Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/101/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcov: 1/ Rieka - združenie na ochranu vodných tokov (občianske združenie), so sídlom Rieka 2307, 022 01 Čadca, IČO: 42225671, 2/ Združenie Slatinka (občianske združenie), so sídlom A. Sládkoviča 2, 960 01 Zvolen, IČO: 31936105, 3/ Za dôstojnú Radvaň (občianske združenie), so sídlom Kalinčiakova 13, 974 05 Banská Bystrica IČO: 37828614, zastúpených Mgr. Kristínou Babiakovou, advokátkou, Holubyho 37, 902 01 Pezinok proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica za účasti ďalších účastníkov: 1. Rutland a.s., so sídlom Kutuzovova 5/A, 831 03 Bratislava, IČO: 45411409, zastúpeného slc partners s.r.o., so sídlom advokátskej kancelárie Hviezdoslavovo námestie 16, 811 02 Bratislava, 2. Občianske združenie Hron pre slobodné rieky, Zvolenská cesta 14, 974 05 Banská Bystrica, 3. Klub slovenských turistov, so sídlom Záborského 33, 831 03 Bratislava, 4. Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina, so sídlom A. Kmeťa 20, 010 55 Žilina, 5. Mesto Banská Bystrica, ČSA 26, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OSZP3-2018/008872-019 zo dňa 21. mája 2018 takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie Banská Bystrica č. OU-BB-OSZP3-2018/008872-019 zo dňa 21.05.2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcom dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. Ďalším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Spoločnosť Rutland a.s. Bratislava (ďalší účastník 1) doručil dňa 10.12.2013 žalovanému žiadosť o posúdenie „Malá vodná elektráreň Iliaš", z ktorého vyplýva, že v súlade s o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov (ďalej len „" alebo „Zákon o posudzovaní vplyvov") predkladá žalovanému „doplnený na výstavbu a prevádzku MVE v profile 172,66 rkm rieky Hron v meste Banská Bystrica časť Iliaš" (ďalej len „"). Prílohou žiadosti bol predmetný (z decembra 2013) v tlačenej i elektronickej verzii. Žalovaný listom zo 16.12.2013 predmetný s poukazom na vrátil predkladateľovi (ďalšiemu účastníkovi 1) na doplnenie, resp. prepracovanie podľa v liste uvedených pokynov. Predkladateľ doručil žalovanému 07.01.2014 „doplnený na výstavbu a prevádzku MVE Iliaš". Žalovaný následne predmetný na navrhovanú činnosť zaslal s poukazom na dotknutým orgánom, povoľujúcemu orgánu a zainteresovaným organizáciám (podľa rozdeľovníka) a vyzval ich, aby svoje písomné stanovisko k podľa citovaného

zákona doručili žalovanému v lehote 21 dní od jeho doručenia. Zároveň ich upozornil, že svojimi parametrami podlieha zisťovaciemu konaniu podľa , v ktorom žalovaný rozhodne, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona. Ďalej ich požiadal o vyjadrenie, či predmetný má alebo nemá byť ďalej posudzovaný. Žalovaný súčasne doručil s výzvou o zaslanie stanoviska Ministerstvu životného prostredia SR ako rezortnému orgánu a Mestu Banská Bystrica ako dotknutej obci/mestu.. Na základe predmetnej výzvy sa k predloženému vyjadrili nasledovné subjekty: 1/ Štátna ochrana prírody SR, Regionálne centrum ochrany prírody vo Zvolene, Správa chránenej krajinnej oblasti (ďalej aj „CHKO") Poľana (stanovisko doručené 23.01.2014), ktorý uviedol, že k MVE Iliaš (február 2013) sa už vyjadrili listom z 22.07.2013. K doplnenému (december 2013), kde boli doplnené niektoré kapitoly uviedol, že nemá dôvod doplniť svoje stanovisko k pôvodnému , čo zdôvodnili aj záväzným stanoviskom OÚŽP Banská Bystrica z 30.08.2013 k z februára 2013, ktorého kópia nie je v doplnenom doložená. 2/ Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja (stanovisko doručené 24.01.2014), ktorý uviedol, že rieši vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie a navrhuje územnoplánovacie, projekčné, technické, organizačné a prevádzkové opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov MVE na životné prostredie, ktoré je potrebné v ďalšom rozhodovacom procese príslušných správnych orgánov o posudzovanej činnosti ako aj v projekčnej príprave stavby v celom rozsahu zohľadniť. Nepovažoval za potrebné ďalšie posudzovanie činnosti podľa 3/ Klub slovenských turistov Bratislava (stanovisko doručené 30.01.2014), ktorý uviedol, že s výstavbou predmetného vodného diela zásadne nesúhlasí. Namietal, že predložený nespĺňa ciele uvedené v časti zvýšenia podielu obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny SR, ani v časti zvýšenia bezpečnosti a diverzifikácie dodávok energie SR, nakoľko jej reálny prínos pre energetickú sústavu SR je zanedbateľný a v krátkom čase jeho negatívne vplyvy výrazne prevážia. Vyslovil názor, že Koncepcia HEP bola vypracovaná a schválená v rozpore s právnym poriadkom SR. Ďalej, že výstavba MVE Iliaš sa musí posudzovať v širších súvislostiach a to vzhľadom na už vybudované a ďalšie plánované MVE na rieke Hron, pretože viaceré priečne hate v toku rieky majú kumulatívny vplyv na život rieky a je nutné posúdiť výstavbu hate ako súčasť sústavy vodných diel. Poukázal na to, že v lokalite mesta Banská Bystrica majú stáť tri malé vodné elektrárne a na celkovej dĺžke toku cca 12,5 km bude zavzdutím a úpravou koryta rieky výrazne negatívne priamo zmenených až 6 kilometrov. Zo je zrejmé, že stavba výrazne naruší charakter pôvodného vodného prostredia, úplne zmení charakter pobrežnej vegetácie a okolitého prostredia, bude mať vplyv na cestovný ruch, a teda bude mať na životné prostredie len negatívne dopady. Rybovod (s vysokým selektívnym účinkom) navrhnutý ako zmierňujúce opatrenie k narušeniu kontinuity toku je svojou reálnou účinnosťou len fantazmagóriou a vodné živočíchy budú pravidelne vyplachované spolu s bahnom pod hať, ktorú už proti toku neprekonajú. Ďalej vyslovil názor, že výstavba priečnej hate bude v priamom nesúlade so Smernicou RSV 2000/60/ES z 22.12.2000, vodné dielo vytvorí novú priečnu prekážku v súvislom toku Hrona a výrazne obmedzí právo vodákov na voľný pohyb po rieke. Hate MVE, hrádzový systém, systém odvodňovacích kanálov a iné prípadné stavebné časti súvisiace s vodným dielom nemajú nejaký pozitívny vplyv na zlepšenie protipovodňovej situácie na toku. Ďalej v stanovisku poukázal na to, že dňa 07.03.2013 bol navrhovateľom (Rutland a.s.) predložený MVE Iliaš žalovanému, ku ktorému boli zasielané stanoviská dotknutých subjektov. Dňa 02.12.2013 žalovaný zisťovacie konanie na základe listu od navrhovateľa, ktorým sa rozhodol vziať späť tento z dôvodov jeho dopracovania a doplnenia, zastavil. Tento bol znovu predložený verejnosti na pripomienkovanie. Upozornil, že doplnený je vlastne pôvodný s kozmetickými úpravami a nepodstatnými zmenami, ku ktorému sú pripojené súhlasné stanoviská, pričom niektoré stanoviská boli vypracované už k pôvodnému . Stanoviská s negatívnym postojom však k novému priložené nie sú. Ďalej upozornil na to, že na internetovej stránke sa na Enviroportále (kde sa uvedený musí nachádzať) nachádzal len pôvodný, zisťovacie konanie ktorého bolo v roku 2013 zastavené. Poukázal na to, že na Hrone už stojí niekoľko priečnych hatí (energetických stavieb), avšak ani jedna s plne funkčným rybovodom, ani jedna s pozitívnym vplyvom na životné prostredie a cestovný ruch, protipovodňovú ochranu a dotknutú obec. Žiadal, aby žalovaný zaujal také stanovisko, ktoré investorovi neumožní v ďalej pokračovať. V opačnom prípade navrhol, aby bol ďalej posudzovaný podľa 4/ Združenie Slatinka (stanovisko doručené 03.02.2014), ktorý žiadal, aby žalovaný vydal rozhodnutie, že navrhovaná činnosť sa bude posudzovať z hľadiska vplyvov na životné prostredie, pretože dokumentácia podľa nich neobsahuje podstatné informácie majúce zásadný vplyv na rozhodnutie ako aj na prípadné povolenie realizácie navrhovanej činnosti. Navrhol najmä detailnejšie a objektívne opísať a

vyhodnotiť kumulatívny vplyv MVE Iliaš na rieku Hron (vzhľadom na už vybudované a ďalšie plánované MVE), prepracovať hodnotenie vplyvov na životné prostredie, najmä na charakter pôvodného vodného prostredia, vplyvu na cestovný ruch a splavnosť rieky Hron. Vplyv na kontinuitu biokoridoru (vrátane návrhu reálnych a skutočne účinných kompenzačných opatrení, ktorými určite nie je navrhovaný vysoko selektívny rybovod), dopracovať opis a hodnotenie vplyvu prevádzky MVE Iliaš vzhľadom na zmeny kvality vody v rieke, prepracovať hodnotenie vplyvov výstavby a prevádzky MVE Iliaš na ryby a ich migrovanie, dopracovať zhodnotenie vplyvu MVE Iliaš na dosiahnutie resp. udržanie dobrého stavu vôd v zmysle Smernice EÚ 2000/60/ES z 22.12.2000 o vodách, dopracovať zhodnotenie vplyvu výstavby a prevádzky MVE Iliaš na protipovodňovú ochranu a rizikové situácie v toku. Rovnako upozornil na to, že na portáli Enviroportál.sk je verejnosti na pripomienkovanie prístupný len „starý" z roku 2013, ku ktorému boli dané zamietavé stanoviská a zisťovacie konanie bolo zastavené. 5/ Hron pre slobodné rieky, občianske združenie (stanovisko doručené dňa 03.02.2014), ktorý s realizáciou „Malá vodná elektráreň Iliaš" nesúhlasí. Žiadal, aby v zisťovacom konaní bolo rozhodnuté, že navrhovaná činnosť bude posudzovaná podľa zákona. Poukázal na to, že v nie sú vplyvy navrhovanej činnosti na stav vôd a útvarov povrchových vôd a/alebo podzemných vôd vôbec hodnotené, opísané a nie sú ani navrhované opatrenia na ich elimináciu. Upozornil na možné porušenie Rámcovej smernice o vodách (čl. 4 ods. 7), ktorý bol neúplne a nesprávne transponovaný do Vodného zákona. V prípade, ak by bolo vydané povolenie na výstavbu MVE bez využitia čl. 4.7. predmetnej Rámcovej smernice o vodách (ďalej aj „RSV"), išlo by o konanie v rozpore s komunitárnym právom. Poukázal na záväzné environmentálne ciele stanovené v čl. 4 predmetnej RSV, pričom sú definované možné výnimky z dosiahnutia uvedených cieľov, ktoré je možné použiť v prípade nových infraštruktúrnych projektov (teda aj MVE a predmetného ) tieto je však možné použiť len vtedy, ak sú splnené podmienky stanovené v čl. 4.7. a tento je možné uplatniť až po splnení článkov 4.8 a 4.9. Uvedené výnimky však nie je možné použiť v tomto štádiu činnosti, pretože v predloženom neboli dostatočne splnené zásadné podmienky, ktoré namietajúci špecifikoval (nebolo náležité a hodnoverne vyšpecifikované, aké budú prijaté nevyhnutné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav vodného útvaru, predmetný nie je povinne uvedený v MPP Hrona a ani vo Vodnom pláne Slovenska, nebolo preukázané, že dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny sú nadradeným verejným záujmom, nebolo preukázané, že prínosy týchto úprav alebo zmien nie je možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú významne environmentálne lepšie z hľadiska životného prostredia, neboli dodržané podmienky stanovené v článku 4.8 (nebolo odborne a dôkazne preukázané, že projekt nebude ohrozovať dosiahnutie environmentálnych cieľov v iných vodných útvaroch), v dokumentácii nie je nijak preukázané, že realizáciou takéhoto projektu MVE nedôjde k ohrozeniu a k trvalému vylúčeniu dosiahnutia cieľov RSV v dotknutom území povodia rieky Hron a to aj vzhľadom na súčasný stav znečistenia vody a vzájomné kumulatívne vplyvy existujúcich a plánovaných nových umelých vodných útvarov), nebola dodržaná podmienka stanovená v článku 4.9 pretože zo vyplýva, že realizovaním takéhoto projektu by nebola zaistená taká istá úroveň ochrany ako existujúca právna úprava Spoločenstva a realizácia uvedeného bude znamenať nedosiahnutie dobrého stavu vôd. Ďalej s poukazom na Smernicu Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín uviedol, že v záväznej časti UPN VUC BBSK je uvedené, že „...na doteraz neprehradenom toku ak sa postaví viac MVE môže prísť k neprijateľnému kumulatívnemu efektu, k narušeniu scenérie pri vodnom toku a to značným výrubom drevín, rybovody umožnia migráciu len veľmi obmedzeného množstva a len určitého druhu rýb, zhorší sa kvalita vody usadzovaním sedimentov, prehradením toku sa znemožní súvislé splavovanie Hrona, naruší a destabilizuje sa systém podzemných vôd". Profil MVE Iliaš nie je v UPN VUC BBSK. Upozornil aj na „Usmernenie" vydané Ministerstvom životného prostredia SR 05.09.2012 vo veci stanovenia postupu na zabezpečenie záujmov ochrany prírody a krajiny pri návrhoch malých vodných elektrární. Upozornil, že zo stanovísk pripojených k vyplýva, že navrhovateľ žiadal o vyjadrenie k projektovej dokumentácii stavby MVE Iliaš pre účely územného konania, a teda nepočítal s nutnosťou vykonať proces EIA. Ďalej namietol, že pre predmetnú činnosť nebola vypracovaná žiadna environmentálna štúdia vykonateľnosti tohto projektu, pri jeho zostavovaní sa nevychádzalo zo žiadnych relevantných štúdií či iných odborných materiálov, ktoré by na vedeckom podklade podporili a potvrdili jeho ekonomickú výhodnosť environmentálnu nezávadnosť a uvádzané prínosy pre životné prostredie, biodiverzitu, klimatické zmeny a tiež ako spôsob opatrení na dosiahnutie dobrého stavu vôd, protipovodňovú ochranu území, udržanie vody v prírode pre obdobie sucha, nebola vypracovaná žiadna ekonomická analýza, analýza nákladov výhodnosti ako aj analýza rizík. Ďalej nebola vypracovaná žiadna odborná štúdia, ktorá by stanovila nielen technický ale i reálne možný dosiahnuteľný potenciál množstva ročne vyrobenej elektrickej energie v

závislosti na skutočne reálne možnom využití vodného prietoku - bez započítania povodňových stavov a vychádzajúc predovšetkým zo štatistiky ročne využitých prietokových množstvách v už postavených MVE na tom istom toku. Poukázal na to, že v praxi nesystémové postupy znamenajú, že projektové a inštalované výkony vodných turbín MVE mnohonásobne prekračujú reálne dosiahnuteľný výkon vzhľadom na skutočne možne využiteľné vodné prietoky. Uvedený názor podporil výpočtom, pričom získané parametre porovnal s MVE Vlkanová. Ďalej poukázal na negatívne vplyvy na vodné ekosystémy rastlín a živočíchov so záverom, že v dôsledku realizácie projektu v uvedenom by došlo k významnému zhoršeniu ekologickej stability rozsiahlych území, k likvidácii chránených druhov živočíchov a rýb, k drenážovaniu spodných vôd a k zničeniu biotopu európskeho významu (Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy). Opatrením vo forme navrhovaného rybovodu na elimináciu negatívnych vplyvov na ichtyofaunu a ekosystémy by zabezpečil len sporadicky pôvodnú lineárnu súvislú štruktúru riečneho ekosystému, ktoré zastávajú životne dôležitú funkciu pre migráciu, rozptýlenie a genetickú výmenu voľne žijúcich druhov divokej fauny a flóry. Zdôraznil, že akýkoľvek rybovod/biokoridor nedokáže eliminovať nezvratné environmentálne dôsledky z priečneho trvalého prehradenia vodného toku. Poukázal na to, že Štátna ochrana prírody SR, SCHKO Poľana vydala diametrálne odlišné stanovisko od svojho predchádzajúceho vydaného stanoviska. S poukazom na Rámcovú smernicu o vodách uviedol, že členské krajiny EU sú povinné svoje činnosti v povodiach plánovať, environmentálne posudzovať v procesoch SEA/EIA a koncepčne usmerňovať podľa Rámcovej smernice o vodách a na základe schválených plánov manažmentu povodí a programu opatrení, ktoré sú ich súčasťou. Dokumentácia - činnosti MVE Iliaš nespĺňa uvedené požiadavky. 6/ Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina (stanovisko doručené 05.02.2014), ktorý poukázal na to, že výstavba MVE Iliaš by mala na rybársky revír nasledujúce vplyvy: narušenie kontinuity toku a obmedzenie protiprúdovej a poprúdovej migrácie rýb, narušenie dynamiky toku, predovšetkým splaveninového režimu, pričom bude dochádzať k zvýšenej sedimentácii jemnejších častí v zdrži a ich nárazovému vyplavovaniu pri zvýšených prietokoch do nižšie položených úsekov Hrona, vzdutím vody dôjde k zmene vodného prostredia z tečúceho na stojaté, čo znamená zhoršenie resp. vytvorenie nevyhovujúcich podmienok pre život a samoreprodukciu pôvodných druhov rýb a tieto faktory zároveň trvalo znižujú hodnotu rybárskeho revíru a budú zhoršovať jeho rybárske obhospodarovanie. Konštatoval, že napriek vhodne navrhnutému obtokovému biokoridoru, ktorého technické parametre by umožnili protiprúdovú a poprúdovú migráciu druhov rýb vyskytujúcich sa v rieke Hron v profile Iliaš, výstavba haťovej MVE jednoznačne zhorší existujúci ekologický stav, keďže sa tu momentálne nenachádza žiadna neprekonateľná migračná bariéra. Vzhľadom na výstavbu MVE Šalková, vytvorením ďalšej bariéry (MVE Iliaš) dôjde k segmentovaniu toku aj populácii rýb a ich možnej genetickej erózii. Poukázal ďalej na výstavby MVE Vlkanová. Uzavrel, že nesúhlasí s umiestnením stavby MVE Iliaš v k.ú. L. L. mestská časť K. a žiadal, aby bol predmetný ďalej posudzovaný podľa zákona. 7/ Ministerstvo životného prostredia SR, sekcia vôd (stanovisko doručené 30.01.2014), ktorý uviedol, že k predloženému nemá pripomienky a nepožaduje ho posudzovať podľa 8/ Slovenský vodohospodársky podnik š.p., Odštepný závod Banská Bystrica (stanovisko doručené 30.01.2014), ktorý uviedol, že stavba MVE Iliaš je navrhnutá v súlade s Koncepciou využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR, priamo nezasahuje do vyhlásených chránených území, maloplošných chránených území, území vyhlásených v rámci sústavy chránených území Natura 2000. Priamo dotknutý je hydricko-terestrický nadregionálny biokoridor, ktorým je vodný tok Hron slúžiaci pre migráciu vodných a na vodu viazaných druhov fauny. Konštatoval, že predložený sa podrobne zaoberá predpokladanými vplyvmi navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia a obsahuje návrh opatrení na ich zmiernenie. Predmetný rieši prepojenie návodného krídla zaviazania hate na navrhovaný nábrežný múrik, ktorý je súčasťou programového dokumentu (Program protipovodňovej ochrany). Uzavrel, že nevyplýva potreba ďalšieho posudzovania navrhovanej činnosti v zmysle zákona. 9/ Občianske združenie Za dôstojnú Radvaň Banská Bystrica (stanovisko doručené 05.02.2014), ktorý nesúhlasil s navrhovanou činnosťou - malou vodnou elektrárňou z dôvodu, že rieka Hron je pre mesto Banská Bystrica významná ako rekreačná letná trasa (splavovanie Hrona) a jej časté prerušovanie elektrárňami by negatívne zasiahlo rozvoj cestovného ruchu v Banskobystrickom regióne. 10/ Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (stanovisko z 22.01.2014), ktorý uviedol, že z hľadiska ním sledovaných záujmov neobsahuje také skutočnosti, ktoré by si vyžadovali jeho posudzovanie podľa 11/ Regionálny úrad verejného zdravotníctva Banská Bystrica (stanovisko doručené 21.01.2014), ktorý k predloženému návrhu vydal súhlasné záväzné stanovisko s tým, že v prípade schválenia a realizácie navrhovanej činnosti je potrebné zabezpečiť dodržanie povinností ustanovených v

Z.z. a ostatných všeobecne platných predpisov v oblasti ochrany verejného zdravia a rešpektovať požiadavky RÚVZ uplatnené v záväznom stanovisku RÚVZ č. A/2013/01718 zo dňa 31.05.2013. Navrhol posudzovanie podľa ukončiť posudzovaným . 12/ Mesto Banská Bystrica (stanovisko doručené 12.02.2014), ktorý uviedol, že s predloženým súhlasí s pripomienkami, pričom poukázal na svoje vyjadrenie z r. 2013, v ktorom bol súhlas so výstavby MVE Iliaš podmienený tým, že MVE nebude prekážkou pri výstavbe protipovodňového tunela pod Urpínom, MVE sa zosúladí s pripravovanou výstavbou MVE na rieke Hron v rkm 169,355 a budú dodržané všetky navrhnuté opatrenia na eliminovanie negatívnych vplyvov vzniknutých výstavbou MVE. Poukázal na to, že v posudzovaní v rámci časti súladu so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou sa odvoláva na ÚPN Mesta Banská Bystrica, ktorý je ešte len v procese schvaľovania. V stanovisku sa uvádza, že Mesto Banská Bystrica s predloženým súhlasí len s podmienkou splnenia nasledujúcich požiadaviek:

