Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8To-58-2019.pdf
PDF · 99.86 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/58/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému Q. G. pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 5T/136/2008 zo dňa 24. 1. 2019 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 23. septembra 2019 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného Q. G.
odôvodnenie:
Okresný súd Trebišov rozsudkom sp. zn. 5T/136/2008 zo dňa 24. 1. 2019 uznal obžalovaného vinným z trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 5 Tr. zákona (zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005) vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona (zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005), ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že
už odsúdený I. H. ako konateľ obchodnej spoločnosti OMIKRON „S“, spol. s.r.o. Trebišov, podával na Daňový úrad Trebišov daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za jednotlivé mesiace zdaniteľného obdobia v roku 2001 vždy do 25. dňa nasledujúceho mesiaca, v ktorých však neodviedol v riadku 11 uskutočnené zdaniteľné plnenia, finančnú čiastku za spotrebné dane, hoci bol povinný tieto vyčísliť a zároveň nevyčíslil v riadku 17 daň z pridanej hodnoty na výstupe, napriek tomu, že v období od 1.1.2001 do 21.12.2001 po vzájomnej dohode s obžalovaným Q. G., ktorý bol v tom čase konateľom spoločnosti AF TRADE, spol. s.r.o., Levice, vystavil, podpísal a osobne predložil PETROCHEME, a.s. Dubová objednávky na nákup nízkosírneho stredného destilátu (ďalej len NSSD) pre OMIKRON „S“, spol. s.r.o., Trebišov na 1. a 2. polrok 2001, v ktorých deklaroval, že tento bude použitý na špecifické spracovanie v zmysle prílohy Colného sadzobníka 27 10 0041 a na základe týchto objednávok zakúpil pre OMIKRON „S“, spol. s.r.o. Trebišov ako konečný príjemca od PETROCHEMY, a.s. Dubová tento NSSD v celkovom množstve 4.277,680 ton s nulovou sadzbou spotrebnej dane v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 316/1993 Z.z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív, čo je možné iba za predpokladu, že je tento tovar určený na špecifické spracovanie uvedené v doplnkovej poznámke 4 k 27. kapitole Nariadenia vlády SR č. 373/1999 Z.z. a č. 480/2000 Z.z., ktorým sa vydávajú colné sadzobníky, avšak zakúpený NSSD v označenom období použil na iný, než určený účel, bez priznania vzniknutej daňovej povinnosti a odvedenia spotrebnej dane stanovenej sadzbou 16.500 Sk/tona, tak ako to predpokladá ustanovenie § 6 ods. 1 písm. a), ods. 3 zákona č. 316/1993 Z.z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív, v prípade keď bol takýto tovar použitý na iný, než určený účel, pričom účtovne deklaroval, že ho dopredal spoločnosti VEFRA, s.r.o. Košice, ZSOLTEX, s.r.o. Vranov nad Topľou, BARTRANS, s.r.o. Bardejov, a obžalovaný Q. G. zároveň zabezpečoval prepravu a vyskladňovanie predmetného NSSD ako aj platby pre dodávateľa, čím obaja obžalovaní spoločným konaním skrátili v zdaňovacom období roku 2001 spotrebnú daň z uhľovodíkových palív a mazív vo výške 70 581 720 Sk a daň z pridanej hodnoty vo výške 16 233 795 Sk.
