Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-14-2019.pdf
PDF · 90.25 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8C/14/2019
Uznesenie
Okresný súd Revúca v právnej veci žalobcu: L. G., M.. XX.XX.XXXX, Q. L. S. XXX, zast. JUDr. Tomášom Tauberom, advokátom so sídlom AK v Spišskej Novej Vsi, Stará cesta 3139/6 proti žalovanému: U. P., M.. XX.XX.XXXX, Q. L. S. XXX o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu zo dňa 23.08.2019 na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajšom súde voči žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd rozhodne, že žalovaný je povinný zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami v katastrálnom území D. C. zapísanými na LV č. XXX: stavba súp. č. XXX, nachádzajúca sa na parcele registra “C“ parc. č. XXX, odchovňa mladého dobytka, poľnohospodárska budova a stavba bez súpisného čísla, nachádzajúca sa na parcele registra “C“ parc. č. XXX, senník, poľnohospodárska budova (ďalej len predmetné nehnuteľnosti) a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň navrhoval, aby mu súd uložil, aby v lehote 60 dní od nariadenia neodkladného opatrenia podal na súd žalobu o vrátenia daru.
2. Návrh žalobca odôvodnil tým, že žalobca je osobou, ktorá zaplatila kúpnu cenu namiesto žalovaného za účelom nadobudnutia vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.03.2014 v znení dodatku zo dňa 12.05.2014 uzavretej medzi predávajúcim L.. Š. L., M.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX a žalovaným ako kupujúcim. Žalobca uhradil kúpnu cenu v súlade so znením kúpnej zmluvy a teda žalobca popiera, že by žalovaný túto kúpnu cenu uhradil, nakoľko žalovaný dokonca ani nedisponoval takouto finančnou čiastkou v tom čase. Žalovaný sa teda stal vlastníkom bezodplatne a teda kúpna zmluva bola pre neho len simulovaná, de facto žalovaný získal vlastnícke právo quasi darovacou zmluvou od žalobcu, keďže žalobca uhradil pôvodnému vlastníkovi nehnuteľností L.. Š. L. celú kúpnu cenu, teda odplatu. Dôvod, prečo žalobca uhradil kúpnu cenu, no za kupujúceho označil nie seba ale žalovaného, „potenciálneho zaťa“, bol jednoduchý. Nechcel, aby figuroval ako vlastník nehnuteľností, chcel, aby jeho „budúci zať“ ako mladý poľnohospodár si uplatnil dotácie namiesto neho. Žalobca uhradil kúpnu cenu v dobrej viere, že žalovaný nebude nakladať s nadobudnutými nehnuteľnosťami, že ich podrží u seba dovtedy, pokiaľ žalobca nerozhodne inak, teda kým nedá preukázateľne súhlas s ďalším prevodom nehnuteľností podľa žalobcovho uváženia. To mu žalovaný prisľúbil. Dohoda bola taká, že nehnuteľnosti de iure bude mať zapísané ako vlastníctvo žalovaný, ale de facto budú patriť žalobcovi, ktorý ich aj skutočne využíval na poľnohospodársku činnosť, keďže žalobca má na to podnikateľské oprávnenie. Žalobca si bol vedomý, že žalovaný nehnuteľnosti získal de facto darom, keďže zaplatil kúpnu cenu v prospech žalovaného, aj žalovaný si toho bol vedomý. Ak by žalobca vedel, že žalovaný by tieto nehnuteľnosti ďalej prevádzal bez vedomia a súhlasu žalobcu, nikdy by nezaplatil kúpnu cenu. Žalovaný však žalobcu podrazil, uzatvoril zmluvu
