Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-47-2019.pdf
PDF · 95.16 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/47/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1) E. N., nar. XX.XX.XXXX bytom D., D. XXXX/XX, 2) G. N., nar. XX.XX.XXXX, obe maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti rodičov, matka: G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. N., R. XX, D., otec: G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., D. XXXX/XX, o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/78/2017-104 zo dňa 21. februára 2019 v časti výživného, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Matku zaviazal prispievať na výživu oboch maloletých detí výživným vo výške na každé z nich po 30% zo sumy životného minima patriaceho zaopatrenému neplnoletému dieťaťu podľa osobitného predpisu, vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred do rúk otca s účinnosťou od 01.06.2017. Dlh na splatnom výživnom vzniknutý matke pre maloletú E. a pre maloletého G. za obdobie od 01.06.2017 do 28.02.2019 na každé dieťa vo výške 454,61 eura súd matke povolil splácať do rúk otca popri bežnom výživnom mesačnými splátkami po 12,63 eura na každé z detí do úplného vyrovnania dlhu, vždy do 15.teho dňa v mesiaci s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Návrh matky v časti úpravy jej styku s maloletými deťmi vylúčil na samostatné konanie. Zrušil uznesenie Okresného súdu Piešťany, č. k. 9P/1/2017 - 15 zo 17.02.2017 v časti nariadenia neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd rozsudok po citovaní § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 62 ods. 2, 5, § 75 ods. 1, 77 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ZoR) vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním (výsluchom otca a správou kolízneho opatrovníka) mal súd preukázané, že rodičia maloletých detí od novembra 2016 nežijú v spoločnej domácnosti, kedy sa matka od otca odsťahovala. Odvtedy otec výlučne sám zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti a v jeho starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, rozhodnutie reflektuje faktický stav výkonu starostlivosti otca o maloleté deti, na ktorom za daných okolností nie je dôvod nič meniť. S poukazom na uvedené preto súd považoval návrh otca na úpravu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom za dôvodne podaný. Matka a kolízny opatrovník súhlasili so zverením detí do osobnej starostlivosti otca. Súd ďalej rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok, keďže ani jednému z rodičov nebolo
zasiahnuté do výkonu ich rodičovských práv, pričom súd ani u jedného z rodičov nezistil skutočnosť, pre ktorú by iba jeden z rodičov mal maloleté deti zastupovať, či spravovať ich majetok.
3. Výsluchom otca považoval súd za preukázané, že maloletá E. mala v čase podania návrhu 9 rokov, je sledovaná v alergiologickej ambulancii, berie lieky a spreje, s čím má otec spojené zvýšené výdavky vo výške do 50 eur mesačne. Od septembra 2018 navštevuje 5. ročník E. ZŠ v D.. Nestravuje sa v školskej jedálni, navštevovala tanečný krúžok. Maloletý G. mal v čase podania návrhu 5 rokov, predškolské zariadenie nenavštevuje, je tiež sledovaný v alergiologickej ambulancii, tiež berie lieky a spreje, s čím má otec spojené zvýšené výdavky vo výške do 50 eur mesačne. Otec bol zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere u zamestnávateľa B. U. s.r.o. od 30.06.2017 do 14.09.2017, od 12.10.2017 do 04.12.2017, od 15.01.2018 do 30.01.2018. Pracovný pomer bol ukončený 14.09.2017 v skúšobnej dobe zo strany organizácie podľa § 72 Zákonníka práce (nespokojnosť klienta), dňa 04.12.2017 a 30.01.2018 okamžitým skončením zo strany organizácie podľa § 68 Zákonníka práce (porušenie pracovnej disciplíny a nenastúpenie do práce). Otcovi bola za mesiac júl 2017 vyplatená čistá mzda vo výške 566,04 eura, za mesiac november 2017 vo výške 489,35 eura, za obdobie od apríla 2018 do septembra 2018 mal vyplatený zamestnávateľom M. V. E. E., s. r. o., vo výške 525,50 eura a za obdobie od októbra 2018 do januára 2019 vo výške 719,46 eura mesačne, pričom v období od januára 2017 do januára 2019 otec nebol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, ani v evidencii poberateľov dôchodkovej dávky zo Sociálnej poisťovne. Otec spolu s maloletými deťmi býva v spoločnej domácnosti so svojím otcom a sestrami, pričom na domácnosť prispieva sumou 200 eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť k maloletej E. a maloletému G..
