Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1228-2009.pdf
PDF · 85.34 KB
Case nature
Subarea
4Er/1228/2009
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa na doručovanie: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, ul. 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, proti povinnému: Z. D., E.. XX. XX. XXXX, J. Z. J. XXXX/X, XXX XX I.Á. I., na vymoženie pohľadávky vo výške 16,59 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mário Mičák, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 1578/2009, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 131,41 Eur v lehote 3 dní od doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie začalo dňa 27. 07. 2009, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 16,59 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Okresného riaditeľstva PZ, ODI Banská Bystrica, evid. č. AA 2328526 zo dňa 15. 12. 2008. Okresný súd Banská Bystrica poverením č. 5601 050688 * zo dňa 21. 08. 2009 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka.
2. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) v spojení s § 167f ods. 2 ZKR spolu s vyúčtovaním trov exekúcie, ktoré si uplatnil vo výške 159,78 Eur a exekučným spisom EX 1578/2009.
3. Súd mal z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise preukázané, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3OdK/642/2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 7/2018 dňa 10. 01. 2018 pod K001829 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného, ktorý je fyzickou osobou a zároveň bol povinný oddlžený a to podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZKR"). Správca v Obchodnom vestníku č. 91/2018 zo dňa 14. 05. 2018 pod K032271 zverejnil oznam o zrušení konkurzu na majetok povinného z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.
4. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 167f ods. 2 ZKR ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
8. Podľa § 166a ods. 1 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
9. Podľa § 166b ods. 1 ZKR za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
10. Podľa § 166c ods. 1 ZKR oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona, h) nepeňažná pohľadávka.
11. Pohľadávka priznaná exekučným titulom, ktorý je podkladom na vykonanie predmetnej exekúcie, vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného a nepatrí medzi pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté(ide o pokutu za priestupok). Súd s ohľadom na vyššie uvedené podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) v spojení s § 167f ods. 2 ZKR zastavil exekúciu, v ktorej sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze. Skutočnosť, že konkurz na majetok povinného už bol zrušený v zmysle § 167v ods. 1 zverejnením oznámenia správcu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, nemá vplyv na povinnosť súdu exekúciu bez zbytočného odkladu zastaviť exekúciu, v ktorej sa vymáha pohľadávka,
ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a ods. 1 ZKR) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b ods. 1 ZKR). Navyše, pohľadávka oprávneného vymáhaná v tomto konaní sa stala povolením oddlženia povinného nevymáhateľnou a na túto skutočnosť musí súd prihliadnuť ex offo (§ 166e ods. 2, 4 ZKR).
12. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) aj o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1, § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013). Exekúcia bola zastavená z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, preto súd v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie.
13. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 159,78 Eur, pozostávajúce z paušálnej odmeny za úkony exekučnej činnosti vo výške 99,60 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 30,91 Eur (pozostávajúcich z nákladov na tlač a kopírovanie vo výške 15,90 Eur, poštovného vo výške 11,28 Eur, poplatku za elektronickú lustráciu CRIF vo výške 0,70 Eur, cestovných náhrad vo výške 3,03 Eur), náhrady za stratu času vo výške 2,64 Eur a 20% DPH vo výške 26,63 Eur.
14. Podľa § 30 vyhlášky MSSR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
15. Po preskúmaní uplatnených trov exekúcie a pripojených dôkazov preukazujúcich ich vynaloženie súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 96,28 Eur za preukázané vykonanie 29 úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, 2x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 2x doručenie exekučného príkazu, 5x zisťovanie majetku povinného, 9x zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 8x zisťovanie účtu povinného), a to v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len "vyhláška"). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 3,32 Eur za úkon exekučnej činnosti označený ako "01. 12. 2011- zisťovanie majetku povinného
- výkon ex. - návšteva pov.". Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor za účelom zistenia majetku povinného vykonal dňa 01. 12. 2011 služobnú cestu, avšak povinného nezastihol. Náklady spojené s uskutočnením cesty si uplatnil v zmysle § 22 a § 23 vyhlášky. Súd je toho názoru, že náklady spojené s uskutočnením predmetnej služobnej cesty sú plne pokryté v uplatnených hotových výdavkoch a náhrade za stratu času a že bezúspešnú cestu do bydliska povinného nemožno považovať za úkon exekučnej činnosti v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky (reálne nedošlo k zisťovaniu majetku povinného), preto exekútorovi paušálnu odmenu za uvedený úkon exekučnej činnosti nepriznal.
