Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-39-2019.pdf
PDF · 97.22 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/39/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej vo spore žalobcu Z. M., G.. XX.X.XXXX, bývajúceho vo Z. I. XXX, zastúpeného JUDr. Janou Šándorovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Mlynárska č. 19, proti žalovaným 1. T. M., G.. XX.X.XXXX a 2. Q. M. G.. X.X.XXXX, obom bývajúcim v C., P.C. Č.. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č. k. 43C/141/2013-159 zo dňa 26.7.2018 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v napadnutom II. výroku, ktorým bol žalovaný v 1. rade zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi titulom výplaty za jeho spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam náhradu vo výške 16.319,49 € v splátkach a vo výroku, ktorým stranám sporu súd náhradu trov konania nepriznal a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 43C/141/2013-159 zo dňa 26.7.2018 zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX, katastrálne územie Š., U. C. - Š., okres Košice T. a to rodinný dom súp. číslo 60 stojaci na parcele č. 177, parcela registra „C“ parc. číslo 177 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 501 m2 v podiele 1/4 tak, že tento spoluvlastnícky podiel žalobcu prikázal do vlastníctva žalovaného v 1. rade. Druhým výrokom žalovaného v 1. rade zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi titulom výplaty za jeho za jeho spoluvlastnícky podiel náhradu vo výške 16.319,49 € v troch mesačných splátkach po 5.439,83 €, splatných vždy do 25. dňa toho - ktorého mesiaca počnúc mesiacom právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia pod straty výhody splátok. Stranám sporu súd náhradu trov konania nepriznal a napokon žalobcu i oboch žalovaných zaviazal povinnosťou nahradiť trovy konania štátu, každého vo výške 42,02 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Košice II.
2. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam tak, že navrhoval, aby jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 1/4 bol prikázaný do vlastníctva žalovanej v 2. rade za náhradu vo výške 25.000 € a uplatnil si náhradu trov konania. V priebehu konania žalobca zmenil svoju žalobu a navrhol, aby jeho podiel k predmetným nehnuteľnostiam vo výške 1/4 bol prikázaný do vlastníctva žalovaného v 1. rade T. M.. Všetky sporové strany v priebehu konania teda súhlasili, aby spoluvlastnícky podiel žalobcu vo výške 1/4 k predmetnej nehnuteľnosti bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade. Žalovaní však považovali nároky žalobcu na výplatu za jeho spoluvlastnícky podiel za neopodstatnené, pretože tento svoj podiel predal žalovanému v 1. rade a jeho manželke ešte dňa 28.9.1994, a to na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad však Katastrálny úrad v C. A. C. C. nepovolil. Vzhľadom k tomu kúpna zmluva zo dňa 28.9.194 bola neplatná a neúčinná a odo dňa zamietnutia návrhu na vklad tejto zmluvy nedošlo medzi účastníkmi konania k dohode ohľadne zrušenia a vyporiadania spoluvlastníckeho podielu žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti.
3. Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a znalec v znaleckom posudku určil hodnotu spoluvlastníckeho podielu (v stave z roku 1994 pred zhodnotením) pre účastníkov konania na sumu 18.975 €. Žalovaní s takýmto ohodnotením súhlasili, avšak žiadali započítať vo svoj prospech sumu, ktorá už bola žalobcovi vyplatená v roku 1994 v sume 80.000 €, t.j. 2.655,51 €. Poukázali na to, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keby táto čiastka nebola započítaná a opätovne by ju boli povinní platiť žalobcovi. Žalobca však nesúhlasil s odrátaním sumy 2.655,51 € z náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel a vzniesol námietku premlčania nároku žalovaných. Žalovaný v 1.rade si totiž mohol uplatniť svoj nárok na vrátenie zaplatenej sumy 80.000 € do troch rokov od zamietnutia vkladu pôvodnej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľnosti, resp. dvoch rokov, keďže sa jedná o bezdôvodné obohatenie. Žalobca prevzatie kúpnej ceny za svoj spoluvlastnícky podiel na základe nezavkladovanej kúpnej zmluvy nepoprel.
4. Súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa ust. § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, prikázal spoluvlastnícky podiel žalobcu do vlastníctva žalovaného v 1.rade za náhradu 16.319,49 €. Pri výške výplaty pritom vychádzal z ocenenia tohto spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach znalcom (18.975 €), od ktorej odpočítal sumu už vyplatenú žalobcovi titulom kúpnej ceny v roku 1994 vo výške 2.655,51 €. Zároveň povolil žalovanému v 1.rade plnenie v splátkach 3-mesačných vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery, ale aj na osobné a majetkové pomery žalovanej v 2.rade, ktorá je odkázaná na osobnú starostlivosť žalovaného v 1.rade.
