Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Sa-3-2024.pdf
PDF · 81.7 KB
Case nature
Area
Subarea
12Sa/3/2024
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/ XX, XXX XX C., právne zast.: JUDr. Ľudovít Surma, advokát, so sídlom Pavlice 183, 919 42 Pavlice, IČO: 50 120 671, proti žalovanému: Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, so sídlom Súdna 15, 911 96 Trenčín, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Primerané finančné zadosťučinenie žalobkyni n e p r i z n á v a.
III. Žalobkyni ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní, ako aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy vo výške 2000 eur.
2. Žalovanému bol dňa 13.03.2023 doručený spisový materiál ku škodovým udalostiam zapísaným v knihe škôd, a to (1) škodová udalosť na majetku vedená v knihe škôd pod č. b-3/2022 vo výške 22,36 eur, ktorá vznikla tým, že pri skladovaní potravín nebolo zabezpečené spotrebovanie otvorenej šunky, čím uplynula jej doba spotreby a (2) škodová udalosť na peniazoch vedená v knihe škôd pod č. a-1/2022 vo výške 57,90 eur, ktorá vznikla nesprávnym služobným postupom (objednanie komodity obyčajné párky u iného ako u zmluvného dodávateľa mäsových výrobkov), na základe čoho začal žalovaný proti žalobkyni pod sp. zn. N ZVJS-00790/1-TN-2023 konanie o povinnosti nahradiť škodu vo výške 80,26 eur, v ktorom bolo dňa 17.10.2023 vydané meritórne rozhodnutie. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie a odvolací orgán zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie sp. zn. N ZVJS-00790/1-TN-2023 zo dňa 17.10.2023 z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu. Zároveň odvolací orgán vec nevrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie nakoľko ďalšie konanie vo veci považoval za nehospodárne.
3. Žalobkyňa po zrušení rozhodnutia podala sťažnosť na nečinnosť žalovaného v konaní, a to priamo žalovanému ako aj odvolaciemu orgánu. Žalovaný a ani odvolací orgán sťažnosti nevyhoveli a konanie vedené pod sp. zn. N ZVJS-00790/1-TN-2023 tak podľa názoru žalobkyne nebolo ukončené administratívnym rozhodnutím. Žalobkyňa sa teda cíti byť ukrátená na jej právach a právom chránených záujmoch, ktoré sú porušované nečinnosťou orgánu verejnej správy, keďže žalovaný proti nej vedie administratívne konanie, v ktorom svojvoľne porušuje zákon a doposiaľ nevydal konečné rozhodnutie, čím porušuje legitímne očakávania žalobkyne na zákonnom postupe orgánu verejnej moci a právo žalobkyne na rovnaké zaobchádzanie.
4. Z vyjadrenia žalovaného k podanej správnej žalobe vyplýva, že žalobkyňa disponuje informáciou o vydanom zázname o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky a súčasne má vedomosť o tom, že žalovaný ho považuje za rozhodnutie vo veci. Napriek tejto skutočnosti sa žalobkyňa domáha vydania rozhodnutia vo veci a súčasný stav vníma ako nečinnosť žalovaného. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o pohľadávkach štátu“) vylučuje pôsobnosť právnej úpravy zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) na vydanie rozhodnutia a demonštratívnym spôsobom upravuje náležitosti rozhodnutia. Súčasne toto ustanovenie vylučuje súdny prieskum rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu. Z uvedeného vyplýva, že napriek subjektívnemu tvrdeniu žalobkyne, že nebolo vydané rozhodnutie vo veci, žalovaný toto rozhodnutie (vo forme záznamu o trvalom upustení) vydal dňa 05.02.2024 na základe právneho názoru druhostupňového orgánu v súlade s interným predpisom - Rozkazom generálneho riaditeľa č. 47/2014 o evidencii a náhrade škôd v podmienkach Zboru väzenskej a justičnej stráže v platnom znení. V žiadnom prípade teda nie je možné uvažovať o nečinnosti žalovaného. Zároveň správny súd nie je príslušný na preskúmanie tohto rozhodnutia. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný konštatuje, že správna žaloba proti nečinnosti je neopodstatnená a vychádza z nesprávnej interpretácie postupu žalovaného, resp. zo subjektívneho posúdenia konečného rozhodnutia. Konečným rozhodnutím vo veci (rozhodnutie o upustení od vymáhania náhrady škody) nebolo žiadnym spôsobom zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov žalobkyne, preto aj požiadavka finančného zadosťučinenia je zo strany žalobkyne nemiestna.
