Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Pc-21-2023.pdf
PDF · 84.69 KB
Case nature
Area
Subarea
22Pc/21/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Petrou Lackovou v právnej veci navrhovateľky/ manželky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. XXX/X, XXX XX B. D., proti manželovi navrhovateľky: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. XXX/X, XXX XX B. D., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo E. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa 19.10.1991 v Dolnom Kubíne, zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu v Dolnom Kubíne, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka/navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 20.12.2023 domáhala rozvodu manželstva. Vo svojom návrhu uviedla, že manželstvo uzatvorila s manželom dňa 19.10.1991 v Dolnom Kubíne. Z ich manželstva pochádzajú dve už plnoleté deti. Manželstvo uzatvorili po jeden a pol ročnej známosti. Do manželstva vstupovali s láskou, chceli posunúť ich vzťah do novej úrovne. V spolužití manželov však došlo k závažnému naštrbeniu dôvery, ich vzťahy sú natoľko narušené a rozvrátené, že ich manželstvo neplní svoj účel a nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. Za dôvod rozvratu manželstva považovala rozdielnosť pováh, rozdielnych názoroch na život a spoločné trávenie voľného času a prežívanie života, pričom s manželom spolu intímne nežijú dva roky. Ďalej uviedla, že ich spolužitie na ňu zle vplývalo aj po psychickej stránke, nakoľko manžel v podstate počas celého trvania manželstva holduje alkoholu.
2. Súd nariadil pojednávanie na 25.01.2024.
3. Na pojednávaní manželka/navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu v plnom rozsahu.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom manželky/navrhovateľky, manžela a oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to najmä s návrhom, sobášnym listom, s lustráciou účastníkov konania v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, na základe čoho dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
5. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 19.10.1991 v Dolnom Kubíne. V manželstve sa narodili dve deti, ktoré sú už plnoleté. U oboch ide o prvé manželstvo. Obidvaja účastníci sú štátnej príslušnosti SR, ich posledné spoločné bydlisko sa nachádza v okrese Ružomberok, čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na rozhodovanie vo veci rozvodu manželstva.
6. Manželka/navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že s manželom sú manželmi 32 rokov, pričom manželstvo bolo uzavreté z lásky. Z manželstva sa im narodili dve deti, t.č. už plnoleté, obidvaja synovia skončili vysoké školy, sú samostatní, majú vlastný život. Manželské nezhody a problémy medzi nimi vznikali spočiatku najmä z dôvodu financií, mali a majú rozdielny pohľad na hospodárenie a financie ako také. Peňazí moc nebolo, takže v podstate boli aj najväčšou časťou problémov, ktoré medzi nimi vznikali. Prvá väčšia kríza medzi nimi vznikla v roku 2015, keď mala zdravotné problémy, čakala ju operácia, ktorú v roku 2016 aj podstúpila. Pred operáciou, teda buď v tom roku 2015 alebo tesne predtým, absolvovali manželskú poradňu, kde chcela, aby sa vyriešil problém u manžela s nadmerným pitím alkoholu a taktiež, aby sa upokojila celková situácia medzi nimi ako manželmi a situácia v rodine. Na chvíľku to viedlo k náprave, ale netrvalo to dlho. Čiastočne sa situácia upokojila, ale najmä z jej strany, snažila sa na sebe pracovať. Posledná veľká kríza, ktorá doteraz pretrváva, začala v roku 2021, teda zhruba pred dvomi rokmi a už vlastne k riadnemu obnoveniu manželského spolužitia medzi nimi nedošlo. Momentálne síce žijú pod jednou strechou, v jednej domácnosti, ale každý oddelene v inej izbe, každý má svoje vlastné účty a na platení spoločných výdavkoch sa v podstate nejakým spôsobom vedia dohodnúť. Intímne spolu dlhodobo nežijú. Nemá iný vzťah, nevie či manžel má, ťažko povedať, keď sa ho raz pýtala, keď išiel večer preč, že kde ide, povedal jej, že ide tam, kde mu dajú to, čo mu ona nedá. Tak si myslí, že možno nejaký iný vzťah