Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/21/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom Mgr. Ivanom Antalom v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. J., C.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v U. O., dieťa rodičov - matky: Y. J.Y., C.. XX.XX.XXXX, S. U. O., O. U. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Danou Ďalakovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Rimavskej Sobote, Daxnerova 2, a otca: X. J., C.. XX.XX.XXXX, S. W., Š. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa a o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, takto

rozhodol:

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č. konania -27 zo dňa 07.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2015 v časti určenia výšky výživného na maloleté dieťa I.T. J., C.. XX.XX.XXXX tak, že otec X. J., C.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť na výživu mal. I. J., C.. XX.XX.XXXX výživným vo výške po 120 eur mesačne, vždy do 20.-eho dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky Y. J., počnúc dňom 11.03.2019.

II. Zameškané výživné za obdobie od 11.03.2019 do 23.09.2019 vo výške 360 eur j e otec p o v i n n ý matke dieťaťa splatiť v mesačných splátkach vo výške po 30 eur, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do vyrovnania celého zameškaného výživného, pod následkom straty výhody splátok.

III. Návrh otca na zverenie mal. I. J., C.. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, sa z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1/ Matka maloletého dieťaťa podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na súd dňa 11.03.2019 návrh, v ktorom žiadala, aby súd zvýšil výživné na mal. I. J. zo sumy 60 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, ktoré bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní sp.zn. zo dňa 07.10.2015, právoplatným dňa 26.10.2015. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy sa podstatným spôsobom zmenili osobné potreby dieťaťa, a to najmä s prihliadnutím na jej vek.

2/ Na pojednávaní právna zástupkyňa matky výšku požadovaného výživného upravila tak, aby toto výživné bolo zvýšené minimálne na sumu 120 eur mesačne.

3/ Z výsluchu matky bolo na pojednávaní zistené, že matka je v súčasnosti až do novembra 2019 na materskej dovolenke, jej príjem tak predstavujú len dávky, ktoré v tejto súvislosti dostáva. Okrem toho má živnosť, kaderníctvo, niektoré dni tam tiež pracuje a príjem z tejto živnosti má v súčasnosti okolo 200 eur až 300 eur mesačne. Okrem mal. I. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére K. U., C.. XX.XX.XXXX.

Spolu s deťmi žije v spoločnej domácnosti ešte s priateľom, s ktorým má mal. K., a to v byte, ktorý má priateľ vo vlastníctve. Dcéra I. je žiačkou 8. ročníka základnej školy v U. O.. Podľa matky je v súčasnosti veľmi náladová, pretože je v puberte, stratila záujem o šport, ktorý predtým navštevovala, teraz sa zaujíma hlavne o zvieratá, má rada kone, chcela by jazdiť. Dcéra sa s otcom stretáva každý druhý víkend od piatka do nedele a tiež cez prázdniny. Boli obdobia, keď otec výživné neplatil, a to najmä vtedy, keď bola dcéra u neho dlhší čas. Na riadnom výživnom jej má dlhovať asi 90 eur.

4/ Otec na pojednávaní uviedol, že chce, aby súd rozhodoval aj o jeho návrhu, t.j. aby bola dcéra I. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Podľa otca by sa tak obaja rodičia mohli dcére venovať, starať sa o ňu a nebola by pod tlakom súčasného priateľa matky. Otec býva s priateľkou v zrekonštruovanom rodinnom dome v W., na čo si vzali úver, ktorý splácajú spoločne s priateľkou po 200 eur mesačne. Pracuje ako klampiar v U. O. v spoločnosti V., O..U..L.. U. O., kde jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie mesiacov od januára 2019 do júna 2019 činil v čistom 714,34 eur. Podľa jeho názoru by striedavá osobná starostlivosť fungovala, pretože dcéra prejavila viackrát záujem bývať u neho a veľmi dobre vychádza s jeho súčasnou priateľkou. Obaja s priateľkou pracujú v U. O., majú dcéru T. J., C.. XX.XX.XXXX, každý deň ráno chodia do U. O., pretože obaja tu pracujú a aj ich dcéra T. navštevuje škôlku v U. O.. Z jeho pohľadu by preto nebol problém, aby zároveň keď bude v jeho starostlivosti aj I., túto vozili do školy v U. O..

5/ Matka dieťaťa spolu s právnou zástupkyňou s návrhom otca na zverenie mal. I. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nesúhlasili.