Súd mu za to uložil podľa § 148 ods. 5 Tr. zákona s použitím § 40 ods. 1 Tr. zákona a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 59 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu na štyroch rokov.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, ktoré viedli k nesprávnym skutkovým zisteniam a ich nesprávnej právnej aplikácie. Má zato, že okresný súd sa právnym názorom krajského súdu uvedeného v rozhodnutí sp. zn. 8To/68/2018 zo dňa 15. 10. 2018 riadil len čiastočne. Je pravdou, že súd po opätovnom vyhodnotení dôkazov upravil formuláciu skutku uvedenú v obžalobe s tým, že nepovažoval za preukázané organizovanie celého obchodu s NSSD, vrátane inštruovania odsúdeného I. H., ako ani zabezpečovanie odberateľov a doručovanie faktúr pre odberateľov spoločne s dokladmi o ich úhradách obžalovaným a preto v tejto časti skutkovú vetu uvedenú v obžalobe upravil. Vykonané dokazovanie aj s ohľadom na upravenú skutkovú vetu vo vzťahu k uznaniu jeho viny však vyhodnotil nesprávne a nezaoberal sa dôsledne dôkazmi, vykonanými v prospech obžalovaného tak, ako to uviedol krajský súd. Právna kvalifikácia skutku skrátenia dane predpokladá, že páchateľ úmyselne nepodá daňové priznanie k príslušnej dani, resp. úmyselne neuvedie všetky zdaniteľné plnenia, resp. uvedie zdaniteľné plnenia, ktoré sú fiktívne za účelom získania daňovej výhody. Už odsúdený I. H. nemohol v daňovom priznaní uviesť a priznať spotrebnú daň, keďže nebol registrovaný ako platiteľ spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív, o čom nemal a nemal dôvod mať vedomosť obžalovaný. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by obžalovaný akýmkoľvek spôsobom mal dosah na plnenie daňových povinností spoločnosti OMIKRON „S“, spol. s r.o., že by zasahoval, ovplyvňoval alebo dával pokyny odsúdenému I. H. o spôsobe vedenia účtovníctva alebo účtovania a priznávania jednotlivých zdaniteľných plnení spoločnosti. Vzájomnú dohodu odsúdeného I. H. a obžalovaného Q. G. má preukazovať len výpoveď odsúdeného, pričom vzájomná dohoda mala byť v tom smere, že Q. G. mal I. H. priniesť na papieri rukou písaný text pre objednávku NSSD od PETROCHEMA, a s. Dubová. Aj keď uvedené tvrdenie obžalovaný popiera a tvrdí, že sa s odsúdeným I. H. v tom čase nepoznal a jeho kontaktom bol konateľ spoločnosti UNI s.r.o. Brezno, ani táto skutočnosť podľa obžalovaného nepreukazuje jeho vinu zo spáchania trestného činu skrátenia dane. Z dokazovania nebola preukázaná žiadna vedomosť obžalovaného o tom, že po predložení tejto objednávky odsúdeným I. H. v PETROCHEME a.s. a po dodaní NSSD PETROCHEMOU a.s. OMIKRONU „S", táto spoločnosť odpredá NSSD tretím subjektom bez toho, aby odviedla spotrebnú daň. Ani odsúdený netvrdil, žeby mu obžalovaný predkladal text objednávky s tým, že takto získajú tovar oslobodený od spotrebnej dani, žeby teda vzájomnou dohodou chceli získať tovar, ktorý bol oslobodený od spotrebnej dane, pričom takáto situácia mohla nastať len v prípade, že sa tento tovar použije na presne určený účel, inak je potrebné odviesť spotrebnú daň a DPH. Z výpovede odsúdeného vyplynulo, že ani nevedel, čo je to NSSD, ani že je potrebné odvádzať spotrebnú daň, pričom z výpovede svedkyne I. vyplynulo, že jej odsúdený I. H. povedal, že sa jedná o odpad, pri ktorom netreba odvádzať daň. Z uvedeného teda nebolo preukázané dohodnuté konanie odsúdeného a obžalovaného, ktorým by bola naplnená skutková podstata trestného činu, ani z výpovede odsúdeného, ktorú obhajoba podrobí analýze v ďalšom texte nevyplýva, že by spoločným uzrozumeným zhodným konaní, vo vzájomnej vedomosti o tom, čo ním chcú dosiahnuť, nakupovali NSSD bez spotrebnej dane, tento predali, použili na iný, než určený účel a neodviedli spotrebnú daň a DPH.
