Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12Csp-39-2018.pdf
PDF · 87.63 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/39/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 792 752, proti žalovanému: L. Š.H., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Š., F. XXXX/XXA, o zaplatenie 1.243,40 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 900,75 eur s 0,55% úrokom z omeškania ročne z istiny od 14.04.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd konanie v časti o zaplatenie 7,73 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44%. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 32,78 eur na zaplatenom súdnom poplatku, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
(1) Žalobca sa žalobou zo dňa 06.04.2018 (doplnenou písomným podaním z 13.02.2019) domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 1.243,40 eur s príslušenstvom (0,55% úrokom z omeškania ročne a náhradou trov konania) a zmluvnou pokutou 0,04% denne. Žalobný nárok odôvodnil tým, že dňa 22.09.2014 so žalovaným uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.020 eur, žalovaný sa úver zaviazal splatiť v 42 splátkach po 32,26 eur (24,29 eur na istine a 7,97 eur na úroku) mesačne v termínoch splatnosti podľa zmluvy. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok, na úvere zaplatil celkom 111,52 eur, uplatnená istina predstavuje neuhradené splátky. Žalobca úver zosplatnil dňa 13.04.2015. Nárok na úrok z omeškania odôvodnil len poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ), nárok na zmluvnú pokutu neodôvodnil vôbec. Písomným podaním z 13.02.2019 žalobca uviedol, že žalovaný okrem úverovej zmluvy uzavrel Dohodu o poskytovaní služieb, ktorou sa zaviazal platiť žalobcovi sumu vo výške 2,56% zo sumy schváleného úveru mesačne (23,50 eur), tu ide o samostatný nárok, nie je predmetom žalobného nároku. Zároveň vzal žalobca žalobu v časti nároku o zaplatenie 7,73 eur s príslušným úrokom z omeškania späť s tým, že žalovaný na úvere zaplatil sumu 119,25 eur a ostávajúci nárok 1.235,92 eur predstavuje nesplatenú istinu v sume 924,84 eur a nesplatený úrok 310,83 eur.
(2) Žalovanému bola žaloba (spolu s procesnými poučeniami) doručená dňa 13.07.2018, k žalobe sa napriek výzve súdu nevyjadril.
(3) Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
(4) Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu súd konanie v späťvzatej časti zastavil. Predmetom preskúmania bol tak nárok žalobcu na zaplatenie 1.235,92 eur s príslušenstvom.
(5) Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(6) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(7) Úverová zmluva, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok, je formulárové tlačivo s predtlačeným č. 8500080225 a označením veriteľa - žalobcu, s názvom „Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu“, do ktorého záujemca o poskytnutie úveru vypĺňa (vpisuje) svoje osobné údaje a údaje o požadovanom revolvingovom úvere. V danom prípade žiadal žalovaný podľa bodu 5 zmluvného formulára úver vo výške 1.500 eur s tým, že úver bude splácať v 42 splátkach po 47,43 eur. Žalobca podpísal zmluvu dňa 22.09.2014, žalovaný dňa 15.09.2014. Vo formuláre sa v bode 6 vpisujú údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným označením „nevypĺňať“, z ktorého bodu (rukou vpísanými údajmi) vyplýva schválená výška úveru 1.020 eur s podmienkami splácania po dobu 42 mesiacov po 32,26 eur. Ročná percentuálna miera nákladov
- RPMN za úver bola vyčíslená v bode 6. na 25,71% (kým v bode 5. bola RPMN uvedená údajom 26,17% - ako „predpokladaná“). Žalobca formulár podpísal neskôr, preukázateľne do formulára dopĺňal nové údaje (v bode 6.), po podpísaní formulára žalovaným. Zo zmluvy nevyplýva údaj o dobe a termíne splatnosti úveru. Z „oznámenia veriteľa o schválení úveru“ vystaveného dňa 22.09.2014 súd okrem iných údajov zistil, že žalovanému bol schválený úver vo výške 1.020 eur, ďalej celkovú sumu úveru (úver + úrok + poplatok) 1.456,92 eur, vyčíslenie odplaty z dohody o poskytovaní služieb 987 eur.
(8) Podľa predloženej „Karty klienta“ k zmluve č. 8500080225 žalovaný zaplatil na úvere 2x 55,76 eur. K tomu žalovaný dňa 10.01.2019 zaplatil 7,73 eur.
(9) Listom zo dňa 16.03.2015 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru pre omeškanie so splátkami 3. až 5. (v sume 167,28 eur), ak nebudú uhradené v lehote 15 dní.
