Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/50/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, R., o zaplatenie 4.124,02 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. -84 zo dňa 10. januára 2019, v časti, v ktorej súd žalobu zamietol okrem nepriznanej sumy 3,34 eura titulom nezaplatených poplatkov za poistenie a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej, zamietajúcej časti, okrem nepriznanej sumy 3,34 eura titulom nezaplatených poplatkov za poistenie a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania r u š í a vec mu v zrušenej časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3.733,41 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 17.11.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 74,78%.

2. Súd po citovaní , , (ďalej len ), , , a , , , (ďalej len ) rozsudok vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 338483, pôžička, dňa 02.09.2016. Uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere, má charakter spotrebiteľskej zmluvy a preto pri právnom posúdení súd zmluvu posudzoval v zmysle o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzatvorenia zmluvy. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je vždy odplatná a odplatou sú spravidla poplatky a úroky. Na základe zmluvy poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 4.500 eur pri úrokovej sadzbe 9,9% ročne, pri RPMN 12,19% a priemernej RPMN za úver 14,48%, za odplatu 15,34%. Žalovaná sa zaviazala úver splácať formou mesačných splátok v celkovom počte 96 splátok pri výške mesačnej splátky 69,69 eura (poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 1,67 eura a výška anuitnej splátky 68,02 eura). Žalobca ako veriteľ v zmluve o úvere výšku mesačnej splátky určil len jednou sumou 68,02 eura bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma z toho pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky tak, ako to ukladá . Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky na ktoré nemá právo. Podľa citovaného zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až l), , a . V konaní mal súd preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala presnú špecifikáciu aká suma z mesačnej splátky úveru pripadá na istinu, aká na úroky a iné poplatky. Súd ďalej žalobcovi nepriznal sumu 3,34 eura za nezaplatené poplatky za poistenie nakoľko zo zmluvy

ani z dôkazného materiálnu nemá súd preukázané, akým spôsobom bola vypočítaná daná suma, či už matematicky alebo tabuľkovým spôsobom. Žalobca sa vo svojej žalobe obmedzil len na vyjadrenie, že suma 3,34 eura predstavuje súčet omeškaných poplatkov za poistenie, ktoré sa popri anuitných splátkach úveru žalovaná zaviazala uhradiť mesačne v zmysle bodu 1.2. zmluvy, vznikom poistenia vznikla žalovanej v zmysle čl. 8 obchodných podmienok pre úvery občanom povinnosť platiť poplatok za poistenie schopnosti splácať úver splatný spolu s príslušnou splátkou úveru. Vzhľadom k tomu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v časti výpočtu žalovanej sumy vo výške 3,34 eura, v tejto časti žalobu zamietol.

3. Žalovanej bolo z úverovej zmluvy poskytnuté peňažné plnenie v celkovej výške 4.500 eur. Nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaná uhradila z poskytnutého úveru celkovú sumu 766,59 eura, súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 3.733,41 eura (4.500 - 766,59 ) s úrokom z omeškania v zákonnej sadzbe od 17.11.2017 (k zosplatneniu úveru prišlo dňa 16.11.2017) z dlžnej istiny. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. O trovách konania rozhodol súd podľa (ďalej len ) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu čistého úspechu 74,78%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v časti, v ktorej súd žalobu zamietol (výrok II.), okrem časti zamietnutia žaloby v rozsahu sumy 3.34 eura poplatkov za poistenie a v súvisiacom výroku (III.) o náhrade trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahovala náležitosť podľa nesúhlasí. Počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Žalobca v súvislosti s nesprávnym právnym názorom súdu prvej inštancie odkazuje na ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa splnenia náležitosti podľa písm. 1) . a to konkrétne vo veciach žalobcu, v ktorých posudzoval obdobné úverové zmluvy ako je zmluva, z ktorej vyplýva nárok uplatnený v tomto konaní, uznesenie NS SR z 22.02.2018 č.k. . NS SR považoval dovolanie žalobcu v otázke nutnosti rozpisu splátky v zmluve za prípustné a dôvodné. Uviedol, že vychádzajúc z účelu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, účelu a čiastkových právnych záverov vyjadrených v uznesení, predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. NS SR rovnako rozhodol aj uznesením č. k. -201 z 23.04.2018 a dospel k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa nie je možné od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ zákona uvádza pojmy výška alebo počet či termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie zákona sprísnila požiadavku zakotvenú v Smernici. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej splátke pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Podrobné informácie o skladbe splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy vo forme amortizačnej tabuľky. Uviedol, že zákonom