5. Na uvedené vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa podanou replikou, v ktorej poukázala na fakt, že rozhodnutiu o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky právny poriadok nepriznáva účinok, ktorý by spôsoboval zastavenie prebiehajúcich konaní, v ktorých správca predmetnú pohľadávku uplatňuje alebo vymáha, ale je len podnetom k tomu, aby sa správca týmto rozhodnutím riadil a prijal podľa povahy veci potrebné kroky k tomu, aby boli ukončené konania, ktoré začal za účelom uplatnenia alebo vymoženia predmetnej pohľadávky. Žalobkyňa ďalej uvádza, že ak žalovaný do roka zruší svoj záznam, administratívne konanie proti žalobkyni bude ďalej prebiehať resp. nikdy sa neskončilo, keďže pohľadávka žalovaného nezanikla. Ani prípadný zánik pohľadávky štátu však sám osebe nespôsobuje zastavenie konania proti žalobkyni. To je možné až na základe rozhodnutia žalovaného vydaného podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „Zákon o štátnej službe príslušníkov“). Z gramatického, systémového ani teleologického výkladu všetkých ustanovení Zákona o pohľadávkach štátu podľa žalobkyne nevyplýva, že by tento zákon upravoval skončenie akéhokoľvek administratívneho, súdneho alebo vykonávacieho konania vedeného podľa osobitných zákonov, a to vydaním rozhodnutia o upustení od vymáhania pohľadávky štátu, a preto vydaním záznamu ani rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu nie je možné právoplatne ukončiť administratívne konanie vedené proti žalobkyni a žalovaný je v tomto konaní nečinný, keďže doposiaľ nevydal rozhodnutie, ktorým by toto konanie skončilo.
6. Podľa § 243 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov; odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť.
7. Podľa § 243 ods. 3 Zákona o štátnej službe príslušníkov; odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
8. Podľa § 243 ods. 4 Zákona o štátnej službe príslušníkov; ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
9. Podľa § 243 ods. 5 Zákona o štátnej službe príslušníkov; odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
10. Podľa § 2 písm. a) Zákona o pohľadávkach štátu; na účely tohto zákona pohľadávkou štátu je právo štátu na peňažné plnenie, ktoré vzniklo zo zákona, na základe zákona, z činnosti správcu pohľadávky štátu alebo na základe činnosti správcu pohľadávky štátu, jeho hodnota je určená alebo určiteľná a dlžník je známy.
11. Podľa § 9 ods. 1 písm. c) Zákona o pohľadávkach štátu; správca môže trvale upustiť od vymáhania pohľadávky štátu, ak je zrejmé, že ďalšie vymáhanie by bolo nehospodárne.
12. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o pohľadávkach štátu; rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu obsahuje najmä označenie dlžníka, právny dôvod vzniku pohľadávky štátu, sumu pohľadávky štátu a dôvod trvalého upustenia od vymáhania pohľadávky štátu. Na vydanie rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní; toto rozhodnutie nie je preskúmateľné správnym súdom. Dlžník sa o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu neupovedomuje.
13. Podľa § 13 ods. 1 písm. c) Zákona o pohľadávkach štátu; pohľadávka štátu zaniká uplynutím jedného roku od platnosti rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu, ak dlžník neuspokojí pohľadávku štátu.
14. Na základe obsahu podanej správnej žaloby a následných vyjadrení účastníkov konania správny súd vníma medzi účastníkmi za spornú skutočnosť, či žalovaný, ako orgán verejnej správy, je nečinný v začatom administratívnom konaní, resp. či sa administratívne konanie skončilo.
15. Žalovaný po zrušení rozhodnutia o náhrade škody bol viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu, ktorý uviedol, že bez zabezpečenia znaleckého dokazovania nie je možné presne a úplne zistiť skutočný stav veci, a teda ani postupovať ďalej v konaní v súlade so Zákonom o štátnej službe príslušníkov. S prihliadnutím na nevyhnutnú potrebu zabezpečenia znaleckého dokazovania, ktorého náklady by znášal oprávnený orgán bez ohľadu na výsledok konania, s poukazom na požadovanú výšku náhrady škody, je ďalšie vedenie konania o náhrade škody nehospodárne. Z uvedených dôvodov tak odvolací orgán nedoplnil dokazovanie zabezpečením znaleckého posudku a ani vec nevrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na nové prerokovanie a rozhodnutie, v rámci ktorého by mu musel uložiť povinnosť zabezpečiť do konania znalecký posudok.
