeleného a obehového hospodárstva Únie.

(354)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa neočakáva, že uloženie opatrení poškodí používateľov alebo dovozcov, ale bude prínosom pre dodávateľov a podporia sa ním environmentálne politiky Únie. Dospelo sa preto k záveru, že uloženie antidumpingových opatrení nie je v rozpore so záujmom dovozcov, používateľov a dodávateľov.

7.3.   Záver o záujme Únie

(355)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie opatrení na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v Čínskej ľudovej republike v tejto fáze prešetrovania jednoznačne nie je v záujme Únie.

8.   PREDBEŽNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(356)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnou súvislosťou, úrovňou opatrení a so záujmom Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

(357)

Na dovoz netkaných textílií z PET typu spunbond s pôvodom v Čínskej ľudovej republike by sa mali uložiť predbežné antidumpingové opatrenia v súlade s pravidlom nižšieho cla stanoveným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia. Komisia porovnala rozpätia predaja pod cieľovú cenu a dumpingové rozpätia (bod 6). Výška ciel bola stanovená na úrovni nižšieho z oboch rozpätí, t. j. rozpätia dumpingu a rozpätia predaja pod cieľovú cenu.

(358)

Na základe uvedených skutočností by sadzby predbežného antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť takéto:

Spoločnosť

Predbežné antidumpingové clo (v %)

—

Hubei Unibon nonwovens Co Ltd

45,6

—

Changde Tiandingfeng Nonwovens Co Ltd

—

Tiandingfeng Nonwovens Co Ltd

50,0

Ostatné spolupracujúce spoločnosti

49,4

Všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

50,0

(359)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu, ktorá sa v súvislosti s týmito spoločnosťami zistila počas tohto prešetrovania. Tieto colné sadzby sú uplatniteľné výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na ‚všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike‘. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(360)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel je možné len po predložení platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Až do predloženia takejto faktúry by mal dovoz podliehať antidumpingovému clu uplatniteľnému na ‚všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike‘.

(361)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(362)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby, resp. sadzieb, a následného uloženia cla pre celú krajinu.

9.   REGISTRÁCIA

(363)

Ako sa uvádza v odôvodnení 3, Komisia zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku. Registrácia sa zaviedla na účely prípadného retroaktívneho výberu ciel podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia.

(364)

So zreteľom na zistenia v predbežnej fáze by sa registrácia dovozu mala zastaviť.

(365)

V tejto fáze konania nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o možnom retroaktívnom uplatňovaní antidumpingových opatrení.

10.   INFORMÁCIE V PREDBEŽNEJ FÁZE

(366)

Komisia v súlade s článkom 19a základného nariadenia informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa sprístupnili aj širokej verejnosti na webovom sídle GR pre obchod. Zainteresovaným stranám sa poskytli tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované. Pripomienky predložili TDF, Unibon a Hebei Jinliu Chemical Fiber Co., Ltd.

(367)

Skupina TDF tvrdila, že určité súbory na výpočet použité na stanovenie dumpingového rozpätia pre TDF neboli konečnými verziami overenými Komisiou. TDF preto požiadala Komisiu, aby pri výpočte dumpingového rozpätia a rozpätia predaja pod cieľovú cenu pre TDF vychádzala z konečných overených verzií uvedených súborov. Komisia toto tvrdenie akceptovala a výpočty zodpovedajúcim spôsobom zrevidovala, pričom použila údaje obsiahnuté v konečných overených verziách príslušných súborov.

(368)

Spoločnosť Unibon tvrdila, že v referenčnej hodnote pre elektrickú energiu pre spoločnosť Unibon bola uplatnená kategória spotreby elektrickej energie klasifikovaná nesprávne. Okrem toho spolupracujúci vyvážajúci výrobca nezaradený do vzorky, Hebei Jinliu Chemical Fiber Co., Ltd., tvrdil, že dumpingové rozpätie stanovené pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky neodráža jeho individuálnu situáciu, keďže spoločnosť tvrdila, že pri predaji na trh Únie nepraktizovala dumping.

(369)

Komisia uviedla, že tvrdenia spoločností Unibon a Hebei Jinliu Chemical Fiber Co., Ltd. sa netýkali presnosti výpočtov, ale skôr metodík, ktoré Komisia použila na určenie ich príslušného dumpingového rozpätia. Uvedené pripomienky preto budú predmetom úvah spolu so všetkými ostatnými podaniami po uverejnení predbežných opatrení.