Poukázal nato, že skutková veta vyjadrená vo výrokovej časti rozsudku musí obsahovať vyjadrenie všetkých skutkových okolností, ktoré vyžaduje použitá právna kvalifikácia skutku, to znamená, že skutkové zistenia ustálené súdom vykazujú všetky zákonom určené znaky príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, v danom prípade ustanovenia § 148 ods. 1, 5 Tr. zák. Zo súdom upravenej skutkovej vety by malo teda vyplývať spoločné, jedným úmyslom spojené a vedomé konanie odsúdeného I. H. a obžalovaného Q. G., ktorého cieľom mal byť majetkový prospech získaný neodvedením spotrebnej dane a DPH. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že odsúdený I. H. nemal žiadnu vedomosť o tom, že pri predaji NSSD na iný, než určený účel, je povinný registrovať sa ako platiteľ spotrebnej dane, nemal vedomosť, že predajom tretej osobe mu vzniká daňová povinnosť, nedohodol sa s obžalovaným Q. G. o spoločnom postupe, že odsúdený I. H. objedná tovar, pričom bude deklarovať, že tento nepoužije na iný, než určený účel a z tohto dôvodu nebude musieť odviesť daň, pričom tento predajú tretím osobám, čo však znamená použitie NSSD na iný, než určený účel a vznik daňovej povinnosti. Nebolo preukázané, že sa odsúdený s obžalovaným dohodli na tom, že obžalovaný Q. G. bude zabezpečovať odber tretími osobami, prepravu od dodávateľa a úhradu faktúr dodávateľovi tovaru
a prepravu pre tretie osoby. Pre preukázanie spáchania trestného činu skrátenia dane obžalovaným vo forme spolupáchateľstva je potrebné preukázať, že objektívne preukázaný trestný čin skrátenia dane bol spáchaný nielen odsúdeným, ale v prípade obžalovaného ich spoločným konaním, zahŕňajúcim ich spoločný úmysel, ako aj sledovanie spoločného cieľa. Takéto konanie však nebolo obžalobou v rámci trestného konania preukázané. V odvolaní proti prvému odsudzujúcemu rozsudku obžalovaný namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku, z ktorého nebolo možné zistiť, na základe akých dôkazov súd dospel k záveru o spáchaní trestného činu obžalovaným. V napadnutom rozsudku súd svoj záver o vine obžalovaného zopakoval. Ďalej uviedol, že imanentným znakom a zásadou trestného kódexu SR je, aby boli náležite objasnené skutočnosti, ktoré obžalovaného zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú, rovnako ako skutkové objasnenie veci, jeho správne právne posúdenie a ochrana jeho práv v priebehu celého trestného procesu, a to vo všetkých otázkach tak, aby žiadnej osobe nebol pripočítaný čin, ktorý nespáchala alebo ktorého spáchanie jej nebolo a ani nemohlo byť preukázané, a aby nikto nebol potrestaný prísnejšie, ako zodpovedá jeho vine. Každé rozhodnutie súdu má sledovať účel dosiahnutia spravodlivého rozhodnutia vo veci samej a má byť vydané nielen v záujme štátu, ale aj v záujme obžalovaných, pričom má byť založené na úcte k právu, základným ľudským právam a slobodám človeka, za súčasného dodržiavania základných zásad trestného práva. Aj keď sa konajúci súd pri výmere a druhu trestu uvedenými zásadami snažil riadiť, pri zodpovedaní otázky o vine takto nepostupoval. Konajúci súd vyhodnotil vykonané dôkazy nesprávne, čím nesprávne zistil skutkový stav, keď tento potom nesprávne právne vyhodnotil. Konajúci súd predovšetkým nesprávne vyhodnotil výpoveď odsúdeného I. H. v kontexte s výpoveďou obžalovaného G. a niektoré skutkové zistenia prispôsobil svojmu záveru o vine obžalovaného. Už v rámci odvolacieho konania obžalovaný namietal účelovosť a nepravdivosť výpovede odsúdeného I. H.. Odhliadnuc od skutočnosti, že tento sa snažil zbaviť viny poukázaním na iného, uvedené vyplýva z vykonaného dokazovania a to hlavne z výpovede svedkyne S. I. a svedka F. R.. Pokiaľ bolo v konaní zistené, že okrem prepravnej činnosti a platby pri odbere NSSD sa obžalovaný G. ničoho iného nezúčastňoval, teda že podstatná časť výpovede H. sa nezakladá na pravde, musí byť celá výpoveď odsúdeného H. vnímaná ako účelová a nepravdivá a nemôžu z nej byť vyťahované len niektoré malé fragmenty, ktoré zodpovedajú zistenému skutkovému stavu. Pokiaľ súd pri obžalovanom G. nemal preukázanú jeho účasť na dodaní tovaru tretím osobám, teda bolo preukázané, že sa na takomto obchode nezúčastnil, nespolupracoval s týmito firmami a ani o nich a oni o ňom nemali žiadnu vedomosť, tým pádom nemal súd preukázanú ani ním tvrdenú vzájomnú dohodu obžalovaného a odsúdeného ohľadom predaja NSSD tretím osobám, čím absentuje vzájomné prepojenie na páchaní trestného činu skrátenia dane spolupáchateľstvom. Skutočnosť, že obžalovaný G. platil dodávateľovi PETROCHEMA a.s. za tovar a tento prepravoval, sama osebe nemôže založiť jeho spoluúčasť na trestnom čine skrátenia dane, ktorého sa môže dopustiť páchateľ len tým, že úmyselne nepodá daňové priznanie k príslušnej dani, resp. úmyselne neuvedie všetky zdaniteľné plnenia, resp. uvedie zdaniteľné plnenia, ktoré sú fiktívne, za účelom získania daňovej výhody.
