Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-2C/34/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Stanislavou Padúchovou, v právnej veci žalobcov: I/ M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. nad O. XX, II/ S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. O. XX, XXX XX J. J., III/ C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX P. Y., IV. S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX O. D., V. C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX O. D., VI. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, všetci práv. zast. JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava 1, proti žalovanému: Obec Lom nad Rimavicou, IČO: 00 313 556, 976 53 Lom nad Rimavicou 13, práv. zast. Advokátska kancelária Krnáč s.r.o., IČO: 47 232 293, so sídlom Nám. slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, o určenie vlastníctva, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že do dedičstva po poručiteľke C. J., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. nad O. XX, p a t r í nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese J., obec B. nad O., k.ú. B. nad O., a to parcela C-KN č. XXX/X, o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v spoluvlastníckom podiele X/X k celku, zameraná a identifikovaná geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným SGS Brezno, s.r.o. dňa XX.XX.XXXX, úradne overeným dňa 13.03.2018 pod číslom XXX/XX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

II. Žalobcovia I/ až VI/ m a j ú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia podanou žalobou žiadali, aby súdu určil, že pozemok v k.ú. B. nad O., s parc. č. C- KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, ktorý je identifikovaný geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoviteľa SGS Brezno, s.r.o. a úradne overený Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom dňa XX.XX.XXXX pod číslom XXX/XX, patrí v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti X/X do dedičstva po zosn. C. J., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. nad O. XX. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania.

2. Podanú žalobu odôvodnili, že sú dedičmi po zomr. M. J. (nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX) a zomr. C. J., rod. C. (nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX). Podľa pzkn. vložky č. XXX, vedenej pre k.ú. B. nad O. je pod B XX/a vedený zomr. M. J. ako spoluvlastník pozemku parc. č. XXX (roľa s miestnym názvom Na E.) v X/XX. Rovnako zomr. M. J. nadobudol na základe zámennej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX podiel I. E. z role Na E., pričom I. E. podľa zápisu B XX v pzkn. vložke č. XXX vlastnil podiel X/XX. Zomr. M. J. tak spolu vlastnil podiel X/X. Na roli vybudoval rodinný dom, v ktorom dnes býva žalobca I/ s rodinou. Po smrti M. J. sa stala preberateľkou pozemkov v dedičstve pozostalá manželka C. J., rod. C., čo bolo zaznamenané aj v pzkn. vložke č. XXX. Táto následne v roku 1996 od role parc. č. XXX odčlenila časti ďalej vedené ako parcely C-KN č. XXX a XXX. Zostatková výmera role s parc. č. XXX však zostala zachovaná na pôvodných vlastníkov a v užívacom stave tvorila súčasť väčšieho celku

- parcely C-KN č. XXX/X. Žalovaný v rámci konania ROEP požiadal o vydanie rozhodnutia o vydržaní.

Vydržaním mal nadobudnúť do vlastníctva celý užívací stav parcely C-KN č. XXX/X. V rámci konania ROEP orgán katastra vydal bez vedomia žalobcov rozhodnutia o vydržaní v prospech žalovaného tak, že zostatková časť parcely č. XXX zanikla a zapísalo sa ako súčasť parcely C-KN č. XXX/X ako vlastníctvo žalovaného. Toho času je parcela C-KN č. XXX/X vedená na LV č. XXX. K stotožneniu zostatkovej časti parcely č. XXX došlo geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, pričom tejto časti bolo pridelené parcelné číslo C-KN XXX/X o výmere XXmX (ďalej aj ako sporný pozemok). Žalobca I/ listom zo dňa 26.03.2018 požiadal žalovaného o mimosúdne vyriešenie veci, žalovaný však dohodu odmietol. Právni predchodcovia žalobcov, zosn. M. J. a zosn. C. J. platne nadobudli spoluvlastníctvo k pozemku s parc. č. XXX v spoluvlastníckom podiele X/XX (X/X) k celku. Ide o pozemok pred ich rodinným domom, ktorí užívali a po ich smrti lebo užíva žalobca I/. Na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním zo strany žalovaného neboli splnené zákonné atribúty. Žalovaný nemal sporný pozemok vo výlučnej, pokojnej a nerušenej naturálne držbe, neexistoval žiadny titul na strane žalovaného, ktorý by v ňom vyvolal presvedčenie o nadobudnutí vlastníckeho práva, a teda nie je daná dobromyseľnosť na strane žalovaného po zákonom predpísanú dobu 10 rokov. Rozhodnutie o vydržaní v rámci konania ROEP teda bolo žalovanému vydané bez právneho základu.