4. Matka býva v azylovom dome, za pobyt v ktorom uhrádza 75 eur mesačne, spolu s maloletým N. R., nar. XX.XX.XXXX, bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 13.10.2015 do 11.10.2017, kedy bola vyradená na základe narodenia dieťaťa. Poberá prídavok na dieťa od mája 2017, naposledy vo výške 23,68 eura mesačne, pomoc v hmotnej núdzi od novembra 2015, naposledy vo výške 219,90 eura mesačne, v máji 2017 jej bol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 829,86 eura. Má vyživovaciu povinnosť k maloletej E., maloletému G. a maloletému N..
5. Z vyššie uvedených preukázaných skutočností potom súd vychádzal pri posudzovaní návrhu otca na určenie výživného matke pre maloletú deti E. a G., prihliadajúc súčasne na ich odôvodnené potreby, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Súd určil matke vyživovaciu povinnosť na každé maloleté dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima patriaceho zaopatrenému neplnoletému dieťaťu podľa osobitného predpisu, s účinnosťou od 01.06.2017, t.j. od prvého dňa v mesiaci, v ktorom otec podal návrh na súde, nakoľko otec od novembra 2016 sám zabezpečuje starostlivosť o obe maloleté deti, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Súd pri rozhodovaní prihliadol pritom na skutočnosť, že otec bol zamestnaný od 30.06.2017 do 14.09.2017, od 12.10.2017 do 04.12.2017, od 15.01.2018 do 30.01.2018, pracovný pomer bol ukončený 14.09.2017 v skúšobnej dobe zo strany organizácie pre nespokojnosť klienta, dňa 04.12.2017 a 30.01.2018 okamžitým skončením zo strany organizácie pre porušenie pracovnej disciplíny otcom a nenastúpenie do práce, aj na skutočnosť, že za mesiac júl 2017 mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 566,04 eura a za mesiac november 2017 vo výške 489,35 eura, pričom za obdobie od apríla 2018 do septembra 2018 mal príjem vo výške 525,50 eura priemerne mesačne v čistom a za obdobie od októbra 2018 do januára 2019 vo výške 719,46 eura priemerne mesačne v čistom; otec pritom v čase, keď bol nezamestnaný, bol dobrovoľne neevidovaný na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Pri určení výživného súd prihliadol tiež na skutočnosť, že mesačný príjem matky, ktorá je doposiaľ na rodičovskej dovolenke, predstavuje pomoc v hmotnej núdzi, ktorú poberá od novembra 2015, naposledy vo výške 219,90 eura mesačne, pričom poberá prídavok na dieťa od mája 2017, naposledy vo výške 23,68 eura mesačne a v máji 2017 jej bol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 829,86 eura, pričom má tri vyživovacie povinnosti.
6. Súd mal výsluchom otca preukázané, že za obdobie od 01.06.2017 do 28.02.2019 matka prispela otcovi na výživu maloletých detí 5 krát po 50 eur, celkom spolu 250 eur. Dlh matky na splatnom výživnom za obdobie od 01.06.2017 do 28.02.2019 pre každé maloleté dieťa činí 454,61 eura (za obdobie od 01.06.2017 do 30.06.2017 vo výške 27,13 eura, za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018, t.j. 12 mesiacov po 27,32 eura mesačne, spolu 327,84 eura, za obdobie od 01.07.2018 do 28.02.2019, t.j. 8 mesiacov po 28,08 eura mesačne, spolu 224,64 eura, celkom spolu 579,61 eura, 125 eur ako matkou už uhradené výživné na každé dieťa). Uvedený dlh na splatnom výživnom na každé maloleté dieťa súd matke povolil splácať popri bežnom výživnom mesačnými splátkami po 16,10 eura mesačne až
do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Matka takto v zmysle konštantnej judikatúry uhradí uvedený dlh do 3 rokov.
