Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

ústavný súd nestotožňuje a poukazuje na svoje závery vyslovené v náleze č. k. III. ÚS 405/2021 (vo veci týkajúcej sa posúdenia existencie vyživovacej povinnosti medziuznesenia, nezodpovedajúci záverom ústavného súdu vysloveným v náleze č. k. III. ÚS 405/2021, nemá potenciál reálne zasiahnuť do práva sťažovateľky na spravodlivé súdne

znemožňujúca strane sporu prejednať jej spor meritórne pred príslušným súdom (III. ÚS 405/2021, obdobne rozsudok Veľkej komory z 3. decembra 2009 vo veci Kart proti Turecku

resp. musí v sebe skrývať potenciál byť predmetom judikatúrneho ustálenia (III. ÚS 405/2021, ZNaU 27/2022). Ak sa problém nastolený dovolateľom týka právneho posúdenia

je zjednocovanie judikatúry a ochrana subjektívnych práv sporových strán (III. ÚS 405/2021). Odmietnutím dovolania napadnutým uznesením tak najvyšší súd odmietol poskytnúť

(ďalej len „uznesenie z 27. januára 2021“). 5. Nálezom ústavného súdu č. k. III. ÚS 405/2021 z 23. júna 2022 bolo vyslovené porušenie základného práva sťažovateľa na

znemožňujúca strane sporu prejednať jej spor meritórne pred príslušným súdom (III. ÚS 405/2021, obdobne rozsudok Veľkej komory z 3. decembra 2009 vo veci Kart proti Turecku

prieskumu, a to osobitne aj na úrovni právnej kategórie dobrých mravov (III. ÚS 405/2021). V sťažovateľovej veci je však po prieskume skutočných dôvodov dovolania

neodôvodnené obmedzenie, či dokonca popretie (I. ÚS 2/08, IV. ÚS 197/2010, III. ÚS 405/2021). Preto je nutné právny názor najvyššieho súdu ďalej testovať z hľadiska

k tvorbe ustálenej dovolacej judikatúry. Ústavný súd už vo veci sp. zn. III. ÚS 405/2021 vyhodnotil ako ústavne neudržateľnú požiadavku dovolacieho súdu, aby sa

zovšeobecnenia, vytvára nový dôvod neprípustnosti dovolania (pozri nález č. k. III. ÚS 405/2021, uverejnený v ZNaU pod č. 27/2022, v ňom osobitne bod 19), ale aj kvôli