- do predloženého do kapitoly IV.12. Posúdenie súladu činnosti s ÚPD sa doplní nesúlad navrhovanej činnosti s platným územným plánom ÚPN-A Banská Bystrica. Aktuálne platný územný plán ÚPN-A Banská Bystrica v tejto lokalite nerieši MVE;

- do predloženého sa doplní priemet platných územnoplánovacích dokumentácií Mesta Banská Bystrica, najmä ZaD ÚPN-A Banská Bystrica VII. Etapa schválené Mestským zastupiteľstvom v Banskej Bystrici dňa 22.02.2005 Uznesením č. 314/2005 MsZ a ZaD ÚPN-A Banská Bystrica XXIX. Etapa Cyklotrasa Banská Bystrica - Radvaň - Vlkanová - Badín - Hronsek, schválené Mestským zastupiteľstvom v Banskej Bystrici dňa 25.05.2010 Uznesením č. 806/2010 MsZ. Uvedené platné dokumentácie nie sú zohľadnené v riešení MVE. Je potrebné posúdiť ich vzájomné spolupôsobenie a v prípade kolízií je potrebné navrhnúť opatrenia na ich elimináciu. Stavba MVE nesmie obmedziť, resp. zabrániť realizácii odsúhlasených koncepčných zámerov mesta v tejto lokalite - v projektovej dokumentácii MVE budú dodržané všetky opatrenia navrhnuté na eliminovanie negatívnych vplyvov. 13/ Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie (stanovisko zo dňa 08.02.2014) uviedol, že navrhovaný MVE Iliaš je situovaný na území, kde platí 1. stupeň ochrany. Poukázal na to, že rieka Hron je zaradená medzi najvýznamnejšie nadregionálne biokoridory Slovenska, cca km od plánovanej MVE Iliaš sa nachádza územie európskeho významu (ÚEV) Alúvium Hrona (SKUEV 1303), ktoré má rozsah od prameňa Hrona až po Slovenskú Ľupču - Príboj. Ďalej poukázal na to, že predmetom ochrany ÚEV sú konkrétne druhy živočíchov (napr. hlaváč bieloplutvý, hlavátka podunajská, vydra riečna, netopier obyčajný, mlok karpatský, atď.). Na ľavom brehu pod navrhovanou haťou MVE je lokalizovaný prioritný biotop európskeho významu 91E0 Lužné Vŕbovo - topoľové a jelšové lesy uvedený v predloženom MVE, brehový medzernatý porast je na pravom brehu Hrona cca 250 m dlhý. Celý úsek Hrona medzi Zvolenom a Banskou Bystricou, ktorý tvorí prechodnú zónu medzi lipňovým a mrenovým pásmom rieky je významný migráciou niektorých prúdomilných rýb (lipeň timiánový, hlavátka podunajská - chránený druh, pstruh potočný, atď.). Navrhovanou stavbou na rieke Hron vzniká trvalá bariéra pri migrácii rýb v biokoridore nadregionálneho významu. V predloženom je navrhovaný obtokový rybovod nadimenzovaný na mrenové pásmo - miernejšie parametre spádu. Vzhľadom na pomer dimenzií a rozdielne hydrologické, ekologické a iné významné parametre v porovnaní s korytom Hrona by aj fungujúci vybudovaný rybovod zrejme len parciálne suploval koryto Hrona (náhradka s výrazným obmedzením) a to za predpokladu nezlyhávania ľudského faktora, finančného a odborného zabezpečenia monitoringu, kontroly a manažmentu rybovodu priebežne v súčinnosti s prevádzkou samotnej MVE. Rybovod ako náhradný biokoridor pre migráciu vodných živočíchov má byť dimenziovaný tak, aby nebol prekážkou pre migrantov a vtok vody do rybovodu umiestniť a tvarovať nad stavbou spôsobom, aby nedochádzalo k strhávaniu živočíchov do hlavného koryta. Niektoré konštatovania komentára uvedené v si žiadajú konkretizáciu, dokladovanie, aj porovnanie s výsledkami získanými v porovnateľných podmienkach. Vychádzajúc z praktických skúseností konštatoval, že sa s plne funkčným rybovodom v teréne zatiaľ nestretli. Ďalej uviedol, že výstavbou MVE by zrejme došlo v celom 1,7 km úseku zdrže v dôsledku zmeny rýchlosti prúdenia vody k zvýšeniu ukladaniu sedimentov a tým aj k zmene zoobentosu, ako aj k nahradeniu terajších prúdomilných organizmov organizmami stojatých vôd, k zmenám v potravných reťazcoch a k strate kamenno-štrkového neresového substrátu pre rozmnožovanie litofilných druhov rýb. Hrozí, že z najviac spomaleného úseku postupne by ustúpili reofilné druhy rýb. Ich miesto by zaujali ekologicky menej žiaduce druhy rýb (druhy pomaly tečúcich vôd). V úseku asi 500 m pod MVE by zrejme došlo k prehĺbeniu koryta Hrona, čo by zrejme malo počas výstavby MVE pre ryby a vodné živočíchy dočasný negatívny vplyv následkom silného zakalenia. Zároveň pri výstavbe hate v prípade odvedenia vody obtokom nemožno vylúčiť degradáciu spoločenstiev bentických druhov bezstavovcov. V mieste

hydrouzla a podhate na ľavom brehu Hrona by sa zlikvidoval cca 0,40 ha prevažne menej hodnotnej časti lužného lesa a cca 0,18 ha hodnotnejšej časti lužného lesa, ktorý patrí medzi chránené biotopy európskeho významu „LS1.1 Vŕbovo - topoľové nížinné lužné lesy 91EO". V 900 m dlhom úseku zdrže s haťou by došlo k likvidácii 1260 m zrastlých brehových porastov, čo spôsobí rozsiahlu stratu úkrytových a pobytových možností pre pobrežné, ale aj vodné živočíšstvo, čím nemožno vylúčiť zhoršenie biologických funkcií pobrežného koridoru Hrona. V 350 m dlhom úseku prehĺbenia koryta pod MVE je úprava oboch brehov navrhnutá tak, aby čo najmenej zasahovala do brehových porastov, lokálne však do brehov zasahuje v miestach, kde by boli vyrúbané dreviny. Bez ekotomu vzrastlých pravobrežných brehových porastov by biologická aj rekreačná hodnota tohto úseku Hrona výrazne klesla. Vytvorenie len čiastočne priechodnej bariéry MVE v toku s cca 1,7 km dlhým vzdutím v koryte Hrona a odstránením jeho brehových porastov v úseku viac ako 0,9 km by zrejme malo za následok lokálne narušenie nadregionálneho biokoridoru Hrona. Poukázal na to, že na úseku Hrona medzi Zvolenom a Banskou Bystricou a Šalkovou sú t.č. plánované nasledovné MVE: Šalková, Iliaš, Vlkanová, Sliač, pričom poukázal na ich vzdialenosti od predchádzajúcej MVE (od 3,5 do 9,72 km). Vzhľadom na to, že navrhnutá MVE Iliaš je jednou zo štyroch bariér, ktorá významne ovplyvní biologické procesy i prírodné hodnoty, je podľa názoru OÚ Banská Bystrica potrebné zhodnotiť kumulatívny efekt existujúcich a potenciálnych bariér na rieke Hron v úseku od západného okraja ÚEV Alúvium Hrona (SKUEV 1303) po MVE v Hronskej Dúbrave na rieku Hron ako celok a dopracovať možný vplyv na samotné ÚEV Alúvium Hrona SKUEV 1303 (aktuálne druhy, biotopy); zhodnotiť kumulatívny vplyv, ktorý sa dá predpokladať v priestorovej a časovej súvislosti s už existujúcimi aktivitami, aktivitami schválenými v povoľovacom procese, resp. aktivitami, ktorých realizácia bola odporučená v procese posudzovania podľa zákona EIA; povolenie oprieť o odborné a relevantné prieskumy vykonané v dostatočne dlhom časovom období, príslušné výstupy konfrontovať s doložiteľnými výsledkami prieskumu dynamiky porovnateľného vodného toku. Ďalej poukázal na to, že pri spracovaní stanoviska nemožno obísť existenciu rozporu Smernice EÚ o využívaní alternatívnych zdrojov energie s Rámcovou smernicou o vodách EÚ, v ktorej je jedným zo základných cieľov spriechodňovanie tokov. Cieľ „spriechodňovania tokov" je s predloženým v nesúlade, hoci korešponduje s Koncepciou HEP SR do r. 2030. Vzhľadom na uvedené dal záporné stanovisko a uviedol, že jednoznačne požaduje posudzovať predložený podľa 14/ Občianske združenie Rieka, združenie na ochranu vodných tokov (stanovisko doručené 22.01.2014), ktorý uviedol, že nesúhlasí so výstavby MVE Iliaš na rieke Hron. Dokument obsahuje len základné údaje o živočíchoch, ktorých populácie budú najviac ovplyvnené a zároveň sú predmetom v ochranných územiach začlenených do sústavy NATURA 2000. V absentuje botanický prieskum bylinnej vegetácie v záujmovom území, údaje o výskyte rýb pochádzajú z iných lokalít rieky Hron, a preto ich treba považovať za orientačné. Je podrobne navrhnutý rybovod s technickými parametrami k mrenovému pásmu, ale bez aktuálnych údajov o ichtyofaune a relevantných podkladov o funkčnosti tohto navrhovaného rybovodu v praxi. Zdôraznil, že rieka Hron predstavuje nadregionálny biokoridor, a preto je potrebné zamerať proces posudzovania vplyvov na životné prostredie podrobne na vodné živočíchy, ktorých populácie budú touto stavbou ovplyvnené. Definovaný účel výstavby MVE Iliaš považuje za účelový a nepravdivý, vodná elektráreň bude vytvárať ďalšiu prekážku v koryte vodného toku so vzdutím hladiny. Poukázal na najväčšie negatívne vplyvy navrhovanej činnosti vyplývajúce zo : prerušenie kontinuity rieky Hron práve v úseku pod ústim viacerých významných pravostranných tokov, do ktorých migrujú lososovité a lipňovité druhy rýb, neoverená funkčnosť navrhovaného rybovodu je neadekvátnou zárukou náhrady kontinuity, zmena charakteru vodného prostredia z prúdivého na takmer stojaté spôsobí postupnú zmenu druhového zloženia vodných organizmov, zníži sa druhová diverzita, reofilné druhy vymiznú a budú nahradené menej náročnými tzv. plastickými druhmi, oligotrofné prostredie nad haťou zvyčajne obsadia nepôvodné a často krát invázne druhy, zníženie produkcie rýb, ohrozenie populácií ohrozených druhov a druhov európskeho významu, zvýšená sedimentácia hlinitých a hlinitopiesočnatých častí spôsobí zánik neresísk, zánik potravných zdrojov pre prúdomilné druhy rýb a vytvorí vodné podmienky na rozmnožovanie bodavého hmyzu, zhoršenie kvality vody, čo je v rozpore s Rámcovou smernicou o vode, pričom v zmysle STN 757221 povrchová voda v Hrone je zaradená do IV. triedy kvality - silno znečistená voda podľa základných fyzikálno-chemických ukazovateľov, a preto je potrebné zo strany štátu vykonať nápravné opatrenia na zlepšenie stavu a nie ich zhoršovať prostredníctvom hydromorfologických zmien; zhoršenie podmienok pre splavovanie rieky Hron, ktorá patrí medzi vyhľadávané toky pre svoju zachovalosť a pre perejnatý charakter, zvyšujúci sa počet prekážok v toku bude znižovať záujem o splavovanie rieky, pretože práve bezprekážkový a prúdivý charakter toku láka turistov. Prenášanie plavidiel komplikuje splavnosť toku a okrem toho, vodné stavby zhoršujú atraktívnosť krajinného vzhľadu inundačného územia, ktorý zohráva

významnú úlohu v rámci tohto sektora cestovného ruchu. Zhorší sa krajinno-ekologický vzhľad tejto lokality v meste Banská Bystrica, ktorá napriek susedstvu s priemyselnou zónou vytvára dôležitú zónu oddychu so zeleňou v rámci územného plánu mesta. Brehové porasty Hrona vytvárajú v súčasnosti zelenú stenu pozdĺž dopravného ťahu, v blízkosti vzdutia sa nachádza kultúrno-historická pamiatka pôvodný renesančný Tihányiovský kaštieľ z prvej polovice 17. storočia, vodná elektráreň bude rušivo pôsobiť na vzhľad tohto územia. Ďalej uviedol, že kompenzácie za poškodenie životného prostredia považuje za nedostatočné a vyhodnotené v rovine dohadov. Zhromaždené údaje z iných úsekov rieky Hron, ako aj údaje staršieho dáta nemožno považovať za biologický výskum s relevantnou výpovednou hodnotou; irelevantné je tvrdenie, že MVE Iliaš je lokalizovaný mimo chránených území a v dôsledku toho je bez kontaktu a vplyvov na sústavu chránených území NATURA 2000. Vychádzajúc z toho, že rieka Hron predstavuje nadregionálny biokoridor, je dostatočne preukázaná skutočnosť, že rieka spája viaceré územia začlenené v sústave NATURA 2000. Práve kontinuita toku umožňujúca migrácie vodných organizmov a výmenu genetických informácií, je najpodstatnejšou vlastnosťou súčasného toku, ktorú treba chrániť a zachovať. Nespochybnil pozitívne vplyvy využitia hydroenergetického potenciálu, ale tieto vždy treba dôkladne posúdiť s ich negatívnymi vplyvmi na životné prostredie a inými koncepciami či strategickými dokumentami. V uvádzané pozitívne vplyvy považuje za príliš zveličené, pretože získaný výkon je nízky a príliš predražený. Porovnávať ho so spaľovaním fosílnych palív považuje za účelové a neaktuálne. Výstavbou MVE Iliaš na rieke Hron sa výrazne skráti prúdivý úsek rieky Hron od Šalkovej po hať v meste Zvolen, následkom čoho dôjde k výraznému obmedzeniu migrácie rýb a ovplyvneniu území začlenených do sústavy NATURA 2000 (CHVÚ a ÚEV SKUEV 1303 Alúvium Hrona, ľavobrežný lužný lesík predstavujúci prioritný chránený biotop európskeho významu LS 1.1 Vrbovo - topoľové nížinné lužné lesy). Bez vykonania monitoringu zameraného na funkčnosť rybovodu nie je možné vyhodnotiť pozitívny vplyv povolenia tejto stavby, a preto považuje za absolútne neprípustné povolenie ďalšej MVE v tomto cca 20 km dlhom úseku, kde je plánovaná výstavba štyroch MVE, povolením a vybudovaním ktorých dôjde k prerušeniu migrácie a totálnej devastácii vodného toku Hron, ktorý je v rámci územného systému ekologickej stability nadregionálnym biokoridorom. Z uvedených dôvodov žiadal, aby sa výstavby MVE Iliaš na rieke Hron ďalej posudzoval v zmysle , pretože navrhovaná činnosť MVE Iliaš má preukázateľne negatívny vplyv na vodný ekosystém rieky Hron, rybárstvo, cestovný ruch a ochranu prírody. Odporučil posudzovať synergický vplyv viacerých plánovaných MVE na rieke Hron, pretože posudzovanie týchto vodných stavieb jednotlivo je neobjektívne. Rovnako dôležité je posudzovať variantné riešenia, ktoré majú rozdielny vplyv na životné prostredie. Uviedol, že rozhodnutie o posudzovaní jedného variantu považuje za neopodstatnené a účelové. K stanoviskám Slovenského rybárskeho zväzu Žilina, Občianskeho združenia Rieka, Občianskeho združenia Hron pre slobodné rieky a Klubu slovenských turistov sa vyjadril písomne navrhovateľ (Rutland a.s., Bratislava) v stanovisku zo dňa 12.02.2014 adresovanom žalovanému. Ďalej sa dňa 19.02.2014 vyjadril k stanovisku Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a krajiny zo dňa 08.02.2014.

2. Žalovaný po ukončení zisťovacieho konania rozhodnutím č. OU-BB-OSZP3/2013/03580 z 25.02.2014 rozhodol, že navrhovaná činnosť „Malá vodná elektráreň Iliaš - výroba elektrickej energie s inštalovaným výkonom 1 x 999 kW využitím hydroenergetického potenciálu rieky Hron, umiestnená v riečnom kilometri rkm 172/66 v k.ú. L. L., časť K., cca 660 metrov nad cestným mostom do mestskej časti Iliaš, pričom hať je navrhovaná s hradenou výškou 3,1 m a s celkovou výškou 57,5 metra" (ďalej len „navrhovaná činnosť MVE Iliaš") sa nebude ďalej posudzovať podľa Žalobcovia 1/ až 3/ sa žalobou podanou na Krajskom súde v Banskej Bystrici domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 25.02.2014, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. zo dňa 13.10.2017 tak, že rozhodnutie žalovaného z 25.02.2014 bolo zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Z rozsudku vyplýva, že dôvodom zrušenia rozhodnutia bola skutočnosť, že rozhodnutie nespĺňalo kritériá na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, pretože z odôvodnenia nebolo zrejmé, z ktorých skutočností žalovaný pri rozhodnutí vychádzal, ako vyhodnotil jednotlivé prvky navrhovanej činnosti z hľadiska v zákone stanovených okruhov posudzovania ( až d/), nebolo zrejmé, ako žalovaný vyhodnotil navrhovanú činnosť z hľadiska jednotlivých kritérií, ku ktorým mal povinnosť prihliadať v zisťovacom konaní v zmysle a prílohy č. 10 k tomuto zákonu, ďalej žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcov na vypracovanie variantného riešenia , nebolo zrejmé, ako sa žalovaný vyrovnal s podmienkami upustenia od variantného riešenia stanovenými v cit. zákona, žalovaný sa nevysporiadal s jednotlivými stanoviskami k , resp. sa s nimi vysporiadal nedostatočne, nevysporiadal sa s namietaným nesúladom

s Územným plánom Mesta Banská Bystrica, s negatívnymi stanoviskami sa vysporiadal len všeobecne, formálne, čiastočne a účelovo, nedostatočne sa vysporiadal s námietkou týkajúcou sa absencie posudzovania synergického vplyvu viacerých MVE na životné prostredie, správny súd zistil, že k súdnemu prieskumu bol žalovaným predložený neúplný administratívny spis, v ktorom sa nenachádzali niektoré stanoviská dotknutých orgánov, ktoré boli v citované v odôvodnení rozhodnutia orgánu verejnej správy. Krajský súd žalovanému uložil, aby v ďalšom konaní opätovne posúdil predložený podľa a to z hľadiska ust. cit. zákona, rozhodol o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, pričom mal prihliadnuť na kritériá stanovené v a cit. zákona a rozhodnutie náležite odôvodniť v zmysle cit. zákona (osobitne s prihliadnutím na vysporiadanie sa so stanoviskami doručenými žalovanému v súlade s ), ako aj v súlade s požiadavkami na riadne odôvodnenie rozhodnutia vyplývajúcimi z práva na spravodlivý súdny proces v zmysle SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Žalovaný v ďalšom konaní zabezpečil doplnenie (rekonštrukciu) administratívneho spisu o chýbajúce stanoviská k (stanoviská Mesta Banská Bystrica, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Banská Bystrica, Okresného úradu, odbor starostlivosti o životné prostredie a Okresného úradu, odbor výstavby a bytovej politiky, stanovisko Štátnej ochrany prírody SR z 22.07.2013 a stanovisko Občianskeho združenia Rieka, združenie na ochranu vodných tokov). Zároveň bolo žalovanému doručené vyjadrenie Banskobystrického samosprávneho kraja z 30.01.2018, z ktorého vyplýva, že navrhovanej činnosti mu nebol ako dotknutému orgánu doručený, a teda bol opomenutý pri vyžiadaní si stanoviska podľa , pričom vo vyjadrení uviedol, že trvá na plnení záväzných regulatívov funkčného a priestorového usporiadania územia vyplývajúcich zo záväznej časti ÚPN VÚC BBK.

3. Žalovaný následne rozhodnutím č. OU-BB-OSZP3-2018/008872-019 z 21.05.2018 rozhodol, že: „Navrhovaná činnosť „Malá vodná elektráreň Iliaš", ktorej účelom je výroba elektrickej energie s inštalovaným výkonom 1 x 999 kW s využitím hydroenergetického potenciálu rieky Hron umiestnená v rkm 172,66 € v k.ú. L. L., časť K. cca 660 m nad cestným mostom do mestskej časti Iliaš, pričom hať je navrhovaná zhradenou výškou 3,1 m a s celkovou šírkou 57,5 m sa nebude posudzovať podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pre uvedenú činnosť je možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov. Zo stanovísk doručených k a z opatrení navrhnutých v vyplynuli niektoré konkrétne požiadavky vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré bude potrebné zohľadniť v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov, a preto tunajší úrad určuje tieto podmienky rozhodnutia: 1. Navrhovanú činnosť zosúladiť s platným územným plánom ÚPN Banská Bystrica 2. Dôsledne dodržať deklarované nápravné opatrenia v a v ďalšom stupni PD doplniť priemet platných územnoplánovacích dokumentácií - Cyklotrasa Banská Bystrica - Radvaň - Vlkanová - Badín - Hronsek a ich vzájomné spolupôsobenie a v prípade kolízií navrhnúť opatrenia na ich elimináciu. Stavba MVE nesmie obmedziť resp. zabrániť realizácii odsúhlasených koncepčných zámerov mesta v tejto lokalite. 3. V projektovej dokumentácii MVE dodržať všetky opatrenia navrhnuté na eliminovanie negatívnych vplyvov. 4. Stavebník v ďalšom konaní zabezpečí súlad ním predkladaného návrhu na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo o jej zmene podľa zákona o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými podľa zákona o posudzovaní vplyvov a ich podmienkami. 5. Stavba MVE nesmie obmedziť resp. zabrániť realizácii odsúhlasených koncepčných zámerov mesta v tejto lokalite Iliaš. 6. Značka výstrahy vo výkrese „Návrh opatrení EIA" sa doplní aj do kilometra cca 173,6, t.j. ešte pred zákrutu Hrona. 7. Jednotlivé postupy manipulácie s vodou na vodnej stavbe MVE Iliaš pri všetkých prietokových situáciách realizovať tak, aby sa zabezpečila bezpečnosť, spoľahlivosť a vzájomná súčinnosť na pripravovaných vodných stavbách (Banská Bystrica - ochrana intravilánu pred povodňami, Banská bystrica - Iliaš, protipovodňové opatrenia na Hrone rkm 170,965-172,000, Banská Bystrica, Iliaš - Radvaň, protipovodňové opatrenia na Hrone rkm172,000-173,564). 8. V prípade schválenia a realizácie navrhovanej činnosti je potrebné zabezpečiť dodržanie povinností ustanovených v o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a ostatných všeobecne platných predpisov v oblasti ochrany verejného zdravia a rešpektovať požiadavky uplatnené v stanovisku RÚVZ č.A/2013/01718 zo dňa 31.05.2013.

