Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/80/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: Š. D., P.. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Lenkou Borovskou, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, pod sp. zn. EX 1529/08, o vymoženie 16,60 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15.02.2019, č.k. -14

rozhodol:

Odmieta odvolanie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 155,22 EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu, podľa obsahu odvolania proti II. výroku o trovách exekúcie, podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a nanovo rozhodnúť v zmysle platných právnych predpisov.

3. Oprávnený v odvolaní uviedol, že podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Podľa § 202 ods. 3 Exekučného poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd v exekučnom konaní rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon. Oprávnený mal za to, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení má v exekučnom konaní sudca explicitne konať a rozhodovať len o veciach proti ktorým je prípustné odvolanie, a nakoľko Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach priamo neupravuje prípustnosť odvolania voči rozhodnutiu o trovách exekučného konania, má o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky rozhodnúť vyšší súdny úradník. Uvedenému zodpovedá úprava . Podľa názoru oprávneného nesprávnym procesným postupom konajúceho súdu mu bolo znemožnené, aby využil svoje procesné právo spočívajúce v podaní sťažnosti voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Rovnako namietol účelnosť a hospodárnosť súdnym exekútorom vykonaných úkonov a to 11-krát zisťovanie bydliska a 12- krát zisťovanie platiteľa mzdy povinného.

4. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila súdna exekútorka, ktorá uviedla, že čo sa týka zisťovania pobytu, 10 úkonov tohto zisťovania vykonal pôvodný exekútor, či už písomne alebo osobným šetrením v

mieste pobytu. K zisťovaniu zamestnávateľa povinného uviedla, že automatické lustrácie má nastavené na každé tri mesiace, kedy je väčšia šanca zistiť zamestnávateľa, a dostať sa do poradia na vykonávania zrážok. Súdny exekútor si len poctivo plnil svoju prácu a chcel relevantné informácie o príjmoch a majetku zistiť ako prvý. Šetrenia vykonal aj osobne, pri ktorých použil osobné motorové vozidlo a za tieto jazdy si účtoval náhradu cestovného. Tieto náklady nie sú umelo navýšené a uplatnené trovy sú podložené dôkazmi v spise, preto za nich patrí exekútorovi náhrada.

5. K vyjadreniu súdnej exekútorky sa vyjadril oprávnený a uviedol, že je vecou konajúceho súdu vyhodnotiť, či bolo zo strany súdneho exekútora nevyhnutné a účelné pre vymoženie pohľadávky zisťovať bydlisko povinného v priebehu necelých troch rokov, tak ako to uviedla vo svojom vyjadrení súdna exekútorka, t.j. od začiatku exekučného konania do 08.06.2011, kedy sa stala náhradníčkou pôvodného exekútora, 11-krát. Konajúci súd má k dispozícii exekučný spis súdnej exekútorky, v ktorom sa možno nachádza informácia, ktorá by odôvodnila potreby vykonania tak vysokého počtu úkonov zisťovania bydliska povinného, ktorý je na adrese trvalého pobytu prihlásený bez zmeny od roku 1982. Jedine súd môže k účelnosti a nevyhnutnosti vykonania týchto úkonov vyjadriť svoje relevantné stanovisko.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa , účinný od 01.07.2016 (ďalej len „“) skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa otázkou, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa ust. .

7. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania ( ).

8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podstatou odvolacích námietok oprávneného je, že o trovách exekúcie mal rozhodnúť vyšší súdny úradník, a nie sudca, s odkazom na ust. § 200 a § 202 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, ktoré na prejednávanú vec nemožno aplikovať v zmysle ust. § 243h Exekučného poriadku, podľa ktorého sa exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. S ohľadom na vyššie uvedené sú odvolacie námietky nedôvodné a nespôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia.

11. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd poukazuje na ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v zmysle ktorého ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, o trovách exekúcie súd rozhoduje v jednej fáze, t.j. o nároku aj o výške a to v rozhodnutí o zastavení exekúcie.

13. Vzhľadom na osobitnú úpravu rozhodovania o trovách exekúcie v Exekučnom poriadku je aplikácia ust. o rozhodovaní o trovách konania v dvoch fázach vylúčená. Správne preto postupoval súd (sudca), pokiaľ v rozhodnutí o zastavení exekúcie rozhodol aj o tom, kto a v akej výške má platiť trovy exekúcie.

14. Trovy exekúcie sú osobitným inštitútom upraveným v o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). S účinnosťou od 1. novembra 2013 pristúpil zákonodarca k radikálnej zmene úpravy prípustnosti opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o trovách exekúcie, v zmysle ktorej Exekučný poriadok v znení, ktoré je potrebné na posudzovanú veci použiť (v znení účinnom do 31.03.2017) vylučuje prípustnosť akéhokoľvek opravného prostriedku proti tomuto

druhu rozhodnutí exekučného súdu. Exekučný poriadok výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie.

15. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

16. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

17. Zároveň odvolací súd pre úplnosť uvádza, že , ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa Exekučného poriadku, v citovanom ust. upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave účinnej do 30. júna 2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Ustanovenie , taxatívne vymedzujúce, voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o náhrade trov exekúcie.

18. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

19. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa ust. odvolanie oprávneného odmietol.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).