11.   ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

(370)

V záujme správneho administratívneho postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(371)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Ukladá sa predbežné antidumpingové clo na dovoz určitých netkaných ihlou dierkovaných fólií z polyesterových vlákien, tiež vystužených sklenenými vláknami, s plošnou hmotnosťou viac ako 70 g/m2, s hrúbkou presahujúcou 0,5 mm, ale nepresahujúcou 1,8 mm, impregnovaných jedným alebo viacerými spojivami, obsahujúcich menej ako 30 hmotnostných % sklenených vlákien, nepotiahnutých ani nepokrytých, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN ex 5603 13 90 , 5603 14 20 a ex 5603 14 80 (kódy TARIC 5603 13 90 70 a 5603 14 80 70) a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

2.   Sadzby predbežného antidumpingového cla uplatniteľné na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením sú v prípade výrobku opísaného v odseku 1 a vyrobeného ďalej uvedenými spoločnosťami takéto:

Spoločnosť

Predbežné antidumpingové clo (v %)

Doplnkový kód TARIC

—

Hubei Unibon nonwovens Co Ltd

45,6

88CB

—

Changde Tiandingfeng Nonwovens Co Ltd

—

Tiandingfeng Nonwovens Co Ltd

50,0

88CC

Ostatné spolupracujúce spoločnosti

49,4

Pozri prílohu

Všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

50,0

8999

3.   Uplatňovanie individuálnych colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom pracovníka subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením jeho mena a funkcie, v tomto znení: ‚Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že (objem v tonách) dotknutého výrobku predaných na vývoz do Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje táto faktúra, vyrobila spoločnosť [názov a adresa spoločnosti] [doplnkový kód TARIC] v Čínskej ľudovej republike. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.‘ Kým sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa clo uplatňované na všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

4.   Prepustenie výrobku uvedeného v odseku 1 do voľného obehu v Únii je podmienené zložením zábezpeky, ktorá sa rovná výške predbežného cla.

5.   Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

1.   Zainteresované strany predložia svoje písomné pripomienky k tomuto nariadeniu Komisii do 15 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

2.   Zainteresované strany, ktoré chcú požiadať o vypočutie Komisiou, tak urobia do piatich kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3.   Zainteresované strany, ktoré chcú požiadať o vypočutie úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach, sa vyzývajú, aby tak urobili do piatich kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Úradník pre vypočutie môže preskúmať žiadosti predložené po tejto lehote a ak je to vhodné, môže rozhodnúť, či takéto žiadosti prijme.

Článok 3

1.   Colným orgánom sa týmto nariaďuje, aby zastavili registráciu dovozu zavedenú v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2025/2409.

2.   Zhromaždené údaje o výrobkoch, ktoré boli v EÚ uvedené do obehu s cieľom spotreby najviac 90 dní pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, sa uchovávajú do nadobudnutia účinnosti prípadných konečných opatrení alebo ukončenia tohto konania.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 12. mája 2026

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

“.

Poznámky

(2)  Oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu netkaných textílií z PET typu spunbond s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C, C/2025/5010, 15.9.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/5010/oj).

(3)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2025/2409 z 1. decembra 2025, ktorým sa zavádza registrácia dovozu netkaných textílií z PET typu spunbond s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L, 2025/2409, 2.12.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2025/2409/oj).

(4)  Čínsku obchodnú komoru pre dovoz a vývoz textílií oprávnili prostredníctvom splnomocnení štyria vyvážajúci výrobcovia – vrátane tých zaradených do vzorky –, aby v tomto konaní konala v ich mene.

(5)  TRON t25.009148 a t25.009150 z 24. septembra 2025.

(7)  Od 1. januára 2024 je prešetrovaný výrobok zatriedený pod číselné znaky KN 5603 14 20 , 5603 13 90 a 5603 14 80 (zostatkový číselný znak). Do 31. decembra 2023 bol prešetrovaný výrobok zatriedený najmä pod číselné znaky KN 5603 14 90 a 5603 13 90 .

(8)  Pracovný dokument útvarov Komisie, ‚Significant Distortions in the Economy of the People’s Republic of China for the Purposes of Trade Defence Investigation‘ (Výrazné deformácie v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu), 10. apríla 2024, SWD (2024) 91 final.

(9)  Strany 12 – 13 podnetu.

(10)  Strana 13 podnetu.