o prevode nehnuteľností bez jeho vedomia a súhlasu, na základe ktorej teraz prebieha katastrálne konanie na Okresnom úrade Revúca, katastrálnom odbore vedené pod č. V-831/2019 o návrhu na vklad vlastníckeho práva podaného dňa 24.07.2019 o 09:35 hod. (prerušené konanie, ale je vysoko pravdepodobné, že nedostatky návrhu budú včas opravené a vklad do katastra sa povolí). Žalobca by bol takýmto prevodom dotknutý na jeho právach a právom chránených záujmoch, preto je potreba bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným tak, aby žalovaný nemohol prevádzať nehnuteľnosti. Žalobca podá žalobu o vrátenie daru voči žalovanému, nakoľko má dostatok dôkazov k tomu, aby preukázal že žalovaný a členovia jeho rodiny sa voči nemu správali tak, že hrubo porušovali dobré mravy. Dočasná úprava pomerov k nehnuteľnostiam je potrebná, povolenie vkladu do katastra nehnuteľností bude mať vplyv na súdny spor týkajúci sa vrátenia daru, s cieľom predĺžiť jeho konanie a poškodiť žalobcu. Je potrebné, aby na základe neodkladného opatrenia nebol povolený vklad, kým sa nerozhodne vo veci vrátenia daru, teda aby konanie o návrhu na vklad bolo prerušené podľa § 31a písm. e) zákona o katastri nehnuteľností. Tým, že by došlo k prevodu vlastníckeho práva, by sa navyše ohrozila exekúcia, keďže vlastnícke právo by mala zapísané tretia osoba odlišná od osoby žalobcu a žalovaného, tým by sa výrazne skomplikoval proces vrátenia daru. Žalobca poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5M Cdo 11/2009 z 19.10.2010 a sp. zn. 7 Cdo 12/2012 zo dňa 14.11.2012.
3. Z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D. C. súd zistil, že ako vlastník predmetných nehnuteľností je zapísaný žalovaný. Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva F. XXX/XXXX. Na liste vlastníctva je pri predmetných nehnuteľnostiach vyznačená plomba F. XXX/XXXX.
4. Z kúpnej zmluvy zo dňa 11.03.2014 a jej dodatku zo dňa 12.05.2014 (t.j. kúpna zmluva F. XXX/XXXX) súd zistil, že kúpnu zmluvu uzavreli L.. Š. L., M.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci. Podľa zmluvy predmetom prevodu sú predmetné nehnuteľnosti, parcely reg. C parc. č. XXX a XXX nie sú predmetom prevodu. Predávajúci je vlastníkom nehnuteľností v podiele 1/1. Predávajúci predáva nehnuteľnosti v podiele 1/1 a kupujúci kupuje uvedené nehnuteľnosti so všetkými právami a povinnosťami s nimi spojenými do svojho výlučného vlastníctva v podiele 1/1. Účastníci zmluvy sa dohodli na kúpnej cene predávajúcemu vo výške 3.000,- Eur. Kúpna cena bude predávajúcemu vyplatená pred podpisom kúpnej zmluvy. Predávajúci prehlasuje, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne dlhy, záložné práva, iné vecné bremená a ani iné ťarchy. Predávajúci prehlasuje, že kupujúceho oboznámil s technickým stavom nehnuteľností, že žiadne skryté vady; o ktorých by musel vedieť, kupujúcemu nezatajil. Kupujúci pozná technický stav predmetných nehnuteľností a kupuje ich bez výhrad a to v takom stave, v akom sa tieto ku dnešnému dňu nachádzajú. Kúpna zmluva nadobudne právne účinky dňom vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na katastrálnom odbore Okresného úradu Revúca, ktorý zapíše nehnuteľnosti v prospech kupujúceho. Zmluva je vyhotovená v štyroch rovnopisoch. Po jednom rovnopise obdrží každá zmluvná strana a dva rovnopisy budú prílohou k návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvné strany sa dohodli, že poplatky spojené s prevodom nehnuteľností podľa tejto zmluvy uhradí kupujúci. Ďalej zmluvné strany prehlasujú, že ich zmluvné prejavy sú dostatočne zrozumiteľné a určité a ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená a táto zmluva nie je uzatváraná v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok. Účastníci zmluvy vyhlasujú, že zmluvu uzatvárajú slobodne, vážne, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu s ňou ju bez výhrad podpisujú.