9. Dopracovanie navrhnutého rybovodu, vrátane spôsobu navádzania a vyvádzania rýb, ktorý je naprojektovaný v a zapracovať nápravné opatrenia na lepšie sezónne vábenie rýb a dodržať projekt v ďalšej dokumentácii, resp. do ďalšej dokumentácie (najmä DSP). 10. Minimálne v úseku prehĺbenia zachovať resp. úpravou terénu vytvoriť plytčiny ako náhradu za stratené neresiská. Takéto okrajové štrkové lavice, zatápané pri väčších prietokoch plytkou vodou, môžu vzniknúť pri vhodnej úprave najmä na terajších štrkových laviciach pozdĺž ľavého brehu Hrona pri lužnom lese. V prípade realizácie šikmého dna plytčín by boli vhodné na neres pri akomkoľvek prietoku Hrona . 11. V úseku asi 500 m pod MVE, kde dôjde k prehĺbeniu koryta Hrona je potrebné v zmysle naprojektovať klasickú úpravu do lichobežníkového priečneho profilu - čiže s vodorovným dnom Hrona na celú šírku koryta. 12. Ako opatrenie vzhľadom na problém s poklesom hladiny podzemných vôd v dôsledku prehĺbenia koryta Hrona o 1 m, čo v konečnom dôsledku môže viesť až k zániku typického bylinného podrastu chráneného biotopu sa odporúča v zmysle účinne eliminovať len zavlažovaním lužného lesíka privedenou vodou zo zdrže do vsakovacieho rigolu vybudovaného po okraji lesíka v zmysle technického riešenia v . 13. Ako opatrenie sa odporúča v zmysle eliminovať negatívny vplyv na fungovanie pobrežného biokoridoru Hrona, ktorý je možné eliminovať tak, že na oboch brehoch sa budú vzrastlé stromy brehových porastov riešiť lokálne bez ich výrubu. 14. V zmysle sa navrhuje straty časti genofondových lokalít eliminovať zrealizovaním nápravných opatrení na:

- zachovanie najcennejšej centrálnej časti lužného lesa a zachovanie vzrastlých a najmä veľmi starých brehových porastov v prehĺbení pod MVE,

- výsadbu náhradných močiarnych biotopov po oboch okrajoch vzdutia,

- výsadbu krovinových brehových porastov nad novou brehovou čiarou,

- výsadbu vysokých drevín pozdĺž Hrona. 15. Narušenie biokoridoru zmierniť maximálnym vylepšením účinnosti obtokového rybovodu a navrhovanými výsadbami náhradných brehových a sprievodných porastov Hrona. 16. Z dôvodu krajinno-estetickej exponovanosti sa odporúča náhradné výsadby drevín sprievodnej vegetácie pozdĺž rybovodu a oboch brehoch zdrže ako aj architektonické dotvorenie budovy MVE dopracovať, konzultovať s odborníkmi a pracovníkmi Správy CHKO Poľana. 17. Situovanie a rozsah ozeleňovacích opatrení dopracovať v spolupráci s krajinnými ekológmi - autormi bioekologických nápravných opatrení v a v spolupráci s pracovníkmi Správy CHKO Poľana v zmysle str. 47 bod 22. 18. Náhradné výsadby brehových porastov Hrona riešiť ako samostatný stavebný objekt. 19. Aby sa počas ďalších projekčných úprav a najmä počas prípadnej výstavby rybovodu a ďalších stavebných objektov nezhoršili odsúhlasené dobré predpoklady pre migráciu rýb sa odporúča zabezpečiť environmentálny monitoring výstavby a prevádzky rybovodu a ďalších stavebných objektov, najmä zavlažovacieho rigolu a náhradnej výsadby po dobu 3 rokov. 20. Vzhľadom na potrebu dopracovania ďalšej dokumentácie (DUR a DSP) sa odporúča, aby environmentálny monitoring, ako i dohľad nad spracovaním dokumentácie bol vykonaný autormi bioekologických nápravných opatrení . 21. Aby sa počas veľkých prietokov Hrona prúd vytekajúci z rybovodu nerozplynul tak rýchlo, v najvodnatejších obdobiach roka, čiže pri Q Hrona nad 35 m3/s by mal byť z rybovodu výtok zosilnený na cca dvojnásobok t.j. na cca 1 m3/s-1, dodatkový navádzací prietok 0,45 m3/s by mal byť privádzaný zo vzdutia nad MVE a vtekať do poslednej dolnej komory rybovodu, ktorú bude treba upraviť tak, aby vytekajúci prúd vody nemal rýchlosť vyššiu ako cca 1,8 m3/s. Otváranie vtoku do potrubia do dodatkového prietoku treba vyriešiť pomocou automatiky. Naopak v zimnom období menšej potreby migrácie a zároveň v období zamŕzania Hrona, keď by často dochádzalo aj k zamrznutiu vody v rybovode je potrebné zvážiť úplné odstraňovanie prietoku rybovodu v januári a februári. 22. Ako akustický navádzací signál, signalizujúci aj vzdialeným rybám, že pod nepriechodnou bariérou existuje aj iný riečny prúd než ten vytekajúci z turbín MVE, by mal celoročne slúžiť 1 m vysoký „vodopádik" padajúci do Hrona cca 1 m pred výtok z rybovodu v zmysle str. 46 bod 15. 23. V ďalšej dokumentácii doriešiť presnú výšku vtokového otvoru tak, aby pri stanovenej šírke otvoru 60 cm trvalo prepúšťal do rybovodu prietok 550 l/s v zmysle str. 46 bod 16. 24. Pri lužnom lese vytvoriť štrkovú lavicu prelievanú len nad priemernými vodami Hrona v zmysle str. 46 bod 17. 25. Zachovať väčšinu vŕbovo-topoľového nížinného lužného lesa vo vyznačenej ploche.

26. Sezónne zavlažovať zachovanú plochu lužného lesa energetickou nevyužiteľnou vodou privedenou zo zdrže, aby sa v ňom kompenzoval hroziaci vlahový deficit spôsobený poklesom hladiny podzemných vôd, technicky vyriešiť v zmysle str. 47 bod 19. 27. Po dobu výstavby MVE treba do stavebných dokumentácií prijať ochranné opatrenia proti poškodzovaniu ponechaného lužného lesa a brehových porastov v zmysle str. 47 bod 21. 28. Dodržať organizačné a prevádzkové opatrenia dôležité po výstavbe tak, ako sú uvedené v str. 47 bod 23. - 26. 29. Najzávažnejšie riešenie z hľadiska ichtyofauny je zabezpečenie fungujúceho rybovodu z tohto dôvodu sa požaduje, aby investor zabezpečil on-line kamerový systém, ktorý bude prepojený aj na Správu CHKO Poľana z dôvodu permanentného monitoringu a kontroly funkčnosti rybovodu. Okrem toho investor zabezpečí prevádzkový poriadok rybovodu, ktorý bude schválený Okresným úrad Banská Bystrica, odborom starostlivosti o životné prostredie. 30. Vzhľadom na negatívne skúsenosti s výstavbou MVE (napr. MVE Hronská Dúbrava - kde došlo v procese schvaľovania MVE k významným negatívnym vplyvom na samotnú výstavbu MVE (nevhodne naprojektovaný a zrealizovaný rybovod), aby v ďalšom procese spracovania dokumentácie boli všetky technické a biologické riešenia navrhnuté v a striktne prenesené do ďalšej dokumentácie. 31. Dodržať a realizovať všetky opatrenia navrhnuté v , v kap.IV.10. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie."

4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na závery Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -233 zo dňa 13.10.2017, na základe ktorého žalovaný vyzval všetkých účastníkov konania k súčinnosti a vykonal rekonštrukciu administratívneho spisu tak, že v administratívnom spise sa nachádzajú všetky stanoviská zaslané v rámci zisťovacieho konania zverejneného 09.01.2014 pre navrhovanú činnosť MVE Iliaš". Ďalej uviedol, že následne konal podľa V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ Rutland, a.s., Bratislava (ďalší účastník 1/) predložil žalovanému 10.12.2013 podľa k výstavbe „Malá vodná elektráreň Iliaš". Na základe písomnej žiadosti navrhovateľa žalovaný podľa upustil od požiadavky variantného riešenia listom č. 07/2013/683/FM zo dňa 07.02.2013. Konštatoval, že , resp. navrhovaná činnosť svojimi parametrami podľa prílohy č. 8 Zákona o posudzovaní vplyvov podlieha zisťovaciemu konaniu, ktoré žalovaný vykonal podľa cit. zákona. Žalovaný vrátil navrhovateľovi na prepracovanie dňa 06.12.2013, navrhovateľ následne doručil žalovanému doplnený 07.01.2014. V rámci zisťovacieho konania žalovaný rozoslal podľa na zaujatie stanoviska rezortnému orgánu, dotknutým orgánom, povoľujúcemu orgánu a dotknutej obci. Poukázal na to, že účelom navrhovanej činnosti je výroba elektrickej energie využitím hydroenergetického potenciálu rieky Hron v danej lokalite s tým, že MVE zabezpečuje stabilizáciu koryta rieky a jej brehov nad a pod zdutím hate vodnej elektrárne. Zhodne, ako je uvedené v , opísal umiestnenie MVE s tým, že navrhovaná činnosť plne rešpektuje pripravované stavby a opatrenia súvisiace s ochranou územia pred povodňami, vybreženými vodami z vodných tokov a vodami z povrchového odtoku. Konštatoval, že navrhovaná stavba nebráni v budúcnosti uvažovanému zdvojkoľajneniu jednokoľajovej trate Banská Bystrica - Zvolen. Stručne opísal technické a technologické riešenie navrhovanej činnosti zhodne, ako je uvedené v . V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v zákonom stanovenej lehote mu boli doručené stanoviská od jednotlivých subjektov, ktoré označil, uviedol stručný obsah ich stanovísk a následne uviedol svoje vyjadrenia k uvedeným stanoviskám nasledovne: 1/ Mesto Banská Bystrica: Súhlasilo s pripomienkami, ktoré sa týkajú dodržania v deklarovaných nápravných opatrení, uviedlo, že stavba je navrhnutá v súlade s Koncepciou HEP, pričom umiestnenie profilu MVE je o 360 m vyššie oproti Koncepcii (vzhľadom na podrobnejší prieskum územia), uviedlo, že pre dotknuté územie platí Územný plán aglomerácie Banská Bystrica schválený Vládou SR Uznesením č. 262/1976 zo dňa 15.09.1976 vrátane Zmien a doplnkov VIII. Etapa, ktoré boli schválené Uznesením č. 314/2005 MsZ zo dňa 22.02.2005 a ZaD ÚPN-A Banská Bystrica 29. Etapa Cyklotrasa Banská Bystrica - Radvaň - Vlkanová - Badín - Hronsek, schválené Uznesením Mestského zastupiteľstva Banská Bystrica č. 806/2010-MsZ zo dňa 25.05.2010. Záväzná časť bola vyhlásená uznesením č. 7/2010 zo dňa 25.05.2010. Ďalej uviedlo, že v posudzovaní v rámci časti súladu so schválenou ÚPN sa odvoláva na ÚPN Mesta Banská Bystrica, ktorý je ešte len v procese schvaľovania, stavba rešpektuje pripravované stavby a opatrenia súvisiace s ochranou územia pred povodňami, vybreženými vodami. Žalovaný konštatoval, že pripomienky Mesta Banská Bystrica (ktoré v odôvodnení rozhodnutia žalovaný jednotlivo nešpecifikoval) sú v predloženom zohľadnené. Ďalej žalovaný uviedol, že neumožňuje v procese konania prepracovanie a doplnenie dokumentácie - navrhovanej činnosti a táto je posudzovaná z hľadiska environmentálnej citlivosti konkrétnej

lokality, oblasti bez ohľadu na platný územný plán. Ak v priebehu procesu - konania sú uplatnené opodstatnené požiadavky a pripomienky, ktoré majú oporu v zákone, v tomto prípade je v zmysle (stavebný zákon) obstarávateľom a schvaľovateľom územnoplánovacej dokumentácie

- Mestom Banská Bystrica konštatované, že navrhovaná činnosť nie je v súlade s platným územným plánom Mesta Banská Bystrica, žalovaný v závere rozhodnutia uviedol v požiadavkách, ktoré je potrebné zohľadniť v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov, vykonať zosúladenie navrhovanej činnosti s platným Územným plánom Mesta Banská Bystrica. Rovnako pripomienky týkajúce sa umiestnenia značky, dodržania všetkých navrhovaných opatrení, ako aj, že stavba MVE nesmie obmedziť, resp. zabrániť realizácii odsúhlasených koncepčných zámerov mesta v tejto lokalite, sú uvedené v podmienkach tohto rozhodnutia v požiadavkách, ktoré je potrebné zohľadniť v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. 2/ Regionálny úrad verejného zdravotníctva Banská Bystrica: vydal súhlasné záväzné stanovisko a nepožaduje ďalšie posudzovanie. Žiadal rešpektovať požiadavky uplatnené v stanovisku z 31.05.2013. Žalovaný uviedol, že dodržanie požiadaviek uplatnených v stanovisku z 31.05.2013 je uvedené v podmienkach napadnutého rozhodnutia, ktoré je potrebné zohľadniť v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. 3/ Ministerstvo životného prostredia SR - sekcia vôd: K predloženému nemalo pripomienky a nepožaduje ďalšie posudzovanie. 4/ Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja: Nepožaduje ďalšie posudzovanie, MVE je navrhnutá v súlade s koncepciou využitia HEP, rieši vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie a navrhuje územnoplánovacie, projekčné, technické, organizačné a prevádzkové opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov MVE na životné prostredie, ktoré je potrebné v ďalšom rozhodovacom procese príslušných správnych orgánov o posudzovanej činnosti, ako aj v projekčnej príprave stavby v celom rozsahu zohľadniť. Žalovaný uviedol, že túto požiadavku uviedol v podmienkach napadnutého rozhodnutia. 5/ Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky: Nepožaduje ďalšie posudzovanie. 6/ Slovenský vodohospodárky podnik, š.p., odštepný závod Banská Bystrica: Nepožaduje ďalšie posudzovanie, stavba je navrhnutá v súlade s Koncepciou využitia HEP s tým, že na základe žiadosti navrhovateľa vydal 04.12.2013 vyjadrenie k zmene posunu riečneho kilometra umiestnenia navrhovanej MVE v súvislosti s pripravovanými stavbami Programu protipovodňovej ochrany. Žalovaný uviedol, že podmienky uvedené v liste 04.12.2013 sú uvedené v podmienkach napadnutého rozhodnutia v požiadavkách, ktoré je potrebné zohľadniť v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. 7/ Štátna ochrana prírody SR, Správa CHKOP Poľana: Žiadal akceptovať stanovisko z 22.07.2013. V stanovisku viedol, že rieka Hron je zaradená medzi najvýznamnejšie nadregionálne biokoridory Slovenska a je na tomto toku lokalizované Územie európskeho významu, nemal by sa Hron zhodnocovať, z akéhokoľvek hľadiska parciálne, narúšaním jeho biologickej vodivosti sa zasahuje do jeho ekologickej a biologickej podstaty, čo pre ekosystémy tečúcich vôd a priľahlých ekosystémov (riečne nivy) platí všeobecne. Odporúča vzhľadom na negatívne skúsenosti s výstavbou MVE, aby v ďalšom procese spracovania dokumentácie boli všetky technické a biologické riešenia navrhnuté v striktne prenesené do ďalšej dokumentácie. Navrhované opatrenia na zmiernenie negatívnych environmentálnych vplyvov a na posilnenie pozitívnych vplyvov MVE by mali byť v prípade odporúčania na výstavbu MVE Iliaš premietnuté do stavebnej dokumentácie, do územného rozhodnutia, do stavebného povolenia, aj do prevádzkového poriadku a ich splnenie by malo byť pri kolaudácii skontrolované. V prípade nedodržania uvedených podmienok hrozí, že výstavba MVE Iliaš bude mať významný a nezvrátiteľný negatívny vplyv na celý riečny ekosystém. Upozornil na závažný rozpor Smernice EÚ o využívaní alternatívnych zdrojov energie s Rámcovou smernicou o vodách EÚ, ktoej jedným zo základných cieľov je spriechodňovanie tokov. Vzhľadom na riečny ekosystém je dôležité zvážiť každú ďalšiu bariéru na toku a únosnosť rieky ako komplex ekosystémov, aby zvládol nápor antropogénnych aktivít. Uzavrel, že pokiaľ budú v ďalšej dokumentácii MVE Iliaš zapracované uvedené podmienky, nie je potrebné pokračovať v hodnotení vplyvov v zmysle Žalovaný konštatoval, že kapitoly III.1.7., IV.12. a VII.2. navrhovanej činnosti sú doplnené podľa požiadaviek ŠOP SR. lovaný Ďalej konštatoval, že príloha č. 9 k priamo neukladá, že v kapitole VII. Doplňujúce informácie k bod 2. Zoznam vyjadrení a stanovísk vyžiadaný k navrhovanej činnosti pred vypracovaním musia byť uvedené všetky vyjadrenia a stanoviská. Dodržanie opatrení uvedených v stanovisku ŠOP SR týkajúcich sa zapracovania odporúčaní do dokumentácie pre územné a stavebné povolenie sú uvedené vo výroku v podmienkach napadnutého rozhodnutia a

v požiadavkách, ktoré je potrebné zohľadniť v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. 8/ Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina: Poukázal na negatívne vplyvy výstavby MVE Iliaš: vzdutie rieky Hron by zasahovalo aj do lososového lipňového rybárskeho revíru, v tomto pásme sa vyskytujú pôvodné druhy rýb, medzi ktorými sa nachádzajú druhy rýb európskeho významu, narušenie kontinuity toku a obmedzenie protiprúdovej a poprúdovej migrácie rýb, vzdutím vody dôjde k zmene vodného prostredia z tečúceho na stojaté, čo znamená zhoršenie resp. vytvorenie nevyhovujúcich podmienok pre život a samoreprodukciu pôvodných druhov rýb, narušenie dynamiky toku a predovšetkým splaveninového režimu, pričom bude dochádzať k zvýšenej sedimentácii jemnejších častí v zdrži a ich nárazovému vyplavovaniu pri zvýšených prietokoch do nižšie položených úsekov Hrona, zníženie hodnoty rybárskeho revíru a zhoršenie jeho rybárskeho obhospodarovania, napriek vhodne navrhnutému obtokovému biokoridoru, ktorého technického parametre by umožnili protiprúdovú aj poprúdovú migráciu druhov rýb vyskytujúcich sa v rieke Hron v profile Iliaš, výstavba haťovej MVE jednoznačne zhorší existujúci ekologický stav, keďže sa tu momentálne nenachádza žiadna neprekonateľná migračná bariéra, poukázal na realizáciu MVE Šalková, kde sa vybudovaním biokoridoru spriechodnila existujúca migračná bariéra, vytvorením ďalšej bariéry dôjde k segmentovaniu toku a populácií rýb aj k ich možnej genetickej erózii, poukázal na existujúci výstavby MVE Vlkanová, ďalej poukázal na prehodnotenie stanoviska SR k jednotlivým profilom v strategickom vládnom materiále Využitie HEP SR v r. 2013, kde SRZ nesúhlasil s profilom Iliaš, ďalej poukázal na nesúhlasné stanovisko s umiestnením stavby v riečnom km 172,660 a žiadal ďalšie posudzovanie podľa Žalovaný k stanovisku uviedol, že navrhovateľ činnosti pre vplyvy, ktoré by obmedzili, zabránili migrácii rýb, navrhol aj na základe stanoviska ŠOP SR a technicky koordinoval so správcom toku SVP š.p. Banská Bystrica rybovod s parametrami uvedenými v a poukázal na jednotlivé kapitoly na zabránenie tvorby sedimentov a naplavenín v zdrži je v navrhnuté povinné preplachovanie zdrže a v stanovených termínoch, trvale zníženie hodnoty rybárskeho revíru považoval za subjektívny a nepodložený názor, uviedol, že vybudovaním MVE Šalková a spriechodnením prirodzenej bariéry prostredníctvom rybovodu sa v dotknutej oblasti toku Hrona zlepší celkový ekologický stav, poukázal na realizované MVE so záverom, že tieto nemajú bezprostredný vplyv na zhoršenie bioty toku, MVE Vlkanová je plánovaná po toku rieky Hron pod MVE Iliaš a nemôže nijakým spôsobom ovplyvňovať podmienky pre ichtyofaunu, pričom poukázal na ichtyologický prieskum znalca H.. J., ktorý je prílohou . Žalovaný konštatoval, že na elimináciu negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na ichtyofaunu sú v navrhnuté konkrétne opatrenia, pričom označil jednotlivé kapitoly a uviedol, že ako kompenzáciu za stratu dynamického rybolovu v prúdiacom úseku Hrona sú v navrhnuté opatrenia pre nový typ statického rekreačného rybolovu na pokojnej vode vzdutého Hrona. 9/ Združenie Slatinka, Zvolen: Žiadal ďalšie posudzovanie a ak sa nebude posudzovať, odporúčal realizovať nulový variant, žiadal určiť povinnosti variantného posudzovania navrhovanej činnosti tak, aby ďalším hodnoteným variantom bola MVE mimo hlavného toku rieky Hron, uviedol, že je potrebné dopracovať ďalšie hodnotenie, pretože predložená dokumentácia neposkytuje dostatočné podklady, informácie a údaje na to, aby bolo možné povoliť realizáciu navrhovanej činnosti, žiadal detailnejšie a objektívnejšie opísať a vyhodnotiť kumulatívny vplyv MVE na rieku Hron, žiadal prepracovať tendenčné hodnotenie vplyvov na životné prostredie, na charakter pôvodného vodného prostredia, vrátane zmien ekologického stavu vodného útvaru, vplyvu na cestovný ruch a splavnosť rieky Hron, vplyv na kontinuitu biokoridoru, vrátane návrhu reálnych a skutočne účinných kompenzačných opatrení, ktorými nie je určite navrhovaný vysoko selektívny rybovod, dopracovať opis a hodnotenie vplyvu prevádzky MVE Iliaš vzhľadom na zmenu kvality vody v rieke Hron, prepracovať hodnotenie vplyvov výstavby a prevádzky MVE Iliaš na ryby a ich migrovanie, dopracovať zhodnotenie vplyvu MVE Iliaš ako priečnej bariéry na dosiahnutie resp. udržanie dobrého stavu vôd v zmysle Rámcovej smernice o vodách, dopracovať zhodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti na protipovodňovú ochranu a rizikové situácie v toku (sucho, povodne) vzhľadom na výrazný efekt zhoršenia priechodnosti toku pri prechode ľadových povodní a povodňových vĺn. Žalovaný k uvedeným pripomienkam uviedol, že spĺňa kritériá stanovené v a obsahuje všetky náležitosti podľa prílohy č. 9 zákona s tým, že na základe písomnej žiadosti navrhovateľa žalovaný podľa upustil od požiadavky variantného riešenia listom zo 07.02.2013, keďže navrhovaná činnosť je identická čo sa týka technického a technologického riešenia predloženého žalovanému 07.03.2013 (zastavené konanie 02.12.2013 na návrh navrhovateľa) a umiestnenie navrhovanej činnosti je určené aj v zmysle schválenej Aktualizácie Koncepcie využitia HEP vodných tokov SR do r. 2030. Žalovaný ďalej uviedol, že sa zaoberal kumulatívnymi a synergickými vplyvmi v rozsahu a podľa dostupných informácií sa vybudovaním MVE Šalková a spriechodnením prirodzenej bariéry