Má zato, že uvedené skutkové zistenia, ktoré boli pre súd podkladom pre uznanie obžalovaného vinným, nemajú žiadny základ vo vykonanom dokazovaní. Obžalovanému vôbec nie je jasné, na základe akých vykonaných dôkazov súd dospel ku skutkovému zisteniu. Skutkové zistenia súdu je v priamom rozpore s jeho v odôvodnení rozsudku uvedenými zisteniami, ktoré ho viedli aj k úprave skutkovej vety obžaloby. Tvrdenia súdu a jeho vyhodnotenia dôkazov sa navzájom vylučujú, čo vedie k pochybnosti o správnosti výroku súdu a k strate presvedčivosti celého odôvodnenia rozsudku. Uvedený záver súdu vyvodený zo svedeckej výpovede svedkyne J. U. E. považuje za skutkové zistenie prispôsobené potrebe súdu odôvodniť svoj právny záver o vine. Vodiči T. a Y. robili prepravu mimo svojho bydliska, ako i sídla spoločnosti, časovo veľmi náročnú. Preprava bola realizovaná veľmi často, mnohokrát jeden deň za druhým, pričom sa vracali do Levíc často neskoro večer. Na prevádzku kamióna potrebovali na tankovanie denne peniaze, ktoré si museli chodiť vziať od konateľa firmy, pričom obžalovaný nevylučuje, že im bola odovzdávaná v hotovosti u neho doma aj odmena za prácu. Svedkyňa uviedla, že k nim chodili do domácnosti vodiči T. a Y., kde im obžalovaný vyplácal peniaze. Neuviedla, že by sa malo jednať o peniaze za prevoz tak, ako to uvádza súd. Súd usúdil, že v spoločnosti obžalovaného nešlo o bežnú pracovnú činnosť, keďže spoločnosť obžalovaného sa zaoberala výlučne prepravou, ktorá je špecifická, hlavne pri prepravovaní špeciálneho tovaru, ako je nafta, NSSD a pod. Uvedené skutkové zistenia súdu nemajú podľa jeho názoru oporu vo vykonanom dokazovaní.
Z vyššie uvedeného vyhodnotenia skutkových zistení súdu, o ktoré oprel svoj záver o vine obžalovaného vyplýva nesprávnosť jeho záverov, a to tak vo vyhodnotení dôkazov a z toho zisteného skutkového stavu, ako i v právnom posúdení veci. Obžalovaný vytýka súdu, že ako podstatnú okolnosť nevyhodnotil skutočnosť, že obžalovaný I. H. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.2.2018 pravdivosť výpovede obžalovaného Q. G. nepoprel a nemal k nej žiadne výhrady. Obžalovaný namieta tvrdenie súdu o tom, že ho z trestnej činnosti usvedčujú aj výpovede svedkov I. T. a M. Y.. Súd nevyhodnotil ani obhajobou namietanú skutočnosť vo vzťahu k vykonanému znaleckému dokazovaniu, že ohľadom preukázania objektívnej stránky trestného činu skrátenia dane a poistného znalec vychádzal z ustanovenia Zákona č. 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkov a mazív, ktorý aplikoval na obdobie od 1. 1. 2001 do 31. 12. 2001, kedy mala byť trestná činnosť páchaná, pričom uvedený zákonný predpis stratil účinnosť dňom 1. 7. 2001, a preto nemohlo dôjsť zo strany obžalovaných k porušeniu jeho predpisov tak, ako je to uvedené v skutkovej vete.