3. K podanej žalobe pripojili nasledovné listinné dôkazy: rozhodnutie o dedičstve sp. zn. D 601/88, Osvedčenie o dedičstve sp. zn. , pzkn. č. 207, zámennú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, LV č. XXX, geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, žiadosť o mimosúdnu dohodu zo dňa 26.03.2018, odpoveď na žiadosť zo dňa 27.04.2018.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že konanie ROEP bolo v obci B. nad O. zahájené v roku 2009. Na jeho základe došlo najskôr k zostaveniu návrhu registra, ku ktorému bolo možné podávať námietky. Následne schválená podoba registra bola dňa 20.08.2015 zapísaná do katastra nehnuteľnosti prostredníctvom rozhodnutia Okresného úradu Brezno, katastrálny odbor, č. C-X/XXXX-B. zo dňa XX.XX.XXXX. V súlade s údajmi schváleného registra boli zapísané vlastnícke práva k nehnuteľnostiam všetkým dotknutým osobám, medzi ktoré patrí aj žalobcovia resp. žalobca I/. Žalobcovia mali uplatniť svoje tvrdenia uvedené v žalobe v rámci konania ROEP. Žalobcovia boli riadne oboznámení s podobou registra, mali možnosť napádať jeho podobu. Neprichádza do úvahy, aby sa nedozvedeli o tom, že sporný pozemok pripadol žalovanému, teda mohli spochybňovať oprávnenosť vlastníckeho práva žalovaného, čo však neurobili, lebo so stavom v schválenom registri súhlasili. Aj vzhľadom na fakt, že došlo k vydaniu rozhodnutia Správy katastra J. č. C-XXX/XXXX - B. je evidentné, že žalobca I/ nikdy námietky, ktorými by si obhajoval svoje právo, nepodal. Ďalej uviedol, že nesúhlasí z obsahu geometrického plánu, ktorý predložili žalobcovia, lebo z neho nemožno zistiť, kde sa parcela č. XXX resp. pzkn. parcela č. XXX nachádza. Vytvorenie parcely C-KN č. XXX/X a jej označenie za parcelu č. XXX resp. pzkn. parcelu č. XXX je teda nepreukázané a sporné. Podľa žalovaného tiež žalobcovia žiadajú určiť do dedičstva spoluvlastnícky podiel k pozemku, ktorý neexistuje. Žalobcovia tiež neoznačili kto sú ostatní spoluvlastníci sporného pozemku, pričom možno predpokladať, keďže žalovaný tento pozemok vydržal, boli pôvodnými vlastníkmi zostávajúcich podielov tretie osoby, ktoré nie sú účastníkmi tohto konania. Teda aj tieto osoby by mali byť účastníkmi konania, nakoľko aj ich by sa výrok rozhodnutia nepochybne dotýkal. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.

5. Žalovaný k svojmu vyjadreniu pripojil: verejnú vyhlášku zo dňa 18.08.2008, oznámenie Správy katastra Brezno zo dňa 03.09.2009, potvrdenie o vyvesení a zvesení oznamu registra obnovenej evidencie pozemkov zo dňa 11.02.2010, rozhodnutie Okresného úradu Brezno, katastrálny odbor č. C- X/XXXX-Lom zo dňa 01.07.2015, oznámenie o zápise zo dňa 20.08.2015.