prostredníctvom rybovodu v dotknutej oblasti toku Hrona zlepšil celkový ekologický stav. Realizované MVE Zvolen a Hronská Dúbrava sa nachádzajú viac ako 16 km resp. 30 km pod plánovanou MVE Iliaš a nemajú bezprostredný vplyv na zhoršenie biotoku v lokalite. MVE Vlkanová je plánovaná po toku rieky Hron pod MVE Iliaš a nemôže nijakým spôsobom ovplyvňovať podmienky pre ichtyofaunu v MVE Iliaš. Žalovaný uviedol, že pri skúmaní synergických a kumulatívnych vplyvov pôsobenia sústavy MVE na toku Hron vychádzal z Ichtyologického prieskumu, Odborného posudku vplyvu MVE Vlkanová na ichtyofaunu v danej oblasti (H.. J.), z Hodnotenia ekologického stavu povrchových vôd, tokov v SR na základe štruktúry rybích spoločenstiev (H., r. 2008), Výsledky ichtyologického výskumu povrchových tokov Slovenska pre potreby implementácie RVS (H., 2008). Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že v rámci projektovej činnosti je potrebné sa detailne zamerať na návrh efektívneho rybovodu vo vzťahu k aktuálnemu stavu rybích spoločenstiev so zameraním na druhy dominantné a chránené (z hľadiska stavebno-konštrukčného, z hľadiska polohy rybovodu, ako aj jeho správneho zaústenia do miest s najväčším migračným tlakom rýb, ktorý bude v prúdnici vedľa hlavného silného prúdu pod výtokom turbín). Poukázal na to, že z uvedených dokumentov vplýva ekologická únosnosť existencie max. dvoch MVE na 10 km toku, čo umiestnenie MVE Iliaš k ostatným MVE spĺňa. Žalovaný ďalej vychádzal zo Správy o hodnotení strategického dokumentu Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenska do r. 2030, kde boli vyhodnotené kumulatívne a synergické vplyvy plánovaných MVE na tokoch v SR. Žalovaný uviedol v podmienkach napadnutého rozhodnutia opatrenia, ktoré je potrebné zohľadniť v procese konania a povolenia činnosti podľa osobitných predpisov. Poukázal na to, že na elimináciu negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na ichtyofaunu sú v navrhnuté opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, pričom poukázal na obsah konkrétnych kapitol. 10/ Občianske združenie Za dôstojnú Radvaň: S navrhovanou činnosťou nesúhlasil s odôvodnením, že rieka Hron je pre Mesto Banská Bystrica významná ako rekreačná letná trasa (splavovanie Hrona) a jej časté prerušovanie elektrárňami by negatívne zasiahlo rozvoj cestovného ruchu v banskobystrickom regióne. Žalovaný k nesúhlasu uviedol, že na elimináciu negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na ichtyofaunu sú v navrhnuté opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie v konkrétnych kapitolách. 11/ Občianske združenie Hron pre slobodné rieky: Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odcitoval doslovne celý text stanoviska (všeobecné odôvodnenie a pripomienky č. 1-6), ktorého obsah je uvedený v bode 1.5. tohto rozsudku so záverom, že s realizáciou MVE Iliaš nesúhlasí a žiada, aby v zisťovacom konaní bolo rozhodnuté tak, že predmetná navrhovaná činnosť sa bude posudzovať podľa Žalovaný k pripomienke č. 1 uviedol, že transponovanie Rámcovej smernice o vode do národnej legislatívy je povinnosťou MŽP SR, a nie je vecou príslušného orgánu (žalovaného). K ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín vo vzťahu k Smernici Rady 9243 EHS a navrhovanej činnosti sa vyjadrila kompetentná organizácia ochrany prírody a krajiny zriadená MŽP SR - ŠOP SR, Regionálne centrum ochrany prírody vo Zvolene, Správa CHKO Poľana a ktorej opatrenia sú uvedené v podmienkach napadnutého rozhodnutia v požiadavkách, ktoré je potrebné zohľadniť v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Pripomienku č. 2 žalovaný vyhodnotil ako subjektívny názor občianskeho združenia. K pripomienke č. 3 uviedol, že povinnosť vypracovania štúdií nevyplýva zo Napriek tomu navrhovateľ k priložil štúdie a posudky vypracované odborne spôsobilými osobami. Predložený MVE Iliaš spĺňa kritériá uvedené v a zákona a obsahuje všetky náležitosti podľa prílohy č. 9 k zákonu. K pripomienke č. 4 žalovaný uviedol, že k námietke spochybňujúcej účel navrhovanej činnosti a výkonové parametre plánovanej MVE výpočtom výroby elektrickej energie, žalovaný vyžiadal od navrhovateľa doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich zo zaslaných stanovísk k , t.j. na akom základe dospel navrhovateľ k deklarovaným výkonovým parametrom navrhovanej MVE. Žalovaný obdržal detailný exaktný výpočet predpokladanej výroby elektrickej energie na základe meraných prietokov v predmetnej lokalite Iliaš v období rokov 2000-2009, t.j. za 10 ročné obdobie, pričom pri výpočtoch boli použité výkonové parametre existujúcej turbíny a generátora (inštalovaná v EÚ). Na základe uvedených argumentov žalovaný považuje uvedenú pripomienku za irelevantnú. K pripomienke č. 5 žalovaný uviedol, že na elimináciu negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na ichtyofaunu sú v navrhnuté opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie v konkrétnych kapitolách. Pripomienku č. 6 žalovaný vyhodnotil ako nenáležitú a nemajúcu súvis s predmetom posudzovania. 12/ Rieka - združenie na ochranu vodných tokov: Nesúhlasil so výstavby MVE Iliaš na rieke Hron. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odcitoval celý obsah predmetného stanoviska, z ktorého vyplývajú negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie tak, ako sú stručne

uvedené v bode 1.14. tohto rozsudku. v stanovisku žiadalo, aby sa navrhovaná činnosť posudzovala ďalej v zmysle , vrátane posúdenia synergického vplyvu viacerých plánovaných MVE na rieke Hron, ako aj variantného riešenia navrhovanej činnosti. Žalovaný k námietkam uvedeným v stanovisku uviedol, že narušenie biokoridoru je možné zmierniť hlavne vylepšením účinnosti obtokového rybovodu a navrhovanými výsadbami náhradných brehových a sprievodných porastov Hrona. Poukázal na odporúčania ŠOP SR Správa CHKO Poľana, ktorý vo svojom stanovisku odporúčal opatrenia eliminujúce negatívne vplyvy s tým, že uvedené požiadavky sú uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia v požiadavkách, ktoré je potrebné zohľadniť v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Namietané prerušenie kontinuity toku žalovaný považuje za relatívny, rybovod bol navrhnutý na základe stanoviska ŠOP SR a technický koordinovaný so správcom toku, pričom opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti sú uvedené v jednotlivých kapitolách . Rovnako na zabránenie tvory sedimentov a naplavenín v zdrži MVE sú navrhnuté opatrenia v kapitole IV.10. . Vo vzťahu k turizmu a rekreácii sú v navrhnuté opatrenia v kapitole IV.10., pričom prehradenie tokov a prenesenie člnov v rámci vodno-turistickej cesty je bežnou záležitosťou aj v iných krajinách. K zhoršeniu krajinno-ekologického vzhľadu lokality sú navrhnuté opatrenia v . K vplyvom na územie NATURA 2000 sa vyjadrila kompetentná organizácia (ŠOP SR, Správa CHKO Poľana), ktorej opatrenia sú uvedené v požiadavkách uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré je potrebné zohľadniť v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Žalovaný konštatoval, že podľa dostupných informácií sa vybudovaním MVE Šalková a spriechodnením prirodzenej bariéry prostredníctvom rybovodu v dotknutej oblasti toku Hrona zlepšil celkový ekologický stav. Poukázal na to, že realizované resp. plánované MVE na toku Hron nemajú bezprostredný vplyv na zhoršenie bioty toku v lokalite MVE Iliaš. Žalovaný uviedol, že skúmal synergické a kumulatívne pôsobenie sústavy MVE na toku Hron zhodne, ako je uvedené vo vyjadrení k stanovisku Združenie Slatinka Zvolen (bod 4.9. tohto rozsudku). Vo vzťahu k Usmerneniu MŽP SR z 05.09.2012 vo veci stanovenia postupu na zabezpečenie záujmov ochrany prírody a krajiny pri návrhoch malých vodných elektrární žalovaný uviedol, že k chráneným územiam a územiam NATURA sa vyjadrila vo svojich stanoviskách navrhovanej činnosti ŠOP SR, Správa CHKO Poľana dňa 22.01.2014 a 23.07.2013 a dodržanie návrhu jej opatrení je uvedené v Závere napadnutého rozhodnutia v požiadavkách, ktoré je potrebné zohľadniť v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Navrhovateľ činnosti pre vplyvy, ktoré by obmedzili, resp. zabránili migrácii rýb navrhol aj na základe stanoviska ŠOP SR a technicky koordinoval so správcom toku ŠVP š.p. Banská Bystrica rybovod s parametrami, ktoré sú uvedené v príslušnej kapitole . 13/ Klub slovenských turistov Bratislava: S výstavbou MVE Iliaš nesúhlasil. Žalovaný odcitoval celý obsah predmetného stanoviska s tým, že jednotlivé námietky uvedené v stanovisku sú stručne zhrnuté v bode 1.3. tohto rozsudku. Žalovaný k námietkam uviedol, že konal podľa , poukázal na to, že povoľujúci orgán vo svojom stanovisku z 22.01.2014 konštatoval, že MVE je navrhnutá v súlade s Koncepciou využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do r. 2030, kde je lokalita Iliaš uvedená v prílohe č. 2 a v prílohe č. 3 ako strategická, pričom aj Aktualizácia Koncepcie schválená vládou SR v januári 2017 rovnako obsahuje MVE Iliaš v prílohe č. 4. Uvedená Koncepcia bola posudzovaná ako strategický dokument podľa V rámci uvedeného posudzovania sa ku Koncepcii vyjadrili aj dotknuté orgány a odborné organizácie z hľadiska ochrany vôd, ochrany prírody a vplyvu MVE na územie NATURA. V Správe o hodnotení sú vyhodnotené primárne, sekundárne, kumulatívne, synergické, krátkodobé, strednodobé, trvalé, dočasné, pozitívne i negatívne vplyvy navrhovaných umiestnení MVE. Poukázal na ďalšie strategické dokumenty, podľa ktorých kumulatívne vplyvy budú predovšetkým pozitívneho charakteru. Žalovaný vyhodnotil navrhované opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie uvedené v kapitole IV.10. navrhovanej činnosti MVE Iliaš za dostatočné. Navrhovateľ činností pre vplyvy, ktoré by obmedzili a zabránili migrácii rýb navrhol aj na základe stanoviska ŠOP SR a technicky koordinoval so správcom toku SVP š.p. Banská Bystrica rybovod s parametrami uvedenými v . K pripomienke týkajúcej sa negatívnych vplyvov na turizmus a rekreácii žalovaný poukázal na opatrenia uvedené v , kapitola IV.10. K pripomienke č. 5 žalovaný uviedol, že k realizácii navrhovanej činnosti sa vyjadrila kompetentná odborná organizácia - správca toku Hron, z ktorého vyjadrenia vyplýva, že navrhovaná stavba nemá vplyv na ochranu intravilánu pred povodňami. K pripomienke č. 6 žalovaný uviedol, že 09.01.2014 zaslal rezortnému orgánu, dotknutým orgánom, povoľujúcim orgánom a dotknutej obci na zaujatie stanoviska, následne zverejnil na webovom sídle ministerstva oznámením o základných údajoch o navrhovanej činnosti, prepracovaný a doplnený bol verejnosti dostupný v súlade s a mali možnosť sa k nemu vyjadriť v zákonom stanovených lehotách, ktoré žalovaný nemôže predlžovať, keďže sú určené zákonom. K

pripomienke č. 7 žalovaný uviedol, že narušenie biokoridoru je podľa stanoviska ŠOP SR Správa CHKO Poľana ako kompetentnej organizácie považované len za lokálne narušenie a možno to zmierniť hlavne vylepšením účinnosti obtokového rybovodu a navrhnutými výsadbami náhradných brehových a sprievodných porastov Hrona. Požiadavka ŠOP SR Správa CHKO Poľana je uvedená v podmienkach napadnutého rozhodnutia v požiadavkách, ktoré je potrebné zohľadniť v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. 14/ Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (štátna správa ochrany prírody a krajiny), Štátny dráhový úrad Košice: V zákonnej lehote písomné stanovisko žalovanému nedoručili, a preto sa podľa považujú za súhlasné stanoviská.

5. Žalovaný následne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v časti označenej ako „Záver" uviedol, že v rámci zisťovacieho konania a ďalšieho konania na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13.10.2017 (č.k. -233) posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania . Žalovaný primerane použil kritériá uvedené v prílohe č. 10 Navrhovateľ na výzvu žalovaného doručil doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok vyplývajúcich zo stanoviska Občianskeho združenia Hron. Ďalej konštatoval, že sa zaoberal so všetkými stanoviskami, pripomienkami a požiadavkami vyplývajúcimi z doručených pripomienok tak, ako je uvedené v odôvodnení rozhodnutia. Konštatoval, že navrhovaná činnosť sa umiestňuje v území s prvým stupňom ochrany podľa o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), nebude zasahovať do žiadneho chráneného územia a lokalít zaradených do zoznamu Raamsarského dohovoru o mokradiach, ani do žiadnej lokality tvoriacej sústavu chránených území NATURA 2000. Navrhovaná činnosť podľa žalovaného spĺňa požiadavky a podmienky, ktoré sú ustanovené príslušnými platnými predpismi. Žalovaný konštatoval, že v prípade dodržania a realizovania všetkých opatrení, realizácia činnosti nebude mať negatívny vplyv na podzemnú a povrchovú vodu a nebude mať vplyv na verejné zdravie. Uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal zo stanovísk doručených k navrhovanej činnosti podľa (stanoviská dotknutých orgánov, dotknutej obce, povoľujúcich orgánov, odborných organizácií a dotknutej verejnosti). Orgány verejnej správy, povoľujúce orgány a odborné organizácie sa v stanoviskách vyjadrili, že vplyvy navrhovanej činnosti nepožadujú ďalej posudzovať, čo žalovaný zohľadnil týmto rozhodnutím. Posudzovanie navrhovaného podľa Zákona o posudzovaní vplyvov žiadala len dotknutá verejnosť. Žalovaný uzavrel, že na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania dospel k záveru, že navrhovanou činnosťou sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok významné zhoršenie životného prostredia a zdravia obyvateľov v riešenom území oproti súčasnému stavu a aby bolo potrebné ich podrobnejšie analyzovať a spracovať Správu o hodnotení. V rámci zisťovacieho konania žalovaný nezistil žiadne skutočnosti, ktoré môžu byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Konštatoval, že navrhovanú činnosť je tak možné za predpokladu splnenia odporúčaní, ktoré vyplynuli z doručených stanovísk a dodržania opatrení na zmiernenie nepriaznivých vplyvov činnosti a plného rešpektovania všetkých zákonom stanovených požiadaviek odporučiť na realizáciu. Žalovaný napokon konštatoval, že v prípade, ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie, ako sa uvádza v , je ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

Žaloba

6. Žalobcovia sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a žiadali, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil v celom rozsahu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne žiadali náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Tvrdili, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že je zmätočné a nedostatočne odôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil, postupoval v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a skutkový stav,

ktorý vzal za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu a v postupe žalovaného sa nachádzajú vady (podstatné porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy), podľa názoru žalobcov mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. S poukazom na , 3 a 4 a , SR uviedli, že vychádzajúc z uvedených článkov SR, účelu Zákona o posudzovaní vplyvov a stanovísk doručených k , je navrhovanú činnosť MVE Iliaš nutné posudzovať podľa , pretože pri navrhovanej činnosti, ktorej podstatou je výstavba MVE, je daný predpoklad, že bude mať priamy aj nepriamy vplyv na životné prostredie, vrátane vplyvu na zdravie, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, vodnú turistiku, rybolov a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi. Uvedenej nutnosti posudzovať navrhovanú činnosť podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nasvedčuje podľa žalobcov aj skutočnosť, že zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2017 zakotvil povinné posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti, ak ide o priemyselné zariadenia na výrobu elektriny z vodnej energie (hydroelektrárne) s výkonom od 0,1 MW (príloha č. 8, kapitola č. 2, položka č. 2). Z uvedeného podľa žalobcov vyplýva, že malé vodné elektrárne sú zariadeniami, ktoré majú vplyv na životné prostredie. Žalobcovia potom, ako stručne opísali priebeh doterajšieho administratívneho konania, konkretizovali dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nasledovne: 1/ Žalobcovia namietali, že žalovaný nerešpektoval právny názor Krajského súdu Banská Bystrica vyslovený v zrušujúcom rozsudku sp. zn. zo dňa 13.10.2017, t.j. postupoval v rozpore s ust. (ďalej len „"), pričom konkretizovali jednotlivé dôvody uvedené v cit. rozsudku:

- prvé rozhodnutie žalovaného nenapĺňalo minimálne kritériá odôvodnenia orgánu verejnej správy,

- žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s námietkami žalobcov na vypracovanie variantného riešenia ,

- prvé rozhodnutie žalovaného bolo nepreskúmateľné, nakoľko nebolo zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s niektorými stanoviskami k (napr. stanovisko Mesta Banská Bystrica) a žalovaný sa nijako nevysporiadal s namietaným nesúladom predmetného s územným plánom Mesta Banská Bystrica,

- žalovaný sa nevysporiadal dostatočným spôsobom s negatívnymi stanoviskami, resp. s niektorými sa vysporiadal len všeobecne formálne, čiastočne, účelovo a v rozpore s argumentáciou uvedenou v stanovisku,

- žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s námietkou týkajúcou sa absencie posudzovania synergického vplyvu viacerých MVE na životné prostredie, keď túto požiadavku považoval za splnenú v procese schvaľovania Koncepcie HEP,

- žalovaný namietané negatívne vplyvy na životné prostredie nevyhodnotil z hľadiska kritérií stanovených v Zákone o posudzovaní vplyvov a tiež neuviedol správnu úvahu, ako ust. § 29 ods. 4 a 5 cit. zákona v spojení s kritériami stanovenými pre zisťovacie konanie uvedenými v prílohe č. 10 aplikoval. Žalobcovia namietali, že napadnuté rozhodnutie žalovaného z 21.05.2018 opätovne nenapĺňa minimálne kritériá odôvodnenia orgánu verejnej správy, s námietkami žalobcov na vypracovanie variantného riešenia sa žalovaný vysporiadal v dvoch vetách (str. 12 rozhodnutia žalovaného), pričom toto vysporiadanie podľa žalobcov je absolútne nedostačujúce a odporuje zákonu, s námietkami žalobcov, ako aj so stanoviskami doručenými k sa žalovaný v zásade nevysporiadal vôbec alebo opäť sa vysporiadal nedostatočne - vo väčšine len bez ďalšieho odkazuje na alebo na stanovisko niektorého dotknutého orgánu k , s namietaným nesúladom predmetného s Územným plánom Mesta Banská Bystrica sa žalovaný vysporiadal nedostatočne a v rozpore so zákonom, s námietkou týkajúcou sa absencie posudzovania synergického vplyvu viacerých MVE na životné prostredie sa žalovaný opäť vysporiadal nedostatočne, namietané negatívne vplyvy na životné prostredie žalovaný opäť nevyhodnotil z hľadiska kritérií stanovených v Zákone o posudzovaní vplyvov a tiež neuviedol správnu úvahu, ako ust. a cit. zákona v spojení s kritériami stanovenými pre zisťovacie konanie uvedenými v prílohe č. 10, aplikoval. 2/ Žalobcovia namietali, že žalovaný pri vydaní rozhodnutia postupoval v rozpore s Zákona o posudzovaní vplyvov, podľa ktorého „Zisťovacie konania začaté pred 01.01.2015 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.12.2014". bol žalovanému doručený 07.01.2014, t.j. žalovaný bol pri vydaní rozhodnutia povinný postupovať podľa úpravy účinnej do 31.12.2014. Táto úprava neumožňuje, aby žalovaný v rámci výroku rozhodnutia zo zisťovacieho konania určil podmienky rozhodnutia a postupoval v režime o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „"). Žalobcovia argumentovali, že podmienky rozhodnutia bolo podľa úpravy účinnej do 31.12.2014 možné určiť len v rámci Záverečného stanoviska ( ), t.j. vo výrokovej časti rozhodnutia zo zisťovacieho konania je možné uviesť podmienky,

ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie, až od novely Zákona o posudzovaní vplyvov, ktorá nadobudla účinnosť 15.06.2017. Skutočnosť, že žalovaný pri vydaní rozhodnutia postupoval podľa znenia zákona účinného od 15.06.2017, podľa žalobcov vyplýva aj z podmienky rozhodnutia č. 4, v ktorej žalovaný uviedol: „Stavebník v ďalšom konaní zabezpečí súlad ním predkladaného návrhu na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo o jej zmene podľa Zákona o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými podľa Zákona o posudzovaní vplyvov a ich podmienkami". Nakoľko ust. v znení účinnom do 31.12.2014 stanovovalo, že „pri rozhodovaní o povolení navrhovanej činnosti sa musí prihliadať na obsah záverečného stanoviska k činnosti podľa " je zrejmé, že žalovaný postupoval podľa v súčasnosti účinného ust. zákona, t.j. znenia neúčinného v čase začatia zisťovacieho konania. Z týchto dôvodov žalobcovia považovali rozhodnutie žalovaného za zmätočné a teda nepreskúmateľné. 3/ Žalobcovia namietali, že výrok rozhodnutia žalovaného je zmätočný a zavádzajúci z dôvodu, že znenie Zákona o posudzovaní vplyvov, podľa ktorého bol žalovaný (v súlade s ) povinný postupovať, neumožňoval žalovanému, aby určil podmienky rozhodnutia, pričom poukázal na SR, v zmysle ktorého štátny orgán môže konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zmätočným a nezrozumiteľným dojmom pôsobí aj podmienka rozhodnutia č. 4, ktorá (za použitia znenia Zákona o posudzovaní vplyvov úč. do 31.12.2014, ktoré je vzhľadom na potrebné použiť) znamená, že stavebník má zabezpečiť súlad ním predkladaného návrhu na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti s obsahom Záverečného stanoviska, ktoré v danom prípade nebolo vydané. Zmätočne a zavádzajúco pôsobí podľa žalobcu aj podmienka rozhodnutia č. 1, ktorá stanovuje povinnosť „navrhovanú činnosť zosúladiť s platným územným plánom ÚPN Banská Bystrica". Táto podmienka nezodpovedá skutkovému stavu v čase vydania rozhodnutia žalovaného, nakoľko v rámci platného územného plánu ÚPN Banská Bystrica sa s umiestnením navrhovanej činnosti neráta. Žalobcovia argumentovali, že žalovaný nedôsledne aplikoval zákona, napriek tomu, že vo výroku rozhodnutia uvádza, že podľa tohto ustanovenia postupoval) a pri rozhodovaní nevychádzal zo skutkového stavu platného v čase vydania rozhodnutia, výrok rozhodnutia žalovaného trpí takými zásadnými materiálnymi vadami, ktoré spôsobujú jeho nezákonnosť. 4/ Žalobcovia namietali, že žalovaný do výroku rozhodnutia v rozpore so znením zákona uviedol 31 podmienok - požiadaviek, ktoré považuje za potrebné zohľadniť v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Výrok rozhodnutia, ktorý na jednej strane určuje, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov a na druhej strane v rozpore s Zákona o posudzovaní vplyvov stanovuje 31 podmienok, je aj v rozpore s účelom Zákona o posudzovaní vplyvov ( cit. zákona). Žalobcovia argumentovali, že stanovené podmienky rozhodnutia sú požiadavkami, ktoré vyplynuli zo stanovísk doručených k a z opatrení navrhnutých v . Ak sa žalovaný nebol schopný s požiadavkami uvedenými v stanoviskách dostatočným spôsobom vysporiadať v rámci odôvodnenia rozhodnutia v súlade s , nepovažoval opatrenia uvedené v za dostatočné pre včasné a účinné zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia, bol podľa žalobcov vzhľadom na účel Zákona o posudzovaní vplyvov povinný rozhodnúť tak, že navrhovaná činnosť sa bude posudzovať podľa tohto zákona. Podmienky stanovené v rozpore so zákonom nemôžu navrhovateľa , resp. stavebníka zaväzovať aj vzhľadom na znenie SR. Ak žalovaný považoval za potrebné do rozhodnutia zakotviť podmienky, mal podľa žalobcov vydať rozhodnutie, v zmysle ktorého sa vyžaduje posudzovanie navrhovanej činnosti podľa Zákona o posudzovaní vplyvov a v tom prípade by podmienky rozhodnutia v súlade so zákonom mohol zakotviť do výroku Záverečného stanoviska vydaného podľa cit. zákona. 5/ Žalobcovia namietali, že žalovaný postupoval v rozpore s a a aj v dôsledku toho bolo zistenie skutkového stavu nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Poukázali pritom na znenie a cit. zákona s tým, že kritériá pre zisťovacie konanie sú uvedené v prílohe č. 10. Žalovaný v závere (str. 33 rozhodnutia) síce uvádza, že „posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územnoplánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania . Príslušný orgán v rámci zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie primerane použil kritériá, uvedené v prílohe č. 10 Zákona o posudzovaní vplyvov...", avšak

- z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, akým spôsobom prihliadal na povahu a rozsah navrhovanej činnosti; v súlade s kritériami pre zisťovacie konanie (príloha č. 10 k zákonu) bol žalovaný povinný prihliadnuť napr. na údaje o výstupoch, najmä znečistenie ovzdušia, tvorbu odpadov, odpadové vody, iné odpady, hluk, vibrácie, žiarenie, teplo, zápach a iné očakávané vplyvy, na pravdepodobnosť účinkov na zdravie obyvateľstva, na ovplyvňovanie pohody života, na riziko nehôd s prihliadnutím najmä na použité

látky a technológie, ako aj ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti. Žalovaný však tieto kritériá v odôvodnení rozhodnutia ani nespomenul, a preto podľa žalobcov na tieto kritériá nielen neprihliadal, ale navrhovanú činnosť z pohľadu týchto kritérií vôbec neposudzoval.

- k miestu vykonávania navrhovanej činnosti žalovaný uviedol len to, že: „navrhovaná činnosť sa umiestňuje v území s I. stupňom ochrany podľa o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, nebude zasahovať do žiadneho chráneného územia a lokalít do zoznamu Ramsarského dohovoru o mokradiach, ani do žiadnej lokality tvoriacej sústavu chránených území NATURA" (str. 33 rozhodnutia). Žalobcovia namietali, že takéto posúdenia miesta vykonávania navrhovanej činnosti je zavádzajúce a nedostatočné a to aj vzhľadom na znenie stanovísk dotknutých orgánov (napr. stanovisko Štátnej ochrany prírody SR z 21.05.2013) a zainteresovanej verejnosti (napr. žalobcu v 1. rade, žalobcu v 2. rade). V týchto stanoviskách sa uvádza, že rieka Hron je zaradená medzi najvýznamnejšie nadregionálne biokoridory Slovenska a navrhovaná výstavba MVE Iliaš bude mať významný vplyv na územie NATURA 2000, nakoľko dôjde k obmedzeniu migrácie rýb. V tejto súvislosti bol žalovaný upozornený na Usmernenie MŽP SR č. 7489/2012-2.2 z 05.09.2012, v ktorom sa uvádza: „Ak navrhovaná výstavba zasahuje alebo môže mať významný vplyv na územie patriace do navrhovaného chráneného vtáčieho územia, chráneného vtáčieho územia alebo územia európskeho významu (ďalej len „územie NATURA 2000"), mala by byť predmetom posudzovania vplyvov podľa o posudzovaní vplyvov... aj v prípade, že podľa tohto zákona nepodlieha povinnému hodnoteniu ani zisťovaciemu konaniu. Pojem významný vplyv na územie NATURA 2000 je v tomto prípade potrebné chápať najmä v súvislosti s funkciou vodných tokov ako migračným prepojením dôležitým pre životný cyklus vodných organizmov (najmä rýb) alebo potrebou zachovania funkčného prepojenia medzi populáciami výberových druhov vodných organizmov, ktoré sú predmetom ochrany v území NATURA 2000". Žalovaný uvedené usmernenie ministerstva vôbec nebral do úvahy a ani sa s ním nevysporiadal.

- v súlade s kritériami pre zisťovacie konanie (príloha č. 10 k zákonu) bol žalovaný pri mieste vykonávania navrhovanej činnosti povinný prihliadať aj na „súčasný stav využitia územia, súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, relatívny dostatok, kvalitu a regeneračné schopnosti prírodných zdrojov v dotknutej oblasti, únosnosť prírodného prostredia, najmä ak ide o tieto oblasti: ...pobrežné oblasti (riek, jazier, nádrží)..., oblasti významné z hľadiska výskytu, ochrany a zachovania vzácnych druhov fauny a flóry (napr. chránené druhy a ich biotopy), oblasti, v ktorých už bola vyčerpaná únosnosť prírodného prostredia".

- so súčasným stavom územia sa žalovaný nevysporiadal vôbec, poukazuje len na stav, ktorý bol v čase podania aj to v minimálnom rozsahu, žalovaný bol podľa žalobcov povinný vychádzať zo súčasného stavu, resp. zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia.

- k súladu, resp. nesúladu územnoplánovacej dokumentácie na str. 7-8 uviedol, že: „Navrhovaná činnosť je posudzovaná z hľadiska environmentálnej citlivosti konkrétnej lokality, oblasti bez ohľadu na platný územný plán" a nakoľko Mesto Banská Bystrica vznieslo požiadavku zosúladenia navrhovanej činnosti s platným územným plánom Mesta Banská Bystrica, žalovaný v podmienke rozhodnutia č. 1 v rozpore so zákonom stanovil povinnosť „navrhovanú činnosť zosúladiť s platným územným plánom ÚPN Banská Bystrica". Z uvedeného je podľa žalobcov zrejmé, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, nakoľko súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou je jedným z kritérií, ktoré bol žalovaný pri rozhodovaní povinný posudzovať a zohľadniť. V súčasnosti sa MVE Iliaš v platnom územnom pláne Mesta Banská Bystrica nenachádza, MVE Iliaš nie je v zhode ani s Územným plánom VÚC Banskobystrického kraja, pričom s uvedenou skutočnosťou sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný ohľadne súladu s územnoplánovacou dokumentáciou nedostatočne zistil skutkový stav.

- s relatívnym dostatkom, kvalitou a regeneračnými schopnosťami prírodných zdrojov v dotknutej oblasti sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal.

- s únosnosťou územia sa žalovaný zaoberal len v rámci „vysporiadania sa" so stanoviskami zainteresovanej verejnosti, pričom uviedol, že pri skúmaní synergických a kumulatívnych vplyvov pôsobenia sústavy MVE na toku Hron vychádzal z dokumentov Ichtyologický prieskum a Odborný posudok vplyvu MVE Vlkanová na ichtyofaunu v danej oblasti (H.. J., 2011), Hodnotenie ekologického stavu povrchových vôd tokov v SR na základe štruktúry rybných spoločenstiev (H., 2008), Výsledky ichtyologického výskumu povrchových tokov Slovenska pre potreby implementácie RVS (H., 2008). V uvedených dokumentoch sa uvádza, že ešte ekologicky únosná je existencia max. dvoch MVE na 10 km toku, čo MVE Iliaš ku MVE Šalková, MVE Zvolen a MVE Hronská Dúbrava, spĺňa. Rovnako aj k plánovanej MVE Vlkanová. Ďalej vychádzal zo Správy o hodnotení strategického dokumentu Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do r. 2030, kde boli vyhodnotené kumulatívne

a synergické vplyvy plánovaných MVE na tokoch SR. Žalobcovia tvrdia, že takéto vysporiadanie sa s únosnosťou zaťaženia územia, ktorá je podľa názoru žalobcov už vyčerpaná, je nanajvýš pochybné a nedostatočné, žalovaný vychádza z posudkov, ktoré sú 10 a 7 rokov staré a nezodpovedajú súčasným podmienkam. Pokiaľ by sa aj vychádzalo z uvedených dokumentov, tak vzdialenosť medzi MVE Šalková (ktorá je už postavená), MVE Vlkanová (ktorá má právoplatné územné rozhodnutie) a MVE Iliaš predstavuje len cca 12,5 km, z čoho vyplýva, že ani v zmysle uvedených dokumentov nie je ekologicky únosné, aby boli 3 MVE na 12,5 km, keď únosnosť 2 MVE na 10 km je maximálna. K odkazu na Koncepciu využitia HEP do r. 2030, ako aj Aktualizovaná Koncepcia využitia HEP do r. 2030 žalobcovia poukázali na to, že vykonanie dôsledného posudzovania vplyvov na životné prostredie predpokladá. Žalobcovia poukázali aj na Usmernenie MŽ SR, ktoré tvorí prílohu č. 1 ku Koncepcii využitia HEP a prílohu č. 8 k AKHEP. Žalobcovia namietali, že je nelogické, že žalovaný svoje rozhodnutie neposudzovať navrhovanú činnosť opiera práve o Koncepciu využitia HEP. Zároveň namietali, že pokiaľ sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia na niektorých miestach odvoláva na Koncepciu využitia HEP a na iných miestach na Aktualizovanú koncepciu HEP, t.j. na jednej strane na dokument platný do r. 2017 a na druhej strane na jeho aktualizované znenie platné od r. 2017, rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné, nakoľko nie je zrejmé, či žalovaný vychádzal zo skutkového stavu existujúceho v čase podania , alebo zo skutkového stavu v čase rozhodovania. Ďalej namietali, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov žalovaný nespomenul.

- žalobcovia ďalej namietali, že z pohľadu významu očakávaných vplyvov žalovaný v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol: „v prípade dodržania a realizovania všetkých opatrení možno konštatovať, že realizácia činnosti nebude mať negatívny vplyv na podzemnú a povrchovú vodu a nebude mať vplyv na verejné zdravie. Na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania príslušný orgán dospel k záveru, že navrhovanou činnosťou sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok významné zhoršenie životného prostredia a zdravia obyvateľov v riešenom území oproti súčasnému stavu a aby bolo potrebné ich podrobnejšie analyzovať a spracovať správu o hodnotení", avšak tieto konštatovania žalovaný v odôvodnení rozhodnutia bližšie nevysvetlil a nie je preto pre žalobcov zrejmá ani úvaha, na základe ktorej k tomuto záveru žalovaný dospel. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé ani to, ktoré vplyvy žalovaný považuje za negatívne, nakoľko tieto vplyvy žalovaný v rozpore s nielen nevyhodnotil, ale ani neopísal. Žalobcovia ďalej namietali, že podľa prílohy č. 10 k zákonu sa žalovaný bol povinný vysporiadať s významom očakávaných vplyvov vo vzťahu k povahe a rozsahu navrhovanej činnosti a miesto vykonávania navrhovanej činnosti s prihliadnutím najmä na „pravdepodobnosť vplyvu; rozsahu vplyvu (napr. veľkosť dotknutej geografickej oblasti a veľkosť dotknutej populácie); pravdepodobnosť vplyvu presahujúceho štátne hranice; veľkosť a komplexnosť vplyvu; trvanie, frekvenciu a vratnosť vplyvu". Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuviedol a nerozobral ani jedno z uvedených kritérií, na ktoré bol pri posudzovaní významu očakávaných vplyvov povinný prihliadať. Nevysporiadal sa so skutočnosťou, že v dôsledku realizácie navrhovanej činnosti dôjde k zmene charakteru vodného prostredia z prúdivého na takmer stojaté. Táto skutočnosť bola v stanoviskách k označovaná za jeden z najväčších negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti, nakoľko bude mať dopad na jednotlivé druhy vodných organizmov, vytvoria sa nevyhovujúce podmienky pre život a samoreprodukciu pôvodných rýb, dôjde k ohrozeniu populácií ohrozených druhov a druhov európskeho významu, bude dochádzať k zvýšenej sedimentácii hlinitých a hlinito-piesočnatých častí, ktorá spôsobí zánik neresníc a zánik potravových zdrojov pre prúdomilné ryby, čím dôjde nielen k zníženiu hodnoty rybárskeho revíru, ale najmä k zásadnej zmene vodného ekosystému. Žalovaný k uvedenému negatívnemu vplyvu pri „vysporiadaní" sa so stanoviskami zainteresovanej verejnosti len bez ďalšieho poukázal na , konkrétne kapitolu IV.10. Žalovaný podľa žalobcov bol povinný posudzovať a nie sa naň v odôvodnení rozhodnutia odvolávať. 6/ Žalobcovia namietali, že žalovaný pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona, neprihliadol na stanovisko rezortného orgánu. Tvrdenie žalovaného, že „orgány verejnej správy, povoľujúce orgány a odborné organizácie sa v stanoviskách vyjadrili, že vplyvy navrhovanej činnosti nepožadujú ďalej posudzovať" a že „posudzovanie navrhovaného podľa Zákona o posudzovaní vplyvov žiadala len dotknutá verejnosť" je zavádzajúce a nepravdivé a je v rozpore s obsahom spisu. V stanovisku Mesta Banská Bystrica č. sa vyjadrenie, že navrhovanú činnosť nepožaduje ďalej posudzovať, nenachádza. Rovnako tomu tak je v stanovisku Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č.j. 5504-C340/SŽDD zo 07.02.2014, ktoré stanovisko navyše v rozhodnutí žalovaného nie je ani spomenuté. Rovnako v stanovisku Regionálneho úradu verejného zdravotníctva z 15.01.2014 sa uvádza, že „navrhujeme posudzovanie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ukončiť posudzovaným ". V stanovisku

Štátnej ochrany prírody SR z 21.05.2013, na ktoré sa odvoláva stanovisko Štátnej ochrany prírody SR z 22.01.2014, je uvedené, že „ŠOP SR neodporúča budovať na rieke Hron medzi Zvolenom a Banskou Bystricou ďalšie MVE, t.j. aj MVE Iliaš a z tohto dôvodu ani neodporúča pokračovať v hodnotení vplyvov v zmysle Zákona o posudzovaní vplyvov." Žalovaný bol podľa žalobcov povinný vyjadrenie ŠOP SR, že „neodporúča pokračovať v hodnotení vplyvov" brať v súlade s obsahom celého stanoviska. V takom prípade by musel dospieť k záveru, že ŠOP SR v navrhovanej činnosti MVE Iliaš vidí z hľadiska ochrany prírody a krajiny také množstvo negatívnych vplyvov, že výslovne požaduje realizáciu nulového variantu. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že pri rozhodovaní, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona, žalovaný bral do úvahy len stanoviská dotknutých orgánov, pričom podľa zákon nerozlišuje medzi tým, či posudzovanie navrhovanej činnosti v stanoviskách požaduje orgán verejnej správy, povoľujúci orgánu, odborná organizácia alebo dotknutá verejnosť. 7/ Žalobcovia namietali, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je nielen v rozpore s a , ale nenapĺňa ani základné minimálne kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nedáva odpoveď ani na tú najrelevantnejšiu otázku, a to ani akým spôsobom žalovaný dospel k záveru, že „navrhovanou činnosťou sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok významné zhoršenie životného prostredia a zdravia obyvateľov v riešenom území oproti súčasnému stavu...". Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako žalovaný aplikoval právne predpisy na daný zistený skutkový stav, na základe akých podkladov rozhodol, nie je ani zrejmé, aké podklady tvoria obsah administratívneho spisu. Žalovaný sa nevysporiadal dostatočným spôsobom ani so stanoviskami dotknutých orgánov, dotknutej obce a zainteresovanej verejnosti, ktoré v odôvodnení rozhodnutia uviedol. Žalobcovia konkretizovali, že žalovaný sa nevysporiadal, resp. absolútne nedostatočne sa vysporiadal (napr. len s odkazom na , ktorý mal sám posudzovať) s pripomienkami:

- že definovaný účel výstavby MVE Iliaš je účelový a nepravdivý,

- že výstavby MVE Iliaš nie je v súlade s Územným plánom VÚC BBSK,

- že sa zhorší krajinno-ekologický vzhľad tejto lokality a vodná elektráreň bude rušivo pôsobiť na vzhľad tohto územia,

- že plánovaná hať MVE Iliaš má stáť len niekoľko 100 m nad končiacim vzdutím MVE Vlkanová,

- že dôjde k narušeniu kontinuity toku a obmedzeniu protiprúdovej a poprúdovej migrácie rýb,

- že v dôsledku realizácie navrhovanej činnosti dôjde k ohrozeniu populácie ohrozených druhov a druhov európskeho významu,

- že zmena charakteru vodného prostredia z prúdivého na takmer stojate spôsobí zmenu druhového zloženia vodných organizmov,

- že návrh MVE Iliaš nespĺňa podmienky podľa prílohy č. 1 Koncepcie, nakoľko nezohľadňuje praktickú nepriechodnosť rybovodov a tým ignoruje negatívny kumulatívny efekt MVE,

- že bude dochádzať k zvýšenej sedimentácii hlinitých a hlinito-piesočnatých častí,

- že funkčnosť rybovodu je neoverená,

- že vodné živočíchy budú pravidelne vyplachované s bahnom pod hať, ktorú už proti toku neprekonajú,

- že dôjde k zhoršeniu kvality vody, čo je v rozpore s Rámcovou smernicou o vode,

- že prieskumy, na ktoré v jeho riešitelia poukazujú, sú staršieho dáta, a teda ich nemožno považovať za biologický výskum s relevantnou výpovednou hodnotou,

- že kompenzácia typu: „Zdrž nad MVE dlhá 1,74 km a hlboká 4 m môže pritiahnuť tzv. „rybníkových rybárov", ktorý uprednostňujú pohodlnejšiu rybačku a väčšie druhy rýb, je protizákonná nielen z hľadiska rybárskej legislatívy, ale aj z hľadiska Zákona o ochrane prírody",

- že v Usmernení MŽP SR z 05.09.2012 vo veci stanovenia postupu na zabezpečenie záujmov ochrany prírody a krajiny pri návrhoch malých vodných elektrární sa uvádza, že ak navrhovaná výstavba MVE môže mať významný vplyv na územie NATURA 2000, mala by byť predmetom posudzovania podľa Zákona o posudzovaní vplyvov aj v prípade, že podľa tohto zákona nepodlieha povinnému hodnoteniu, ani zisťovaciemu konaniu,

- že je potrebné posúdiť vplyv tejto stavby na strategický dokument „Stratégia rozvoja cestovného ruchu do r. 2020",

- že neposkytuje dostatočné podklady, informácie a údaje na to, aby bolo možné povoliť realizáciu navrhovanej činnosti,

- že predložený nespĺňa ciele uvedené v časti zvýšenia podielu obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny v SR, nakoľko je reálny prínos pre energetickú sústavu SR zanedbateľný a v krátkom čase jeho negatívne vplyvy výrazne prevážia,

- že v dôsledku postavenia hate MVE dôjde k zhoršeniu protipovodňovej situácie, zhoršeniu priechodnosti toku pri prechode ľadových povodní a povodňových vĺn v budúcnosti môže spôsobovať rizikové situácie,

- že v čase možnosti pripomienkovania návrhu nebol MVE zverejnený, na portáli http:// eia.enviropotal.sk bol zverejnený len starý , ku ktorému bolo zisťovacie konanie zastavené v r. 2013. V dôsledku uvedeného boli porušené práva zainteresovanej verejnosti,

- s pripomienkou, že prípadná realizácia MVE Iliaš bude v rozpore so Smernicou 2000/60/ES Európskeho parlamentu a rady z 23.10.2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Smernica o vodách). Žalobcovia ďalej namietali, že s inými pripomienkami sa žalovaný vysporiadal neprijateľným spôsobom:

- s pripomienkou, že rieka Hron je pre mesto Banská Bystrica významná ako rekreačná trasa a jej časté prerušovanie elektrárňami by negatívne zasiahlo rozvoj cestovného ruchu, sa žalovaný vysporiadal tak, že poukázal na kapitolu IV.10 .