16. V administratívnom konaní vedenom žalovaným tak vznikla situácia, keď žalovaný pohľadávku z titulu náhrady škody voči žalobkyni viedol, no nemohol nanovo prerokovať a rozhodnúť vo veci, keďže odvolací orgán vo svojom rozhodnutí len zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného bez možnosti nového rozhodnutia vo veci. Žalovaný tak musel pristúpiť ako správca majetku štátu k vydaniu rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu formou záznamu, keďže ďalšie vymáhanie by bolo nehospodárne, v súlade s právnym názorom vyjadreným odvolacím orgánom. Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu je inštitút, ktorý môže správca použiť z vlastnej iniciatívy (nie na požiadanie dlžníka) ak sú splnené zákonom ustanovené predpoklady. Správca môže trvale upustiť od vymáhania pohľadávky štátu, ak je zo všetkých okolností zrejmé, že ďalšie vymáhanie by bolo nehospodárne, pretože je pravdepodobné, že výťažok, ktorý by sa pri jej vymáhaní dosiahol, nepostačí ani na krytie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky štátu.
17. Správny súd má za preukázané, že žalovaný nebol nečinný v administratívnom konaní a vykonal všetko, čo právny poriadok pripúšťa v tejto špecifickej situácií, aby ukončil administratívne konanie. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že vydaním rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu, predmetná pohľadávka nezanikla a stále ju možno do uplynutia jedného roku od platnosti rozhodnutia o trvalom upustení vymáhať, t. j. administratívne konanie ešte stále nie je ukončené, správny súd podotýka, že pri ustanovení § 13 Zákona o pohľadávkach štátu nejde o úpravu zániku záväzkov nad rámec predpisov občianskeho práva, ale o moment zániku pohľadávky štátu v rámci jej správy pre správcu ako veriteľa. Jedným z následkov zániku pohľadávky štátu je jej odpísanie z účtovnej evidencie, prípadne z osobitnej evidencie splatných pohľadávok a registra splatných pohľadávok štátu. Zánikom pohľadávky štátu správcovi zaniká povinnosť ju vymáhať, účtovať o nej, atď. Zánik záväzku žalobkyne (ako dlžníka) sa však riadi všeobecnými predpismi občianskeho práva (nemožnosť plnenia - § 575 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník).
18. Po preskúmaní žalobkyňou uvádzaných skutočností, po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania ako aj predloženými administratívnymi spismi, správny súd konštatuje, že nezistil stav, v ktorom by žalovaný ako orgán verejnej správy protiprávne nepokračoval v začatom administratívnom konaní t. j. nečinnosť žalovaného. Žalovaný po vydaní rozhodnutia vo veci odvolacím orgánom postupoval v rámci dostupných možností ďalej v administratívnom konaní a vydal rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu formou záznamu. Toto rozhodnutie nie je preskúmateľné správnym súdom a dlžník sa o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu neupovedomuje. V súčasnosti teda žalovaný už nijak nepokračuje v administratívnom konaní, pohľadávka štátu zanikla a nevymáha sa, tým pádom vydaním predmetného rozhodnutia možno administratívne konanie považovať za ukončené. Na základe uvedeného správny súd žalobu zamietol, aplikujúc ustanovenie § 249 SSP.
19. V súvislosti s návrhom žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2000 eur vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy správny súd rozhodol, že primerané finančné zadosťučinenie sa žalobkyni nepriznáva. Nakoľko správny súd nezistil dôvodnosť žaloby, nemohol ani priznať primerané finančné zadosťučinenie (§ 250 ods. 3 SSP a contratio).
20. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Keďže žalobkyňa v konaní pred správnym súdom nebola úspešná, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky na rozhodnutie podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého môže správny súd priznať úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi iba, ak to možno spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť jeho doručením.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 2, 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, povinnosť zastúpenia advokátom sa vzťahuje aj na spísanie kasačnej sťažnosti (§ 449 SSP).