6. Žalobcovia v replike k vyjadreniu žalovaného uviedli, že účastníkom konania o ROEP bolo len žalobca I/, ktorý ale nemohol vzniesť námietky v smere vydržania žalovaným, nakoľko návrh ROEP bol vyvesený k nahliadnutiu dňa 11.09.2009 a zvesený dňa 12.10.2009, pričom rozhodnutie o vydržaní žalovaným je až zo dňa 17.03.2010, a teda v čase námietkového konania toto rozhodnutie neexistovalo. Naviac podľa nie je ani možné voči rozhodnutiu podľa opravný prostriedok. K tvrdeniu žalovaného, z geometrického plánu nemožno zistiť kde sa parcela XXX resp. XXX nachádza žalobcovia zdôraznili, že geometrický plán bol vyhotovený autorizovaným geodetom, bol úradne overený, čiže je verejnou listinou a je z neho zrejmé, že časť parcely XXX (XXX) bola zlúčená do parcely C-KN č. XXX/X. Je bez právneho významu, či pozemok je zobrazený v katastrálnej mape alebo len v geometrickom pláne. Pozemok je časťou zemského povrchu, podľa je nehnuteľnosťou. Je vecou v právnom zmysle. K tvrdenie žalovaného týkajúceho sa neúplnej vecnej

legitimácie žalobcovia uviedli, že je ich právom domáhať sa určenia spoluvlastníckeho podielu, ktorý má patriť do dedičstva po ich právnej predchodkyni. V prípade úspechu bude k spornému pozemku vedený na LV stav taký, že na zvyšné spoluvlastnícke podiely bude naďalej vedený žalovaný, pretože ostatných spoluvlastníkov nemožno nútiť, aby si svoje právo uplatnili. Žalobcovia sú aktívne legitimovaní domáhať sa iba toho spoluvlastníckeho podielu, ktorý im patrí, pričom poukázali na judikát R 30/2011.

7. Žalovaný v duplike k vyjadreniu žalobcov, podľa ktorých by prípade ich úspechu mal žalovaný naďalej vlastniť podiel o veľkosti X/X uviedol, že takto právne vzťahy nemožno nastaviť. Ak raz získal držiteľ vlastnícke právo vydržaním, je zároveň uznané, že splnil nevyhnutnú podmienku vydržania - dobromyseľnosť. Keďže spoluvlastníctvo je koncipované ako ideálne spoluvlastníctvo, a teda každý spoluvlastník môže užívať celú nehnuteľnosť, nie je právne možné, aby došlo k vydržaniu spoluvlastníckeho podielu, pretože je vylúčená dobromyseľnosť držiteľa. Vlastnícke právo k veci možno vydržať iba v celosti. Vydržanie spoluvlastníckeho podielu k veci prichádza do úvahy jedine vtedy, ak súčasne existuje viacero držiteľov, ktorí ju spoločne užívajú. Žalobcovia nemôžu mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže by došlo len k zbytočnému k rozdeleniu a drobeniu pozemku. Záverom žalovaný poukázal na fakt, že existuje právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu, ktoré potvrdilo právnu skutočnosť zakladajúcu jeho vlastnícke právo k veci - vydržanie. Vydržanie je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom na nadobúdateľa neprechádzajú všetky obmedzenia viaznuce na veci, preto platí, že voči žalovanému nemôže nikto okrem pôvodného vlastníka uplatňovať žiadne nároky, pretože vydržaním všetky nároky zanikli. Toto sa vzťahuje aj na dedičské nároky. Žalobcovia si mohli svoje dedičské nároky uplatniť do právoplatnosti rozhodnutia Správy katastra Brezno č. C-XXX/XXXX - B..