5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 CSP a dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, že toto rozhodnutie v prospech účastníkov konania, k dohode o vyporiadaní mimosúdnou cestou nedošlo, i keď sa sporové strany navzájom vyzývali na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, napokon sa obrátili na vyporiadanie na súd.
6. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania vznikli výdavky na znalecké dokazovanie, sporové strany zložili preddavok vo výške 165 €, pričom súd priznal znalcovi odmenu 291,06 € a teda bolo rozhodnuté, že všetky sporové strany rovnakou čiastkou sú povinní zaplatiť na účet okresného súdu vyplatené znalečné, ktoré nebolo kryté preddavkom (126,06 €), každý po 42,02 €).
7. Proti zaväzujúcemu výroku rozsudku a výroku o trovách konania medzi sporovými stranami podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f/ a h/ CSP. Namietal však aj nepreskúmateľnosť rozsudku, pričom poukazoval na to, že v konaní vzniesol námietku premlčania voči nároku žalovaných na započítanie sumy 2.655,51 €, avšak súd prvej inštancie sa ani nezaoberal touto námietkou premlčania, nevyjadril sa k nej ani v odôvodnení svojho rozsudku. Žalovaní veľmi dobre vedeli, že kúpna zmluva zo dňa 28.9.1994 je neplatná, preto sa mohli domáhať vrátenia už zloženej kúpnej ceny v zákonom stanovenej 2-ročnej lehote. Namietal aj tú skutočnosť, že podaním zo dňa 26.7.2018 žalovaní žiadali o pripustenie zmeny žaloby, súd však nekonal procesne správne, ak o zmene žaloby nerozhodol. Čo sa týka trov konania žalobca nevidel dôvod na použitie ust. § 257 CSP, pretože podľa jeho názoru mu mala byť priznaná náhrada trov konania, keďže mal úspech v konaní vo výške 86%. Zo súdneho spisu vyplýva, že sa chcel dohodnúť so žalovanými už v minulosti, zasielal im výzvu na mimosúdne vyporiadanie, avšak bezvýsledne. Dokonca podali žalobu na určenie vlastníckeho práva vydržaním, ktorú však neskôr zobrali späť a celkovo súdne konanie predlžovali. Nepovažuje preto za spravodlivé rozhodnutie, na základe ktorého by si mal znášať trovy konania sám, pretože ide o nemalé trovy. Majetkové pomery žalovaných nie sú celkom také ako ich prezentovali pred súdom prvej inštancie, pretože žalovaný v 1.rade je podielovým spoluvlastníkom viac ako 10 nehnuteľností v kat. úz. Š., je vlastníkom osobného motorového vozidla, žalovaná v 2.rade je taktiež vlastníčkou motorového vozidla a podielovou spoluvlastníčkou záhrady o výmere 950 m2 v kat. úz. Š. v podiele 1/2. Naproti tomu jeho majetkové pomery sú také, že nevlastní ani rodinný dom, ani byt, iba malé podiely v ornej pôde a poberá starobný dôchodok vo výške 470 € mesačne. Je vlastníkom 14 rokov starého osobného motorového vozidla zn. ŠKODA - Fabia, a preto nie sú ani splnené podmienky, aby bola povolená výplata za jeho spoluvlastnícky podiel v splátkach. Navrhol, aby odvolací súd zaviazal žalovaného v 1.rade zaplatiť mu za jeho spoluvlastnícky podiel náhradu vo výške 18.975 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a od obidvoch žalovaných požadoval spoločne a nerozdielne náhradu všetkých trov konania vo výške 100%.
