Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Csp/83/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v právnom spore žalobcu: Wara Consulting a.s., IČ: 062 54 560, so sídlom Husitská 63, Praha, Česká republika, zastúpeného Mgr. Šimonou Maškovou, advokátkou, Husitská 344/63, Praha 3 proti žalovanému: I. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J. X, T., o zaplatenie 1 545 Kč a 102 950,68 Kč s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 102.950,68 Kč, s úrokom vo výške 21,90 % ročne z čiastky 98.280,70 Kč od 07.12.2017 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z čiastky 98.280,70 Kč od 07.12.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 97 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.04.2018 domáhal uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1 545 Kč a 102 950,68 Kč s úrokom vo výške 21,90 % ročne z čiastky 98.280,70 Kč od 07.12.2017 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z čiastky 98.280,70 Kč od 07.12.2017 do zaplatenia, a zaplatenia trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že aktívna procesná legitimácia žalobcu vyplýva z dvoch zmlúv o postúpení pohľadávok, a to zmluvy medzi spoločnosťou Raiffeisenbank a.s., a spoločnosťou I-Xon a.s. zo dňa 23.11.2017 a následnej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 11.12.2017 medzi spoločnosťou I-Xon a.s. žalobcom. Rozhodné právo, ktorým sa riadi právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, a ktoré je treba s ohľadom na existenciu medzinárodného prvku v tomto súdnom konaní určiť, je právny poriadok Českej republiky. Tento právny poriadok je určený v súlade s , o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a tiež v súlade s čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008, o práve rozhodnom pre zmluvné záväzkové vzťahy na základe voľby práva dohodou strán. Táto dohoda je pritom obsiahnutá v čl. 17 Všeobecných obchodných podmienok Raiffeisenbank a.s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou všetkých nižšie uvedených zmlúv, pričom tento článok stanoví, že právne vzťahy, ktoré vznikli medzi klientom a bankou sa riadia právnym poriadkom Českej republiky, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Žalobca touto žalobou uplatňuje svoje nároky, ktoré vznikli na základe dvoch zmlúv uzatvorených medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Raiffeisenbank a.s. a žalovaným. Ide konkrétne o tieto zmluvy a nároky: Žalovaný a banka uzavreli dňa 22.06.2015 Zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších služieb, v ktorej sa banka zaviazala zriadiť a viesť bankový účet č. 8787470001/5500. Súčasťou tejto zmluvy boli Produktové podmienky pre zriadenie