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, vyjadrením žalovaného k žalobe, replikou a duplikou, predloženými listinnými dôkazmi, vyjadreniami právnych zástupcov, výsluchom žalobcu I/, výsluchom štatutárneho orgánu žalovaného, spisom Okresného úradu Brezno, katastrálny odbor, sp. zn. C-XXX/XXXX - B., pričom zistil tento skutkový stav veci:

9. Z rozhodnutia o dedičstve býv. Štátneho notárstva v Banskej Bystrici sp. zn. D 601/88 zo dňa 20.05.1988 súd zistil, že M. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičmi po poručiteľovi boli: manželka C. J., rod. C. a deti S. O. (žalobkyňa II/), C. Y. (žalobkyňa III/), I. J. a M. J. (žalobca I/). Predmetom dedičstva bola X domu č. XX so stavebným pozemkom v k.ú. B. nad O., lúky v súkromnom užívaní a 1,5 ha poľnohospodárskej pôdy v užívaní JRD. Nehnuteľnosti sú vedené v k.ú. B. nad O., v záp. č. XXX, m.č. XXX, XXX, role, B XX/a v X/XX, po vykonaní identifikácie parc. č. KN XXX, XXX, XXX, XXX, lúka, zast. plocha domu, záhrada. Štátne notárstvo schválilo dedičskú dohodu, podľa ktorej S. O., C. Y., I. J. a M. J. nadobúdajú každý po X/X domovej nehnuteľnosti č. XX a po X/X zast. plochy pod domom v k.ú. B. nad O.. Poľnohospodárku pôdu o výmere XXXX m2 v súkromnom užívaní a 1,5 ha poľnohospodárskej pôdy v užívaní JRD nadobúdal C. J. (manželka poručiteľa), bez vzájomnej výplaty odstúpených podielov.

10. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. , D not 255/04 zo dňa 16.08.2005 súd zistil, že C. J. rod. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX. Dedičmi po poručiteľke boli deti M. J. (žalobca I/), S. O. (žalobkyňa II/), C. Y. (žalobkyňa III/) a po neb. synovi I. J., vnuci S. J. (žalobkyňa IV.), C. J. (žalobkyňa V.), I. J. (žalobca VI.). Do aktív dedičstva patria nehnuteľnosti v k.ú. B. nad O.: na LV č. XXX zapísaný rodinný dom s.č. XX na parc. KN č. XXX v X/X, ďalej parcely zapísané na LV č. XXX, KN č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX a na LV č. XXX, KN XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX. Dedičstvo nadobudol M. J. (žalobca I/).

11. V pzkn. zápisnici č. XXX obce B. nad O., kde je vedená pzkn. parcela č. XXX a XXX, je pod B XX/ a ako spoluvlastník v podiele X/XX titulom dedenia po C. J. rod. E. vedený mal. M. J.. Pri tomto zápise je zároveň uvedená poznámka D 601/88. Ďalej pod B XX je ako spoluvlastník v podiele X/XX vedený I. E..

12. Zo zmluvy napísanej na MNV v B. nad O. dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi I. E. a M. J.. Uvádza sa v nej, že I. E. čaruje pozemok v rovnakých čiastkach M. J. za nasledovných podmienok: M. J. po matkinej smrti sa čaruje zas na E..

13. Z rozhodnutia Okresného úradu Brezno, katastrálny odbor, č. C-X/XXXX-Lom zo dňa XX.XX.XXXX a z oznámenia zo dňa 20.08.2015 súd zistil, že Okresný úrad Brezno, katastrálny odbor schválil register obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. B. nad O., ktorý bol dňa 20.08.2015 zapísaný do registra nehnuteľností - ČZ XX-XX/XXXX.