z 12.10.2017 č. došlo k zmene dotknutého ustanovenia tak, že sa s účinnosťou od 01.05.2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok“, od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu, ktorú bolo možné a potrebné preklenúť už podľa doterajšej úpravy jeho eurokonformným výkladom. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky dovolateľky súd uzavrel, že dovolanie je nielen prípustné aj tiež dôvodné. Žalobca poukázal aj na ďalšie uznesenia NS SR z 17.04.2018, uznesenie z 26.09.2018, uznesenie z 29.10.2018.

6. Tieto skutočnosti v rozpore s právnym názorom prvostupňového súdu potvrdzujú, že znenie zákona v rozhodnom čase nevyžadovalo ako obligatórnu náležitosť zmluvy rozčlenenie splátky úveru na jednotlivé zložky dlhu. Keďže je daný odvolací dôvod v zmysle , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalobca navrhuje, aby odvolací súd v zmysle rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu (ponechal nedotknutú časť výroku o zamietnutí žaloby v rozsahu sumy 3,34 eura) a zaviazal žalovanú uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov za konania na oboch inštanciách.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie 4.142,02 eura s príslušenstvom žalovanou na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 338483, pôžička, zo dňa 02.09.2016. Žalobca mal poskytnúť žalovanej úver vo výške 4.500 eur a žalovaná ho mala vrátiť v 96 splátkach po 68,02 eura. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná prestala úver splácať, preto žalobca rozhodol dňa 16.11.2017 o predčasnej splatnosti úveru.

9. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu v časti o zaplatenie 3.733,41 eura so zákonným úrokom s omeškania, pretože mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaná z poskytnutého úveru vrátila 766,59 eura vo zvyšnej časti uplatnených úrokov súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, pretože dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahovala podstatnú náležitosť podľa o spotrebiteľských úveroch, rozčlenenie splátky na istinu, na úroky a iné poplatky a preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

10. Žalovaný v odvolaní poukazoval predovšetkým na rozhodovaciu prax NS SR a jeho právne závery vyjadrené po vydaní rozsudku Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej. NS SR konštatoval, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba konkrétnej anuitnej splátky, neustanovuje sa týmto povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne a postačovalo uvedenie frekvencie splátok.

11. Je pravdou, že do vydania uznesenia NS SR z 22.02.2018 č.k. odvolací súd prezentoval vo svojich rozhodnutiach právny názor, ktorý uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozsudku v súvislosti s výkladom . Bolo však nevyhnutné, v záujme právnej istoty prispôsobiť sa rozhodovacej praxi prevažujúcej časti senátov NS SR, ktorí prezentujú odlišný výklad uvedeného ustanovenia zákona tak, ako ho uvádza žalobca vo svojom odvolaní.

12. NS SR v rozsudku z 10.11.2016 sp. zn. vyslovil, že aj v rozhodovacej praxi senátov najvyššieho súdu môže byť niekedy riešenie interpretačných a aplikačných problémov (odstraňovanie nejednotností) spojené s procesom postupného zjednocovania názorov, v počiatočných fázach ktorého nie je vylúčená možnosť výskytu rozhodnutí spočívajúcich na odlišných alebo až protichodných názoroch. Právny poriadok Slovenskej republiky predvída možnosť existencie rozdielnych právnych

názorov súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach a upravuje procedúru, prostriedky a nástroje, ktoré majú zabezpečiť koherentnosť judikatúry. Tento mechanizmus spočíva najmä v inštitúte zverejňovania súdnych rozhodnutí zásadného významu najvyšším súdom a v inštitúte prijímania stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov plénom najvyššieho súdu alebo príslušným kolégiom najvyššieho súdu.

