Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Er-1487-2012.pdf
PDF · 67.99 KB
Case nature
Area
Subarea
23Er/1487/2012
Uznesenie
Okresný súd Malacky v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Bratislava, IČO: 30 807 484, so sídlom Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava proti povinnému: B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. F. X/XXXX, F., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Stanislav Laifer, Exekútorský úrad so sídlom Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava o vymoženie istiny 1.693,95 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Malacky poverením č. 5106 * 034237 zo dňa 11.04.2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 29.12.2017 návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. zákon Národnej rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len „ Exekučný poriadok“).
Podľa § 243h Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo bez návrhu.
Súd mal preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 Exekučného poriadku a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Súd vzhľadom na uvedené exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, t.j. je nemajetný a teda jeho majetok by nestačil ani na úhradu trov exekúcie, povinný nie je ani spoluvlastníkom nehnuteľnosti, povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, povinný nemá vedený účet v banke, povinný má celkom 54 exekúcií od roku 2007, povinný ma dlh na daniach a zdravotnom poistení a má pozastavenú podnikateľskú činnosť.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s prihliadnutím na citované ustanovenia zákona súd exekúciu zastavil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Súdny exekútor súčasne žiadal o schválenie trov exekúcie vyčíslených podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“) v znení platnom a účinnom od 01.01.2009, ako aj DPH - vyčíslenej podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktoré boli obsiahnuté v priloženej špecifikácii.
O trovách exekúcie bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 196 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, s poukazom na ustanovenia § 14, 15 Vyhlášky v znení platnom a účinnom od 01.01.2009.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, prvá veta, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Súdny exekútor si uplatnil len náhradu trov vo výške 39,83Eur s DPH. Náhradu hotových výdavkov si súdny exekútor neuplatňoval.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
V zmysle § 14 ods. 1 v spojení s § 15 ods. 1 Vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi za jednotlivé úkony exekučnej činnosti paušálnu odmenu v požadovanej minimálnej výške 33,19 Eur, nakoľko súdny exekútor splnil podmienku pre priznanie minimálnej odmeny, t.j. uskutočnenie aspoň jedného z úkonov exekučnej činnosti - získanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, druhá veta, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súd priznal súdnemu exekútorovi 20% DPH z odmeny a náhrad hotových výdavkov vo výške 6,64 Eur, nakoľko súdny exekútor je platiteľom DPH, čo vydokladoval priloženým osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a čo mal súd za preukázané tiež zo zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH uverejneného na internetovej stránke Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie súhrnne v sume 39,83 Eur a na ich náhradu zaviazal oprávneného s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, trojmo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.