Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (R 19/2017 a I. ÚS 294/2024), takým rozhodnutím však nie je uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutierepubliky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústava“) [I. ÚS 294/2024]. Čo sa týka analogického uplatnenia záverov ústavného súdu obsiahnutýchneprípustnosť, toto nie je spôsobilé porušiť základné právo na súdnu ochranu (I. ÚS 294/2024). Najvyšší súd sa tak v súvislosti s otázkou prípustnosti dovolania spravoval

recentných uzneseniach o odmietnutí ústavných sťažností (IV. ÚS 215/2022, I. ÚS 294/2024). 14. Ústavný súd už viackrát judikoval, že z dikcie § 390 CSP vyplýva, žecitovanému nálezu už ústavný súd vyjadril svoj postoj napr. v uznesení č. k. I. ÚS 294/2024-10 z 28. mája 2024, keď, zotrvávajúc na svojej ustálenej judikatúre, konštatoval

vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (R 19/2017, I. ÚS 294/2024, ako aj I. ÚS 581/2024), takým rozhodnutím však nie je uznesenie, ktorým

uvedenom názore zotrval aj vo svojich recentných rozhodnutiach (IV. ÚS 439/2024, I. ÚS 294/2024). 14. Ústavný súd už viackrát judikoval, že z dikcie § 390 CSP vyplýva, že

uvedenom názore zotrval aj vo svojich recentných rozhodnutiach (IV. ÚS 439/2024, I. ÚS 294/2024, IV. ÚS 578/2024). 11. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju