Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_16Csp-13-2019.pdf
PDF · 105.9 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/13/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: JUDr. Pavol Pospecha, advokát, so sídlom Lichnerova 23, Senec proti žalovanej: C. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom G. V./XX, Lužianky , o zaplatenie XXX,X eura s príslušenstvom , sudkyňou JUDr. Veronikou Vnukovou takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 224,56 eura, zmluvnú pokutu vo výške 102,52 eura, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 224,56 eura od 17.05.2019 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšnej časti za žaloba zamieta . III. Žalovanému sa voči žalobcovi nepriznáva náhrada trov konania .
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra ( ďalej len „ súd“) dňa 31.01.2019 požaduje od žalovanej zaplatenie sumy 523,44 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania titulom zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 01.08.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver v sume XXX,XX eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v XX. mesačných splátkach po XX,XX eura v termínoch dohodnutých v zmluve. Y. sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. X o viac ako tri mesiace a to napriek predchádzajúcemu upozorneniu na uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 F. zákonníka. K. na to, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky č. X o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 F. zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru . Y. suma XXX,XX eura predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroku. F. toho si žalobca uplatňuje aj nárok na zmluvnú pokutu podľa článku X ods. X.X zmluvy vo výške X,XX% denne zo sumy XXX,XX eura od XX.XX.XXXX do zaplatenia, pričom zmluvnú pokutu si uplatňuje popri úroku z omeškania tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu X. zverejnenú podľa zákona XXX/XXXX Z.z. pre vznikom omeškania o viac ako XX percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády SR č. XX/XXXX Z.z. Y. si tak uplatňuje len časť zákonného úroku z omeškania vo výške X,X% ročne zo sumy nesplatenej istiny úveru a úrokov. K. úrokovej sadzby úroku z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych prípustných sankcií podľa nariadenia vlády SR č. XX/XXXX Z.z. a sumou uplatňovaných zmluvných pokút. K. na uvedené si žalobca uplatňuje úrok z omeškania 0,4% ročne zo sumy 523,44 eura od 01.05.2016 do zaplatenia, pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie žalovaného so splácaním úveru spolu dosiahne sumu poskytnutého úveru 960,00 eur, odo dňa po dosiahnutí tejto sumy si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 523,44 eura do zaplatenia. Žalobca si tiež uplatnil sumu 52,13 eura predstavujúcu náklady spojené s mimosúdnym uplatnením pohľadávky.
2. Podaním zo dňa 16.05.2019 žalobca vyčíslil zmluvnú pokutu a úroky z omeškania z jednotlivých súm, tak, že zmluvná pokuta predstavuje vo výške 0,04% denne zo sumy 523,44 eur od 01.05.2016 do 16.05.2019 vo výške 232,62 eura a úrok z omeškania vo výške 0,4% ročne zo sumy 523,44 eur
od 01.05.2016 do 16.05.2019 vo výške 6,37 eura. Uviedol, že aj keď vyčíslené sankcie ( 238,99 eura) nepresiahli sumu poskytnutého úveru ( 960,00 eur) žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu iba do 16.05.2019 na zvyšnej časti netrval. Požadoval , aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 523,44 eura, zmluvných pokút vo výške 238,99 eura, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 523,44 eura od 17.05.2019 do zaplatenia , náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 31,00 eura a náhradu trov konania.
3. Podľa § 145 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
4. Uvedené podanie bolo súdu doručené pre podaním žaloby žalovanému, preto súd v zmysle § 145 ods. 3 CSP , konal o zvyšku uplatneného nároku bez rozhodovania o zastavení konania v prevyšujúcej časti.
5. Žaloba bola žalovanej doručená podľa § 116 ods. 2 CSP, k žalobe sa nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela.
6. Keďže ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva nepresahuje 1 000 eur súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania v súlade s § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ).
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu /zmluva o spotrebiteľskom úveru revolvingového typu, zmluvnými dojednaniami zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu , oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere, oznámením o zosplatnení, doručenkou, výpisom z účtu, pokusom o zmier a zistil nasledovný skutkový a právny stav :
8. Na základe žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č . XXXXXXXXXX podpísanej žalovanou dňa 31.07.2014 a žalobcom dňa 01.08.2014 bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 960,00 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v lehote 36. mesiacov, s výškou mesačnej splátky 34,08 eura. V zmluve bola uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vo výške 1258,88 eur, RPMN bola stanovená vo výške 20,91 %, ročná úrokovou sadzba vo výške 18,03% a priemerná RPMN je v zmluve uvedená vo výške 49,67%. V zmluve bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 32,00 eur. V bode 13. zmluvy je uvedené, že riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/ zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania . Zmluvné strany prehlásili, že si žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali , bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej obsahu porozumeli a na dôkaz tohto ju podpísali. Podľa článku 8. zmluvy v prípade omeškania dlžníka(spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2) povinný veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1 písm. a) zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka podľa tejto zmluvy o RÚ a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6,% p.a.). Podľa článku 8.2 zmluvy okrem zmluvnej pokuty podľa článku 8. ods. 8.1 tejto zmluvy o RÚ je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výšku úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1 tejto zmluvy o RÚ nepresahovala minimálnu výšku podľa ods. 8.3 tejto zmluvy o RÚ. Podľa článku 8.3 zmluvy zmluvná pokuta podľa článku 8 ods. 8.1 tejto zmluvy o RÚ spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov na obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ak tieto sankcie za omeškanie dosiahnu výšku
poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškania dlžníka so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Žalovaná porušila svoje povinnosti splácať pôžičku riadne a včas, a preto žalobca listom zo dňa 14.02.2016 vyzval žalovanú k úhrade dlžných čiastok vo výške 172,11 eura a súčasne žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru v prípade ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek zo splátok vo vzťahu ku ktorým je v omeškaní a súčasne uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, k čomu došlo dňa 01.05.2016. Žalovaná si výzvu prevzala dňa 18.02.2016.Zásielku, ktorou bolo žalovanej oznámené zosplatnenie úveru žalovaná prevzala dňa 13.04.2016. Z tvrdenia žalobcu a z výpisu z účtu vyplýva, že žalovaná uhradila celkom sumu 703,44 eura.
9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb.z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ObZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“) účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
11. Podľa § 2 písm. a), b) ZoSÚ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa na účely tohto zákona rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
14. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), a b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) , a y) .
15. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „OZ“ ), ( v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
17. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 544 ods. 1 až 3 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
20. Podľa § 545 ods. 1 OZ ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Na základe vykonaného dokazovania má súd za nesporne preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkovo právny vzťah, na základe zmluvy o úvere zo dňa 01.08.2014. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou, je spotrebiteľským vzťahom, kde na jednej strane vystupuje dodávateľ a na druhej spotrebiteľ, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
24. Keďže v danom prípade sa ide o spotrebiteľský úver súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Po jej preskúmaní dokazovaní dospel súd k záveru, že uzatvorená spotrebiteľská zmluva neobsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, a to konkrétne údaj o konečnej splatnosti úveru ( § 9 ods. 2 písm. f ) a tiež údaj o termínoch počte výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ( § 9 ods. 2 písm. l). Súd ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSU vyložil eurokonformne, vychádzajúc zo smernice 2008/48/ES.33. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad tohto ustanovenia v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 (a následne aj 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018). Z tohto rozhodnutia vyplýva, že zákon 129/2010 Z.z. je úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110). Z vyššie citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc
zo záveru, že zákonom 129/2010 Z.z. bola transponovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda bez pochyby nebolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods.2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. § 9 ods. 2písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018). Ani pri eurokonformnom výklade ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy podľa názoru súdu nie je možné dospieť k záveru, že zmluva obsahuje náležitosti v zmysle tohto ustanovenia. K uvedenému dospel preto, že v zmluve nie je určený termín splatnosti jednotlivých splátok žiadnym konkrétnym časovým údajom ani iným dostatočne určitým spôsobom, ktorý by umožňoval identifikovať dátumy jednotlivých splátok, hoci v zmluve je dohodnutý výška mesačnej splátky 34,08 eura a aj počet splátok (36). V zmluve nie je uvedený deň splatnosti prvej a nasledujúcich splátok, pričom takýto údaj sa nachádza len v zmluvných podmienkach ( čl. 4 bod 4.5, čl. 9 bod 9.1)), čo u priemerného spotrebiteľa môže spôsobiť problémy pri určení dňa splatnosti.
25. Súd tiež zistil, že zo zmluvy o úvere nie je zrejmý ani údaj o termíne konečnej splatnosti a dobe trvania zmluvy. Termín konečnej splatnosti v zmluve absentuje a je ho možné vyvodiť len zo zmluvných dojednaní a z Oznámenia veriteľa o schválení úveru. V zmluve je uvedené, že úver je splatný v 36. splátkach, čo však nie je postačujúce a navyše nespĺňa požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikácia konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.
26. Uvedenie termínu konečnej splatnosti a splatnosti jednotlivých splátok v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, prípade v splátkovom kalendári, súd nepovažuje za postačujúce, keďže zákon uvádza, že tento údaj má byť uvedený v zmluve . Oznámenie má len charakter informácie o schválenom spotrebiteľskom úvere adresovanej žalovanej ako dlžníkovi a nie je súčasťou návrhu alebo akceptácie návrhu, teda nie je súčasťou zmluvy o úvere. Oznámenie o schválení úveru rovnako ako zmluvné dojednania žalovanou nie sú podpísané, neboli individuálne dojednané, nie je zrejmé či s nimi bola oboznámená a boli jej odovzdané, napriek tomu, že v bode 13 zmluvy o úvere sa nachádza prehlásenie, že zmluvné dojednania sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a oboznámila sa s nimi.
27. V danom poukazuje súd aj na rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci C-42/15 a smernicu EP a Rady 2008/48 , ktoré rovnako stanovuje, že zmluva musí obsahovať také podmienky, ktoré umožnia spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok. Vzhľadom na vyššie uvedené závery považuje súd zmluvu o úvere v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov pre absenciu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods.2 písm. f) a k ) ZoSÚ.
28. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Žalovanej bola zmluvou poskytnutá suma 960,00 eur, pričom z výpisu z účtu nesporne vyplýva, že na účet žalovaného bola poukázaná suma 928,00 eur , z ktorej si žalobca odrátal poplatok za poskytnutie úveru vo výške 32,00 eur na ktorý , vzhľadom na konštatovanie o bezúročnosti a bezpoplatkovosi úveru, nemá nárok. Žalobca má vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia právo na zaplatenie sumy 224,56 eura ( 928- 703,44) , ktorú súd žalobcovi priznal . Žalobcovi súd priznal aj nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej podľa článku 8 ods. 8.1 zmluvy pre porušenie zmluvných povinností žalovaným, keďže túto posúdil ako prijateľnú a takto dojednanú zmluvnú pokutu nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca si podaním zo dňa 16.05.2019 vyčíslil zmluvnú pokutu vo výške 232,62 eura ( 0,04% zo sumy 523,44 eur od 01.05.2016 do 16.05.2019 ) a úrok z omeškania vo výške 6,37 eura ( 0,4% ročne zo sumy 523,44 eur od 01.05.2016 do 16.05.2019 ) , pričom súd vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z uzatvorenej zmluvy mu túto priznal vo výške 99,79 eura (0,04% zo sumy 224,56 eur od 01.05.2016 do 16.05.2019) a úrok z omeškania vo výške 2,73 eura ( 0,4% ročne zo sumy 224,56 eur od 01.05.2016 do 16.05.2019), t.j. celkom 102,52 eura. Žalobcovi súd priznal aj úrok z omeškania z priznanej sumy 224,56 eura od 17.05.2019 do zaplatenia vo výške 5 % z dôvodu omeškania žalovanej s plnením peňažného záväzku , ktoré si žalobca uplatnil neprevyšujúc sadzbu stanovenú § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR. č. 87/1995 Z.z. za obdobie, kedy bola žalovaná so zaplatením svojho peňažného záväzku už preukázateľne v omeškaní (žalovaná sa dostala do omeškania dňa 01.05.2016, kedy predstavovala základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05% ). V prevyšujúcej časti uplatnenej istiny a zmluvnej pokuty súd žalobu zamietol.
29. Žalobca si uplatnil aj náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 31,00 eura predstavujúce odmenu za právnu službu poskytnutú v súvislosti s písomným pokusom o zmier, pričom však v konaní nepreukázal, že tieto náklady aj reálne vynaložil a že žalovanej pokus o zmier žalobca aj zasielal, preto súd jeho žalobu v tejto časti zamietol.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené priznal súd žalobcovi 224,56 eur spolu s nárokom na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania z istiny úveru vo výške 102,52 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 224,56 eura od 17.05.2019 do zaplatenia, v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., t.j. odo dňa 17.05.2019 , kedy už žalovaná bola preukázateľne v omeškaní ) , a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 523,44 eura priznaná suma 224,56 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva úspech žalobcu 42,90 % a úspech žalovanej 57,10 % a teda miera úspechu žalovaného predstavuje 14,20 % (57,10 - 42,90 ), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovanej proti žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Zo spisového materiálu však vyplýva, že žalovanej v uvedenom konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a na rozumné usporiadanie procesných vzťahov ( čl. 4 ods. 2 CSP ) rozhodol tak, že jej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra , písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým isteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.