Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Csp-81-2019.pdf
PDF · 87.13 KB
No categories available
21Csp/81/2019
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v spore žalobkyne K. J., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom X. N. XXXX/XX, V. N. proti žalovanej EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo 16. 9. 2019, doručeného na tunajší súd 16. 9. 2019, takto
rozhodol:
Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo 16. 9. 2019, doručený na Okresný súd Liptovský Mikuláš 16. 9. 2019, podľa ktorého mala byť žalovanej uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek použitia dohody o uznaní záväzku a o úhrade dlhu v splátkach podpísanej žalobkyňou 4. 7. 2014 a uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou, a povinnosť vykonať bezodkladné oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne - spoločnosti Digital Industry s.r.o., so sídlom Nádvorná 16, Zvolen, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej, o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 16. 9. 2019 bolo na tunajší súd doručené podanie zo 16. 9. 2019 (žaloba), v ktorom sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, ktorým by súd určil, že dohoda o uznaní záväzku a o úhrade dlhu v splátkach, podpísaná žalobkyňou 4. 7. 2014 v Liptovskom Mikuláši je neplatná. Uvedený žalobný návrh odôvodnila nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade dlhu v splátkach je neplatná z dôvodu, že v čase jej podpisu žalobkyňa nevedela o tom, že pohľadávka bola premlčaná, nepoznala inštitút premlčania a bola v presvedčení, že podpisuje len splátkový kalendár. V uvedenej dohode bolo síce napísané, že ako dlžník má žalobkyňa vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, ale táto veta bola napísaná iba na úplnom konci jedného odseku, pričom predtým ju žalovaná v piatich riadkoch informovala o výške pohľadávky a jej úročení, čo pre ňu ako laika bolo mätúce, a tak skutočnosť o premlčaní záväzku napísanú v závere odseku príliš nebrala na vedomie. Navyše, dohoda o uznaní záväzku a úhrade dlhu v splátkach jej bola poslaná žalovanou v čase, keď prechádzala ťažkým obdobím, rozvádzala sa a žalovaná spoločnosť na ňu pritom tlačila. Žalobkyňa je toho názoru, že žalovaná sa dopustila nekalej obchodnej praktiky, na základe ktorej si chcela zabezpečiť, aby jej premlčacia doba bola predĺžená na 10 rokov. Taktiež je neprípustné zabezpečiť uspokojenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ibaže by táto dohoda bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny a po poučení spotrebiteľa o dôsledkoch jej uzavretia ako aj o možnosti ju odmietnuť. Keďže žalobkyňa nebola schopná zaplatiť celú čiastku naraz, nemala tak inú možnosť ako dohodu o uznaní záväzku a úhrade dlhu v splátkach akceptovať, inak by jej nepovolil splátky. V júni 2019 ju žalovaná znovu kontaktovala a zisťovala jej pomery a schopnosť platiť záväzok. Žalobkyňa jej vysvetlila, že momentálne voči nej prebieha exekúcia a z platu jej zostáva iba zákonná čiastka na životné minimum pre ňu a jej dcéru, ktorá s ňou žije v domácnosti. Následne žalovaná poslala zamestnávateľovi žalobkyne podpísanú dohodu o uznaní záväzku a o úhrade dlhu v splátkach, na základe ktorej sa dožadovala platenia záväzku zo mzdy, s čím žalobkyňa nesúhlasí. Oznámila žalovanej, že v prípade podania žaloby vznesie námietku premlčania. Žalovaná jej mailom z 11. 9. 2019 odpovedala, pričom argumentovala podpísanou dohodou o uznaní záväzku a o úhrade dlhu v splátkach z roku 2014, o ktorej sa žalobkyňa domnieva, že nie je platná.