5. Podľa čestného vyhlásenia L.. Š. L., M.. XX.XX.XXXX zo dňa 23.08.2019 menovaný čestne prehlasuje, že sa dohodol so žalobcom na tom, že odkúpi od neho predmetné nehnuteľností za kúpnu cenu 3.000,- Eur, ktorú uhradí v čase uzatvárania zmluvy o prevode nehnuteľnosti, čo sa aj stalo. Nakoľko žalobca nechcel, aby oficiálne figuroval ako vlastník týchto poľnohospodárskych budov, nakoľko nebol ani mladý poľnohospodár, tak žiadal, aby na kúpnej zmluve bol uvedený jeho „budúci zať" - žalovaný, keďže žalobca mu plne dôveroval a mal od neho prisľúbené, že tieto nehnuteľnosti ďalej nebude scudzovať a zároveň ako mladý hospodár lepšie bude môcť využívať poľnohospodárske dotácie. Takže v podstate žalovaný bol nastrčenou osobou kupujúceho quasi „bielym koňom". Za týchto podmienok sa spísala kúpna zmluva zo dňa 11.03.2014, ktorá sa následne menila dodatkom zo dňa 12.05.2014 z dôvodu prerušeného návrhu na vklad vlastníckeho práva. Je nesmieme prekvapený, že odrazu žalovaný uzatvoril zmluvu o prevode nehnuteľnosti s ďalším právnym subjektom a že prebieha katastrálne konanie, keďže sa sľúbil, že ich nebude ďalej scudzovať. Tieto poľnohospodárske budovy užíva výlučne žalobca, nakoľko ich používa pri svojej podnikateľskej činnosti a vôbec ich neužíval ani
neužíva žalovaný. Toto, čo uvádza, je pravdou a toto čestné vyhlásenie vykonáva slobodne, vážne a bez omylu. Je si vedomý trestných následkov krivého čestného prehlásenia
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len CSP alebo Civilný sporový poriadok) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
8. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
12. Podľa § 336 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
13. Podľa § 133 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len Občiansky zákonník) ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
14. Súd môže neodkladným opatrením upraviť pomery strán a to pred začatím konania, počas konania i po jeho skončení. Posúdenie, či je potrebné upravovať pomery strán, závisí od okolností konkrétneho prípadu. Navrhovateľ musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a z návrhu musí byť zároveň zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, ktoré vyžadujú bezodkladne úpravu a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami. Súd môže okrem iného neodkladným opatrením uložiť strane, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
15. Žalobca sa návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku zakazujúceho žalovanému nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami s tým, že následne podá žalobu o vrátenie daru. Nárok ktorému sa má poskytnúť ochrana popísal tak, že zaplatil kúpnu cenu namiesto žalovaného za účelom nadobudnutia vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim L.. Š. L. a žalovaným. Žalovaný sa teda stal vlastníkom bezodplatne, žalovaný získal vlastnícke právo kvázi darovacou zmluvou od žalobcu. Žalobca uhradil kúpnu cenu, nakoľko sa so žalovaným dohodli, že žalovaný nebude nakladať s nehnuteľnosťami. Nehnuteľnosti budú zapísané na žalovaného, ale budú patriť žalobcovi.
Podľa čestného prehlásenia L.. Š. L. sa menovaný so žalobcom dohodol, že žalobca odkúpi od neho predmetné nehnuteľností za kúpnu cenu 3.000,- Eur, ktorú žalobca uhradí, ale na kúpnej zmluve bude uvedený žalovaný.