14. V spise Okresného úradu J., katastrálny odbor, sp. zn. C-XXX/XXXX - B., sa nachádza návrh žalovaného na vydanie rozhodnutia zo dňa 09.10.2009, ktorým žalovaný navrhol správnemu orgánu ROEP, aby vydal rozhodnutie o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním v zmysle , okrem iných vo vzťahu k pozemku C-KN č. XXX/X, zastavané plochy o výmere X XXX m2. Žalovaný v návrhu uviedol, že pozemky získal po svojich právnych predchodcoch. Parcely sú miestne komunikácie, ktoré obec užíva už desiatky rokov, na ktorých vykonával údržbu, rekonštrukcie. 14.1. V spise sa ďalej nachádzajú čestné vyhlásenia podpísané I. Z., I. E. a G. G., v ktorých je uvedené, že žalovaný užíva parcely (medzi iným aj parcelu pozemku C-KN č. XXX/X) už desiatky rokov ako miestne komunikácie. 14.2. Rozhodnutím č. C-XXX/XXXX - B. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.03.2010, Správa katastra J. o podanom návrhu žalovaného potvrdila nadobudnutie vlastníctva vydržaním v prospech obce B. nad O. v zmysle a , ) okrem iných aj vo vzťahu k parcele C-KN č. XXX/X v podiele X/X, dňom 01.01.1992. Podľa odôvodnenia rozhodnutia, správny orgán usúdil, že navrhovateľ splnil zákonom požadované predpoklady, a to spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť, nepretržitosť, nerušenosť a hlavne dobromyseľnosť držby.

15. Na LV č. XXX, pre okres J., obec B. nad O., k.ú. B. nad O., je ako výlučný vlastník pozemku C-KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere X XXX m2, zapísaný žalovaný.

16. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným SGS Brezno, s.r.o. dňa XX.XX.XXXX, úradne overeným dňa 13.03.2018 pod číslom XXX/XX, bola z parcely C-KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere X XXX m2, zapísaná na LV č. XXX, vyčlenená parcela C-KN č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Je v ňom zároveň uvedená poznámka, že parcela č. XXX/X je vytvorená podľa pôvodnej katastrálnej mapy, kde zodpovedá časti parcely č. XXX

- časti pzkn. parcely č. XXX.

17. Na pojednávaní konanom dňa 20.09.2019 právny zástupca žalobcov uviedol, že sporný pozemok bol vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov až do roku 2010, kedy sa dokončovalo konanie ROEP, v rámci ktorého si k pôvodnej pzkn. parcele uplatnil nárok žalovaný, ktorý zvyškovú výmeru parcely XXX resp. XXX zlúčil do väčšieho celku, do parcely C-KN č. XXX/X. Žalovaný v rámci konania ROEP tvrdil, že došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k spornému pozemku. Tento sa nachádza pred rodinným domom žalobcu I/, priamo pred bránou. Žalobca I/ ho dlhodobo využíva, či už na prechod alebo na parkovanie, pozemok kosí, udržiava. Žalobcovia sa až s odstupom rokov dozvedeli, že na úkor dedičstva po C. J. bol sporný pozemok vydržaný zo strany obce. Žalobcovia spochybňujú právny titul vydržania. Nevyhnutným predpokladom vydržania je nielen držba samotná ale aj kvalifikovaná, t.j. dobromyseľná držba. Žalobcovia spochybňujú už prvý zákonný predpoklad, samotný naturálnu držbu, pretože žalovaný sporný pozemok nikdy nemal v skutočnej držbe. Rovnako tak spochybňujú aj dobromyseľnosť držby, nakoľko žalovanému čo i len na domnelé nadobudnutie vlastníckeho práva nesvedčí žiaden domnelý právny titul. Právny predchodca žalobcov ani žalobcovia samotní nikdy hoci aj nejakou domnelou zmluvou ani nijakým neformálnym súhlasom, sporný pozemok žalovanému nepreviedli ani sa previesť nesnažili. Vzhľadom na to žalobcovia tvrdia, že rozhodnutie v rámci konania ROEP je bez právneho základu a podanou žalobou sa domáhajú nápravy chyby, ktorá bola vykonaná na úkor vlastníckeho práva žalobcov. 17.1. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobný petit nemôže byť podkladom na zápis do katastra nehnuteľnosti, je len podkladom na prejednanie novoobjaveného dedičstva a preto žalobcovia na požadovanom určení nemajú naliehavý právny záujem. Ak súd žalobe vyhovie a určí, že sporný pozemok patrí v spoluvlastníckom podiele X/X do dedičstva, dôjde tým k spochybneniu vydržanie parcely XXX/X a následne vystane otázka, kto sa stane vlastníkom zvyšného spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti X/X. Ďalej uviedol, že boli splnené podmienky vydržania parcely XXX/X. Žalovaný pozemok užíval ako vlastný nepretržite 10 rokov. Do užívania vstúpil momentom, kedy si právni predchodcovia žalobcov ohraničili svoj pozemok postavením plotu a to už pred desiatkami rokov, pričom od tohto momentu má žalovaný za to, že pozemok pred plotom je obecný. Žalovaný sa o pozemok staral, užíval ho, kosil a obhospodaroval.