2. Dňa 16. 9. 2019 bolo na tunajší súd (okrem žaloby) aj samostatné podanie označené ako „Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia“ zo 16. 9. 2019, ktorým sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa akéhokoľvek použitia dohody o uznaní záväzku a o úhrade dlhu v splátkach podpísanej žalobkyňou 4. 7. 2014 a uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou, a povinnosť vykonať bezodkladné oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne - spoločnosti Digital Industry, s.r.o., so sídlom Nádvorná 16, Zvolen, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. Uvedený návrh odôvodnila nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Dňa 19. 3. 2009 s právnym predchodcom žalovaného uzatvorila zmluvu o pôžičke vo výške 2.100 eur so splatnosťou 48 mesiacov. Spotrebiteľský úver riadne platila až do doby, keď sa dostala do zlej finančnej situácie, keď ostala sama s dcérou, pretože manžel sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. ako právny predchodca žalovanej následne pohľadávku z tejto zmluvy postúpila žalovanej. Žalovaná ju viackrát kontaktovala za účelom splatenia dlhu. Nakoľko žalobkyňa nemala prostriedky na splatenie pohľadávky, žalovaná jej poštou poslala na podpis dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorú 4. 7. 2014 žalobkyňa podpísala. Poukázala na to, že v žalobe podanej súčasne s týmto návrhom sa dožadovala určenia neplatnosti dohody o uznaní dlhu a o úhrade dlhu v splátkach zo 4.7. 2014, pretože žalovaná použila nekalú obchodnú praktiku, keď žalobkyňa nemohla odmietnuť túto dohodu, keďže jej uzatvorenie bolo podmienkou pre povolenie splátok a keďže žalobkyňa nepoznala inštitút premlčania. Žalovaná ju na túto skutočnosť premlčania neupozornila. Urobila tak len jednou vetou v čl. II dohody o uznaní záväzku a o úhrade dlhu v splátkach. Žalovaná sa podľa žalobkyne na základe dohody o uznaní záväzku a o úhrade dlhu v splátkach zo 4. 7. 2014 dožaduje uspokojenia svojej pohľadávky u zamestnávateľa žalobkyne - spoločnosti Digital Industry, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 15, Bratislava, (kontaktná adresa Digital Industry s.r.o., Nádvorná 16, Zvolen.) Podľa názoru žalobkyne je tu dôvod na vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko je bezprostredne ohrozená mzda žalobkyne, a to doručenou žiadosťou žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy u zamestnávateľa žalobkyne.
3. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a musí byť z neho zrejmé akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
5. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
6. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
7. Podľa § 329 ods. 1, prvej vety CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo 16. 9. 2019 (ako aj žaloby zo 16. 9. 2019) ako aj priložených listinných dôkazov dospel k záveru, že tento návrh je nutné podľa § 327 CSP odmietnuť. Žalobkyňa totiž nijako neosvedčila svoje skutkové tvrdenie (neoznačila dôkazy), že žalovaná kontaktovala jej zamestnávateľa, a na základe predloženia dohody o uznaní záväzku a o úhrade dlhu v splátkach zo 4. 7. 2014 sa dožadovala uspokojenia svojej pohľadávky zo mzdy žalobkyne. Žalobkyňa v tomto smere nepredložila žiaden doklad, ktorý by jej skutkové tvrdenie aspoň osvedčil. Takéto osvedčenie je pritom možné, a to napríklad predložením žiadosti žalovanej o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne alebo výplatnou páskou. Za takýchto okolností preukázanie (iba) existencie dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou nepostačuje na osvedčenie základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Z existencie dohody o vykonávaní zrážok zo mzdy totiž ešte nevyplýva, že žalovaná ako veriteľ sa aj skutočne rozhodne takýto dojednaný zabezpečovací prostriedok reálne
využiť. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov ako jeden z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v sebe zahŕňa prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, a existenciu týchto prvkov nemožno vidieť iba v existencii dohody o zrážkach zo mzdy. Ust. § 295 CSP síce v spotrebiteľských sporoch umožňuje súdu vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol (neoznačil), resp. ukladá mu aj bez návrhu obstarať a zabezpečiť takéto dôkazy, avšak to sa vzťahuje len na (spotrebiteľské) konanie vo veci samej, a nie aj na konanie o neodkladnom opatrení, ktorého úprava (v ust. § 324 až 342 CSP) je vo vzťahu k úprave konania vo veci samej vo vzťahu špeciality. V rámci tejto špeciálnej úpravy ust. § 326 ods. 1 CSP výslovne ukladá navrhovateľovi uviesť v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (aj) obsahové náležitosti žaloby podľa § 132 CSP, teda špeciálne ustanovenie výslovne požaduje v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označiť dôkazy na preukázanie skutkových tvrdení. Ďalšie špeciálne ustanovenie - § 327 CSP pre prípad absencie takejto predpísanej obsahovej náležitosti, ukladá súdu odmietnuť takýto neúplný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ak ide o vadu, ktorá bráni pokračovaniu v konaní (čo je aj tento prípad), pričom súčasne výslovne zakazuje súdu použiť ustanovenia o odstraňovaní vád. Súd preto nemohol vyzvať navrhovateľku neodkladného opatrenia na dodatočné označenie a predloženie dôkazu potrebného na osvedčenie skutkového tvrdenia, že žalovaná kontaktovala zamestnávateľa žalobkyne, a na základe predloženia dohody o uznaní záväzku a o úhrade dlhu v splátkach zo 4. 7. 2014 sa dožadovala uspokojenia svojej pohľadávky zo mzdy žalobkyne.