6/ Kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov tak u matky, ako aj u otca, pričom potvrdil, že mal. I. má u otca v rodinnom dome vytvorené všetky podmienky. Má tam samostatnú izbu, ktorá je rovnako zariadená, ako izba otcovej druhej dcéry T.. Vzhľadom k návrhu otca navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie.

7/ V súvislosti s podaným návrhom otca bolo pojednávanie odročené za účelom výsluchu mal. I.. Jej výsluch sa uskutočnil na pojednávaní dňa 23.09.2019 a bol vykonaný v neprítomnosti oboch rodičov a právnej zástupkyne matky, prítomným pri výsluchu bol kolízny opatrovník. Mal. I. pri svojom výsluchu spontánne uviedla, že je žiačkou X.U. základnej školy a v ďalšom by chcela na strednej škole študovať kynológiu, pretože má veľmi rada psov, chcela by ich po skončení školy cvičiť. Takáto škola je buď v T., prípadne v I., záujem má však ísť študovať odbor do I., pretože tam má väčšiu históriu. K svojim mimoškolským aktivitám uviedla, že športu sa už nevenuje, aktívne robila bojové umenie, už ju to však nebaví aj kvôli modrinám, ktoré tento šport na nej zanechával. Veľkú záľubu a kladný vzťah má však ku zvieratám, a to najmä ku psom a koňom. Na koňoch jazdí už od malička, stará sa o ne, kŕmi ich, čistí, jazdí, a to najmä v W., kde v súčasnosti býva jej otec. Škola ju nebaví, ale výsledky má dobré, nemá rada zemepis a dejepis. Vo vzťahu k otcovi uviedla, že ho má veľmi rada, veľmi dobrý vzťah má aj s otcovou súčasnou priateľkou, ktorá jej v prípade potreby zvykne pomáhať aj s učením, keď je u otca. Už päť rokov chodí k otcovi na návštevy každý druhý týždeň, a to od piatka do nedele, pričom pre ňu chodí otec a po ukončení stretnutia ju aj vozí domov. Cez prázdniny býva u otca aj dlhšie obdobie. U otca má v dome zariadenú vlastnú izbu, ktorá je zariadená všetkým potrebným, má tam aj oblečenie a osobné potreby, preto si nič nemusí prenášať. Rovnako má veľmi rada aj mamu a vo vzťahu k nej uviedla, že mama je prísnejšia ako otec. Mama ju vedie každý deň k jej disciplíne a k tomu, aby bola v škole aj vonku zdvorilá, aby nerobila zbytočné problémy. Pomáha jej v upratovaní, umýva a utiera riad, nerada upratuje kúpeľňu s odôvodnením, že je veľká a je v nej veľa vecí. Mala vedomosť o tom z akého dôvodu je na súde a tiež, že otec navrhol, aby bola zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov. V tejto súvislosti zároveň uviedla, že ani jeden z rodičov a ani priateľka otca nerobili na ňu žiadny nátlak, prípadne žiadnym spôsobom ju nenahovárali, aby na pojednávaní vypovedala tak, ako to by to ten-ktorý z nich chcel. Výslovne uviedla, že tak priateľka otca, ako aj jej mama jej povedali len toľko, aby na súde vypovedala a uviedla všetko tak, ako to sama cíti. Konkrétne sa vyjadrila tak, že by chcela aby to aj v ďalšom zostalo po starom, teda, aby zostala v starostlivosti matky, kde by aj bývala a k otcovi by tak ako doposiaľ chodievala na návštevy.

8/ Okrem výsluchu účastníkov konania bolo na pojednávaní vykonané aj ďalšie dokazovanie, pričom z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. bol prečítaný rozsudok zo dňa 07.10.2015, potvrdenie o príjmoch rodičov, správa kolízneho opatrovníka a po takto vykonanom dokazovaní bez akýchkoľvek pochýb zistené, že Y. J.Y. a X. J. sú bývalí manželia a rodičia mal. I. J., ktorá

