Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-492-2010.pdf
PDF · 74.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-5Er/492/2010
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného OBCHODNÉ CENTRUM, s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Námestie A. Hlinku 25/30, IČO: 36 310 034, proti povinnému TARA Centrum, s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, SNP 1483/142, IČO: 44 466 498, vedenej na Exekútorskom úrade Mgr. Ing. Oľgy Hlucháňovej, so sídlom Považská Bystrica, Námestie A. Hlinku 25/30, o vymoženie 478,05 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú .
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného a vykonateľného exekučného titulu bol súdny exekútor, Mgr. Ing. Oľga Hlucháňová, poverený vykonaním exekúcie v neprospech povinného.
2. Súd z výpisu Obchodného registra zistil, že oprávnený bol dňa 19.07.2012 ex offo vymazaný, pričom oprávnený zanikol v dôsledku zlúčenia a jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť POVATECH a.s., Považská Bystrica, a zároveň súd zistil, že aj povinný bol dňa 30.11.2017 ex offo vymazaný, pričom povinný zanikol v dôsledku zlúčenia a jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť STIVE s.r.o., Žilina.
3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
5. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočností, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie
sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
7. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového konania.
10. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
11. Podľa § 20a ods. 2 OZ, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
12. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
14. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
15. Podľa § 67 CSP, každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
16. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
17. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
18. Je nepochybné, že dňom výmazu z Obchodného registra, t.j. dňa 19.07.2012 oprávnený stratil spôsobilosť na práva a povinností, čím zanikla aj jeho procesná subjektivita.
19. Okruh účastníkov exekučného konania je vymedzený v ustanovení § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, podľa ktorého sú účastníkmi konania oprávnený a povinný. V praxi však nemožno vylúčiť prechod alebo prevod práva, resp. povinností z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu. K prechodu práva, resp. povinností dochádza v zásade univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku).
20. Len pre úplnosť súd dodáva, že v konaní nie je možné aplikovať ustanovenie § 64 Civilného sporového poriadku a pokračovať v konaní s právnym nástupcom pôvodného povinného ex lege, pretože ustanovenie § 37 Exekučného poriadku je špeciálnym ustanovením (lex specialis) vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 64 Civilného sporového poriadku (lex generalis), a preto má jeho aplikácia prednosť. Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje povinnosť rozhodnúť v prípade prevodu alebo prechodu práva vymáhaného v exekučnom konaní. Prevod alebo prechod je preto potrebné v každom prípade procesne deklarovať rozhodnutím exekučného súdu, ktoré sa stáva podkladom pre súdneho exekútora (spolu s udeleným poverením) na pokračovanie v exekúcii (pozri rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 08.10.2013, sp. zn. 8CoE/49/2013). A keďže povinný zanikol s právnym nástupcom, nastal v konaní nedostatok procesných podmienok spočívajúcich v nedostatku spôsobilého účastníka konania na strane povinného.
21. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
23. Podľa § 243j Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
24. V zmysle citovaného ustanovenia § 243j Exekučného poriadku, súdu je daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konania začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré nepriznanie náhrady trov odôvodňujú. Zákonodarca demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného poriadku alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie bezodkladne po tom, ako zistil, že sú tu dôvody zastavenia exekúcie. Prvým z uvedených dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým napríklad spôsobuje zbytočne prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právnom na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po zistení dôvodov. V danom prípade ide síce o subjektívnu kategóriu (moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutie pochybnosti exekútorom), avšak objektívne zistiteľnú.
25. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony, pričom s prihliadnutím na počty exekúcii a vyťaženosť exekútorských úradov má súd za to, že táto lehota nemôže presahovať viac ako rok od vzniku objektívnej zistiteľnej udalosti, ktorá vytvára dôvody pre zastavenie exekúcie podľa príslušných právnych predpisov.
26. Oprávnený bol dňa 19.07.2012 ex offo vymazaný z Obchodného registra, pričom súd túto skutočnosť zistiť z úradnej povinnosti dňa 19.09.2019 (bez súčinnosti súdneho exekútora). Keďže od vzniku uvedenej skutočnosti prešla značná doba, viac ako sedem rokov, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky predpokladané v ustanovení § 243j Exekučného poriadku, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí v tom, že súdny exekútor nepostupoval v exekúcii v súlade so zákonom, keďže nekonal hospodárne, a zároveň nepodal návrh na zastavenie exekúcie.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd súdnemu exekútorovi náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu, čo do výroku I. a II., je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP v podanom odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť uvedená spisová značka konania, do ktorého je podanie urobené.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti tomuto rozhodnutiu, čo do výroku III., odvolanie nie je prípustné.