(11)  Strana 13 podnetu.

(12)  Strany 13 – 14 podnetu a príloha 16.

(13)  Strana 14 podnetu.

(14)  Strana 17 podnetu.

(15)  Pozri vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2024/1040 z 27. marca 2024, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitého polyetyléntereftalátu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L, 2024/1040, 12.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2024/1040/oj); a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2025/501 z 18. marca 2025, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz priadze zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L, 2025/501, 19.3.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2025/501/oj).

(16)  Strana 17 podnetu a správa o Číne, strany 346 a 351.

(17)  Strana 17 podnetu a strana 266 správy o Číne.

(18)  Strana 18 podnetu.

(19)  Strana 18 podnetu.

(20)  Strana 16 podnetu a súvisiaca príloha 22 – všeobecný 14. päťročný plán, strana 15 a správa o Číne, strany 320 – 321.

(21)  Strana 16 podnetu a súvisiaca príloha 24 – plán inteligentnej výroby, strana 16.

(22)  Strana 16 podnetu a súvisiaca príloha 26 – katalóg usmernení pre reštrukturalizáciu priemyslu, strany 49 – 50.

(23)  Strana 19 podnetu.

(24)  Strana 19 podnetu a správa o Číne, strana 149 a nasl.

(25)  Správa – kapitola 2, s. 7.

(26)  Správa – kapitola 2, s. 7 – 8.

(27)  Pozri: http://finance.people.com.cn/n1/2026/0128/c1004-40654753.html (stránka navštívená 5. marca 2026).

(28)  Správa – kapitola 2, s. 10 – 18.

(29)  K dispozícii na adrese: http://www.npc.gov.cn/zgrdw/englishnpc/Constitution/node_2825.htm (stránka navštívená 8. apríla 2024).

(30)  Správa – kapitola 2, s. 29 – 30.

(31)  Správa – kapitola 4, s. 57 – 92.

(32)  Správa – kapitola 6, s. 149 – 150.

(33)  Správa – kapitola 6, s. 153 – 171.

(34)  Správa – kapitola 7, s. 204 – 205.

(35)  Správa – kapitola 8, s. 207 – 208, 242 – 243.

(36)  Správa – kapitola 2, s. 19 – 24, kapitola 4, s. 69, s. 99 – 100, kapitola 5, s. 130 – 131.

(37)  Pozri: https://www.tdf.com.cn/About.html (stránka navštívená 11. marca 2026).

(38)  Tamže.

(39)  Pozri polročnú správu spoločnosti Beijing Oriental Yuhong Waterproof Technology Co., Ltd., s. 192, k dispozícii na adrese: http://file.finance.sina.com.cn/211.154.219.97:9494/MRGG/CNSESZ_STOCK/2025/2025-8/2025-08-01/11273891.PDF (stránka navštívená 11. marca 2026).

(40)  Pozri: http://www.hbbsfzzb.com/about/?95.html (stránka navštívená 11. marca 2026).

(41)  Pozri: http://huahong-group.com/?list/10.html (stránka navštívená 11. marca 2026).

(42)  Pozri: https://www.cnita.org.cn/hyfw/hydw/201709/t20170920_4316933.html (stránka navštívená 11. marca 2026).

(44)  Pozri: http://en.sasac.gov.cn/ (stránka navštívená 11. marca 2026).

(45)  Článok 33 stanov Komunistickej strany Číny, článok 19 čínskeho zákona o obchodných spoločnostiach. Pozri správu – kapitola 3, s. 47 – 50.

(46)  Pozri s. 145 a 147 plánu Made in China 2025, ktorý je k dispozícii na adrese: https://www.cae.cn/cae/html/files/2015-10/29/20151029105822561730637.pdf (stránka navštívená 11. marca 2026).

(47)  Pozri s. 45 a 48 katalógu usmernení pre reštrukturalizáciu priemyslu z roku 2024, ktorý je k dispozícii na adrese: https://www.ndrc.gov.cn/xxgk/zcfb/fzggwl/202312/t20231229_1362999.html (stránka navštívená 11. marca 2026).

(48)  14. päťročný plán pre suroviny, oddiely IV.2 a VIII.1. K dispozícii na adrese: https://www.miit.gov.cn/zwgk/zcwj/wjfb/tz/art/2021/art_2960538d19e34c66a5eb8d01b74cbb20.html (stránka navštívená 11. marca 2026).

(49)  Správa – kapitola 2, s. 24 – 27.

(50)  Pozri: http://www.cpcif.org.cn/detail/40288043661e27fb01661e386a3f0001?e=1 (stránka navštívená 11. marca 2026).

(51)  Pozri: http://www.cpcif.org.cn/list/40288043661dc14701661ddbe0980010 (stránka navštívená 11. marca 2026).

(52)  Pozri: https://www.cnita.org.cn/ (stránka navštívená 11. marca 2026).

(53)  Pozri: https://www.cnita.org.cn/xhzc/xhzc/ (stránka navštívená 11. marca 2026).

(54)  Pozri: https://www.cnita.org.cn/hyfw/hydw/index_20.html (stránka navštívená 11. marca 2026).

(55)  Pozri: https://www.cnita.org.cn/hyfw/hydw/201709/t20170920_4316933.html (stránka navštívená 11. marca 2026).

(56)  Správa – kapitola 3, s. 40.

(57)  Pozri napríklad: Blanchette, J. – Xi's Gamble: The Race to Consolidate Power and Stave off Disaster; Foreign Affairs, zv. 100, č. 4, júl/august 2021, s. 10 – 19.

(58)  Správa – kapitola 3, s. 41.

(60)  Usmernenia sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny k zintenzívneniu práce jednotného frontu v súkromnom sektore pre novú éru: www.gov.cn/zhengce/2020-09/15/content_5543685.htm (stránka navštívená ….).

(61)  Financial Times (2020), Chinese Communist Party asserts greater control over private enterprise (Komunistická strana Číny presadzuje väčšiu kontrolu nad súkromnými podnikmi): https://on.ft.com/3mYxP4j (stránka navštívená ….).

(62)  Pozri: https://www.yuhong.com.cn/about/Team/Executive/2019/0614/210.html (stránka navštívená 12. marca 2026).

(63)  Pozri výročnú správu spoločnosti Beijing Oriental Yuhong Waterproof Technology Co., Ltd. za rok 2016, s. 86, k dispozícii na adrese: http://file.finance.sina.com.cn/211.154.219.97:9494/MRGG/CNSESZ_STOCK/2017/2017-4/2017-04-21/3265799.PDF (stránka navštívená 12. marca 2026).

(65)  Tamže.

(66)  Pozri: https://www.changde.gov.cn/cdzx/cdyw/content_78161700 (stránka navštívená 13. marca 2026).

(67)  Pozri: http://www.sinopec.com/u/cms/gfyw/202411/27092756kosx.pdf, s. 26 (stránka navštívená 12. marca 2025).

(68)  Pozri: http://www.sinopecgroup.com/group/gsglc/index.shtml (stránka navštívená 12. marca 2026).

(69)  Pozri: http://www.sinopecgroup.com/group/000/000/041/41878.shtml (stránka navštívená 12. marca 2026).

(70)  Správa – kapitola 14, body 14.1 – 14.3.

(71)  Správa – kapitola 4, s. 56 – 57, 99 – 100.

(72)  Pozri: https://www.cae.cn/cae/html/files/2015-10/29/20151029105822561730637.pdf, s. 145 a 147 (stránka navštívená 12. marca 2026).

(73)  Pozri: https://www.gov.cn/xinwen/2021-03/13/content_5592681.htm (stránka navštívená 12. marca 2026).

(74)  Tamže, oddiel III.8.

(75)  Pozri: https://www.gov.cn/zhengce/zhengceku/2021-12/29/content_5665166.htm (stránka navštívená 12. marca 2026).

(76)  Tamže. Pozri oddiel IV.2.

(80)  Pozri: http://www.hunan.gov.cn/xxgk/wjk/szfbgt/202108/t20210825_20396613.html (stránka navštívená 13. marca 2026).

(81)  Pozri: https://xdt.changde.gov.cn/zwgk/public/6617380/8364528.html (stránka navštívená 13. marca 2026).

(82)  Pozri: https://www.changde.gov.cn/cdzx/qxdt/content_1085558 (stránka navštívená 13. marca 2026).

(83)  Pozri: https://jxt.hubei.gov.cn/fbjd/xxgkml/jhgh/202203/t20220325_4056642.shtml (stránka navštívená 13. marca 2026).

(84)  Správa – kapitola 6, s. 171 – 179.

(85)  Správa – kapitola 9, s. 260 – 261.

(86)  Správa – kapitola 9, s. 257 – 260.

(87)  Správa – kapitola 9, s. 252 – 254.

