Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Pc-34-2023.pdf
PDF · 74.46 KB
Case nature
Area
Subarea
8Pc/34/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D. proti odporcovi: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, G., B. G. , o určenie manželského výživného, t a k t o
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu platením manželského výživného vo výške 150 € mesačne, počnúc dňom 01.09.2023. Vo svojom návrhu uviedla, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Dňa 31.08.2020 písala návrh na rozvod manželstva na Okresný súd Rakovník. Doposiaľ ich manželstvo nie je rozvedené. S odporcom sa navrhovateľka vôbec nestretáva. Každý z nich si žije vlastným životom. Ona býva vo Vechci a manžel v Českej republike, oddelene žijú asi 6 rokov. Každý z nich už má iného partnera a ďalšie deti. Navrhovateľka je toho času nezamestnaná a jej mesačný príjem je nízky, preto žiada u určenie manželského výživného. Jej príjem je 60 ,- eur a nepostačuje ani na bežný chod domácnosti.
2. Odporca s návrhom nesúhlasil.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to lustráciou manželov v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, správou OR PZ, ODI, Vranov nad Topľou, emailovým vyjadrením manžela a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutočný stav veci:
4. Podľa lustrácie v Registri obyvateľov účastníci konania sú manželia.
5. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou potvrdil, že A. B. je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od XX.XX.XXXX až doposiaľ. Z úradu poberá prídavok na dieťa. Je spoločne posudzovanou osobou pri poskytovaní dávky v hmotnej núdzi, ktorá je vyplácaná H. I., nar. XX.XX.XXXX. E. B. nebol a nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
6. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Vranove nad Topľou vyplýva, že E. B. nie je evidencii vozidiel evidovaný ako držiteľ ani ako vlastník vozidla.
7. Odporca zaslal súdu emailovú správu dňa 18.12.2023, v ktorej uviedol, že nemôže platiť manželské výživné požadované navrhovateľkou. Je poberateľom dôchodku vo výške 5.333,- Kč a z toho platí výživné pre dcéru vo výške 2.000,- Kč. Nezostáva mu ani životné minimum. Navrhovateľka už niekoľko rokov žije s priateľom v spoločnej domácnosti a majú spolu syna. Pred ôsmimi rokmi od manžela utiekla a nechala mu tam syna. Navrhovateľkin druh je zárobkovo činný, preto nevidí dôvod, aby jej platil výživné. Navrhovateľka už raz podala návrh na rozvod manželstva, ale nemala finančné prostriedky, tak sa rozvod nekonal.
8. K emailovej správe odporca pripojil fotokópiu jeho občianskeho preukazu a doklad preukazujúci jeho príjem a to invalidný dôchodok pre invaliditu prvého stupňa vo výške 5.333,- Kč.
9. Navrhovateľka neúčasť na pojednávaní ospravedlnila z dôvodu ochorenia dieťaťa.
10. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
11. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
12. V zmysle § 75 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
13. Podľa § 77 ods. 1, prvá a druhá veta Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
14. Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva.
15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania ako manželia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne finančne spolu nehospodária, teda nastal zákonný dôvod pre podanie návrhu na určenie manželského výživného.
16. Bez ohľadu na skutočnosť, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby životná úroveň manželov bola v zásade rovnaká. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy osobné, rodinné a majetkové pomery oboch účastníkov konania. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že zárobkové pomery odporcu neodôvodňujú rozhodnúť o jeho povinnosti poskytovať navrhovateľke manželské výživné. Odporca je poberateľom invalidného dôchodku v sume 5.333,- Kč, z ktorého si ešte plní vyživovaciu povinnosť na dieťa. Zostatok jeho finančných prostriedkov nepostačuje ani na zabezpečenie základných životných potrieb. Manželia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľka má nového partnera a s ním maloleté dieťa. Je spoločne posudzovanou osobou pri poskytovaní dávky v hmotnej núdzi, ktorá je vyplácaná jej partnerovi H. I., nar. XX.XX.XXXX.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v danom prípade nezistil, že by životná úroveň oboch manželov bola zásadne rozdielna, preto návrh navrhovateľky zamietol.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.