16. Z uvedeného teda vyplýva, že podľa žalobcu došlo k darovaniu predmetných nehnuteľností žalobcom žalovanému tak, že sa ústne dohodol so žalovaným a L.. Š. L., že žalobca od L.. Š. L. odkúpi predmetné nehnuteľnosti tak, že sa spíše písomná kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva z L.. Š. L. na žalovaného a on zaplatí kúpnu cenu. Keďže povolením vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného tento nadobudol nehnuteľnosti bezodplatne, došlo k darovaniu predmetných nehnuteľností žalovanému žalobcom. Vrátenia tohto daru sa mieni žalobou domáhať.
17. Právny názor žalobcu, že došlo k darovaniu predmetných nehnuteľností žalobcom žalovanému vyššie popísaným spôsobom, je nesprávny. Súd má za to, že za skutkových okolností, ako boli popísané, nedošlo k uzavretiu darovacej zmluvy týkajúcej sa predmetných nehnuteľností medzi žalobcom a žalovaným, žalobca totiž nikdy nemal vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca od L.. Š. L. nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam len na základe ústnej dohody, nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam prevodom je možné len na základe písomnej zmluvy vkladom do katastra nehnuteľností. Možno konštatovať, že nebol osvedčený nárok, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana, nárok na vrátenie daru, keďže zo skutkových tvrdení žalobcu ani zo žiadnych dôkazov predložených žalobcom nevyplýva, že by žalobca mal v minulosti vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Jeho vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam je zákonnou podmienkou, aby mohlo dôjsť k darovaniu nehnuteľností žalovanému a aby sa mohol domáhať vrátenia daru. Existencia vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam nevyplýva zo žiadneho tvrdenia žalobcu, ani z listinných dôkazov. Pokiaľ žalobca nikdy nenadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, nemohol ho ani nikdy previesť na inú osobu, nemohol predmetné nehnuteľnosti darovať žalovanému a je jednoznačné, že za týchto okolností nemôže mať nárok na vrátenie daru, t. j. nárok, aby bolo zapísané jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Na to, aby došlo k darovaniu predmetných nehnuteľností medzi žalobcom a žalovaným, by musel žalobca nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam (toto sa nadobúda v prípade zmluvných prevodov až vkladom do katastra nehnuteľností) a následne by musel žalovaný nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vkladom do katastra nehnuteľností na základe písomnej darovacej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, čo v danej veci nebolo zistené. Pokiaľ je tvrdené, že nebola daná vôľa zmluvných strán (L.. Š. L. a žalovaného) previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného, to môže mať vplyv na platnosť zmluvy, ale ani v prípade, že by kúpna zmluva nebola platnou, nesvedčilo by vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam žalobcovi. Žalobca teda nemá žiaden právny titul, ktorý by zakladal nejaké právo k predmetným nehnuteľnostiam, preto nemá možnosť domáhať sa uloženia akejkoľvek povinnosti alebo zákazu žalovanému vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam.
18. Keďže nebolo zistené, že by mal žalovaný vlastnícke právo k predmetných nehnuteľnostiam a teda nemohol predmetné nehnuteľnosti darovať žalovanému, nebol osvedčený nárok žalobcu, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana a nie je ani daná potreba upraviť pomery strán sporu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia preto považuje súd za nedôvodný.
19. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. V predmetnej veci sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s tým, že následne podá žalobu na súd vo veci samej. O nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Predmetné konanie sa končí rozhodnutím o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto súd týmto uznesením, ktorým sa predmetné konanie končí, rozhodoval i o nároku na
náhradu trov konania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Vo veci mal úspech v plnom rozsahu žalovaný, keďže návrh žalobcu bol v celosti zamietnutý. Návrh žalobcu ani toto uznesenie sa žalovanému nedoručuje v súlade s § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku, preto súd o jeho nároku na náhradu trov konania nerozhodoval. Žalobca nárok na náhradu trov konania nemá, nakoľko bol v konaní neúspešný, sám by mal znášať trovy predmetného konania. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol o trovách konania tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Revúca.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.