mal, resp. má. Momentálne už nevidí nádej na obnovenie ich manželského spolužitia, k manželovi už necíti nič, vníma ho skôr ako spolubývajúceho. Možno tri mesiace dozadu povedala manželovi, aby išiel a podstúpil protialkoholické liečenie, ale on jej tvrdil, že na to nemá čas. Taktiež mu vtedy povedala, že je možnosť podstúpiť aj ambulantné liečenie. Takisto aj toto odmietol. V súčasnosti si už v podstate myslí, že ani prípadné protialkoholické liečenie, resp. obmedzenie pitia alkoholu na strane manžela, by k záchrane ich manželstva neviedlo. Intímny život spolu už dlhodobo nevedú. Predtým, ako s ním skončili, intímny život nebol ideálny, skôr by povedala, že ho brala ako povinnosť z jej strany, nakoľko mala pocit, že ich dobré manželské spolužitie závisí od toho, či sa spolu pomilujú alebo nie. Keď už odmietla, tak manžel si pred ňou telefonoval s rôznymi ženami, kamarátkami a dával jej to pocítiť, teda hovoril dostatočne hlasno, aby to počula. T.č. si nemyslí, že by jediný problém medzi nimi, teda v ich manželstve, bol alkohol na jeho strane, k manželovi už nič necíti a už s ním nechce žiť v manželstve. Aj z jeho vyjadrenia v rámci výsluchu vyplynulo, že viac-menej mu záleží na tej finančnej, materiálnej stránke ako na ich manželstve. Aj, keď podstúpili manželskú poradňu, v podstate tam zo strany manžela nedošlo k tomu, že by si uvedomil, že aj on má svoj podiel viny na tom všetkom, stále to bola iba ona. Ona spravila chybu, ona sa má zmeniť, ona urobila zle a podobne. Na záver uviedla, že trvá na rozvode manželstva, pričom je pravdou, že aj pred pojednávaním boli u mediátorky, kde však neriešili manželstvo ako také, resp. jeho obnovenie, ale riešili v podstate finančné záležitosti, resp. bývanie a ostatné veci po rozvode. Manželovi si myslí, že ho po rozvode vyhodí z domu, ale toto nemala v pláne (manžela vyhodiť na ulicu zo dňa na deň), tých možností je viac a až po rozvode sa uvidí, ktorá bude pre nich tá najschodnejšia.
7. Manžel na pojednávaní uviedol, že po tých 32 rokoch čo žili v manželstve, je v šoku a bol v šoku, keď mu prišli papiere zo súdu, nečakal to. Vie, že manželka mala nejaké zdravotné problémy, ale myslel si, že sa z toho dostane, že bude opäť všetko v poriadku. Odkedy mu však stopla ich intímny život, v podstate ho k sebe nepustí bližšie, on sa toho ani nijak nedomáha, lebo vie, že keď ona povie raz nie, tak ju nebude do ničoho nútiť, ona je od toho, aby zas poľavila alebo ku nemu prejavovala náklonnosť. V podstate, odkedy stopla ich intímny život, situácia nie je moc dobrá. Je pravda, že žijú v jednej domácnosti, ale každý v inej izbe. Navarí, niekedy je ich komunikácia obmedzená na to, čo idú variť, resp. či treba niečo kúpiť a podobne. Niekedy sa varí, lebo robia obidvaja na smeny, niekedy nie, takže navarí, operie, ožehlí, ale do skrine si to potom poupratuje už sám. Je pravda, že finančná situácia nebola vždy ideálna, na druhej strane však všetky peniaze, ktoré zarobil, dával do domu, v ktorom bývajú, ktorý ona zdedila. T.č. je to už takmer 100-ročný dom, on bol starý už v čase, keď ho zdedila, tak ho postupne dávali do poriadku. Všetko sa snažil poprerábať, všetky financie dával práve do tohto domu a teraz má pocit, ako keby, keď sa konečne všetko urobilo, ho chcela manželka takýmto spôsobom z toho domu dostať, lebo už, keď prišli papiere zo súdu, mu povedala, že je to jej dom a že sa má v podstate vysťahovať. Ani nevie, čo momentálne k manželke cíti, občas sa jej trochu aj bojí v tom zmysle, že nechce ju do niečoho nútiť, t. zn. keď vidí, že má odmietavý postoj k nemu, radšej k nej ani nepríde a nepohladí ju, aby to nebrala takým spôsobom, že chce od nej niečo na silu. V podstate majú takú tichú domácnosť, kde komunikácia a fungovanie domácnosti sú obmedzené na nevyhnutné veci. Uvedomuje si, že ak sa manželka rozhodla, že sa chce rozviesť a že ku nemu nič necíti a odmieta akúkoľvek pomoc, tak akákoľvek pomoc by bola asi zbytočná. Asi niekedy na jeseň mu povedala, že