7. S poukazom na § 166 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd vylúčil návrh matky na úpravu jej styku s maloletými deťmi na samostatné konanie vzhľadom na nutnosť vykonania ďalšieho dokazovania, ktoré je odlišné z dôvodu povahy veci, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že matka sa napriek poriadkovým opatreniam súdu nedostavila ani na jedno pojednávanie. V záujme hospodárnosti konania s prihliadnutím na doposiaľ vykonané dokazovanie pritom bolo možné rozhodnúť o návrhu otca na zverenie maloletých detí do jeho starostlivosti, tiež o vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom.
8. V zmysle § 337 ods. 3 CSP súd zrušil bez návrhu neodkladné opatrenie Okresného súdu Piešťany, č.k. 9P/1/2017 - 15 zo 17.02.2017, na základe ktorého boli mal deti E. a G. ponechané v starostlivosti otca, keďže rozhodol vo veci samej v uvedenej časti.
9. O nároku na náhradu trov konania účastníkov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého v mimosporovom konaní v zásade nemá nárok na náhradu trov konania žiaden z účastníkov, pričom nezistil dôvody pre iné rozhodnutie o náhrade trov konania.
10. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletého dieťaťa v časti určeného výživného. Odvolanie odôvodnila tým, že je ochotná dávať 30 eur výživné na obidve deti, lebo jej finančná situácia matke viac nedovoľuje. Jej príjem je 227 eur, z toho platí azylový dom mesačne 110 eur a so svojím ďalším synom chodí k doktorom každý mesiac, nakoľko je chorý. Nesúhlasí s tým, aby bola s deťmi v prítomnosti ich otca, lebo sa ho bojí a tiež sa bojí jeho rodiny, chce byť s deťmi sama. Navrhuje, aby deti otec doniesol každý druhý víkend v sobotu o 10 hod. pred azylový dom.
11. Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletých detí v napadnutej časti výživného nie je dôvodné.
13. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody matky uvedené v odvolaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie uložil matke maloletých detí výživné v správnej výške.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
15. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 ZoR). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).
16. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca a platenie výživného na návrh otca a úprava styku detí s matkou na návrh matky. Matka maloletých detí a kolízny opatrovník súhlasili s tým, aby boli deti zverené do starostlivosti otca, preto súd v tejto časti vyhovel návrhu otca s tým, že obaja rodičia budú deti zastupovať a spravovať ich majetok. S prihliadnutím na majetkové, zárobkové pomery oboch rodičov na jednej strane, ktoré súd v rozsudku špecifikoval a s prihliadnutím na potreby maloletých detí, ktoré v odôvodnení rozsudku taktiež bližšie opísal, súd zaviazal matku na platenie výživného v minimálnom rozsahu 30% zo sumy životného minima patriaceho nezaopatrenému plnoletému dieťaťu podľa osobitného predpisu.
17. Matka v odvolaní namietala, že takto určené výživné a splatné zaostalé výživné nie je schopná platiť, pretože poberá len dávky v hmotnej núdzi 227 eur a z tohto príjmu mesačne platí za ubytovanie v azylový dome 110 eur mesačne a stará sa o ďalšieho syna N. nar. XX.XX.XXXX. Matka v odvolaní navrhla, aby ju súd zaviazal na platenie výživného vo výške 30 eur mesačne na obidve deti.
18. Návrhu matky nebolo možné vyhovieť, pretože podľa citovaného ustanovenia § 62 ods. 3 ZoR je každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, t.j. podľa osobitného zákona. Súd musí aplikovať platný a účinný právny predpis, ktorý stanovil výšku minimálneho výživného a ani súd nie je oprávnený stanoviť nižšiu výšku výživného ako stanovuje zákon. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne (nemohol matku zaviazať na platenie výživného v nižšej sume ako mu ukladá zákon) a rovnako správne vyčíslil aj výšku splatného dlžného výživného na maloleté deti od podania návrhu a matke ho umožnil splácať v splátkach. Časťou odvolania, v ktorej sa matka vyjadruje k úprave jej styku s maloletými deťmi sa odvolací súd nezaoberal, pretože rozhodovanie o úprave styku súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie. Vo veci úpravy styku matky s maloletými deťmi bude súd prvej inštancie pokračovať vo vykonávaní dôkazov a o úprave styku rozhodne samostatným rozsudkom.
19. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
21. Senát odvolacieho súdu prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).