(10) Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (OBZ). Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Keďže však žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 Obč. zák.), na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ... (ZSÚ). (11) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
(12) Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu však súd z úradnej moci preskúmal oprávnenosť nároku. V danom prípade súd uzavrel, že nárok žalobcu nie je oprávnený v plnom rozsahu a žaloba bola podaná dôvodne len sčasti. Medzi stranami bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol peňažné prostriedky. Žalovaný nárok žalobcu po vecnej (skutkovej), ani po právnej stránke nesporoval.
(13) Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - OZ) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
(14) Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
(15) Podľa § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
(16) Podľa § 43c ods. 2 veta prvá OZ včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde k navrhovateľovi.
(17) Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
(18) Podľa § 46 ods. 1 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
(19) Žalobca má (aj mal) v predmete svojej činnosti okrem iných tiež poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že bol dodávateľom a zároveň veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a tiež § 52 ods. 3 OZ, pretože túto činnosť vykonával v rámci svojho podnikania. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - občan, ide teda o spotrebiteľa ako vyplýva z § 52 ods. 4 OZ aj z § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovaného nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Ak ide o vzťah dodávateľ a spotrebiteľ, ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ, a to bez ohľadu na jeho právnu formu. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. (20) V danom prípade išlo (podľa obsahu žiadosti a tiež podľa žaloby) o zmluvu spotrebiteľskú a naviac o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. K tomuto záveru súd dospel vyhodnotením obsahu zmluvy a obsahu zmluvných (všeobecných) dojednaní, z ktorých vyplýva, že žalobca ako veriteľ mal požičať žalovanému finančné prostriedky a žalovaný sa mal zaviazať tieto vrátiť v splátkach. Malo ísť teda o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov. Z tohto spolu s okolnosťou, že ide o vzťah veriteľa - dodávateľa a občana - spotrebiteľa je potom nutné vyvodiť záver, že ide o vzťah podliehajúci režimu nielen zákonnej úprave podľa OZ, ale tiež zákonnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ZSÚ). Spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Tu touto formou má byť, podľa tvrdenia žalobcu, zmluva o revolvingovom úvere. Z tohto potom nutne vyplýva, že takáto zmluva musí spĺňať zákonom dané podmienky uvedené nielen v zákonných ustanoveniach OZ, ale aj ZSÚ. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ZSÚ musí mať písomnú formu. Absencia písomnej formy má za následok jej absolútnu neplatnosť.
(21) V zmysle § 9 ods. 1 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Dôsledky nedodržania písomnej formy rieši § 11 ods. 1 písm. a/ ZSÚ. Z predloženej listiny (zmluvného formulára) možno bez pochýb ustáliť iba to, že žalovaný požiadal dňa 15.09.2014 o úver vo výške 1.500 eur, žalobca však do formulára dopísal ďalšie, iné údaje. Žalovaný nemal v čase, keď zmluvu podpisoval informáciu o výške úveru, splátok, jeho splatnosti, RPMN. S obsahom oznámenia sa žalovaný oboznámil podľa dojednaní v zmluve až po tom, čo by ho už zmluva mala zaväzovať. Je jednoznačné, že v prípade doplňovania údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu (§ 44 ods. 2 OZ), ktorý mal žalovaný prijať a keďže zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú formu zmluvy, žalovaný mal formulár opäť opatriť svojím podpisom a následne rovnopis doručiť do dispozície žalobcovi. V danom prípade však tento postup nebol súdu preukázaný, zmluva tak nemá zákonom vyžadovanú písomnú formu a preto súd uzavrel, že zmluva je neplatná a plnenie, ktoré má žalovaný vrátiť, možno preto uplatňovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia.
(22) Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (23) Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
(24) Je nesporné, že žalobca určité plnenie žalovanej poskytol, a to v sume 1.020 eur, na úvere však vrátil len 119,25 eur, zostáva mu preto vrátiť 900,75 eur. Takúto sumu je tak žalovaný povinný vrátiť žalobcovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. O túto sumu sa zmenšil majetok žalobcu v prospech žalovaného. Súd preto v tejto časti žalobe vyhovel, zároveň priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky, odo dňa uplatneného žalobcom, keďže žalovaný sa s vrátením úveru preukázateľne dostala do omeškania. Vo zvyšku súd žalobu vrátane nároku na zmluvnú pokutu - tiež nedojednanú tak v písomnej forme) ako nedôvodnú zamietol.
(25) Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(26) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(27) Žalobca ako po procesnej stránke úspešnejšia strana sporu má nárok na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 44% (podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovaného 72%:28%). V súlade s čl. 17 CSP („Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.“) súd rozhodol zároveň, keďže ide s prihliadnutím na ustálenú rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach o vec „jednoduchého právneho posúdenia“, o výške trov. Žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v určenom rozsahu na súdnom poplatku (zaplatenom vo výške 74,50 eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)