9. V tejto súvislosti však súd musí vysvetliť, že v prípade existencie vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia treba rozlišovať, či ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nie je podaním vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je podaním vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa pritom považuje za podanie vo veci samej, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej petitórnej ochrany a samotné nariadenie neodkladného opatrenia tak konzumuje vec samú (stáva sa vecou samou.) Z uvedenej definície vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci nie je návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je podaním vo veci samej. Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je podaním vo veci samej (ako je tomu v tomto prípade), postupuje sa v prípade, že návrh neobsahuje predpísané náležitosti podľa § 327 CSP, teda súd takýto návrh uznesením odmietne bez toho, aby odstraňoval vady takéhoto podania. Len v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je podanie vo veci samej by bol súd povinný, v prípade, ak návrh neobsahuje predpísané náležitosti postupovať podľa § 129 CSP, a teda pred odmietnutím podania vyzvať navrhovateľa na odstránenie vady návrhu (§ 327 CSP by sa vtedy nepoužil.) Pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má charakter podania vo veci samej totiž dochádza len k zdanlivému interpretačnému konfliktu medzi § 129 CSP o odstraňovaní vád podania vo veci samej a § 327 CSP o odstraňovaní vád návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti. Keďže samotný § 327 CSP je lex generalis vo vzťahu k § 129 CSP, pokiaľ ide o špecifickú kategóriu návrhov o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sú podaniami vo veci samej, nemožno túto všeobecnú normu aplikovať, prednosť má lex specialis v podobe § 129 CSP, ktorý priamo v odseku 1 výslovne predpokladá aj odstraňovanie vád návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Ďalej treba poukázať na to, že petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako bol formulovaný žalobkyňou je v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáha, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviaže žalovaného zdržať sa akéhokoľvek použitia dohody o uznaní záväzku a o úhrade dlhu v splátkach uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou 4. 7. 2014, je príliš neurčitý, a tým aj nevykonateľný. Takýto neurčitý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pre ktorú neurčitosť nie je možné pokračovať v konaní je tiež podľa § 327 CSP potrebné odmietnuť, a to rovnako bez použitia ustanovenia o odstraňovaní vád.
11. Takisto treba považovať za príliš neurčitý petit aj v tej časti, kde sa žalobkyňa dožaduje uloženia povinnosti, aby žalovaná vykonala bezodkladné oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne. Z takéhoto petitu vôbec nevyplýva, čoho by sa malo toto oznámenie týkať. Preto je takýto neurčitý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pre ktorú neurčitosť nie je možné pokračovať v konaní podľa § 327 CSP potrebné takisto odmietnuť, a to rovnako bez použitia ustanovenia o odstraňovaní vád.
12. Ak by sa aj malo výkladom dospieť k záveru, že oznámenie sa má týkať skutočnosti, že žalovanej bola uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek použitia dohody o uznaní záväzku a o úhrade dlhu v splátkach, tak pre účely ochrany práv žalobkyne by takéto oznámenie vôbec nebolo potrebné (nebola by
dôvodná potreba neodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 1 CSP), pretože z uloženia povinnosti (žalovanému) zdržať sa výkonu dohody o zrážkach vyplýva, že žalovaný musí žalobcovi tiež oznámiť ukončenie (resp. pozastavenie) svojej požiadavky na zrážky zo mzdy. Opis rozhodujúcich skutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by tak vlastne neodôvodňoval potrebu neodkladnej úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP, a bolo by preto na mieste (ak by súd návrh neodmietal podľa § 327 CSP) tento návrh podľa § 328 ods. 1 CSP zamietnuť.
13. Vzhľadom na uvedené súd aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania podľa § 229 ods. 1 prvej vety CSP z vyššie uvedených dôvodov rozhodol podľa § 327 CSP o odmietnutí návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z 16. 9. 2019.
14. V dohode o uznaní záväzku a o úhrade dlhu v splátkach zo 4. 7. 2014, na ktorú sa v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ako aj v jeho odôvodnení) žalobkyňa výslovne a výlučne odvoláva nie je dohoda o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej by sa žalovaná ako veriteľ mohla domáhať uspokojenia svojej pohľadávky zo mzdy žalobkyne. Žalobkyňa sa pritom aj v žalobe výslovne domáha určenia neplatnosti dohody o uznaní dlhu a úhrade dlhu v splátkach zo 4. 7. 2014. Súd však zistil, že nie dohoda o uznaní dlhu a úhrade dlhu v splátkach zo 4. 7. 2014, ale (žalobkyňou priložená) zmluva o pôžičke uzatvorená medzi žalobkyňou ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovanej ako veriteľom 19. 3. 2009 v rámci čl. VI. - Vyhlásenia klienta, v zhruba polovici odseku písaného drobným písmom obsahuje aj dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej by sa žalovaná mohla domáhať uspokojenia svojej pohľadávky. Opis rozhodujúcich skutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak vlastne neodôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP, a bolo by preto na mieste (ak by súd návrh neodmietal podľa § 327 CSP) tento návrh podľa § 328 ods. 1 CSP zamietnuť.
15. O trovách konania o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd v tomto uznesení nerozhodoval, nakoľko rozhodnutie o trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude obsahom rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (v zmysle § 262 ods. 1 CSP, teda obsahom rozhodnutia v konaní o veci samej začatom na základe vyššie uvedenej žaloby.)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.