- s pripomienkou, že dôjde k trvalému zníženiu hodnoty rybárskeho revíru a zhorší sa jeho rybárske obhospodarovanie, sa žalovaný vysporiadal odkazom na kapitolu IV.10 .

- s pripomienkou nedostatočného posúdenia kumulatívneho vplyvu pôsobenia sústavy MVE (MVE Šalková, MVE Iliaš a MVE Vlkanová) na toku Hron resp. vyčerpanej únosnosti územia sa žalovaný vysporiadal tak, že poukázal na dokumenty staré 7 a 10 rokov a uviedol, že ekologicky únosná je ešte existencia max. 2 MVE na 10 km toku. Keďže v danom prípade majú existovať 3 MVE na 12,5 km toku, žalobcovia namietali, že zdôvodnenie žalovaného odporuje logike. 8/ Žalobcovia namietali, že žalovaný v rámci zisťovacieho konania v rozpore s nezaslal všetkým dotknutým orgánom a táto vada konania (podstatné porušenie ustanovení o konaní) spôsobila nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Žalobcovia poukázali na ust. , v zmysle ktorého „dotknutý orgán je orgán verejnej správy, ktorého záväzný posudok, súhlas, stanovisko alebo vyjadrenie vydávané podľa osobitných predpisov, podmieňujú povolenie navrhovanej činnosti alebo ktorého vyjadrenie sa vyžaduje pred prijatím alebo schválením strategického dokumentu". Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že na zaujatie stanoviska podľa Zákona o posudzovaní vplyvov zaslal len niektorým orgánom (žalobcami vymenovaným v žalobe), avšak okrem uvedených dotknutých orgánov bol žalovaný povinný zaslať aj Krajskému pamiatkovému úradu Banská Bystrica ( Zákona o ochrane pamiatkového fondu); skutočnosť, že Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica mal byť dotknutým orgánom, vyplýva aj z toho, že spoločnosť Rutland a.s. tento orgán žiadala o vydanie záväzného stanoviska pre účely územného konania, ktoré záväzné stanovisko bolo priložené k , ďalej Okresnému riaditeľstvu hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici ( o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov), pričom podľa , a vyhl. č. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov, orgán štátneho požiarneho dozoru po posúdení dokumentácie stavieb vyhotovuje písomné stanovisko v územnom konaní aj v stavebnom konaní, Dopravnému úradu ( o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2013 do 31.03.2014). Žalobcovia poukázali aj na to, že v porovnaní s prvým zisťovacím konaním (ktoré bolo zastavené listom žalovaného z 02.12.2013) už medzi dotknutými orgánmi nie sú tie orgány, ktoré k predchádzajúcemu dali negatívne stanovisko (napr. MŽP SR, sekcia environmentálneho hodnotenia a riadenia, ktorý v stanovisku z 25.09.2013 uviedol, že na základe zistených skutočností a ich závažnosť odporúča pokračovať v procese posudzovania navrhovanej činnosti MVE Iliaš). Žalovaný sa s uvedenou skutočnosťou v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal. 9/ Žalobcovia namietali, že je v rozpore s , nakoľko neobsahuje dve variantné riešenia. Uvedená skutočnosť bola namietaná v zisťovacom konaní zainteresovanou verejnosťou, žalovaný sa však s touto námietkou vysporiadal len tak, že „upustil od požiadavky variantného riešenia listom č. 07/2013/683/FM zo dňa 07.03.2013. Keďže navrhovaná činnosť je identická, čo sa týka technického a technologického riešenia predloženého príslušnému úradu dňa 07.03.2013 (zastavené konanie dňa 02.12.2013 na návrh navrhovateľa) a umiestnenie navrhovanej činnosti je určené aj v zmysle schválenej Aktualizácie Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do r. 2030, príslušný orgán konal tak, ako je uvedené v liste Obvodného úradu životného prostredia Banská Bystrica č. 07/2013/683/FM zo dňa 07.02.2013". Žalobcovia tvrdili, že takéto vysporiadanie sa s touto zásadnou otázkou je nedostatočné, odporuje Zákonu o posudzovaní vplyvov a zakladá sa na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Z ust. a cit. zákona vyplýva, že upustenie od variantného riešenia sa týka konkrétneho , t.j. nemožno sa naň odvolávať v zisťovacom konaní začatom na základe iného . Skutočnosť, že v navrhovaná činnosť

je v niektorých oblastiach rovnaká, ako navrhovaná činnosť v inom , je podľa žalobcov v danom prípade irelevantná. Navyše nie je pravdou, že umiestnenie navrhovanej činnosti je určené v zmysle schválenej Aktualizácie koncepcie využitia HEP vodných tokov SR do r. 2030, pretože v je navrhovaná činnosť umiestnená v rkm 172,66 a v prílohe č. 3 Koncepcie využitia HEP vodných tokov SR je navrhované umiestniť MVE Iliaš v rkm 172,300. 10/ Žalobcovia napokon v žalobe namietali, že žalovaný konal a rozhodol v rozpore so Smernicou o vodách, ktorej účelom je ochrana vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobrežných vôd a podzemných vôd, a to napriek skutočnosti, že zainteresovaná verejnosť na túto smernicu vo svojich stanoviskách poukazovala (hlavne na čl. 4.7, 4.8 a 4.9) a žiadala jej uplatňovanie pri posudzovaní . Žalovaný sa s tým vysporiadal len tak, že uviedol: „Transponovanie Rámcovej smernice o vode do národnej legislatívy je povinnosťou MŽP SR a nie vecou príslušného orgánu". Takéto vysporiadanie sa s uvedenou pripomienkou je podľa žalobcov nedostačujúce. Žalobcovia poukázali na judikatúru Súdneho dvora EÚ.

Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že po vrátení spisu vykonal rekonštrukciu predmetného spisového materiálu, následne postupoval podľa rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 13.10.2017 a konanie viedol podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré bolo v platnosti v čase podania navrhovanej činnosti.

Vyjadrenia ďalších účastníkov

8. Ďalší účastník č. 4 v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom žalobcov, je proti výstavbe MVE Iliaš a tvrdil, že žalovaný v opätovnom konaní nerešpektoval právny názor Krajského súdu Banská Bystrica a postupoval v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi tak, ako je uvedené aj v žalobe. Navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Ďalší účastník č. 5 v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že Mesto Banská Bystrica ako dotknutá obec vo svojom stanovisku z 03.02.2014 k predloženému vyjadrilo súhlas s predloženým činnosti, avšak toto súhlasné stanovisko bolo podmienené jasne zadefinovanými požiadavkami na úpravu a doplnenie . V stanovisku konkrétne poukázal ďalší účastník najmä na to, že sa odvolával na ÚPN Mesta Banská Bystrica, ktorý bol v tom čase ešte len v procese schvaľovania. Ďalší účastník č. 5 vo vyjadrení poukázal na ust. a , podľa ktorého pre rozhodovanie v zisťovacom konaní je jedným z kritérií týkajúcich sa umiestnenia navrhovanej činnosti aj súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí o.i. vyslovil, že „navrhovaná činnosť je posudzovaná bez ohľadu na platný územný plán" a zároveň ako jednu z 31 podmienok, ktoré bude potrebné zohľadniť v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov pod č. 1, určil: „Navrhovanú činnosť zosúladiť s platným územným plánom ÚPN Banská Bystrica". Ďalší účastník č. 5 v tejto súvislosti poukázal na to, že nový Územný plán Mesta Banská Bystrica bol schválený Uznesením č. 15/2015-MSZ zo dňa 23.03.2015 a jeho záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 01/2015. Zmeny a doplnky Územného plánu Mesta Banská Bystrica I. Etapa, ktoré riešili vylúčenie MVE Iliaš z územného plánu bola schválená Uznesením č. zo dňa 21.06.2016 a jeho záväzná časť bola vyhlásená VZN Mesta Banská Bystrica č. 04/2016, následne boli prijaté Zmeny a doplnky III. Etapa, ktoré boli schválené Uznesením č. 902/207-MSZ zo dňa 19.09.2017 a záväzná časť bola vyhlásená VZN Mesta Banská Bystrica č. 08/2017. Z uvedeného je nesporné, že MVE Iliaš je v rozpore s platným územným plánom Mesta Banská Bystrica v znení jeho schválených zmien a doplnkov. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je však zrejmé, že žalovaný sa touto skutočnosťou v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal, keď navrhovanú činnosť MVE Iliaš v kontexte súladu navrhovaného umiestnenia predmetnej stavby s platným a účinným Územným plánom Mesta Banská Bystrica v rozpore so vôbec neskúmal. Ďalší účastník č. 5 sa stotožnil s tvrdením žalobcov, že napadnuté rozhodnutie vykazuje vady takej intenzity, že spôsobujú jeho nezákonnosť. Navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie z dôvodu jeho nezákonnosti zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

11. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní zotrvala na dôvodoch nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného uvedených v písomnom vyhotovení žaloby. Poukázala na to, že bol predložený prvý krát v r. 2013, následne bol vrátený na prepracovanie a žalovanému bol doručený v januári 2014. Zverejnenie však bolo v takom znení, ako bol predložený pôvodne v r. 2013, a teda text v znení jeho doplnenia nebol riadnym spôsobom zverejnený. Zdôraznila, že Krajský súd v Banskej Bystrici už prvé rozhodnutie zo zisťovacieho konania zrušil z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok odôvodnenia a podrobným spôsobom uviedol žalovanému, akým spôsobom má postupovať a ako sa má vysporiadať s jednotlivými kritériami. Žalovaný však ani následne v tomto konaní, ktorého výsledkom je preskúmavané rozhodnutie, tieto vady neodstránil, rozhodnutie žalovaného opäť neobsahuje riadne odôvodnenie, a teda žalovaný ignoroval právny názor krajského súdu vyslovený v predmetnom rozsudku, čo je v rozpore so zákonom. Uviedla, že s niektorými námietkami sa žalovaný nevysporiadal vôbec, s niektorými sa vysporiadal len čiastočne, s niektorými nedostatočne, pričom poukázala v podrobnostiach na písomné vyhotovenie žaloby, v konečnom dôsledku v napadnutom rozhodnutí chýba odôvodnenie, prečo žalovaný rozhodol tak, ako tomu zodpovedá prvý výrok napadnutého rozhodnutia. Záver žalovaného, že boli splnené kritériá a že sa vysporiadal so stanoviskami dotknutých orgánov a zainteresovanej verejnosti, nemôže nahradiť správnu úvahu orgánu verejnej správy. Vo vzťahu k námietke nedostatočného vysporiadania sa s námietkou zainteresovanej verejnosti týkajúcej sa otázky súladu navrhovanej činnosti s platným územným plánom, zástupkyňa žalobcov uviedla, že s touto otázkou vo vzťahu k Územnému plánu Mesta Banská Bystrica sa žalovaný vysporiadal len čiastočne, aj to v rozpore so zákonom, s námietkou, že navrhovaná činnosť je v nesúlade s Územným plánom VÚC BBSK sa žalovaný nevysporiadal vôbec. Rovnako sa žalovaný nedostatočným spôsobom vysporiadal s variantným riešením , keď odkázal na list orgánu verejnej správy zo dňa 07.02.2013, ktorým bolo upustené od variantného riešenia, avšak uvedený list sa týkal iného zisťovacieho konania, ktoré bolo zastavené. V tomto novom zisťovacom konaní, predmetom posudzovania ktorého bol prepracovaný v januári 2014, však nebolo upustené zákonom stanoveným spôsobom od variantného riešenia. Žalovaný sa podľa zástupkyne žalobcov nevysporiadal dostatočne s posúdením kumulatívnych vplyvov MVE, nezaoberal sa jej umiestnením vo vzťahu k posúdeniu únosnosti územia. Nezákonnosť rozhodnutia zástupkyňa žalobcov namietala aj z dôvodu, že žalovaný sa dopustil procesného pochybenia, pretože vzhľadom na dátum predloženia posudzovaného a začatia zisťovacieho konania, mal postupovať podľa ustanovení v inom znení, ako postupoval, pretože v zmysle prechodného ust. cit. zákona, konania začaté do 31.12.2014 sa mali dokončiť podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2014. Žalovaný teda nemohol v tomto zisťovacom konaní rozhodnúť tak, že sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať a zároveň určiť 31 podmienok tak, ako to urobil vo výroku predmetného rozhodnutia. Takýto postup je v rozpore so zákonom a aj s SR. Rozhodnutie žalovaného považujú žalobcovia za formalistické, neobsahujúce správnu úvahu, resp. za také, ktoré obsahuje účelové a zavádzajúce tvrdenia. Žalovaný nielen ignoroval predchádzajúce rozhodnutie krajského súdu, ale de facto aj kompetencie samosprávnych orgánov, keď v podmienke č. 1 uložil povinnosť zosúladiť navrhovanú činnosť s územným plánom za situácie, keď platný územný plán explicitne vylučuje, resp. neumožňuje realizáciu takejto navrhovanej činnosti (MVE Iliaš). Navrhla, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

12. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, bola vykonaná rekonštrukcia spisu a žalovaný sa vysporiadal dostatočne so všetkými pripomienkami a stanoviskami a správne prijal záver, že navrhovanú činnosť nie je ďalej potrebné posudzovať. Žalovaný postupoval takým spôsobom, že sú zabezpečené kritériá stanovené zákonom a podmienky, ktoré boli uvedené vo výroku rozhodnutia, boli stanovené len kvôli tomu, aby bolo zabezpečené, aby sa zaručil stav životného prostredia aj s prihliadnutím na ďalšie konania. Navrhla žalobu zamietnuť.

13. Právny zástupca ďalšieho účastníka č. 1 na pojednávaní uviedol, že zhodne so žalovaným považuje rozhodnutie žalovaného za zákonné a vydané zákonným postupom. Mal za to, že žalovaný sa vysporiadal s námietkami účastníkov konania riadne a riadne rozhodnutie odôvodnil, postupoval zákonným spôsobom a aj v intenciách predchádzajúceho rozsudku krajského súdu, ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie žalovaného zrušené z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, pričom podľa

právneho zástupcu ďalšieho účastníka 1. táto vada bola odstránená. Navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

14. Štatutárny zástupca ďalšieho účastníka 1. na pojednávaní uviedol, že bol riadne zverejnený na príslušnom internetovom portále (U.), a to v rozsahu, v akom bol prepracovaný a predložený v r. 2014. Vo vzťahu k námietke upustenia od variantného riešenia navrhovanej činnosti uviedol, že predtým, ako predložil uvedený na zisťovacie konanie, žalovanému predložil štúdiu, ktorá obsahovala spracovanie (aj technické) troch variantov, ako aj nulové riešenie, toto nulové riešenie bolo vyhodnotené aj v rámci a na základe konzultácií a týchto podkladov následne bolo upustené od variantného riešenia žalovaným. V predmetnej štúdii, ktorá bola podkladom v zisťovacom konaní, ktoré bolo ukončené zastavením konania listom z 02.12.2013, nebol medzi variantmi uvedený typ tzv. derivačnej elektrárne. Pokiaľ žalobcovia namietali, že kumulatívne vplyvy malých vodných elektrární boli posúdené na základe dokumentov z r. 2008 a 2009 poukázal na to, že v čase posudzovania ešte neboli niektoré MVE postavené na rozdiel od stavu, kedy žalovaný rozhodoval v tomto konaní, t.j. keď už MVE Šalková je postavená, ale MVE Vlkanová už postavená zrejme nebude a v danom úseku sa teda de facto jedná iba o dve MVE.

Právny rámec

15. Podľa v znení úč. do 31.12.2014 (ďalej len „") tento zákon upravuje a) postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie 1) (ďalej len "") 1. strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením, 2. navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov, b) pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov, c) práva a povinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov.

16. Podľa účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, 3) b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, 4) e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. 2)

17. Podľa na účely tohto zákona povoľujúci orgán je obec alebo orgán štátnej správy príslušný na rozhodovanie v povoľovacom konaní.

18. Podľa predmetom posudzovania vplyvov sú navrhované činnosti uvedené v prílohe č. 8.

19. Podľa prílohy č. 8 „Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie" kapitola 10 - Vodné hospodárstvo, položka č. 1, časť B zisťovaciemu konaniu podliehajú priehrady, nádrže a iné zariadenia určené na zadržiavanie alebo na akumuláciu vody vrátane suchých nádrží s výškou hrádze na terénnom od 3 m do 8 m.

20. Podľa , , , , , (1) Navrhovateľ doručí príslušnému orgánu v listinnom vyhotovení v počte, ktorý si navrhovateľ vopred dohodne s príslušným orgánom, a jedenkrát na elektronickom nosiči dát. (3) musí obsahovať najmenej dve variantné riešenia navrhovanej činnosti, ako aj nulový variant. (4) obsahuje najmä

a) základnú charakteristiku navrhovanej činnosti, b) základné údaje o súčasnom stave životného prostredia územia, na ktorom sa má činnosť vykonávať, ako aj územia, ktoré bude navrhovanou činnosťou ovplyvnené, c) základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti, najmä nároky na záber pôdy, energiu a suroviny, ako aj o miere znečistenia alebo poškodenia zložiek životného prostredia, d) základné vyhodnotenie výhod a nevýhod variantov riešenia navrhovanej činnosti, e) návrhy opatrení na vylúčenie alebo zníženie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti v etape realizácie, prevádzky a ukončenia prevádzky. (5) Podrobnosti o obsahu a štruktúre obsahuje príloha č. 9. (6) , ktorý nemá potrebné náležitosti podľa odsekov 4 a 5, vráti príslušný orgán bez zbytočného odkladu, najneskôr však do siedmich pracovných dní, navrhovateľovi na doplnenie a určí rozsah jeho doplnenia. (7) Príslušný orgán na základe žiadosti navrhovateľa upustí od požiadavky variantného riešenia navrhovanej činnosti najmä v prípadoch, ak nie je k dispozícii iná lokalita alebo ak pre navrhovanú činnosť neexistuje iná technológia. Ak z pripomienok predložených k podľa vyplynie potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti, zohľadní sa táto skutočnosť v ďalšom konaní podľa tohto zákona.

21. Podľa , , (1) Príslušný orgán do siedmich pracovných dní od doručenia podľa zašle rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu, dotknutej obci a mimovládnej organizácii podporujúcej ochranu životného prostredia podľa , ak podala podnet podľa . Príslušný orgán zverejní bezodkladne na webovom sídle ministerstva a oznámenie o predložení , ktoré obsahuje základné údaje o navrhovanej činnosti, ktorými sú názov, miesto realizácie, predmet činnosti a základné údaje o navrhovateľovi, ktorými sú názov, adresa alebo sídlo navrhovateľa. (3) Dotknutá obec do troch pracovných dní od doručenia alebo oznámenia podľa odseku 2 informuje o ňom verejnosť spôsobom v mieste obvyklým a zároveň oznámi, kde a kedy možno do nahliadnuť. musí byť verejnosti sprístupnený najmenej po dobu 21 dní od zverejnenia informácie o jeho doručení. (4) Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská 23) k príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.

22. Podľa (1) Ak ide o navrhované činnosti uvedené v a , vykoná príslušný orgán na základe predloženého navrhovateľom zisťovacie konanie a rozhodne, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona. (2) Pre náležitosti v zisťovacom konaní platí až 5. (3) Na zisťovacie konanie sa vzťahujú obdobne , , a a . (4) Ak ide o rozhodovanie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, príslušný orgán prihliada najmä na a) povahu a rozsah navrhovanej činnosti, b) miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie 22) a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, 35) c) význam očakávaných vplyvov, d) stanoviská podľa . (5) Kritériá pre zisťovacie konanie sú uvedené v prílohe č. 10. (6) Príslušný orgán môže vyžiadať od navrhovateľa doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich zo stanovísk podľa , ktoré sú nevyhnutné na rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona. (7) O tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, rozhodne príslušný orgán do 15 dní od uplynutia poslednej lehoty podľa . Rozhodnutie musí byť odôvodnené. Príslušný orgán sa v odôvodnení vysporiada so stanoviskami doručenými v súlade s . (8) Rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, príslušný orgán zašle aj rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu, dotknutej obci a zainteresovanej verejnosti.