a vedenie účtov, Produktové podmienky priameho bankovníctva, Všeobecné obchodné podmienky a tiež Cenník produktov a služieb pre súkromné osoby. Dňa 04.03.2016 uzavrel žalovaný s bankou Zmluvu o povolenom debete na bežnom účte reg. Č. 1511/103666902/PD, v ktorej sa banka zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 100.000,- Kč a ktorej súčasťou boli Produktové podmienky pre úvery vo forme prečerpania na bežnom účte Raiffeisenbank a.s. a Všeobecné obchodné podmienky Raiffeisenbank a.s.. Žalovaný sa v úverovej zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s dohodnutým úrokom vo výške 21,90 % p. a. a s ďalšími poplatkami účtovanými podľa zmluvy a Cenníka poplatkov. Žalovaný bol podľa čl. IX. ods. 1 zmluvy oprávnený čerpať tento úver nepretržite po dobu maximálne jedného roku a najneskôr v posledný deň tejto ročnej lehoty bol žalovaný povinný tento úver splatiť. V prípade, že by úver nebol v tento deň zaplatený, je od nasledujúceho dňa celý záporný zostatok na bežnom účte považovaný za nepovolený záporný zostatok. Zmluva bola uzatvorená elektronicky prostredníctvom internetového bankovníctva žalovaného, ktoré bolo žalovanému zriadené na základe Zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších služieb zo dňa 22.06.2015, kedy bol žalovanému zriadený v súlade s touto zmluvou bankový účet a súčasne boli žalovanému predané dokumenty s nastavením služieb, vrátane mobilného elektronického kľúča a kódov I-PIN a T-PIN. Súhlas so zmluvou žalovaný vyslovil prostredníctvom internetového bankovníctva tak, že sa najprv do svojho internetového bankovníctva prihlásil zadaním svojho klientskeho čísla, následne mu bol prostredníctvom mobilného elektronického kľúča vygenerovaný autorizačný kód, ktorý žalovaný opísal do aplikácie a potom potvrdil svojím heslom I-PIN. Banka svoje zmluvné prevzaté povinnosti splnila a v súlade s ustanoveniami zmlúv žalovanému zriadila a viedla bankový účet a poskytla mu zjednané úvery prostredníctvom zriadenia povoleného prečerpania na účte a poskytnutia úveru. Žalovaný však svoje povinnosti na základe vyššie uvedených zmlúv nesplnil, a preto mu vznikli nasledujúce dlhy: 1. Banka žalovanému v súlade so zmluvou zriadila a viedla osobný bankový účet č. 8787470001/5500, a to až do dňa 30.06.2017, ako vyplýva z predloženého výpisu z tohto účtu. Žalovaný však svojej povinnosti podľa tejto zmluvy neplnil a neudržoval na účte kladný zostatok, resp. bezodkladne nevyrovnal vzniknutý nepovolený záporný zostatok. Preto banka dňa 01.11.2017 pristúpila k odstúpeniu od zmluvy. Na neuhradených zmluvných poplatkoch za vedenie účtu žalovanému vznikol dlh vo výške 1.545,- Kč, ktoré boli účtované v súlade s platným cenníkom. Ide o poplatky za poistenie vo výške 15,- Kč mesačne a poplatky za výzvy k úhrade dlhu vo výške 500,- Kč a pokuta za vznik nepovoleného debetného zostatku vo výške 500,- Kč, ktoré boli účtované v súlade s Cenníkom bankových poplatkov Raiffeisenbank a.s. 2.Banka žalovanému v súlade so zmluvou umožnila čerpať finančné prostriedky do záporného zostatku na účte, čím mu sprístupnila úver vo forme povoleného debetu na účte 8787470001/5500. Žalovaný následne tento úver čerpal, a to výbermi z účtu a prevodmi z účtu, a to od 18.03.2015 výbermi z bankomatu a platbami kartou, ktoré sú uvedené vo výpise z účtu, na ktorý si žalobca dovoľuje z dôvodu prehľadnosti odkázať. Žalovaný mal podľa čl. 6, písm. a) produktových podmienok pre úvery poskytnuté formou povoleného prečerpania povinnosť udržiavať na svojom účte stanovený objem kreditných operácií. Žalovaný však túto svoju povinnosť neplnil, čo vyplýva z výpisu z osobného účtu žalovaného, z ktorého je zrejmé. Že žalovanému na účet po poskytnutí kontokorentu neprichádzali finančné prostriedky v odpovedajúcej výške. Vzhľadom k tejto skutočnosti pristúpila banka dňa 19.10.2017 v súlade so znením Produktových podmienok k okamžitému zosplatneniu úveru. Žalovaný tak dĺži žalobcovi čiastku 102.950,68 Kč, ktorá je tvorená nesplatenou istinou úveru vo výške 98.280,70 Kč, kapitalizovanými zmluvnými úrokmi ku dňu 06.12.2017 vo výške 4.669,98 Kč. Na príslušenstve žalovaný dĺži zmluvný úrok vo výške 21,90 % p. a. z čiastky 98.280,70 Kč, teda z istiny úveru, od 07.12.2017 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % p. a. z dlžnej čiastky 98.280,70 Kč od 07.12.2017 do zaplatenia.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení k žalobe doložil výpis z osobného účtu č. 8787470001/5500, odstúpenie od zmluvy o poskytovaní bankových a ďalších služieb zo dňa 01.11.2017, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 25.01.2018, vyrozumenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2017, predžalobná výzva k úhrade zo dňa 26.01.2018, Zmluva o poskytovaní bankovních a dalších služeb zo dňa 22.06.2015, protokol o prevzatí a užívaní kódu I-PIN a T-PIN zo dňa 30.09.2016, 30.06.2015, 22.06.2015, 13.11.2016, 18.08.2015 a 08.09.2015, výpis z povoleného debetu č. 8787470001/5500, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 25.01.2018 vyrozumenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2017, predžalobná výzva k úhrade zo dňa 26.01.2018, zmluva o povolenom debete na bežnom účte, zo dňa 04.03.2016, prehlásenie o okamžitej splatnosti a výzva k úhrade dlhu zo dňa 19.10.2017, zoznam odoslaných oznámení o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou I-Xon a.s. na Vara Consulting, a.s., zoznam odoslaných predžalobných výziev spoločnosť Vara Consulting, a.s., zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 19.01.2016 s prílohou, zmluva o postúpení pohľadávok č.

zo dňa 23.11.2017 s prílohou, zmluva o postúpení pohľadávok zo 11.12.2017, cenník produktov a služieb pre súkromné osoby, účinný od 01.04.2017.