8. Žalovaní sa k podanému odvolaniu písomne vyjadrili s tým, že považujú rozhodnutie súdu prvej inštancie za spravodlivé a vecne správne, navrhli ho potvrdiť a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie žalobcu čo do napádaných výrokov považujú za nedôvodné a neopodstatnené,
pričom žalobca ani neuviedol nič iné, než už uviedol v rámci konania na súde prvej inštancie. Žalovaný v 1. rade vyplatil žalobcovi za jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti raz už sumu vo výške 80.000,- Sk, t.j. 2.655,51 €, čo bolo nesporné a potvrdil to aj sám žalobca. Aj napriek skutočnosti, že predmetná kúpna zmluva zo dňa 28.9.1994, na základe ktorej bola kúpna cena za spoluvlastnícky podiel žalobcovi vyplatená nebola zavkladovaná a vecnoprávne účinky z nej nenastali v dôsledku zamietnutia návrhu na povolenie vkladu, žalobca si túto sumu ponechal a žalovanému v 1. rade ju nevrátil. Žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podal žalobca až v roku 2013, pričom za celé obdobie 19 rokov bol žalovaný v 1. rade v dobrej viere, že od žalobcu kúpil jeho podiel na predmetnej nehnuteľnosti. Keďže časť kúpnej ceny už raz žalovaný v 1. rade žalobcovi vyplatil, z nároku žalobcu srší zištnosť a je evidentne v rozpore s dobrými mravmi a princípom spravodlivosti a primeranosti zaviazať žalovaného v 1. rade v tejto časti platiť kúpnu cenu ešte raz. Prieči sa to dobrým mravom, tak, ako to má na mysli ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Prvoinštančným súdom určená náhrada za prikázaný spoluvlastnícky podiel žalobcu do vlastníctva žalovaného v 1. rade je v súlade s princípom spravodlivosti a v súlade s ustálenou judikatúrou. Pokiaľ namieta žalobca aj povolenie splátok súdom prvej inštancie, aj tento výrok považujú žalovaní za správny, s ohľadom na možnosti žalovaného v 1. rade zabezpečiť si finančné prostriedky na vyplatenie požadovanej sumy. Podľa názoru žalovaných súd prvej inštancie rozhodol správne aj o trovách konania v zmysle ust. § 257 CSP, ak žiadnej zo strán sporu ich náhradu nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú v samotnom charaktere sporu, keď bolo v záujme oboch sporových strán zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, pričom treba prihliadať aj na to, že žalovaný v 1. rade už raz vyplatil kúpnu cenu v minulosti za tú istú nehnuteľnosť. Poukazovali pritom tiež na zdravotný stav žalovanej v 2. rade a celkové jej majetkové a osobné pomery.
9. Vo svojej replike k vyjadreniu žalovaných žalobca zotrval na svojich argumentoch, vyčítal žalovaným, že sa snažia vykresliť ho ako vypočítavého a amorálneho človeka, avšak pravda je taká, že so žalovaným v 1. rade, ktorý je jeho bratom, dlhé roky nekomunikujú a rodinné vzťahy a väzby sú narušené. Žalovaný v 1. rade vedel o tom, že vecnoprávne účinky kúpnej zmluvy z roku 1994 nenastali a spory o nehnuteľnosť trvali celé obdobia. Ak sa žalovaní domáhajú aplikácie ust. § 3 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k spornej sume 2.655,51 €, tak súdu už vysvetlil, prečo trvá na zaplatení tejto sumy. Je názoru, že suma vyčíslená ako náhrada za jeho spoluvlastnícky podiel určená znalcom je nízka, nechcel však tento posudok rozporovať z dôvodu zdĺhavého súdneho konania a navýšenia trov konania. Okrem toho žalovaní predmetnú nehnuteľnosť užívali a on si neuplatnil doposiaľ žiadnu náhradu za nemožnosť užívania predmetnej nehnuteľnosti, čo by bola v zmysle príslušnej judikatúry nemalá suma. Poukázal tiež na príslušnú judikatúru, ktorá nastavila vzťah povinnosti poskytnúť primeranú náhradu k možnému započítaniu alebo zníženiu tejto náhrady s odkazom na dobré mravy, čím reagovala na mnohé snahy spoluvlastníkom dosiahnuť v konaní zníženie výšky primeranej náhrady, ktorá mala byť vyplatená druhému spoluvlastníkovi. Judikatúra pritom vyslovila presvedčivý záver, podľa ktorého počas konania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému sa ukladá povinnosť, aby zaplatil druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti, nemôže proti takému nároku započítať iný majetkový nárok. Opätovne sa vyjadroval aj k povoleným splátkam a osobným a majetkovým pomerom tak žalovaných, ako aj k svojim, a to aj vo vzťahu k trovám konania.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
11. Žalobca použil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, namietal však i nesprekúmateľnosť rozsudku, čo je dôvod podľa písm. b/ tohto ustanovenia. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je dôvodný vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod bol naplnený.
12. Odvolací súd sa oboznámil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že toto odôvodnenie nezodpovedá požiadavkám uvedeným v § 220 ods.2 CSP.