(88)  Správa – kapitola 13, s. 360 – 361, 364 – 370.

(89)  Správa – kapitola 13, s. 366.

(90)  Správa – kapitola 13, s. 370 – 373.

(91)  Správa – kapitola 6, s. 137 – 140.

(92)  Správa – kapitola 6, s. 146 – 149.

(93)  Správa – kapitola 6, s. 149.

(94)  ‚Ad hoc podpora čínskej vlády pre banky‘, oficiálne oznámenie, ministerstvo financií, Čína, 29. marca 2025, https://www.mof.gov.cn/zhengwuxinxi/caizhengxinwen/202503/t20250329_3961036.htm (stránka navštívená 12. marca 2026).

(95)  Pozri oficiálny politický dokument Čínskej komisie pre bankovú a poisťovaciu reguláciu z 28. augusta 2020: Trojročný akčný plán na zlepšenie správy a riadenia spoločnosti v rámci odvetví bankovníctva a poisťovníctva (2020 – 2022): http://www.cbirc.gov.cn/cn/view/pages/ItemDetail.html?docId=925393&itemId=928 (stránka navštívená 8. apríla 2024). Plán obsahuje pokyny ‚ďalej uplatňovať myšlienky vyplývajúce z hlavného prejavu, ktorý predniesol generálny tajomník Si Ťin-pching v súvislosti s realizáciou reformy správy a riadenia spoločností finančného sektora‘. Navyše II. časť plánu má za cieľ podporiť organickú integráciu vedúcej úlohy strany do správy a riadenia spoločností: ‚Postaráme sa, aby bola integrácia vedenia strany do správy a riadenia spoločností systematickejšia, štandardizovanejšia a výraznejšie založená na postupoch […] Dôležité prevádzkové a riadiace otázky musí prerokovať stranícky výbor skôr, než o nich rozhodne predstavenstvo alebo vrcholový manažment.‘

(96)  Pozri oznámenie CBIRC Notice on the Commercial banks performance evaluation method (Oznámenie o metóde hodnotenia výkonnosti komerčných bánk) vydané 15. decembra 2020: http://jrs.mof.gov.cn/gongzuotongzhi/202101/t20210104_3638904.htm.

(97)  Pozri: https://www.gov.cn/zhengce/content/202511/content_7047643.htm (stránka navštívená 12. decembra 2025).

(98)  Tamže, oddiel 11.

(99)  Správa – kapitola 6, s. 157 – 158.

(100)  Správa – kapitola 6, s. 150 – 152, 156 – 160, 165 – 171.

(101)  OECD (2019), OECD Economic Surveys: China 2019 (Ekonomické prehľady OECD: Čína 2019), OECD Publishing, Paríž, s. 29, k dispozícii na adrese:

(stránka navštívená 13. marca 2026).

(103)  Otvorené dáta Svetovej banky – Vyšší stredný príjem, https://data.worldbank.org/income-level/upper-middle-income.

(104)   https://euracoal.eu/coal/why-is-there-no-lignite-market/. Stránka naposledy navštívená 10. apríla 2026.

(110)  Ministerstvo energetiky – Úrad pre politiku a plánovanie v oblasti energetiky ministerstva energetiky (tabuľka 7.2-4) https://www.eppo.go.th/index.php/en/en-energystatistics/energy-economy-static.

(111)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 z 29. apríla 2015 o spoločných pravidlách na dovozy z určitých tretích krajín (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 33, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2015/755/oj). Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa ceny na domácom trhu v uvedených krajinách nemôžu použiť na účely určenia normálnej hodnoty.

(115)  Ministerstvo energetiky – Úrad pre politiku a plánovanie v oblasti energetiky ministerstva energetiky (tabuľka 7.2-4), https://www.eppo.go.th/index.php/en/en-energystatistics/energy-economy-static. Stránka naposledy navštívená 29. januára 2026.

(116)  Národná rada pre hospodársky a sociálny rozvoj (NESDB), Ministerstvo pre správu provincií (DOPA), Thajská banka (BOT), Úrad pre energetickú politiku a plánovanie (EPPO) a Ministerstvo pre rozvoj alternatívnej energie a efektívnosti (DEDE).

(117)   https://www.imarcgroup.com/lignite-coal-price-trend. Stránka naposledy navštívená 10. apríla 2026.

(121)  Príloha 7 k podnetu.

(122)  Príloha 7 k podnetu.