17.2. Starosta obce Lom nad Rimavicou pred súdom uviedol, že vie, že sporný pozemok užíva žalobca I/, no chodia cez neho aj iní ľudia. Presne nevedel povedať ako bol pozemok užívaný v minulosti, on tento problém len zdedil. 17.3. Žalobca I/ pred súdom uviedol, že plot postavil asi v 80. rokoch. Predtým tam bol starý plot, na ktorom postavil nový. Pozemok pred domom užíva on, no je pravda, že tadiaľ chodia aj iní ľudia.

18. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) konanie. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľnosti, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozhodnutí sp. zn. publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Súdna prax rovnako akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takýchto žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa. Vzhľadom k uvedenému mal súd za to, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

19. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na podanie určovacej žaloby. V katastri nehnuteľností je na LV č. XXX, pre k.ú. B. nad O. zapísaný ako vlastník pozemku C-KN č. XXX/X žalovaný, pričom súčasťou tohto pozemku má byť podľa tvrdenia žalobcov pozemok, ohľadom ktorého sa vedie tento spor. Žalobcovia tvrdia, že podiel o veľkosti X/X sporného pozemku bol vo vlastníctve ich právnej predchodkyne - poručiteľky a že žalovaný nesplnil zákonné podmienky pre vydržanie. Tým je určovacia žaloba prípustná, nakoľko len jej prostredníctvom možno posúdiť, či poručiteľka skutočne bola v čase smrti spoluvlastníkom sporného pozemku a rovnako len jej prostredníctvom možno privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu.

20. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že do dedičstva po poručiteľke patrí pozemok C-KN č. XXX/X v spoluvlastníckom podiele X/X. Súd v konaní považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcov, zomr. M. J. bol podielovým spoluvlastníkom pozemku - pzkn. parcely č. XXX vedenej v pzkn. zápisnici XXX obce B. nad O. spolu o veľkosti podielu X/X. Pozemkové nehnuteľnosti, t.j. vrátane - pzkn. parcely č. XXX po smrti M. J. zdedila poručiteľka C. J., ktorá v roku 1996 z tejto parcely odčlenila časti vedené ako parcely C-KN č. XXX a XXX. Uvedené skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov predložených žalobcami a žalovaný ich ani žiadnym spôsobom nespochybnil. Ďalej súd nepovažoval za sporné, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku parc. C-KN č. XXX/X, pričom vlastnícke právo k tomuto pozemku nadobudol vydržaním, čo bolo potvrdené rozhodnutím č. C-XXX/ XXXX - B. zo dňa XX.XX.XXXX, vydaným v rámci konania ROEP. Súd považoval v konaní v zásade za sporné, či zostatková výmera pzkn. parcely XXX predstavuje pozemok C-KN č. XXX/X (sporný pozemok), ktorý bol geometrickým plánom odčlenený od pozemku parc. C-KN č. XXX/X, tak ako to tvrdia žalobcovia a ďalej či žalovaný mohol nadobudnúť k podielu X/X sporného pozemku vlastníctvo titulom vydržania.