13. Odvolací súd považuje za určujúce pre nachádzanie práva, že vždy je potrebné vychádzať z individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených skutkových okolnostiach. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci so všetkými špecifikami charakterizujúcimi daný spor nevysporiadal. Z princípu práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť súdu sa s týmito námietkami a argumentami, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie presvedčivo v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08) tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované vtedy v § 157 ods. 2 CSP, od 1.7.2016 podľa § 220 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutého výroku rozsudku však je nutné vyvodiť, že v posudzovanom prípade súd prvej inštancie sa neriadil vyššie uvedenými pravidlami, čím založil nepreskúmateľnosť. Je pravdou, že v rámci odvolacieho konania účinnosťou nového procesného predpisu Civilného sporového poriadku prišlo k určitému posunu v právnej úprave snahou o zrýchlenie konania a snahou predísť prieťahom spočívajúcom v zrušovaní a vracaní veci na súd nižšej inštancie, pričom dôvodom zrušenia bola často nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie. Nepreskúmateľnosť rozsudku však neznamená, že nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Aj pre odvolacie konanie platí, že musia byť zachované a dodržané princípy spravodlivého procesu. Ak totiž nastane situácia, že rozsudok v napadnutej časti má nedostatočné dôvody, je bez dôvodov alebo ide o dôvody chaotické, je pravda, že nedostatok týchto dôvodov prináša až porušenie práva na spravodlivý súdny proces a je preto potrebné napadnutý rozsudok zrušiť. Odvolací súd totižto vzhľadom na nedostatok dôvodov nemôže posúdiť, či v tejto časti súd prvej inštancie vecne správne rozhodol.
14. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie napriek riadne vznesenej námietke premlčania uplatneného nároku žalovaného v 1. rade vo vzťahu k sume 2.655,51 € vôbec nevyplýva, že by sa touto námietkou vôbec zaoberal a je pravdivé tvrdenie žalobcu v odvolaní, že v tomto smere je rozsudok nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie predmetnú námietku premlčania neposúdil ani právne a okrem bodu 6, kde uvádza, že žalobca vzniesol námietku premlčania zaplatenej sumy 80.000,-Sk, neuviedol žiadne úvahy o tom, ako túto námietku premlčania posúdil a či ju vôbec posudzoval. V každom prípade je potrebné, aby sa súd prvej inštancie touto námietkou zaoberal, posúdil ju vo vzťahu ku všetkým predneseným tvrdeniam obidvoch sporových strán, a to aj vo vzťahu premlčania a dobrých mravov, keďže rozpor s dobrými mravmi tvrdia v konaní žalovaní v 1. a 2. rade. Odvolací súd pritom upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na platnú judikatúru (rozhodnutie Ústavného súdu SR i Najvyššieho súdu SR) s tým, že vznesenie námietky premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje, môžu však nastať také situácie, kedy uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za takejto situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré toto svoje právo včas neuplatnil. Všetky okolnosti však musia byť takej výnimočnej intenzity, aby bol odôvodnený taký významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania, a to aj v súvislosti s argumentmi žalobcu, ktoré počas konania, ale aj vo svojom odvolaní uviedol. Tu je potrebné preto vziať do úvahy aj argument žalobcu ohľadne údajného užívania celej nehnuteľnosti žalovanými bez odplaty.
15. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil napadnutý výrok rozsudku a súvisiaci výrok o náhrade trov konania z vyššie uvedených dôvodov a v rozsahu zrušenia podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci v rozsahu zrušenia bude pri rozhodovaní o nároku na výšku výplaty za spoluvlastnícky podiel žalobcu zaoberať sa námietkou premlčania v minulosti uhradenej sumy žalovaným v 1. rade z toho istého titulu, prihliadnuť na vyššie uvedené ako aj argumenty oboch strán sporu uvedené, pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať sa naďalej aj možnosťou použitia § 257 CSP, opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť.
17. V súvislosti so žalobcom v odvolaní namietanom nesprávnom postupe súdu prvej inštancie, že nerozhodol o údajnej zmene žaloby zo strany žalovaných písomným podaním zo dňa 26.7.2018, odvolací súd uvádza, že nie je zmenou žaloby (ani vzájomnej žaloby) v zmysle ust. § 140 CSP úkon, ktorým mení taký nárok, ktorého rozhodnutie závisí od spôsobu usporiadania vzťahov, ktorý vyplýva z osobitného predpisu. Ide napr. o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, čo je aj prípad tohto sporu. Pokiaľ aj na pojednávaní zástupca žalovaných navrhoval spôsob zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva strán sporu ako spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, súd rozhodol tak, že prikázal po zrušení podielového spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel žalobcu len žalovanému v 1. rade, žalovaný v 1. rade ani žalovaná v 2. rade a dokonca ani žalobca sa proti takémuto prvému výroku rozsudku súdu prvej inštancie neodvolali a nebol ani predmetom skúmania zo strany odvolacieho súdu.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).