bola rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. zo dňa 15.07.2014, ktorým bola okrem iného schválená rodičovská dohoda, ponechaná v osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platením výživného v sume po 30 eur mesačne. V časti výroku o výživnom bol tento rozsudok zmenený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. -27 zo dňa 07.10.2015, právoplatným dňa 26.10.2015, a to tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa otec zaviazal prispievať na mal. I. zvýšeným výživným z dovtedajších 30 eur mesačne na sumu po 60 eur mesačne, vždy do 20.-eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.10.2015. V čase zvýšenia výživného bola mal. I. žiačkou X.U.I. základnej školy, čistý mesačný príjem matky činil 350 eur a čistý mesačný príjem otca činil 327 eur. Ani jeden z rodičov nemal v tom čase žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti je mal. I. žiačkou X.U. základnej školy, obaja rodičia majú ďalšie vyživovacie povinnosti, a to matka k mal. K. U., C.. XX.XX.XXXX a otec k mal. T. J., C.. XX.XX.XXXX. Matka je v súčasnosti ešte na materskej dovolenke, jej príjem činí len rodičovský príspevok a príjem z kaderníctva vo výške cca 200 eur až 300 eur mesačne. Priemerný mesačný čistý príjem otca je v súčasnosti 714,34 eur. Matka v konaní žiadala zvýšiť výživné, k čomu sa otec nevyjadril, naproti tomu otec navrhol, aby bola mal. I. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, aby v čase trvania tejto striedavej starostlivosti nebola určená povinnosť platiť výživné ani jednému z rodičov. K návrhu otca bola vypočutá samotná mal. I., ktorá uviedla, že chce, aby všetko zostalo po starom, teda, že naďalej bude v starostlivosti matky a otca bude chodiť navštevovať tak, ako doposiaľ.

9/ Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že predmetom konania bolo rozhodnúť jednak o návrhu matky na zvýšenie výživného a zároveň aj o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vo vzťahu k návrhu matky na zvýšenie výživného súd vychádzal z nasledovných ustanovení Zákona o rodine.

10/ Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.

11/ Podľa § 62 Zákona o rodine ods. 1/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť; ods. 2 / obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov; ods. 3/ každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona; ods. 4/ pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť; ods. 5/ výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť; ods. 6/ ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

12/ Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

13/ Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

14/ Podľa § 65 Zákona o rodine

ods. 1/ ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného; ods. 2/ súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní; ods. 3/ výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

15/ Podľa § 75 Zákona o rodine ods. 1/ pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie; ods. 2/ výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

16/ Podľa § 77 Zákona o rodine ods. 1/ právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa; ods. 2/ práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

17/ Schopnosti a možnosti rodičov v súvislosti s ich vyživovacou povinnosťou má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne a podobne, pričom týmito schopnosťami a možnosťami sú bezprostredne ovplyvňované aj odôvodnené potreby dieťaťa. Ak sú reálne možnosti a schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa. Je potrebné tiež uviesť, že majetkové pomery rodičov treba zohľadňovať a posudzovať nie len podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku, ktorého prejavom môže byť napríklad aj nákladným spôsobom života, ktorý môže upozorňovať na ďalšie nedoložené príjmy.

18/ Vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona a nie až z rozhodnutia súdu. Jedným z prípadov, keď prichádza do úvahy rozhodnutie súdu o určení vyživovacej povinnosti je, ak rodičia nežijú spolu. V takomto prípade súd rozhodne, ako má každý z rodičov prispievať na výživu dieťaťa. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva zo všeobecne uznávaného hľadiska, že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by rodičia dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti.

19/ Po zhodnotení vykonaného dokazovania a zistenia vyššie uvedeného skutkového stavu mal súd bez akýchkoľvek pochýb za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. V tejto súvislosti je potrebné poukázať najmä na to, že od času posledného rozhodnutia o výživnom sa zvýšili oprávnené potreby mal. I., ktoré súvisia najmä s jej vekom, ale aj s rozšíreným okruhom záujmov. V čase posledného rozhodnutia bola I. žiačkou X.U.I. základnej školy, v súčasnosti je už žiačkou X.U.. V tomto roku bude absolvovať aj tanečnú, ktorá bude ukončená slávnosťou „Venčekom“. V súvislosti s jej vekom sa zvýšili výdavky na zabezpečenie jej osobných potrieb, oblečenia. Okrem oprávnených potrieb dieťaťa súd skúmal aj možnosti a schopnosti otca platiť zvýšené výživné. V tejto súvislosti bolo zistené, že aj keď otcovi pribudla jedna ďalšia vyživovacia povinnosť, rovnako tak pribudla vyživovacia povinnosť aj na strane matky. Od posledného rozhodnutia súdu sa zvýšil príjem otca o viac ako polovicu a v súčasnosti činí 714,34 eur. Súd preto dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť vyššie výživné ako bolo naposledy určené a uložil mu povinnosť platiť počnúc dňom podania návrhu výživné vo výške po 120 eur mesačne. Za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu vznikol otcovi na výživnom dlh a zameškané výživné za obdobie od 11.03.2019 do 23.09.2019 činí sumu 360 eur. Toto zameškané výživné umožnil súd otcovi splatiť matke dieťaťa v mesačných splátkach vo výške po 30 eur, pričom vo výroku uvedenom v bode II. bola určená aj splatnosť jednotlivých splátok.