21. Podľa § 119 ods. 1, 2 M. zákonníka, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

22. Podľa , , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

23. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

24. Podľa , ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

25. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

26. Podľa až 4 , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( ). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

27. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady : a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, do ktorej sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca (u nehnuteľných vecí je vydržacia doba desaťročná), c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod. Stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

28. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

29. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje.

30. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd považoval za preukázané, že pozemok C-KN č. XXX/X (sporný pozemok) predstavuje časť pozemku - pzkn. parcely č. XXX (predtým parcely č. XXX), t.j. zostatkovej výmere tejto pzkn. parcely. Pokiaľ žalovaný namietal, že vytvorenie parcely C-KN č. XXX/X a jej označenie za pzkn. parcelu č. XXX (resp. XXX) je nepreukázané, súd poukazuje na geometrický plán, z ktorého jednoznačne vyplýva stotožnenie týchto dvoch parciel (viď poznámka na geometrickom pláne, že parcela č. XXX/X je vytvorená podľa pôvodnej katastrálnej mapy, kde zodpovedá časti parcely č. XXX - časti pzkn. parcely č. XXX). Predložený geometrický plán je úradne overený, preto nie je dôvod spochybňovať skutočnosti v ňom uvedené. Pokiaľ však žalovaný

mal za to, že parcela C-KN č. XXX/X nie je pzkn. parcelou č. XXX, na podporu svojho tvrdenia bolo jeho povinnosťou predložiť súdu dôkaz, teda v tomto smere vyvinúť procesnú aktivitu, čo však neurobil.

31. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku C-KN č. XXX/ X, konkrétne k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti X/X vydržaním, keďže k tomu mu nesvedčí žiaden čo i len domnelý titul, ktorý by v ňom vyvolal presvedčenie o nadobudnutí vlastníckeho práva. Súd sa s ich tvrdením plne stotožnil. Ako vyplýva zo spisu Okresného úradu Brezno, katastrálny odbor, žalovaný v návrhu na vydanie rozhodnutia o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním uviedol, že pozemky (vrátane pozemku C-KN č. XXX/X) získal po svojich právnych predchodcoch. Parcely sú miestne komunikácie, ktoré obec užíva už desiatky rokov. K svojmu návrhu pripojil čestné vyhlásenia, svedčiace o dlhodobom užívaní pozemkov žalovaným. Okrem týchto čestných vyhlásení a tvrdenia žalovaného o nadobudnutí pozemkom po jeho právnych predchodcoch, správnemu orgánu neboli doložené iné listinné dôkazy. Žalovaný pred súdom uviedol, že do držby vstúpil momentom, keď si právni predchodcovia žalobcov ohraničili svoj pozemok postavením plotu. Od tohto momentu mal žalovaný za to, že pozemok pred plotom je obecný. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd musel jednoznačne konštatovať, že čo sa týka spoluvlastníckeho podielu pozemku C-KN č. XXX/X, žalovaný sa nemohol cítiť ako dobromyseľný držiteľ. Žalovanému nesvedčí žiaden nadobúdací titul. Len samotný subjektívny pocit žalovaného, že sporný pozemok (podiel) mu patrí na základe toho, že právni predchodcovia si svoj pozemok oplotili, pričom sporný pozemok sa nachádza pred týmto plotom, nemohlo v žalovanom vyvolať presvedčenie, že mu aj patrí. Súd zdôrazňuje, že nehnuteľnosti sa prevádzajú písomnou zmluvou, avšak žalovaný uzatvorenie akejkoľvek zmluvy s právnymi predchodcami žalobcov nepreukázal, ba ani netvrdil. Do držby vstúpil len na základe púheho ujatia sa sporného pozemku. To však vylučuje dobromyseľnú držbu. Súd bol teda toho názoru, že žalovaný nemohol nadobudnúť vnútorné psychické presvedčenie o tom, že mu podiel o veľkosti X/X sporného pozemku patrí, pretože vzhľadom ku všetkým okolnostiam bolo vylúčené jeho akékoľvek dobromyseľné presvedčenie. V konkrétnej veci tak mohol mať pochybnosti o tom, že užíva pozemok, ktorý v celosti do vlastníctva nenadobudol. Keďže súd považoval za preukázané, že na strane žalovaného neboli splnené zákonné podmienky vydržania, žalobe žalobcov vyhovel a určil, že spoluvlastnícky podiel X/X novovytvorenej parcely C-KN č. XXX/X patrí do dedičstva po poručiteľke, ktorá ku dňu smrti bola spoluvlastníčkou pôvodnej pzkn. parcely č. XXX vedenej v pzkn. zápisnici č. XXX obce B. nad O..

32. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobcovia mohli spochybniť oprávnenosť vlastníckeho práva žalovaného v rámci konania ROEP, že žalobcovia neoznačili kto sú ostatní spoluvlastníci sporného pozemku a že žiadajú určiť do dedičstva spoluvlastnícky podiel k pozemku, ktorý neexistuje, sa súd stotožňuje s argumentáciou žalobcov. Podľa žalovaného mali byť účastníkmi tohto konania aj ostatní spoluvlastníci pozemku (tretie osoby) a žalobu teda žiadal zamietnuť z dôvodu neúplnosti vecnej legitimácie. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na to, čo bolo predmetom sporu, a to určenie, že do dedičstva po poručiteľke patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X. Spoluvlastnícky podiel má charakter ideálneho podielu, to znamená, že spoluvlastník nie je výlučným vlastníkom určitej hmotnej časti spoločnej veci. Ideálny podiel na spoluvlastníctve má však charakter samostatnej „veci“, preto sa právny osud jednotlivých podielov posudzuje samostatne. Na základe uvedeného sa tak súd stotožňuje s argumentáciou žalobcov, že boli aktívne legitimovaní domáhať sa len spoluvlastníckeho podielu, ktorí im resp. ich právnej predchodkyni patrí. Predmetom konania neboli spoluvlastnícke podiely ostatných spoluvlastníkov, ktoré žalovaný nadobudol vydržaním. Vyhovením žalobe a určením, do dedičstva poručiteľky patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X sa nezasahuje do právnej sféry ostatných spoluvlastníkov a teda výsledok konania nebude mať žiaden vplyv na ich právne pomery. Námietku žalovaného o nedostatku vecnej legitimácie preto súd považoval za nedôvodnú. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil i námietku žalovaného, podľa ktorého sa žalobou žiada určiť do dedičstva spoluvlastnícky podiel k pozemku, ktorý neexistuje. Sporný pozemok - novovytvorená parcela C- KN č. XXX/X je nehnuteľnosťou, a teda vecou v právnom zmysle. Pozemkom je časť zemského povrchu, pričom parcelné číslo je len údajom, ktorým sa pozemok označuje. Napokon za nedôvodnú súd vyhodnotil aj námietku žalovaného, že žalobcovia mohli spochybniť oprávnenosť vlastnícke právo žalovaného do právoplatnosti rozhodnutia č. C-XXX/XXXX-Lom, keďže proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok ako aj z dôvodu, že toto rozhodnutie v čase námietkového konania ešte neexistovalo. Záverom súd dodáva, že rozhodnutie o schválení ROEP nie je titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva, ale je len titulom na zápis do katastra nehnuteľností.

33. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotovený SGS Brezno, s.r.o. dňa 27.02.2018, úradne overený dňa 13.03.2018 pod číslom XXX/XX.

34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že žalobcovia, ktorí mali vo veci plný úspech, majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ) v nadväznosti na ich vyčíslenie žalobcami.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici ( a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.