(9) Dotknutá obec bezodkladne informuje verejnosť o rozhodnutí podľa odseku 7 spôsobom vmieste obvyklým.

23. Podľa prílohy č. 10 „Kritériá pre zisťovacie konanie podľa § 29 zákona" sú I. Povaha a rozsah navrhovanej činnosti 1. Rozsah navrhovanej činnosti (vyjadrený v technických jednotkách). 2. Súvislosť s inými činnosťami (jestvujúcimi, prípadne plánovanými). 3. Požiadavky na vstupy (najmä záber pôdy, potreba vody, potreba surovín a celkové využitie prírodných zdrojov, potreba energetických zdrojov a pod.). 4. Údaje o výstupoch, najmä znečistenie ovzdušia, tvorba odpadov, odpadové vody, iné odpady, hluk, vibrácie, žiarenie, teplo, zápach a iné očakávané vplyvy). 5. Pravdepodobnosť účinkov na zdravie obyvateľstva. 6. Ovplyvňovanie pohody života. 7. Celkové znečisťovanie alebo znehodnocovanie prostredia. 8. Riziko nehôd s prihliadnutím najmä na použité látky a technológie, ako aj ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti. II. Miesto vykonávania navrhovanej činnosti Pri zisťovacom konaní sa musí vziať do úvahy environmentálna citlivosť oblasti, ktorá bude pravdepodobne zasiahnutá navrhovanou činnosťou s prihliadnutím najmä na 1. súčasný stav využitia územia, 2. súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, 3. relatívny dostatok, kvalitu a regeneračné schopnosti prírodných zdrojov v dotknutej oblasti, 4. únosnosť prírodného prostredia, najmä ak ide o tieto oblasti: 4.1. močiare, 4.2. pobrežné oblasti (riek, jazier, nádrží), 4.3. pohoria a lesy, 4.4. chránené územia [napr. chránená krajinná oblasť, národný park, chránený areál, prírodná rezervácia, národná prírodná rezervácia, prírodná pamiatka, národná prírodná pamiatka, chránený krajinný prvok, chránené vtáčie územie, navrhované chránené vtáčie územie, územie európskeho významu, európska sústava chránených území (Natura 2000), chránené vodohospodárske oblasti], 4.5. oblasti významné z hľadiska výskytu, ochrany a zachovania vzácnych druhov fauny a flóry (napr. chránené druhy a ich biotopy), 4.6. oblasti, v ktorých už bola vyčerpaná únosnosť prírodného prostredia, 4.7. husto obývané oblasti, 4.8. historicky, kultúrne alebo archeologicky významné oblasti. III. Význam očakávaných vplyvov Význam očakávaných vplyvov sa posudzuje vo vzťahu ku kritériám uvedeným v bodoch I. a II. s prihliadnutím najmä na 1. pravdepodobnosť vplyvu, 2. rozsah vplyvu (napr. veľkosť dotknutej geografickej oblasti a veľkosť dotknutej populácie), 3. pravdepodobnosť vplyvu presahujúceho štátne hranice, 4. veľkosť a komplexnosť vplyvu, 5. trvanie, frekvenciu a vratnosť vplyvu.

24. Podľa v znení na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 39) okrem konaní podľa .

25. Podľa v znení úč. od 1. januára 2015 zisťovacie konania začaté pred 1. januárom 2015 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.

26. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

27. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

28. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

30. Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

31. Predmetom tohto preskúmavacieho konania je napadnuté rozhodnutie žalovaného z 21.05.2018, ktorým žalovaný opakovane rozhodol o žiadosti navrhovateľa Rutland a.s. Bratislava (ďalší účastník 1.) o posúdenie navrhovanej činnosti „MVE Iliaš" potom, ako Krajský súd v Banskej Bystrici svojím Rozsudkom č. k. zo dňa 13.10.2017 zrušil pôvodné (prvé) rozhodnutie žalovaného z 25.02.2014 o tejto žiadosti, z dôvodov uvedených v predmetnom rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici (ako aj v bode 2 tohto rozsudku) a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím opätovne rozhodol tak, že navrhovaná činnosť „MVE Iliaš" sa nebude ďalej posudzovať podľa a určil 31 podmienok rozhodnutia (špecifikovaných vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného i v bode 3 tohto rozsudku).

32. Žalobnú námietku, že žalovaný nerešpektoval názor Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovený v zrušujúcom rozsudku sp. zn. zo dňa 13.10.2017, čím postupoval v rozpore s , považoval správny súd za dôvodnú. Žalobcovia dôvodne namietali, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí opätovne s námietkami žalobcov a niektorými negatívnymi stanoviskami doručenými k (konkretizovanými v bode IV. žaloby) nevysporiadal vôbec, najmä (opätovne) žalovaný nevyhodnotil namietané negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie z hľadiska kritérií stanovených v zákone pre zisťovacie konanie ( a ) v spojení s kritériami uvedenými v Prílohe č. 10 k cit. zákonu. V dôsledku postupu žalovaného v rozpore s , v zmysle ktorého je „orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku", tak v napadnutom rozhodnutí absentujú skutkové dôvody, na základe ktorých žalovaný rozhodol a dospel k záveru, že navrhovaná činnosť (MVE Iliaš) sa nebude ďalej posudzovať podľa

33. Dôvodná je aj námietka žalobcov, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a že postup žalovaného bol v rozpore s , v zmysle ktorého „zisťovacie konania začaté pred 1. januárom 2015 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014". Vzhľadom na to, že predmetné zisťovacie konanie, ktorého výsledkom je vydanie napadnutého rozhodnutia, bolo začaté doručením žiadosti o posúdenie navrhovanej činnosti „MVE Iliaš" dňa 10.12.2013, ktorý bol žalovaným navrhovateľovi vrátený na prepracovanie a tento bol následne po doplnení predložený žalovanému dňa 07.01.2014, bol žalovaný v zmysle povinný postupovať v zisťovacom konaní podľa ustanovení v znení úč. do 31.12.2014. Pokiaľ teda žalovaný vydal v zisťovacom konaní (začatom do 31.12.2014) rozhodnutie, v ktorom o.i. vo výroku určil 31 podmienok rozhodnutia, nepostupoval v

súlade s ust. Ustanovenie v znení úč. do 31.12.2014 upravujúce náležitosti rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní neumožňovalo žalovanému vo výroku rozhodnutia určiť podmienky tohto rozhodnutia. Zo znenia cit. ust. v znení úč. do 31.12.2014 vyplýva, že výrok rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní mal obsahovať len rozhodnutie, či sa navrhovaná činnosť bude, alebo nebude posudzovať podľa Napriek tomu výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného (okrem náležitosti stanovenej zákonom, konkrétne, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa tohto zákona) bez opory v zákone obsahoval aj ďalší výrok, ktorým žalovaný určil 31 podmienok tohto rozhodnutia. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcov, že podmienky rozhodnutia (v zisťovacom konaní) bolo možné určiť len podľa právnej úpravy účinnej od 15.06.2017 ( v znení ), a to v konaniach začatých od 15.06.2017. Podmienky rozhodnutia podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2014 bolo možné určiť len v rámci Záverečného stanoviska vydaného podľa , čo však nie je posudzovaný prípad. Určenie 31 podmienok vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného je tak výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia určil podmienky, resp. stanovil povinnosti bez opory v zákone (), postupoval v rozpore s SR, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje dva výroky (t.j. na jednej strane výrok, z ktorého vyplýva, že žalovaný rozhodol o tom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa , avšak na druhej strane aj výrok, ktorým žalovaný určil 31 podmienok rozhodnutia s poukazom na to, že „Zo stanovísk doručených k a z opatrení navrhnutých v vyplynuli niektoré konkrétne požiadavky vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré bude potrebné zohľadniť v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov, a preto tunajší úrad určuje tieto podmienky rozhodnutia: ..." spôsobuje vnútornú rozpornosť výroku. Podľa v znení úč. do 31.12.2014, ktorý bol žalovaný povinný aplikovať pre toto zisťovacie konanie, bol žalovaný oprávnený stanoveným postupom v zisťovacom konaní vo výroku rozhodnutia v prípade, že vyhodnotil priame aj nepriame vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie vyplývajúce zo , prípadne zo stanovísk doručených k , z hľadiska zákonom stanovených kritérií (v a v spojení s kritériami stanovenými pre zisťovacie konanie v prílohe č. 10 k cit. zákonu) uviesť len, že sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať podľa , a to v prípade, ak vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie boli dostatočne identifikované, ak boli navrhnuté dostatočné a efektívne opatrenia na elimináciu alebo zmiernenie negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti. Avšak, ak žalovaný rozhodol, že sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať podľa a súčasne určil/uložil 31 podmienok, resp. požiadaviek, ktoré ako žalovaný uvádza vo výroku napadnutého rozhodnutia, vyplynuli z opatrení navrhnutých v a zo stanovísk doručených k , tak uvedená skutočnosť nasvedčuje tomu, že fakticky nie sú splnené podmienky na to, aby bolo vydané rozhodnutie, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa Správny súd sa vzhľadom na vyššie uvedené stotožnil s argumentáciou žalobcov, že ak žalovaný nebol schopný dostatočným spôsobom sa vysporiadať, resp. vôbec sa nevysporiadal s niektorými požiadavkami uvedenými v doručených stanoviskách, ako aj s opatreniami uvedenými v samotnom predloženom navrhovanej činnosti, v rámci odôvodnenia rozhodnutia v súlade s v znení úč. do 31.12.2014 a ak nepovažoval opatrenia uvedené v navrhovanej činnosti predloženom navrhovateľom (ďalší účastník 1/) za dostatočné pre včasné a účinné zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia, bol povinný vzhľadom na účel zákona (definovaný v cit. zákona) rozhodnúť tak, že navrhovaná činnosť sa bude posudzovať podľa , a nie rozhodnúť, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa a súčasne vo výroku určiť podmienky takéhoto rozhodnutia.

34. Žalobcovia v žalobe dôvodne namietali, že žalovaný postupoval v rozpore s ust. a , v dôsledku čoho bolo zistenie skutkového stavu nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Z ust. a cit. zákona vyplýva, že „ak ide o rozhodovanie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, je príslušný orgán (žalovaný) povinný prihliadať najmä na povahu a rozsah navrhovanej činnosti, miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, ďalej na význam očakávaných vplyvov a stanoviská podľa , pričom kritériá pre zisťovacie konanie sú uvedené v prílohe č. 10." V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného v časti označenej ako Záver žalovaný síce uvádza, že „... posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochranu poskytovanú podľa

osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania . Príslušný orgán v rámci zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie primerane použil kritériá uvedené v prílohe č. 10 Zákona o posudzovaní vplyvov...", avšak správny súd zhodne s argumentáciou žalobcov v žalobe uvádza, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, či a akým spôsobom žalovaný prihliadal na kritériá stanovené zákonom v cit. a a v prílohe č. 10, resp. je zrejmé, že na kritériá stanovené zákonom opätovne neprihliadol, a teda ani neposúdil navrhovanú činnosť z hľadiska týchto zákonom stanovených kritérií. Pokiaľ sa jedná o špecifikáciu zákonných kritérií, ku ktorým žalovaný pri posudzovaní navrhovanej činnosti v zisťovacom konaní neprihliadol vôbec, keďže v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tieto kritériá neuvádza a neuvádza ani, ako sa s uvedenými kritériami vysporiadal, správny súd v podrobnostiach poukazuje na ich špecifikáciu uvedenú v bode 5 žaloby, ako aj v bode 6.5/ tohto rozsudku. Konkrétne žalovaný neprihliadol najmä na kritériá stanovené v cit. zákona - povaha a rozsah navrhovanej činnosti a uvedené v prílohe č. 10, bod I. 4, 5, 6 a 8 - údaje o výstupoch, najmä znečistenie ovzdušia, tvorba odpadov, odpadové vody, iné odpadové vody, iné odpady, hluk, vibrácie, žiarenie, teplo, zápach a iné očakávané vplyvy, pravdepodobnosť účinkov na zdravie obyvateľstva, ovplyvňovanie pohody života, riziko nehôd s prihliadnutím najmä na použité látky a technológie, ako aj ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti. Ďalej neprihliadol, resp. nedostatočne prihliadol na kritériá stanovené v cit. zákona - miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä na jeho únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov a kritériá uvedené v prílohe č. 10 pod II.1. súčasný stav využitia územia a II.2. vo vzťahu k posúdeniu otázky súladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou - konkrétne s platným územným plánom VÚC BBSK, vo vzťahu k otázke súladu navrhovanej činnosti s platným územným plánom Mesta Banská Bystrica žalovaný uviedol, že „navrhovaná činnosť je ... posudzovaná bez ohľadu na platný územný plán", t.j. vec nesprávne právne posúdil (ako sa bližšie uvádza v bode 37 tohto rozsudku), pričom absencia posúdenia súladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou má za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu, bod II.3. relatívny dostatok, kvalitu a regeneračné schopnosti prírodných zdrojov v dotknutej oblasti. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej neuviedol, či a ako prihliadol na kritérium stanovené v cit. zákona - význam očakávaných vplyvov, pričom podľa prílohy č. 10 k cit. zákonu bod III. význam očakávaných vplyvov bol povinný navrhovanú činnosť posúdiť vo vzťahu ku kritériám uvedeným v bodoch I. a II. prílohy č. 10 s prihliadnutím najmä na pravdepodobnosť vplyvu, rozsah vplyvu (napr. veľkosť dotknutej geografickej oblasti a veľkosť dotknutej populácie), pravdepodobnosť vplyvu presahujúceho štátne hranice, veľkosť a komplexnosť vplyvu, trvanie, frekvenciu a vratnosť vplyvu. Žalobcovia súčasne dôvodne namietali, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedostatočne posúdil vplyv navrhovanej činnosti z hľadiska zákonom stanovených kritérií, najmä nedostatočne prihliadol k miestu vykonávania navrhovanej činnosti ( cit. zákona). Argumentovali, že pokiaľ žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k miestu vykonávania navrhovanej činnosti uviedol len to, že: „Navrhovaná činnosť sa umiestňuje v území s 1. stupňom ochrany podľa o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, nebude zasahovať do žiadneho chráneného územia a lokalít zaradených do zoznamu Raamsarského dohovoru o mokradiach, ani do žiadnej lokality tvoriacej sústavu chránených území NATURA", takéto posúdenie je nedostatočné a to aj vzhľadom na znenie stanovísk dotknutých orgánov (napr. stanovisko Štátnej ochrany prírody SR zo dňa 21.05.2013) a zainteresovanej verejnosti (žalobca 1. a žalobca 2.). Správny súd zhodne so žalobcami poukazuje na to, že v uvedených stanoviskách sa uvádza, že Rieka Hron je zaradená medzi najvýznamnejšie nadregionálne biokoridory Slovenska a navrhovaná výstavba MVE Iliaš bude mať významný vplyv na územie NATURA 2000, nakoľko dôjde k obmedzeniu migrácie rýb. V tejto súvislosti je potrebné zároveň poukázať aj na to, že žalovaný bol upozornený na Usmernenie Ministerstva životného prostredia SR č. 7489/2012-2.2 zo dňa 05.09.2012 tak, ako bolo citované v bode 5. žaloby, ako aj v bode 6.5/ tohto rozsudku (str. 27), ktoré má síce len odporúčací charakter, avšak poskytuje metodické usmernenie vo vzťahu k posudzovaniu navrhovanej výstavby v tom zmysle, že ak navrhovaná výstavba zasahuje alebo môže mať významný vplyv na územie patriace do navrhovaného chráneného vtáčieho územia, chráneného vtáčieho územia alebo územia európskeho významu (ďalej len „územie NATURA 2000"), mala by byť predmetom posudzovania vplyvov podľa V zmysle predmetného Usmernenia pojem významný vplyv na územie NATURA 2000 je potrebné chápať najmä v súvislosti s funkciou vodných tokov ako migračným prepojením dôležitým pre životný cyklus vodných organizmov (najmä rýb) alebo potrebou zachovania funkčného prepojenia medzi populáciami výberových druhov vodných organizmov, ktoré sú predmetom ochrany v území NATURA 2000. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že žalovaný v

odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, ako sa s uvedenými skutočnosťami vyplývajúcimi z predmetného Usmernenia Ministerstva životného prostredia SR vysporiadal. Žalobcovia ďalej namietali, že žalovaný bol v súlade s kritériami pre zisťovacie konanie (príloha č. 10 bod II.4) pri kritériu: miesto vykonávania navrhovanej činnosti povinný prihliadať k „únosnosti prírodného prostredia/územia", avšak s únosnosťou územia sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal len v rámci „vysporiadania sa" so stanoviskami zainteresovanej verejnosti tak, ako to citovali žalobcovia v bode 5. žaloby, pričom pri skúmaní synergických a kumulatívnych vplyvov pôsobenia sústavy MVE na toku Hron vychádzal žalovaný z označených dokumentov: Ichtyologický prieskum a odborný posudok vplyvu MVE Vlkanová na ichtyofaunu v danej oblasti, Hodnotenie ekologického stavu povrchových vôd tokov SR na základe štruktúry rybných spoločenstiev, Výsledky ichtyologického výskumu povrchových tokov Slovenska pre potreby implementácie RVS, ako aj zo Správy o hodnotení strategického dokumentu Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do r. 2030, kde boli vyhodnotené kumulatívne a synergické vplyvy plánovaných MVE na tokoch SR, pričom žalobcovia dôvodne namietali, že takéto vysporiadanie sa s únosnosťou zaťaženia územia je pre účely posúdenia navrhovanej činnosti z hľadiska zákonom stanovených kritérií nedostatočné, a to z dôvodov uvedených žalobcami v bode 5. žaloby (str. 9 a 10). Žalobcovia ďalej dôvodne namietali, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré vplyvy žalovaný považuje za negatívne, pretože tieto v rozpore s nielen nevyhodnotil, ale ani neopísal. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení rozhodnutia v časti označenej ako Záver z pohľadu významu očakávaných vplyvov uviedol: „... v prípade dodržania a realizovania všetkých opatrení možno konštatovať, že realizácia činnosti nebude mať negatívny vplyv na podzemnú a povrchovú vodu a nebude mať vplyv na verejné zdravie. ... Na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania príslušný orgán dospel k záveru, že navrhovanou činnosťou sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok významné zhoršenie životného prostredia a zdravia obyvateľov v riešenom území oproti súčasnému stavu a aby bolo potrebné ich podrobnejšie analyzovať a spracovať správu o hodnotení", správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcov, že tento záver žalovaný v napadnutom rozhodnutí bližšie nevysvetlil a v rozhodnutí absentuje úvaha, na základe ktorej k tomuto záveru žalovaný dospel. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuviedol úvahu, ako sa vysporiadal so skutočnosťou, že v dôsledku realizácie navrhovanej činnosti dôjde k zmene charakteru vodného prostredia z prúdivého na takmer stojaté, hoci táto skutočnosť bola v stanoviskách k označovaná za jeden z najväčších negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti, pretože bude mať dopad na jednotlivé druhy vodných organizmov, vytvoria sa nevyhovujúce podmienky pre život a samoreprodukciu pôvodných rýb, dôjde k ohrozeniu populácií ohrozených druhov (napr. lipeň tymiánový, podustva severná) a druhov európskeho významu (napr. hlavátka podunajská, mrena severná, hlaváč bieloplutvý), bude dochádzať k zvýšenej sedimentácii hlinitých a hlinito-piesočnatých častí, ktorá spôsobí zánik neresníc a zánik potravových zdrojov pre prúdomilné ryby, čím dôjde nielen k zníženiu hodnoty rybárskeho revíru, ale najmä k zásadnej zmene vodného ekosystému. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti uvádza, že pokiaľ sa žalobca s niektorými zákonom stanovenými kritériami, ku ktorým bol povinný v zisťovacom konaní pri posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie prihliadať, nevysporiadal buď vôbec, alebo nedostatočne, alebo v rozpore s obsahom k doručených pripomienok a stanovísk a napriek tomu rozhodol, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona, rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a zároveň žalobcom zistený skutkový stav, na základe ktorého následne rozhodol, nemá oporu v administratívnom spise. Záver žalovaného, že navrhovaná činnosť nemá negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok významné zhoršenie životného prostredia, bez uvedenia/opísania a dôsledného vyhodnotenia jednotlivých zákonom stanovených kritérií, na základe ktorých možno k tomuto záveru dospieť, má za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu na vydanie napadnutého rozhodnutia.

35. Žalobcovia v žalobe dôvodne poukázali na to, že žalovaný je pri rozhodovaní povinný prihliadať aj na stanoviská podľa ( ), avšak žalovaný v zmysle cit. ustanovenia zákona nepostupoval. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdil, že „orgány verejnej správy, povoľujúce orgány a odborné organizácie sa v stanoviskách vyjadrili, že vplyvy navrhovanej činnosti nepožadujú ďalej posudzovať a že posudzovanie navrhovaného podľa Zákona o posudzovaní vplyvov žiadala len dotknutá verejnosť". Žalobcovia namietali, že toto tvrdenie je v rozpore s obsahom spisu. Poukázali pritom na konkrétne stanoviská (Mesto Banská Bystrica, Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja), ktoré takéto vyjadrenie, (že navrhovanú činnosť nepožadujú ďalej posudzovať) neobsahujú. Zároveň žalobcovia dôvodne namietali, že pokiaľ je v stanovisku Štátnej ochrany prírody SR č. zo dňa 21.05.2013, na ktoré stanovisko Štátnej ochrany prírody SR č. zo dňa 22.01.2014 odkazuje, uvedené, že

Štátna ochrana prírody SR „neodporúča budovať na rieke Hron medzi Zvolenom a Banskou Bystricou ďalšie MVE, t.j. aj MVE Iliaš a z toho dôvodu ani neodporúča pokračovať v hodnotení vplyvov v zmysle Zákona o posudzovaní vplyvov" a žalovaný toto vyjadrenie (bez ohľadu na celý obsah, resp. kontext vyjadrenia) vyhodnotil so záverom, že tento subjekt „neodporúča pokračovať v hodnotení vplyvov", tento záver žalovaného nemá oporu v obsahu predmetného vyjadrenia, ktoré je súčasťou administratívneho spisu.