20/ Zostávajúcim predmetom konania bol návrh otca na zverenie mal. I. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vo vzťahu k tomuto návrhu otca sa viaže nasledovná právna úprava Zákona o rodine.

21/ Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

22/ Inštitút striedavej osobnej starostlivosti je taká úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu, napríklad 1 týždeň, 2 týždne či mesiac u matky a takú istú alebo inú dobu následne u otca. Laicky by sa dalo povedať, že ide o pravidelné striedanie miesta pobytu dieťaťa. Zákon však neurčuje dĺžku doby, počas ktorej by malo byť dieťa u každého z rodičov, jej určenie zákon ponecháva na úvahe súdu. Ide o pomerne prelomový spôsob osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich rozchode. Z citovaného ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené, sú:

- jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,

- lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov,

- spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa,

- záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa,

- súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

23/ Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, potom sa musí dôjsť k logickému záveru, že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou (dieťa by malo stále navštevovať rovnakú školu) aj s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa (šport, tanec, hudba, cudzie jazyky a pod.). Dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo v takýchto situáciách ďalej traumatizované. Vzhľadom na uvedené je pre rozhodnutie rozhodujúca aj vzdialenosť bydlísk rodičov a zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nebude spravidla vhodné, pokiaľ rodičia bývajú v iných mestách, resp. vo vzdialených mestských častiach.

24/ Pri rozhodovaní o návrhu otca súd vychádzal z vyššie uvedených zásad a predpokladov a zároveň aj z ustanovenia Čl. 4 , podľa ktorého súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Pri rozhodovaní bolo aplikované aj ustanovenie , podľa ktorého ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

25/ Vo vzťahu k návrhu otca bolo z vykonaného dokazovania zistené, že so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí len otec. Matka bola proti takémuto návrhu a kolízny opatrovník tiež uviedol, že striedavá osobná starostlivosť by v krátkom čase aj tak už nespĺňala svoj účel, pretože je vysoko pravdepodobné, že mal. I. bude po ukončení základnej školy pokračovať v stredoškolskom štúdiu na škole, ktorá je mimo okres U. O. a v tejto súvislosti bude dieťa domov dochádzať len cez víkendy. Z dokazovania bolo tiež zistené, že otec má záujem o osobnú starostlivosť o mal. I. a vo svojej

domácnosti má vytvorené všetky podmienky pre jej realizáciu. Keďže však matka so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila, súd aj s poukazom na už citované ustanovenia a Čl. 4 výsluchom samotnej mal. I. zisťoval aký je jej názor na striedavú osobnú starostlivosť a či prípadné jej zverenie do takejto starostlivosti bolo v jej záujme.

26/ Obsah výpovede mal. I. na pojednávaní je bližšie špecifikovaný v odseku 7/ odôvodnenia tohto rozsudku, preto ho súd na tomto mieste už nebude opakovať a v plnom rozsahu tu odkazuje na zistenia tam uvedené. Z nich je potrebné zopakovať to najpodstatnejšie z jej výpovede, a to, že mal. I. sa vyjadrila tak, že by chcela, aby všetko zostalo ako doteraz, teda, že by ostala v starostlivosti matky, u nej by bývala a k otcovi by chodievala tak ako aj doposiaľ, každý druhý víkend a cez prázdniny. Mal. I. sa javila pri výsluchu rozumovo vyspelá, plne chápala situáciu, ktorá sa okolo nej v súčasnosti deje, vyjadrila svoj názor na vec tak, ako to cíti a s prihliadnutím k tomuto jej názoru mal súd za to, že by nebolo v súlade s jej záujmom, pokiaľ by bolo vyhovené návrhu otca a bola by zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

27/ Na uvedenom základe súd návrh otca na zverenie mal. I. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, zamietol.

28/ O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rimavská Sobota. V odvolaní sa podľa popri všeobecných náležitostiach ( - ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a - ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania), uvedie proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia v časti, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa podľa ustanovení a nasledujúcich . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b/ prikázaním pohľadávky, c/ predajom hnuteľných vecí, d/ predajom cenných papierov, e/ predajom nehnuteľnosti, f/ predajom podniku, g/ príkazom na zadržanie vodičského preukazu.