16. Náhradu výdavkov za tlač a kopírovanie vo výške 15,90 Eur (159 strán x 0,10 eura) súd súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko sú v zmysle § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora ako náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, č. k. 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, č. k. 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, č. k. 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, č. k. 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012. Bežný kancelársky materiál (vrátane nákladov na tlač a kopírovanie) nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Takýto výklad ustanovení vyhlášky Ústavný súd Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. 04. 2008) považoval za súladný s Ústavou Slovenskej republiky. Súd sa z vyššie uvedených dôvodov nestotožňuje s názormi iných súdov (resp. senátov tunajšieho súdu), podľa ktorých výdavky na tlač a kopírovanie nie sú súčasťou odmeny súdneho exekútora. Súdny exekútor nepochybne disponuje aj rozhodnutiami, ktoré potvrdzujú záver prijatý v tomto rozhodnutí. Keďže ohľadne tejto otázky nie je medzi exekučnými súdmi názorová zhoda, súd nepovažoval svoj názor vyššie uvedený za exces, ktorý by nerešpektoval princíp právnej istoty.
17. Súd po preskúmaní dôkazov preukazujúcich vykonané doručovanie písomností prostredníctvom poštovej prepravy priznal súdnemu exekútorovi krátené hotové výdavky za poštovné v celkovej výške 8,18 Eur (za doručenie: 1x upovedomenia o začatí exekúcie, 5x žiadosti o súčinnosť, 2x príkazu na začatie exekúcie, 2x exekučného príkazu, 5x upovedomenia o spôsobe exekúcie) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi zvyšné poštovné za už vyčíslené budúce náklady v celkovej výške 3,10 Eur za doručovanie konečného vyúčtovania vo výške 1,55 Eur a za doručenie žiadosti o súhlas so skartovaním štátnemu archívu vo výške 1,55 Eur. Tieto trovy sú zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Súdnemu exekútorovi možno nahradiť len tie hotové výdavky, ktoré mu už do času rozhodovania súdu o trovách exekúcie vznikli, čo vyplýva aj z gramatického výkladu pojmu "náhrada". Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za 1x poplatok CRIF vo výške 0,70 Eur.
18. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj hotové výdavky za cestovné náhrady za služobnú cestu vykonanú za účelom zistenia majetku povinného dňa 01. 12. 2011 osobným motorovým vozidlom značky Nissan Qashqai, EČV: BB 768DU, na trase BB-mesto (celkom 10 km), pri spotrebe PHM v meste 8,3 l/100 km, cene PHM 1,449 Eur/1 liter, celkom vo výške 3,03 Eur (§ 22 vyhlášky, § 7 zákona č. 283/2002 Z.z.) a náhradu za stratu času dňa 01. 12. 2011 vo výške 1,32 Eur za 1 hodinu (0,66 Eur á za každú začatú 1/2 hod.) v zmysle § 23 vyhlášky. Súdny exekútor si vyčíslil náhradu za stratu času celkom vo výške 2,64 Eur; 2 hod. (2 osoby x 1 hod.). V danom prípade súdny exekútor nepostupoval správne, keď si náhradu za stratu času uplatnil zvlášť za 2 osoby z dôvodu, že služobná cesta bola uskutočnená súdnym exekútorom a ďalším zamestnancom exekútorského úradu. Z ustanovenia § 23 vyhlášky vyplýva, že náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi (nie jeho zamestnancovi) pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie bez ohľadu na počet zamestnancov exekútorského úradu vykonávajúcich predmetný úkon. Súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu za stratu času za vykonanie služobnej cesty vo výške 0,66 Eur za každú aj len začatú polhodinu bez ohľadu na počet osôb vykonávajúcich predmetný úkon. Súd preto nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času vo výške 1,32 Eur.
19. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu súd priznal z odmeny a náhrad aj 20% DPH. Po vykonaných úpravách súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 131,41 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny vo výške 96,28 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 11,91 Eur, náhrady za stratu času vo výške 1,32 Eur a 20% DPH z odmeny a náhrad vo výške 21,90 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.