36. Žalobcovia ďalej namietali, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je nielen v rozpore s a , ale nenapĺňa ani minimálne kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Argumentovali, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nedáva odpoveď ani na základnú otázku, a to akým spôsobom žalovaný dospel k záveru, že „navrhovanou činnosťou sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok významné zhoršenie životného prostredia a zdravia obyvateľov v riešenom území oproti súčasnému stavu". Ďalej argumentovali, že žalovaný sa dostatočným spôsobom nevysporiadal so stanoviskami dotknutých orgánov, dotknutej obce a zainteresovanej verejnosti, ktoré v odôvodnení rozhodnutia uvádza, pričom v bode 7 žaloby žalobcovia konkrétne špecifikovali, s ktorými pripomienkami sa žalovaný nevysporiadal vôbec, alebo s ktorými sa vysporiadal nedostatočne alebo neprijateľným spôsobom tak, ako je špecifikované aj v bode 6.7/ tohto rozsudku. Správny súd uvádza, že pokiaľ sa žalovaný s niektorými pripomienkami k nevysporiadal vôbec a nie je preto zrejmé, ako žalovaný posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska zákonom stanovených kritérií, ku ktorým je povinný pri posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie v zisťovacom konaní prihliadať (, a kritériá stanovené v prílohe č. 10), uvedená skutočnosť má za následok, že zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy (žalovaným) bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci (viď bod 34 tohto rozsudku). V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že každé rozhodnutie orgánu verejnej správy musí byť náležite odôvodnené, pričom uvedená požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia vyplýva z SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktoré je možné subsumovať pod právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle vyššie uvedeného i v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že aj keď z ust. v znení úč. do 31.12.2014 vyplýva, že na konanie podľa tohto zákona (v tomto prípade zisťovacie konanie) sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní , ktorý stanovuje podrobne náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( a Správneho poriadku) a vo svojom ust. formuluje náležitosti rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní len všeobecne, a to že rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie a že sa orgán verejnej správy musí v odôvodení vysporiadať so stanoviskami doručenými v súlade s , neznamená to, že by odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného nemuselo spĺňať vyššie uvedené kritériá stanovené na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Súčasne je potrebné poukázať na to, že z ust. vyplýva pre príslušný orgán verejnej správy povinnosť, aby v prípade rozhodovania o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, prihliadol na skutočnosti uvedené v cit. ustanovení pod písm. a/ až d/ (povaha a rozsah navrhovanej činnosti, miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženia a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, význam očakávaných vplyvov a stanoviská podľa ) a úvaha, ako orgán verejnej správy na uvedené kritériá prihliadol a ako ich vyhodnotil, musí byť z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmá. Rovnako je potrebné, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo zrejmé, ako orgán verejnej správy zohľadnil kritériá pri zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 ( ). Pokiaľ žalobcovia namietali, že žalovaný sa s niektorými pripomienkami vysporiadal nedostatočne, alebo neprijateľným spôsobom, správny súd túto námietku považoval za vyjadrenie nesúhlasu s vyhodnotením pripomienok žalovaným.

37. Žalobcovia ďalej namietali, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď rozhodnutie odôvodnil tým, že „navrhovaná činnosť je posudzovaná z hľadiska environmentálnej citlivosti konkrétnej lokality, oblasti bez ohľadu na platný územný plán". Z ust. vyplýva pre príslušný orgán verejnej správy povinnosť, aby v prípade rozhodovania o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, prihliadol na kritériá uvedené v cit. ustanovení pod písm. a/ až d/. Jedným z týchto kritérií je v zmysle cit. zákona aj miesto navrhovanej činnosti. V zmysle cit. zákona kritériá pre zisťovacie konanie sú uvedené v prílohe č. 10, pričom podľa bodu II. miesto vykonávania navrhovanej činnosti citovanej prílohy pri

zisťovacom konaní sa musí vziať do úvahy environmentálna citlivosť oblastí, ktorá bude pravdepodobne zasiahnutá navrhovanou činnosťou s prihliadnutím najmä na súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou (bod II.2. Prílohy č. 10). Z uvedeného teda nesporne vyplýva povinnosť orgánu verejnej správy pri rozhodovaní v zisťovacom konaní prihliadnuť na uvedené kritérium, t.j. na súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Pokiaľ žalovaný v rozhodnutí uviedol, že „Navrhovaná činnosť je posudzovaná z hľadiska environmentálnej citlivosti konkrétnej lokality, oblasti bez ohľadu na platný územný plán", takýto záver je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako už bolo vyššie uvedené, súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou je jedným z kritérií, ku ktorým bol žalovaný pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, povinný prihliadnuť. Z cit. ust. a z bodu II.2. Prílohy č. 10 síce expressis verbis nevyplýva, že v prípade existencie nesúladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou by bol žalovaný povinný automaticky vydať rozhodnutie, že navrhovaná činnosť sa bude posudzovať podľa , ale v zásade je možné uviesť, že práve skutočnosť, že navrhovaná činnosť nie je v súlade s platným územným plánom Mesta Banská Bystrica (čo vyplýva aj z písomného vyjadrenia ďalšieho účastníka č. 5 Mesta Banská Bystrica k žalobe), si podľa názoru správneho súdu vyžaduje posúdenie, resp. prihliadnutie na možný vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie a to podľa charakteru zistených (identifikovaných) negatívnych vplyvov, resp. na rozsah, dosah a intenzitu tých negatívnych vplyvov na životné prostredie, ktoré boli v tomto prípade deklarované už v , resp. ktoré boli namietané v stanoviskách k predmetnému . Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že nový územný plán Mesta Banská Bystrica bol schválený Uznesením č. 15/2015- MsZ zo dňa 23.03.2015 a jeho záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 01/2015. Zmeny a doplnky územného plánu Mesta Banská Bystrica I. etapa, ktoré riešili vylúčenie MVE Iliaš z územného plánu, boli schválené Uznesením č. 358/2016-MsZ zo dňa 21.06.2016 a jeho záväzná časť bola vyhlásená VZN Mesta Banská Bystrica č. 04/2016. Vzhľadom na skutočnosť, že zmeny a doplnky územného plánu Mesta Banská Bystrica I. etapa neobsahovali vyňatie MVE Iliaš vo všetkých kapitolách záväznej textovej časti územného plánu, Mesto Banská Bystrica pristúpilo k odstráneniu tohto nedostatku a to obstaraním Zmien a doplnkov III. etapa, ktoré boli následne schválené Uznesením č. 902/2017-MsZ zo dňa 19.09.2017 a záväzná časť bola vyhlásená VZN Mesta Banská Bystrica č. 08/2017. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal len na stanovisko Mesta Banská Bystrica doručené k v r. 2014, v ktorom Mesto Banská Bystrica skonštatovalo, že (v čase vydania predmetného stanoviska) sa (v posudzovaní súladu so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou) odvoláva na ÚPN Mesta Banská Bystrica, ktorý bol ešte len v procese schvaľovania. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že Mesto Banská Bystrica ako obstarávateľ územnoplánovacej dokumentácie konštatoval, že navrhovaná činnosť nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Banská Bystrica platnou v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalovaný vo výroku rozhodnutia uviedol v požiadavkách/podmienkach potrebu „zosúladenia navrhovanej činnosti s platným územným plánom Mesta Banská Bystrica", takýto postup bol v rozpore s i SR. Neprihliadnutie k uvedenému kritériu súčasne malo za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu (viď bod 34 tohto rozsudku). Správny súd napokon považuje za potrebné zdôrazniť, že vyhodnotenie tohto zákonom stanoveného kritéria vo vzťahu k platnej územnoplánovacej dokumentácii Mesta Banská Bystrica je jednak výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci a jednak spôsobuje, že napadnuté rozhodnutie je v tejto časti nedostatočne odôvodnené, pričom vo vzťahu k posúdeniu súladu navrhovanej činnosti k územnoplánovacej dokumentácii Vyššieho územného celku Banskobystrického kraja (ďalej aj „VÚC BBSK") toto vyhodnotenie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia úplne absentuje. Vo vzťahu k vyhodnoteniu uvedeného kritéria (posúdenie/prihliadnutie na súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou) nemožno považovať napadnuté rozhodnutie žalovaného za riadne odôvodnené, pretože z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ako vyhodnotil jednotlivé prvky navrhovanej činnosti z hľadiska tohto zákonom stanoveného kritéria, ku ktorému bol povinný pri rozhodovaní v zisťovacom konaní prihliadať.

38. Žalobcovia v žalobe namietali, že žalovaný v rámci zisťovacieho konania v rozpore s nezaslal všetkým dotknutým orgánom a tvrdil, že táto vada konania (podstatné porušenie ustanovení o konaní) spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Predmetnú námietku správny súd považoval za dôvodnú. Z ust. vyplýva, že príslušný orgán (žalovaný) do siedmich pracovných dní od doručenia podľa zašle o.i. dotknutým orgánom, pričom v zmysle cit. zákona, dotknutým orgánom

je orgán verejnej správy, ktorého záväzný posudok, súhlas, stanovisko alebo vyjadrenie vydávané podľa osobitných predpisov, podmieňujú povolenie navrhovanej činnosti alebo ktorého vyjadrenie sa vyžaduje pred prijatím alebo schválením strategického dokumentu. Z odôvodnenia žalovaného i z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný zaslal s výzvou na zaujatie stanoviska podľa nasledujúcim príslušným orgánom, rezortnému orgánu a dotknutej obci: Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva Banská Bystrica, Ministerstvu životného prostredia SR

- sekcia vôd, Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja, Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Slovenskému vodohospodárskemu podniku, š.p., odštepný závod Banská Bystrica, Štátnej ochrane prírody SR, Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, Štátnemu dráhovému úradu Košice a Mestu Banská Bystrica. Žalobca dôvodne namietal, že žalovaný bol povinný predmetný zaslať aj ďalším dotknutým orgánom, konkrétne Krajskému pamiatkovému úradu Banská Bystrica, keďže podľa o ochrane pamiatkového fondu „Záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu sa vyžaduje k všetkým rozhodnutiam iných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými môžu byť dotknuté záujmy chránené týmto zákonom. Orgán štátnej správy a orgán územnej samosprávy, ktorý vedie konanie, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany pamiatkového fondu, môže vo veci samej rozhodnúť až po doručení právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu". Z administratívneho spisu vyplýva, že záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica bolo priložené k a o jeho vydanie požiadal navrhovateľ Rutland a.s. (ďalší účastník 1.) pre účely územného konania. Aj z uvedenej skutočnosti vyplýva, že Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica mal byť považovaný za dotknutý orgán v zmysle Ďalej bol žalovaný povinný predmetný zaslať aj Okresnému riaditeľstvu hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici, keďže podľa o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, štátny požiarny dozor sa vykonáva aj „posudzovaním projektovej dokumentácie stavieb z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti a posudzovaním stavieb z hľadiska splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie v rozsahu konaní, ktoré upravuje stavebný zákon", pričom podľa , a vyhl. č. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov „orgán štátneho požiarneho dozoru po posúdení dokumentácie stavieb vyhotovuje písomné stanovisko v územnom konaní a aj v stavebnom konaní". Ďalej bol žalovaný povinný zaslať aj Dopravnému úradu, keďže podľa o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov úč. od 01.01.2013 do 31.03.2014 „akékoľvek stavby, ktoré zasahujú do vodnej cesty alebo ktoré ju križujú, možno uskutočniť len na základe záväzného stanoviska Dopravného úradu". Keďže tak žalovaný neurobil a vyššie uvedeným dotknutým orgánom predmetný navrhovanej činnosti MVE Iliaš nezaslal, postupoval v rozpore s , čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Pre úplnosť správny súd uvádza, že pokiaľ žalobcovia v žalobe poukázali na to, že žalovaný (na rozdiel od prvého zisťovacieho konania) nedoručil predmetný Ministerstvu životného prostredia SR, sekcii environmentálneho hodnotenia a riadenia (ktorý v prvom zisťovacom konaní vydal stanovisko, v ktorom odporučil pokračovať v procese posudzovania navrhovanej činnosti), správny súd vzhľadom na absenciu tvrdenia žalobcov, že tomuto orgánu mal byť predmetný doručený a na základe akého ustanovenia zákona, ako aj absencii tvrdenia, aký mala táto skutočnosť vplyv na zákonnosť postupu žalovaného (pričom žalovaný doručil Ministerstvu životného prostredia SR, sekcii vôd ako rezortnému orgánu) nepovažoval uvedené za námietku majúcu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ sa žalovaný v odôvodnení touto skutočnosťou nezaoberal, správny súd uvádza, že tento čiastkový nedostatok odôvodnenia nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

39. Žalobcovia v žalobe namietali, že je v rozpore s , nakoľko neobsahuje dve variantné riešenia a že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s námietkou zainteresovanej verejnosti, ak poukázal na to, že orgán verejnej správy upustil od požiadavky variantného riešenia listom č. 07/2013/683/FM zo dňa 07.02.2013, ktorý bol vydaný v zisťovacom konaní k predloženému 07.03.2013, ktoré konanie bolo zastavené 02.12.2013 a to s odôvodnením, že „...navrhovaná činnosť je identická, čo sa týka technického a technologického riešenia predloženého príslušnému úradu dňa 07.03.2013 (zastavené konanie dňa 02.12.2013 na návrh navrhovateľa) a umiestnenie navrhovanej činnosti je určené aj v zmysle schválenej Aktualizácie koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do r. 2030, príslušný orgán konal

tak, ako je uvedené v liste Obvodného úradu životného prostredia Banská Bystrica č. 07/2013/683/ FM zo dňa 07.02.2013". Správny súd k uvedenej námietke uvádza, že postup žalovaného nebol v súlade so zákonom a žalovaný ako orgán verejnej správy nesprávne právne posúdil tú skutočnosť, že list žalovaného zo dňa 07.02.2013 (ktorým žalovaný upustil od variantného riešenia v inom - predchádzajúcom zisťovacom konaní, ktoré už bolo ukončené zastavením konania), je možné použiť v ďalšom zisťovacom konaní (t.j. v zisťovacom konaní, ktoré bolo začaté na základe žiadosti navrhovateľa Rutland a.s. Bratislava o posúdenie navrhovanej činnosti MVE Iliaš, doručenej žalovanému v decembri 2013, resp. o posúdenie doplneného doručeného 07.01.2014). Postup žalovaného, keď po predložení navrhovateľom v novom zisťovacom konaní zistil, že navrhovateľ v tomto novom zisťovacom konaní nepodal novú žiadosť, resp. nepožiadal žalovaného o upustenie od variantného riešenia navrhovanej činnosti (a žalovaný o takejto žiadosti nerozhodol podľa cit. zákona), resp. keď po predložení žalovaný zistil, že predložený v decembri 2013, resp. v januári 2014 neobsahuje najmenej dve variantné riešenia navrhovanej činnosti ako aj nulový variant, t.j. neobsahuje náležitosti stanovené v , nevyzval navrhovateľa na predloženie takejto žiadosti, resp. na doplnenie tohto o zákonom stanovené náležitosti alebo nevrátil navrhovateľovi postupom podľa , (podľa ktorého , ktorý nemá potrebné náležitosti podľa ods. 4 a 5 vráti príslušný orgán bez zbytočného odkladu, najneskôr však do siedmich pracovných dní navrhovateľovi na doplnenie a určí rozsah jeho doplnenia), je možné považovať za nesprávny, resp. za postup nesúladný so a nesprávne postupoval, ak v novom zisťovacom konaní (začatom na základe žiadosti navrhovateľa o posúdenie navrhovanej činnosti - MVE Iliaš predloženej v decembri 2014) prihliadol k listu žalovaného zo dňa 07.02.2013 (ktorým upustil od požiadavky variantného riešenia v predchádzajúcom zisťovacom konaní, ktoré bolo zastavené). Správny súd však vzhľadom na to, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol svoj názor, že „upustil od požiadavky variantného riešenia listom č. 07/2013/683/FM zo dňa 07.02.2013. Keďže navrhovaná činnosť je identická, čo sa týka technického a technologického riešenia predloženého príslušnému úradu dňa 07.03.2013 (zastavené konanie dňa 02.12.2013 na návrh navrhovateľa) a umiestnenie navrhovanej činnosti je určené aj v zmysle schválenej Aktualizácie koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do r. 2013, príslušný orgán konal tak, ako je uvedené v liste Obvodného úradu životného prostredia Banská Bystrica č. 07/2013/683/FM zo dňa 07.02.2013", t.j. uviedol, že podmienky na upustenie od variantnosti riešenia navrhovanej činnosti v trvajú (vzhľadom na to, že navrhovanú činnosť považoval za identickú s navrhovanou činnosťou uvedenou v novom ), takáto procesná vada, aj keď ide o podstatné porušenie ustanovení zákona, pokiaľ by bola len jedinou vadou, by sama o sebe nemala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, resp. takáto vada by sama o sebe nebola dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože v zmysle ustálenej judikatúry, nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy taká vada konania, v dôsledku ktorej by sa len zopakoval postup orgánu verejnej správy, v ktorom by sa táto vada odstránila, bez toho, aby to malo za následok zmenu rozhodnutia orgánu verejnej správy vo veci. Keďže z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmý jeho názor, že dôvody na upustenie od variantného riešenia trvajú, pretože navrhovanú činnosť „považuje za identickú čo sa týka technického a technologického riešenia predloženého príslušnému úradu dňa 07.03.2013 (zastavené konanie dňa 02.12.2013 na návrh navrhovateľa) a umiestnenie navrhovanej činnosti je určené aj v zmysle schválenej Aktualizácie koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov v SR do r. 2030", nemožno predpokladať iný postup žalovaného, ako tomu bolo v prípade vydania rozhodnutia o predchádzajúcej žiadosti navrhovateľa o upustenie od variantnosti riešenia, t.j. iný postup než taký, že by v prípade podania novej žiadosti navrhovateľa o upustenie od variantnosti riešenia navrhovanej činnosti žalovaný súhlasil s upustením od variantného riešenia a následne by žalovaný rozhodol v zisťovacom konaní rovnakým spôsobom (t.j. že navrhovaná činnosť sa nebude postupovať podľa ). Uvedená námietka by teda podľa názoru správneho súdu sama o sebe nespôsobila nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobcovia namietali, že žalovaný sa nedostatočne nevysporiadal s uvedenou námietkou žalobcov (že neobsahuje dve variantné riešenia) takúto námietku správny súd považoval len za vyslovenie nesúhlasu s dôvodmi napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k tejto námietke. Pokiaľ žalobcovia poukázali na to, že v je navrhovaná činnosť umiestnená v rkm 172,66 a v prílohe č. 3 Koncepcie HEP je navrhované umiestniť MVE Iliaš v rkm 172,300, nekonkretizovali, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

40. Pokiaľ žalobcovia na pojednávaní poukázali na to, že text v znení jeho doplnenia nebol riadnym spôsobom zverejnený, správny súd k uvedenej námietke neprihliadal, pretože jednak v žalobe

takáto námietka nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu postupu žalovaného v rozpore so zákonom pri zverejňovaní neuplatnili, (uvedenú skutočnosť konštatovali žalobcovia len v rámci uplatnenej námietky, že rozhodnutie žalovaného nebolo riadne odôvodnené, resp. že žalovaný sa nevysporiadal, resp. že sa nedostatočne vysporiadal s touto pripomienkou žalobcov), a jednak žalobcovia ani neuviedli, aké práva žalobcov mali byť takýmto postupom porušené, alebo dotknuté.

41. Pokiaľ žalobcovia v žalobe tvrdili, že žalovaný konal a postupoval v rozpore s Rámcovou smernicu o vodách, tak ako bola táto skutočnosť uplatnená a formulovaná v žalobe, správny súd túto vyhodnotil ako nekonkrétnu a poukaz žalobcov na vyhodnotenie tejto pripomienky v rozhodnutí žalovaného správny súd považoval len za vyslovenie nesúhlasu s jej hodnotením.

42. Vo vzťahu k ostatným parciálnym námietkam uvedeným v žalobe správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Toria vs. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz vs. Španielsko vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999) vyplýva právny názor, že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

43. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel správny súd k záveru, že sú dané dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa , , , a , a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a s poukazom na vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v ďalšom konaní opätovne posúdi navrhovateľom predložený navrhovanej činnosti MVE Iliaš podľa , pričom tento posúdi z hľadiska ust. cit. zákona (t.j. či obsahuje zákonom stanovené náležitosti), doručí predmetný subjektom uvedeným v cit. zákona, rozhodne o tom, či navrhovanú činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, pričom prihliadne na všetky kritériá stanovené v a cit. zákona a prílohe č. 10 k cit. zákonu a rozhodnutie náležite odôvodní v zmysle , osobitne s prihliadnutím na náležitosti výroku predmetného rozhodnutia a na vysporiadanie sa so stanoviskami doručenými žalovanému v súlade s ), ako aj v súlade s požiadavkami na riadne odôvodnenie rozhodnutia vyplývajúcimi z práva na spravodlivý súdny proces v zmysle SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Žalovaný je v zmysle v ďalšom konaní viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v tomto rozsudku.

44. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobcovia 1/, 2/ a 3/ boli v konaní úspešní v celom rozsahu, správny súd im priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/, 2/ a 3/ trovy konania, o ktorých výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

45. O trovách konania ďalších účastníkov správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého ďalší účastník má voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu správny súd uložil. Správny súd ďalším účastníkom v tomto konaní žiadne povinnosti neukladal, a preto im žiadnu náhradu trov konania proti žalovanému nepriznal.

46. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.