Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_39Ek-1292-2019.pdf
PDF · 86.69 KB
No categories available
39Ek/1292/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: GLOBE International LTD, s.r.o., Pohraničníkov 56, 851 10 Bratislava-Rusovce, IČO: 35 829 346, zast.: FELŠÖCI & Partners, s.r.o., Bajkalská 31, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 254 203, proti povinnému: Obec Zálesie, Trojičné námestie 1, 900 28 Zálesie, IČO: 00 682 110, o vymoženie pohľadávky vo výške 54.036,49 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Andreou Ondrejkovou so sídlom exekútorského úrad Vrútocká 12, 821 04 Bratislava pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, doručeným súdu dňa 01.08.2019, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 54.036,49 eur s príslušenstvom, na podklade exekučných titulov - Rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn.: XXCb/XXX/XXXX- XXX, zo dňa 19.06.2017 a Rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: XCob/ XXX/XXXX- XXX, zo dňa 18.04.2019.
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 14.08.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Andrei Ondrejkovej so sídlom exekútorského úradu Vrútocká 12, 821 04 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 14.08.2019 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 14.08.2019. Dňa 27.08.2019 bol doručený do úradu súdneho exekútora, návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súdny exekútor vyzval, oprávneného, prostredníctvom právneho zástupcu, na vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadril dňa 16.09.2019.
4. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“): „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok
6. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
7. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
8. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a svojím vyjadrením. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
9. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie, zo dňa 26.08.2019, odôvodnil tým, že dňa 25.07.2019 podal dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti voči rozsudkom Krajského súdu v Bratislave W.. G..: XD.- XXX zo dňa 18.04.2019 a Okresného súdu Pezinok sp. zn.: XXCb/XXX/XXXX- XXX zo dňa 19.06.2017. Zároveň dňa 14.08.2019 uhradil súdny poplatok za podanie dovolania. Dovolanie odôvodnil podľa ust. § 420 písm. f) a ust. § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP. Povinný má za to, že konajúce súdy nesprávnym procesným postupom znemožnili aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konajúce súdy nedostatočne zistili skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam, a vec nesprávne právne posúdili. Konajúce súdy zaťažili konanie aj právnymi vadami, keď rozhodnutie záviselo od právnych otázok, z ktorých jedna otázka nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená a pri riešení druhej právnej otázky sa konajúce súdy odklonili od rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. Vec je aktuálne vedená pod sp. zn.: 8 Cps 46/2019 a o návrhu uvedenom v dovolaní, ani o odklade vykonateľnosti nebolo doposiaľ rozhodnuté. Povinný ďalej konštatujem, že je vlastníkom nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností Okresného úradu Senec, na ktorých je umiestnená kanalizácia a vodovod vo vlastníctve oprávneného. Oprávnený užíva všetky tieto nehnuteľnosti od roku 2006 a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. S ohľadom na túto skutočnosť, povinný vyzval oprávneného na úhradu ročnej ceny prenájmu za posledných deväť rokov, čo predstavuje dlžnú sumu vo výške 354.319,20 eur. Povinný konštatujem, že jeho návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61 k ods. 1 písm. b) a písm. d) Exekučného titulu, je dôvodný. Podané dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave je podľa názoru povinného skutočnosť, ktorú možno subsumovať pod § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, na základe uvedeného žiada o prerušenie, respektíve o zastavenie exekúcie.
10. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie dňa 16.09.2019. Vo svojom stanovisku uviedol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný a vo svojom návrhu neuvádza ani jeden zo zákonných dôvodov na základe ktorých by bolo možné exekúciu zastaviť podľa ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Podľa ustanovenia § 232 ods. 1 CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Podľa ustanovenia § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje tým, „že sa nestotožňuje so závermi súdnych rozhodnutí" a má za to, že „nárok oprávneného je nedôvodný". Túto argumentáciu povinného nie je možné vôbec akceptovať. Podľa ustanovenia § 226 CSP je právoplatnosť vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezameniteľnosť rozhodnutia (bez ohľadu na názor strany sporu) Zároveň, pokiaľ ide o právoplatné rozsudky vydané v rámci civilného sporového konania, ustanovenie § 228 ods. 1 CSP
explicitne vymedzuje ich záväznosť pre strany sporu a ich právnych nástupcov, ak nie je ustanovené inak. Podanie dovolania nemá samo o sebe žiaden vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť exekučného titulu a ani neznamená automaticky odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Argumentácia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie je účelová, vymyslená a vykonštruovaná. Oprávnený neeviduje žiaden záväzok voči povinnému a neexistuje ani žiaden právny titul, ktorý by zakladal akýkoľvek záväzok oprávneného voči povinnému. Na základe uvedeného oprávnený navrhuje, aby súd prednostne návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
11. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce vynútiť splnenie povinnosti v ňom obsiahnutého prostriedkami štátnomocenského donútenia aj proti vôli povinného ak povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
13. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.
14. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku „exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok“
15. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie si povinný svoju povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil, v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Rozsudok Okresného súdu Pezinok, sp. zn.: sp. zn.: XXCb/XXX/XXXX- XXX, zo dňa 19.06.2017, nadobudol právoplatnosť vo výroku I. a III. dňa 31.05.2019 a vykonateľnosť dňa 04.06.2019, a vo výroku II nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.07.2017, v spojení s Rozsudkom Krajského
súdu Bratislava sp. zn.: XCob/XXX/XXXX- XXX, zo dňa 18.04.2019. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, Krajský súd v Bratislave potvrdil. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne.
16. K skutočnosti uvádzanej povinným, že je zo strany súdov postihovaný zlým úradným postupom, nesprávnym procesným postupom, nedostatočným zistením skutkového stavu veci a zaťažením konania vadami zmätočnosti, exekučný súd konštatuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní. Obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
17. Exekučný súd, ako už bolo spomenuté, nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný a nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. K vyjadreniu povinného o podanom dovolaní voči exekučnému titulu spolu so žiadosťou o odloženie vykonateľnosti, exekučný súd uvádza, že povinný nepredložil žiadny dôkaz, že by k zrušeniu exekučného titulu došlo, respektíve k odkladu jeho vykonateľnosti a sám sa v návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril, že o dovolaní ani o odklade vykonateľnosti nebolo doposiaľ rozhodnuté.
18. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol, v exekučnom titule, poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
19. Súd ďalej uvádza, že povinný okrem argumentu, že exekúcia je vedená v rozpore so zákonom, kde namietal zlý úradný a procesný postup súdov v základnom konaní, neuviedol v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd na základe uvedených skutočností považuje podaný návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný.
20. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vychádzajúc z dôkazných prostriedkov uvedených v odôvodnení, dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.