ak pôjde na protialkoholické liečenie, že to stiahne, ale on sa jednak necíti na protialkoholické liečenie, netvrdí, že je abstinent, pivo si dá, zvlášť, keď nejde do roboty, ale 30 rokov robí v MONDI, kde pravidelne fúkajú a za celých tých 30 rokov žiadny problém s alkoholom u neho nebol zistený. Je pravda, že keď má voľno, nejde do práce, tak si 1-2 pivá dá, aj včera si dal, ale nemyslí si, že by bol alkoholik alebo že by problémy v ich vzťahu spôsoboval práve alkohol. Taktiež, keď mu dala manželka podmienku, že to stiahne, ak pôjde na protialkoholické liečenie, nevie si predstaviť, že by mal prísť do zamestnania a povedať zamestnávateľovi, že nech ho uvoľnia na tri mesiace, lebo ide na Prednú Horu. Jednak naozaj tam ten problém nepociťuje a jednak je možné, že by po tých 30-tich rokoch možno aj prišiel o to zamestnanie, keď ho tam teraz potrebujú. Nesúhlasí s rozvodom, pretože potrebuje čas na to, aby si to všetko premyslel. Obáva sa práve toho, že nebude mať kde bývať, resp. že manželka si to vysvetlí po svojom a bude to brať tak, že tam, kde bývajú, že to je jej dom a on sa má ihneď odsťahovať, keď už manželia nebudú.
8. Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“): K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
9. Podľa ustanovenia § 23 Zákona o rodine: Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
10. Podľa § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo medzi manželmi nefunguje, manželstvo je rozpadnuté a prestalo napĺňať svoju funkciu už pred viacerými rokmi, čo vyústilo do situácie, že sa prestali deliť o spoločnú izbu a od vtedy sa rozvrat manželstva ešte viac prehlbuje. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Hĺbka rozvratu spočíva v tom, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel, ani biologickú funkciu, manželia žijú v spoločnej domácnosti popri sebe už len ako spolubývajúci, nekomunikujú spolu, majú odlišné názory na život i na hospodárenie s financiami, spoločne nehospodária, citovo sa odcudzili, intímne spolu nežijú, neposkytujú si vzájomnú pomoc a podporu a za takéhoto stavu je potom podľa názoru súdu manželstvo len formálnym zväzkom, ktorý neplní svoje funkcie ani účel, keď napriek predchádzajúcim pokusom o záchranu manželstva prostredníctvom mediátora, nedošlo k žiadnej zmene, k žiadnemu posunu v obnovení ich vzťahu. Spoločenský účel manželstva pritom spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode citovo zblížení, poskytujú si pomoc a vzájomnú podporu. Od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, nakoľko obnovenie manželského spolužitia si vyžaduje snahu a záujem o spolužitie z dvoch strán- zo strany oboch manželov, čo vyplýva už zo samotného slova „spolužitie“, čo v prípade predmetného manželstva nie je splnené, preto súd manželstvo rozviedol.
12. Vychádzajúc zo základných zásad manželstva, kedy muž a žena majú v manželstve rovnaké postavenie, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie, súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov tieto zásady nespĺňa a tiež neplní žiadnu zo svojich funkcií, za účelom ktorých bolo vytvorené, a preto sú splnené všetky podmienky pre rozvod takéhoto manželstva. Súd je toho názoru, že manželia nie sú schopní viac spoločne harmonicky žiť v manželskom zväzku. Za daného stavu nie je možné hovoriť o fungujúcom a stabilnom manželstve, pričom má súd za to, že návrh na rozvod manželstva bol podaný po zrelej úvahe manželky a viacerých manželských krízach, ktoré trvajú medzi manželmi dlhšiu dobu, nešlo len o jej jednorazový skrat, ale premyslený návrh.
13. Podľa názoru súdu, rozvrat manželstva je trvalý a nezmeniteľný a je nepochybné, že vzťahy medzi manželmi sú narušené tak, že už nie je možné očakávať obnovenie ich spolužitia, preto súd manželstvo ako nefunkčné a neperspektívne rozviedol.
14. Pokiaľ ide o trovy konania, súd v zmysle § 52 Civilného sporového poriadku nepriznal žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania.
15. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne, v potrebnom počte vyhotovení.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Proti tomuto navrhovateľka nemá možnosť podať odvolanie, nakoľko po vyhlásení rozsudku sa svojho procesného práva na podanie odvolania výslovne vzdala.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.