Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-337-2008.pdf
PDF · 74.64 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Er/337/2008
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnom konaní oprávneného: OOS, spol. s. r. o., so sídlom Tulipánová 17, 044 20 Malá Ida, IČO: 36 174 262, proti povinnému: R. O., G.. XX.XX.XXXX Z. C., E. K. P. XXX, XXX XX P., U. C., pre vymoženie pohľadávky 20,26 EUR a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, Exekútorský úrad so sídlom, Stráž 3/223, 960 01 Zvolen pod spisovou značkou EX 2007/2008, t a k t o
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným pod sp. zn. EX 2007/2008 sa z a s t a v u j e .
II. Oprávnený sa z a v ä z u j e zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,50 EUR do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnený a povinný n e m á j ú n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 04.06.2008 na Exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. Andreja Dembického návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 20,26 EUR, priznanej právoplatným a vykonateľným titulom - platobný rozkaz Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Ro/419/2007-11 zo dňa 03.09.2007, právoplatný a vykonateľný dňa 25.09.2007.
2. Dňa 13.06.2008 tunajší súd vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Andrejovi Dembickému poverenie na vykonanie exekúcie č. 5703 018784 *. Exekútorský úrad JUDr. Andreja Dembického bol ku dňu 01.12.2017 odvolaný a jeho nástupcom sa stal Exekútorský úrad JUDr. Stacha Chladného.
3. Dňa 25.11.2010 bol súdu doručený podnet pôvodného súdneho exekútora, na zastavenie exekúcie, a to z dôvodu nemajetnosti povinného. V podaní zároveň súdny exekútor uviedol, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie, ktoré vyčíslil. Nástupca súdneho exekútora JUDr. Stacho Chladný opätovne doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie, z dôvodu nemajetnosti povinného dňa 18.09.2019 a vyčíslil trovy exekúcie.
4. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Z podania povereného súdneho exekútora je zrejmé, že šetrením majetkovej podstaty povinného bolo zistené, že jeho majetkové pomery nevytvárajú v súčasnej dobe reálny podklad pre úspešné vedenie exekúcie niektorým zo zákonných spôsobov. Súdny exekútor uviedol, že v súčinnosti so sociálnou poisťovňou a dopravným inšpektorátom dosiahol len negatívne výsledky a vykonaním služobnej cesty do miesta trvalého bydliska povinného zistil, že ide o obyvateľa rómskej komunity, žijúceho v osadách na okraji obce, povinný sa nenachádza v evidencii sociálnej poisťovne, dopravného inšpektorátu, katastrálneho portálu, nie je konateľom ani spoločníkom v obchodných spoločnostiach, nie je držiteľom živnostenského oprávnenia. Povinný nedisponuje žiadnym speňažiteľným majetkom, neprejavil ochotu splácať a podľa predpokladu súdneho exekútora je toto exekučné konanie nevymožiteľné a vzhľadom k zisteným skutočnostiam má exekútor zato, že dobrovoľné splácanie zo strany povinného nie je reálne. Ďalšie vedenie exekúcie by preto bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
8. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície“) súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu“. Súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
9. Nemajetnosť povinného zaraďuje Exekučný poriadok medzi dôvody na zastavenie exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené ani súhlasom oprávneného, ktorý môže mať záujem na pokračovaní exekúcie z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku
10. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd rozhodol o zastavení exekúcie bez návrhu, na podnet súdneho exekútora, a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
12. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
14. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
15. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len ,,vyhláška“) , ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
16. Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať náhradu trov exekúcie v celkovej výške 39,50 EUR s DPH, trovy exekúcie vyčíslil nasledovne:
1) v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky súdny exekútor žiadal priznať minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti, t. j. 33,19 EUR. Súd preto priznal exekútorovi minimálnu odmenu v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, a to vo výške 33,19 EUR,
17. V súlade s § 196 EP súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny uplatnený nárok na 20 % DPH, čo predstavuje sumu 6,64 EUR. Súdny exekútor žiadal priznať nižšiu sumu DPH, a to 6,31 EUR. Súd mu takto vyčíslené DPH priznal.
18. Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 39,50 EUR a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi, tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd konanie zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na úhradu trov zaviazal oprávneného.
19. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
20. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. V tomto konkrétnom prípade však zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať ani oprávnenému ani povinnému. Keďže teda žiaden z účastníkov zastavenie konania nezavinil, súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia odvolanie je prípustné.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti III. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 357 písm. m) CSP v spojení § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 CSP a 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)