13. V záujme zjednotenia rozhodovacej praxe súdov v danej veci odvolací súd akceptoval právny názor žalobcu vyjadrený v odvolaní, že nebol správny názor súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahovala náležitosť podľa a rozpis splátky nebol potrebný na časť istiny, úrokov a poplatkov, preto v súvislosti s týmto argumentom následne nebolo možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

14. Medzi stranami sporu nie je ale sporné, že nárok žalobcu vznikol zo spotrebiteľského právneho vzťahu, žalovaná vystupovala pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľka, je slabšou stranou v spore a súd je oprávnený a povinný jej poskytnúť ochranu v súlade s a nasledujúcimi a okrem iného môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci ( ). Žalobca v žalobe uvádza, že bonita žalovanej bola pre uzatvorením zmluvy overená v súlade s Žalobca k uvedenému konštatovaniu neposkytol žiadne dôkazy. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná sa bráni zaplateniu dlžnej sumy, poukazuje na to, že požiadala o bankrot, je invalidnou dôchodkyňou, poberá invalidný dôchodok vo výške 330,90 eura, nemá z čoho dlh splácať (č.l. 58-60).

15. Podľa o spotrebiteľských úveroch, ďalej len ZoSÚ (účinný v čase uzavretia zmluvy) veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

16. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

17. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

18. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27.03.2014, LCL Le Crédit Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi, C-565/12 uviedol, že najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Vzhľadom na dôležitosť tohto cieľa, ktorým je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais,C-565/12, body 52 a 53).

19. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ

„s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od žalobcu ako veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

20. Žalobca doposiaľ nešpecifikoval, v čom spočíval jeho prístup postupovať s odbornou starostlivosťou, aké všetky informácie týkajúce sa schopnosti žalovanej splácať úver zisťoval a ako informácie vyhodnocoval. Ako už bolo vyššie uvedené, v súvislosti so skúmaním bonity žalovanej žalobca k žalobe nepripojil žiadne dôkazy. Z obsahu spisu vyplývajú vážne pochybnosti o postupe žalobcu pri poskytovaní vysokého úveru 4.500 eur na tak dlhú dobu 8 rokov žalovanej, ktorá je poberateľkou invalidného dôchodku, v spore dokonca za ňu koná matka, ktorá tvrdí, že jej dcéra (žalovaná) má retardáciu stredného až ťažkého stupňa (č.l.71), nechápe zmysel súdneho konania, nevie vystupovať pred súdmi a trpí rôznymi ochoreniami, v súvislosti s ktorými vynakladá zvýšené finančné prostriedky.

21. Odvolaciemu súdu z vyššie uvedených dôvodov, neostávalo iné, než v záujme zachovania práva účastníkov konania na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania, právo strán sporu vyjadrovať sa k vykonávanému dokazovaniu, dostatočné právne posúdenie veci a vypracovanie rozhodnutia s odôvodnením zodpovedajúcim úprave v ) rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť nárok žalobcu uplatňovaný žalobou v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, t.j. súd prvej inštancie bude pokračovať v dokazovaní a napríklad môže vyzve žalobcu, aby preukázal, akým spôsobom zisťoval a posudzoval bonitu žalovanej pred poskytnutím úveru. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania súd vyhodnotí, či pri činnosti žalobcu ako veriteľa v danej (ne)došlo k hrubému porušeniu jeho povinnosti pri overovaní bonity žalovanej ako spotrebiteľky. Povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o výdavkoch a celkovej sociálno-ekonomickej situácii žalovanej v rozpore s odbornou starostlivosťou je možné považovať za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v spojení s § 11 ods. 2 druhá veta ZoSÚ, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že žalobca hrubo porušil svoje povinnosti, opätovne môže žalobcovi priznať len istinu poskytnutého úveru, pretože úver bude považovať za bezpoplatkový a bezúročný. Ak dospeje k záveru, že žalobca neporušil svoje povinnosti pri skúmaní bonity žalovanej, bude zisťovať a posudzovať, či zmluva o poskytnutí úveru napríklad nie je absolútne neplatným právnym úkonom podľa (je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon

neschopnou), aj s prihliadnutím ku skutočnosti, ktorá doposiaľ v konaní vyšla najavo, že žalovaná má byť podľa vyjadrenia jej matky osobou s mentálnou retardáciou, osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a invalidnou dôchodkyňou. Súd je ex offo povinný posudzovať absolútnu (ne)platnosť právneho úkonu a v prípade, ak by dospel k záveru, že právny úkon je absolútne neplatný, žalobca by mal právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia, t.j. sumu zodpovedajúcu poskytnutej a nevrátenej istine. Súd je rovnako z úradnej povinnosti povinný zisťovať, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa a nasledujúcich (hlavne podľa ).