4. Žaloba spolu s prílohami, procesnými poučeniami a s výzvou na vyjadrenie bola doručená žalovanému dňa 16.08.2018. Žalovaný sa písomne k žalobe nevyjadril.

5. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 20.09.2019, na ktorý sa dostavil právny zástupca žalobcu a žalovaný.

6. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom žaloby, s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a vyjadrenie strán sporu a zistil tento skutkový a právny stav:

7. Právny predchodca žalobcu Raiffeisenbank a.s. (banka) ako veriteľ a žalovaný ako dĺžnik, ktorý pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti uzavreli dňa 22.06.2015 v Prahe, v Českej republike Zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších služieb, na podklade ktorej sa banka zaviazala žalovanému zriadiť bežný účet, bezúročnú rezervu, priame bankovníctvo a debetnú kartu. Za služby sa žalovaný zaviazal hradiť banke poplatky podľa Cenníku produktov a služieb pro soukromné osoby. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky Raiffesenbank a.s., Cenník, Technické podmienky a Informácie k lehotám v platobnom styku, Prehľad úrokových sadzieb a Produktové podmienky. Zmluvné strany sa dohodli, že banka zriadi odo dňa účinnosti zmluvy klientovi bežný účet č. 8787470001/5500, s hlavnou menou CZK - Česká koruna, dohodli sa na použití tarifu eKonto KOMPLET. Zároveň sa dohodli na možnosti žalovaného využívať služby priameho bankovníctva a používať pri komunikácii s bankou elektronické kľúče.

8. Dňa 04.03.2016 uzavreli prostredníctvom elektronických prostriedkov Zmluvu o povolenom debete na bežnom účte registračné číslo 1511/103666902/PD. Predmetom zmluvy bol úver vo forme povoleného prečerpania na bežnom účte žalovaného č. 8787470001/5500, bez určeniu účelu. Výška povoleného prečerpania bola dohodnutá na 100 000 Kč, výška úroku na 21,90% p.a. V zmluve bola dohodnutá aj výška poplatku za zaslanie upomienky 500 Kč. Výška poplatku za správu bežného účtu 2502 Kč mesačne. Ročná percentuálna miera nákladov na úver bola 27,91%, celková čistka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť bola 124888,02 Kč. Čiastka úrokov splatných za deň pri vyčerpaní výšky povoleného debetu bola dohodnutá na 60 Kč. Žalovaný sa okrem iného zaviazal na účte dosahovať objem prichádzajúcich transakcií vo výške, ktorá v mesačnom priemere za tri po sebe idúce kalendárne mesiace dosahuje najmenej jednu tretinu výšky úveru. Žalovaný sa zaviazal platiť z čerpaného a dosiaľ nesplateného úveru úroky až do konečného splatenia istiny. Žalovaný bol oprávnený úver čerpať nepretržite, najdlhšie po dobu jedného roka. V prípade nesplatenia úveru sa považuje záporný zostatok na bežnom účte za nepovolený záporný zostatok. V prípade neplnenia povinností žalovaným bola banka oprávnená okrem iného vyhlásiť úver vrátane úrokov za splatný alebo od zmluvy odstúpiť(čl. XII. bod 1). Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky a cenník produktov.

9. Žalobca predložil výpis z osobného účtu, v ktorom boli vedené záporné a kladné účtovné transakcie. Súd konštatuje, že pri niektorých položkách je možné konštatovať ťažšiu prehľadnosť a zrozumiteľnosť účtovania. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní nevedel na otázku súdu uviesť, koľkokrát bola účtovaná zmluvná pokuta právnym predchodcom žalobcu, z doloženého výpisu z osobného účtu podľa súdu vyplýva, že banka si uplatnila minimálne šesťkrát zmluvnú pokutu za vznik nepovoleného záporného zostatku vo výške 500 Kč. Okrem toho si uplatnila poplatky ku karte poistenie ku karte po 15 Kč, poplatky za externú správu - informácia o zostatku po 4 Kč, poplatky za 1. výzvu na zaplatenie dlžnej sumy 500 Kč a druhú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy 500 Kč.

10. Z cenníku produktov a služieb banky vyplýva okrem iného aj poplatok za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky 500 Kč. Okrem toho je v cenníku uvedená aj „zmluvná pokuta za vznik Nepovoleného záporného zostatku“ vo výške 500 Kč.