23. Z doposiaľ vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že žalobca mal podľa zmluvy o úvere poskytnúť žalovanej celkovú sumu úveru vo výške 4.500 eur. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní ale uviedla, že takúto sumu žalovaná nedostala, lebo žalobca si ponechal poplatok 225 eur, takže jej bola vyplatená suma 4.275 eur. Uvedenému tvrdeniu nasvedčuje aj fakt, že zmluva obsahuje údaj o poplatku za poskytnutie úveru 225 eur. Súd tento tvrdený fakt žalovanou nevzal ani do úvahy, čo nie je možné považovať za správne, pretože z odôvodnenia rozsudku pri výpočte priznanej istiny vychádzal zo sumy poskytnutých prostriedkov vo výške 4.500 eur, čo doposiaľ preukázané počas konania nebolo, keďže žalovaná poprela tvrdenie žalobcu o výške poskytnutého úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak sa tvrdenie žalovanej preukáže, aj z uvedeného dôvodu je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Odvolaciemu súdu je z rozhodovacej praxe známe, že ak istina úveru uvedená v zmluve nezodpovedá výške poskytnutých finančných prostriedkov, následne je nesprávne vypočítaná úroková sadzba a RPMN, pretože uvedené údaje boli počítané zo sumy 4.500 eur, avšak úver bol poskytnutý len v sume 4.275 eur, čím sa navýši RPMN, ako aj úroková sadzba. Z uvedeného dôvodu je potrebné vykonať dokazovanie zamerané na preukázanie skutočnosti, ako žalobca zúčtoval uvedený poplatok a či poplatok zahrnul do celkovej sumy poskytnutého úveru. Takýto spôsob určenia celkovej výšky úveru a v nadväznosti na to následného určenia RPMN z takejto výšky úveru by bol v rozpore so , aj s eurokonformným výkladom príslušných ustanovení Smernice č. 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere.

24. Ako to uviedol ESD vo veci C-377/14 Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti Finway a.s., čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. ako aj bod I. prílohy I. tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru predstavujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Celková výška úveru v zmysle citovanej smernice čl. 3 písm. l) je vymedzená ako maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere. Podľa čl. 3 písm. g) tejto smernice, obdobne aj § 2 písm. g) ZoSÚ, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady..., ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. h) ZoSÚ obdobne čl. 3 písm. h) Smernice č. 2008/48). V dôsledku uvedeného pojmy „celková výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa“ spojené s úverom sa navzájom vylučujú. Celková výška úveru preto nemôže zahŕňať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej výšky úveru nemožno zahrnúť žiadnu odmenu, poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru a to v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené možno predpokladať, že do výpočtu RPMN bol nesprávne zahrnutý údaj o celkovej výške úveru, keď do neho boli zahrnuté aj administratívne poplatky, ktoré si žalobca od žalovanej ihneď zúčtoval, čo mohlo spôsobiť podhodnotenie skutočnej RPMN. Hodnota RPMN vychádzajúca z takto nesprávne určenej položky by bola potom nesprávne určená nižšie, podhodnotená v neprospech spotrebiteľa. Táto skutočnosť potom spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle ZoSÚ aplikovaného súdom prvej inštancie, s poukazom na (nesprávne uvedená RPMN znamená, ako by nebola uvedená vôbec).

25. V prípade, ak žalobca neunesie dôkazné bremeno čo i len v niektorom z dôvodov, pre ktorý je možné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, resp. v prípade, ak súd dospeje k záveru, že žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobca nemôže byť v spore úspešný v časti uplatnených úrokov a poplatkov. Ak dôkazné bremeno unesie, súd tiež posúdi, či má žalobca nárok na zaplatenie úrokov do vyhlásenia splatnosti úveru, alebo aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.

Po vykonanom dokazovaní súd vo veci opätovne rozhodne a rozhodnutie v súlade s a odôvodní.

26. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

27. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).