11. Z Produktových podmienok pre úvery vo forme prečerpania na bežnom účte banky a rovnako aj zo Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na rozhodnom práve, ktorým je právo Českej republiky.

12. Banka listom zo dňa 01.11.2017 odstúpila od zmluvy o poskytovaní bankových a dalších služeb so žalovaným s účinnosťou k 16.11.2017, a to pre vznik nepovoleného záporného zostatku na účte č. 8787470001/5500, ktorý nebol uhradený ani v primeranej dobe.

13. Listami zo dňa 12.12.2017 bol žalovaný upovedomený o postúpení pohľadávky zo zmluvy o povolenom debete a pohľadávky z bežného účtu vyplývajúcu zo Smlouvy o poskytovaní bankových a dalších služeb banky na spoločnosť I-XON a.s. ako postupníka; listom zo dňa 25.01.2018 bol žalovaný upovedomený o postúpení pohľadávky zo zmluvy o povolenom debete a pohľadávky z bežného účtu vyplývajúcu zo Smlouvy o poskytovaní bankových a dalších služeb zo spoločnosti I-XON a.s. na žalobcu

- spoločnosť Wara Consulting a.s. ako postupníka .

14. Vyhlásením zo dňa 19.10.2017 banka vyhlásila celý dlh na základe zmluvy o povolenom debete za okamžite splatný, vyčíslila ho na 104.495,68 Kč a žalovaného vyzvala na jeho úhradu.

15. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2015/05zo dňa 19.1.2016 v spojení s dodatkom č. 1 k nej zo dňa 27.1.2017 a Zmluvou o postúpení pohľadávok č. zo dňa 23.11.2017 banka postúpila pohľadávku voči žalovanému na postupníka - spoločnosť I-Xon a.s..

16. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2017postúpila spoločnosť I-Xon, a.s. ako postupiteľ pohľadávku voči žalovanému na postupníka spoločnosť Wara consulting a.s.

17. Právny zástupca na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava znenia žaloby a predložených listinných dôkazov. Navrhol, aby súd v celom rozsahu vyhovel žalobe, nakoľko má za to, že z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že došlo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti, porušil zmluvné záväzky, a to najmä tým, že na základe zmluvy o povolenom debete na bežnom účte zo dňa 04.03.2016, čerpal celkový kontokorentný úver vo výške 100.000,- Kč, ktorý v súlade s dohodnutými podmienkami nevrátil v dohodnutej lehote splatnosti. Na základe uvedených skutočnosti vznikla pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému tak, ako je vyčíslená v žalobe a v priložených listinách. Na základe uvedenej skutočnosti navrhol, aby súd v celom rozsahu tejto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného aj k náhrade trov súdneho konania. Na otázku súdu právny zástupca žalobcu uviedol, že zmluvná pokuta (účtovaná podľa výpisu z bežného účtu) bola upravená v cenníku a vo Všeobecných podmienkach k tejto zmluve. Na otázku súdu v akej súhrnnej výške bola spolu v jednotlivých položkách účtovaná zmluvná pokuta, právny zástupca žalobcu nevedel reagovať.

18. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že požičal si tie peniaze, keď pracoval v Českej republike. Potom odišiel z Českej republiky, lebo zamestnávateľ mu nevyplácal mzdu a preto nemal na vyplatenie tejto pohľadávky v banke. A potvrdil, že skutočne uzavrel uvedené zmluvy s právnym predchodcom žalobcu. Žalovaný uviedol, že nemá námietky k doloženým výpisom z účtu. Žalovaný uviedol, že on si prezeral výpisy z účtu, že boli tam nejaké úroky, nejaké poplatky, pokuty, už sa mu to veľmi nezdalo, ale nevie nič k tomu bližšie uviesť.

19. Podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

20. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

21. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb;

22. Podľa čl. 6 ods. 1, ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za

patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

23. Súd sa vzhľadom na cezhraničný charakter sporu zaoberal právomocou na konanie a tým, ktoré právo bude rozhodné pre posúdenie právneho vzťahu žalobcu a žalovaného. Vychádzal pritom z ustanovení Nariadenia Rady ES č. 44/2001, podľa ktorého má právomoc na konanie súd členského štátu, na území ktorého má žalovaný (spotrebiteľ) bydlisko, teda slovenský súd, a Nariadenia Rím I., konkrétne z čl. 6, ktorý sa na daný právny vzťah aplikuje z dôvodu, že žalovaný má v ňom postavenie spotrebiteľa. Z predložených dôkazov vyplýva dohoda o voľbe rozhodného práva medzi zmluvnými stranami, podľa ktorej je rozhodným právom právo Českej republiky. Po posúdení konkrétneho právneho vzťahu z hľadiska konkrétnych podmienok dojednaných v uzavretej zmluve dospel súd k záveru, že platná právna úprava slovenského právneho poriadku neposkytuje žalovanému ako spotrebiteľovi väčšiu právnu ochranu ako účastníkmi zvolená právna úprava českého práva. Preto súd dospel k záveru, že na konanie právomoc má a na právny vzťah aplikoval české právne predpisy.

24. Podľa § 1810 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník (ČR) ustanovenia tohto oddielu sa použijú na zmluvy, ktoré so spotrebiteľom uzatvára podnikateľ (ďalej len „spotrebiteľské zmluvy“) a na záväzky z nich vzniknuté

25. Podľa veta prvá Občanského zákoníka (ďalej )má sa za to, že sú zakázané dojednania, ktoré zakladajú v rozpore s požiadavkou primeranosti významnú nerovnováhu v právach alebo povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa.

26. Podľa na neprimerané dojednania sa neprihliada, ibaže sa ich spotrebiteľ dovolá.

27. Podľa zmluvou o finančnej službe sa pre účely úpravy spotrebiteľských zmlúv v tomto zákone rozumie každá spotrebiteľská zmluva týkajúca sa bankovníctva, úverovej, platobnej alebo poistnej služby, zmluva týkajúca sa dôchodkového pripoistenia, výmeny mien, vydávania elektronických peňazí a zmluva týkajúca sa poskytovania investičnej služby alebo obchodu na trhu s investičnými nástrojmi.

28. Podľa od zmluvy je možné odstúpiť, ak si to dojednanú strany alebo ak tak ustanoví zákon.

29. Podľa odstúpením od zmluvy sa záväzok zrušuje od počiatku.

30. Podľa zmluvou o účte sa ten, kto vedie účet, zaväzuje zriadiť od určitej doby v určitej mene účet pre jeho majiteľa, umožniť vklad hotovosti na účet alebo výber hotovosti z účtu alebo vykonávať prevody peňažných prostriedkov z účtu či na účet.

31. Podľa ak sa strany dohodnú, že ten, kto vedie účet, umožní výber hotovosti alebo vykoná prevod peňažných prostriedkov z účtu, hoci na to nie je na účte dostatok peňažných prostriedkov, použijú sa primerane ustanovenia o úvere.

32. Podľa zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že dlžníkovi poskytne na jeho žiadosť a v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

33. Podľa dlžník vráti veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej dobe, inak do mesiaca odo dňa, kedy bol o vrátenie požiadaný.

34. Podľa od dlžníka, ktorý je v omeškaní so splácaním peňažného dlhu, môže veriteľ, ktorý riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti, požadovať zaplatenie úroku z omeškania, ibaže by dlžník nebol za omeškanie zodpovedný. Výšku úroku z omeškania ustanoví vláda nariadením; ak si strany nedojednajú výšku úroku z omeškania, považuje sa takto stanovená výška za dojednanú.

35. Podľa § 2 nar. vl. ČR č. 351/2013 Sb. výška úroku z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov.

36. Súd na podklade vykonaného dokazovania, po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalovaný nárok je v časti dôvodný.

37. Aktívnou vecná legitimáciou žalobcu na podanie žaloby bola preukázaná predloženými zmluvami o postúpení pohľadávok. Žalobca je teda veriteľom pohľadávky proti žalovanému uplatnenej v tomto spore.

38. Žalobca si uplatnil nárok z titulu zmluvy o bežnom účte vo výške 1.545 Kč a ide o dlh žalovaného na predovšetkým vzniknutý účtovaním poplatkov - za zasielanie informačných SMS správ vo výške 4 Kč za správu, poplatky ku karte za poistenie, zasielanie výziev na úhradu dlhu a pod. ako aj účtovaním zmluvnej pokuty za vznik Nepovoleného záporného zostatku. Súd konštatuje, že pri niektorých položkách v žalobcom predloženom výpise z osobného účtu, v ktorom boli vedené záporné a kladné účtovné transakcie, je možné konštatovať ťažšiu prehľadnosť a zrozumiteľnosť účtovania. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní nevedel na otázku súdu uviesť, koľkokrát bola účtovaná zmluvná pokuta právnym predchodcom žalobcu, a tak z doloženého výpisu z osobného účtu podľa súdu vyplýva, že banka si uplatnila minimálne šesťkrát zmluvnú pokutu za vznik nepovoleného záporného zostatku vo výške 500 Kč. Súd žalobný návrh týkajúci sa nároku z titulu zmluvy o bežnom účte vo výške 1.545 Kč zamietol ako nedôvodný, pričom súd vychádzal pritom z toho, že táto zmluvná pokuta bola dojednaná len v cenníku, pričom vychádzajúc z právneho názoru českého ústavného súdu publikovaného v rozhodnutí zo dňa 11.11.2013 obchodné podmienky (cenník) nesmú slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Ak tak i napriek tomu dodávateľ učiní, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nie je možné priznať právnu ochranu. Preto súd dospel k záveru, že na dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 500 Kč v cenníku právneho predchodcu žalobcu pre prípad nepovoleného debetu na účte sa v súlade s OZ s poukazom na neprihliada. Ak súd vychádza z toho, že zmluvná pokuta bola účtovaná minimálne 5x po 500 Kč, spolu je to 2.500 Kč, pričom ide o sumu prevyšujúcu nárok žalobcu uplatňovaný vo vzťahu k zmluve o bežnom účte a preto súd žalobcovi nárok z titulu zmluvy o bežnom účte vo výške 1.545 Kč nepriznal.

39. V časti nároku uplatneného na základe zmluvy o povolenom debete na zaplatenie sumy 102.950,68 Kč, súd považoval tento uplatnený nárok za dôvodný. Žalovaný úver čerpal, pričom nesplnil podmienky v zmluve o úvere. Preto právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvou o úvere mohol vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a mohol od zmluvy aj odstúpiť. Predčasnú splatnosť vyhlásil ku dňu 19.10.2017, s výškou dlhu 104.495,68 Kč. Uvedené nebolo medzi stranami sporné. Keďže žalovaný neuhradil žalobcovi, respektíve jeho právnemu predchodcovi dlh, súd žalobcovi priznal z titulu poskytnutého úveru žalobou uplatnenú sumu 98.280,70 Kč. Účastníci zmluvy o úvere si dohodli zmluvný úrok vo výške 21,90% p.a. Z titulu zmluvy o úvere patria žalobcovi aj zmluvné úroky, ktoré podľa výpisu z účtu vyčíslil do 30.06.2017 vo výške 4.669,98 Kč (1.128, 60Kč + 3.541,38 Kč) a od 07.12.2017 uplatnené zmluvné úroky vo výške 21,90% ročne z čiastky istiny 98.280,70 Kč. Súd preto priznal žalobcovi popri istine úveru aj dohodnutý zmluvný úrok a teda z titulu zmluvy o úvere súd priznal žalobcovi sumu 102.950,68 Kč (istina + úrok) spolu s úrokom vo výške 21,90 % ročne z čiastky 98.280,70 Kč od 07.12.2017 do zaplatenia.

40. Keďže je žalovaný s plnením peňažného dlhu v omeškaní, patrí žalobcovi popri istine aj zákonný úrok z omeškania, ktorého výška je 8,05% ročne ( , nar. vl. ČR č. 351/2013 Sb.). Súd mu priznal úrok z omeškania z uplatnenej sumy (súc viazaný rozsahom jeho žalobného návrhu), a to z istiny úveru 20 000 Kč od 07.12.2017 (kedy už žalovaný nepochybne bol v omeškaní, pretože k zosplatneniu došlo skôr) do zaplatenia. Súdu je z verejne dostupných záznamov zverejnených Českou národnou

bankou známe, že výška repo sadzby ku dňu 1.1.2017 bola vo výške 0,05% p.a., úrok z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyšší.

41. Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

42. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa . Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.

43. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

44. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Žalobca aj žalovaný boli v konaní čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní. Preto súd nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 104.495,68 Kč s príslušenstvom. Súd žalobcovi priznal 102.950,68 Kč s príslušenstvom, čo je procesný úspech žalobcu v rozsahu 98,5%. a jeho neúspech, ktorý je úspechom žalovaného, je 1,5 %. Pomer úspechu žalobcu je 98,5 % k úspechu odporcu 1,5 %, z čoho vyplýva právo žalobcu na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 97 % (98,5 % - 1,5 %). O výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach / / podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) / /. Odvolanie možno odôvodniť len tým /CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.