Ďalej uviedol, že zo strany súdu nebol žiadnym spôsobom preukázaný jeho úmysel na trestnej činnosti, zo spáchania ktorej ho uznal vinným. Súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že subjektívna stránka trestného činu je u obžalovaného daná priamym úmyslom v zmysle § 4 písm. a/ Tr. zák. 140/1961 Zb. - trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Súd bližšie svoj záver o úmyselnom spáchaní trestného činu nerozvinul, ani nezdôvodnil, uviedol len skutočnosti obsiahnuté v skutkovej vete vo výroku rozsudku, kde uviedol, že došlo k vzájomnej dohode medzi odsúdeným H. a obžalovaným G., že došlo k použitiu NSSD na iné než špecifické spracovanie, čím došlo k vzniku daňovej povinnosti na spotrebnej dani a povinnosti jej následného odvedenia, čo sa však nestalo, preto boli naplnené znaky trestného činu skrátenia dane. Poukázal nato, že právne posúdenie kedy vzniká povinnosť registrovať sa na platiteľa spotrebnej dane vo vzťahu k posúdeniu, čo sa rozumie použitím na iné, než špecifické spracovanie pri tovare charakteru NSSD je veľmi zložitou právnou otázkou, na ktorú nevedela odpovedať ani právnička PETROCHEMA a.s., ani pracovník daňového úradu. Pritom samotný daňový úrad vykonal v roku 2011 v spoločnosti OMIKRON „S" daňovú kontrolu, videl, že z jednotlivých faktúr bola odvedená DPH a nepovažoval tento predaj za moment, kedy nastáva povinnosť platiť aj spotrebnú daň. Preto nemôže byť priamy úmysel v tomto smere ani daný. Opätovne vytýka súdu, že jeho úmysel ako nevyhnutnú časť subjektívnej stránky trestného činu riadnym spôsobom nepreukázal. Konajúci súd sa neriadil základnými zásadami trestného poriadku, predovšetkým § 2 ods. 4, podľa ktorého odsudzujúci rozsudok môže byť vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený oslobodený spod obžaloby. Z uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí. Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle
tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a právny záver okresného súdu o vine obžalovaného.
Krajský súd už v tejto veci raz konal, keď uznesením sp. zn. 8To/68/2018 zo dňa 15. októbra 2018 podľa § 321 ods. 1 písm. b/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanému Q. G. v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
V tomto uznesení krajský súd vyslovil právny záver, že rozsudok vo vzťahu k vine obžalovaného Q. G. neobsahoval podrobné odôvodnenie vo vzťahu k vine obžalovaného, pričom podrobne rozviedol, z akých skutočností krajský súd v citovanom uznesení 8To/68/2018 z 15. 10. 2018 vychádzal.
V tomto zrušujúcom uznesení uložil okresnému súdu dôsledne sa zaoberať obhajobnými námietkami obžalovaného Q. G. a vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade so zákonom a dôsledne sa riadiť ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.
Okresný súd na základe vysloveného právneho názoru vykonal hlavné pojednávanie vo vzťahu k obžalovanému Q. G. a opätovne rozhodol odsudzujúcim rozsudkom zo dňa 24. 1. 2019.
Krajský súd na podklade podaného odvolania zistil a dospel k právnemu záveru, že okresný súd sa dôsledne riadil vysloveným právnym názorom v zrušujúcom uznesení 8To/68/2018 zo dňa 15. 10. 2018 a v napadnutom rozsudku veľmi podrobne rozviedol, z akých usvedčujúcich dôkazov vychádzal pri uznaní viny obžalovaného Q. G. a akým spôsobom sa vyrovnal a zaoberal obhajobou obžalovaného.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojuje veľmi podrobné a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku a aj podľa názoru krajského súdu obžalovaného Q. G. zo spáchania trestného činu usvedčovala výpoveď spoluobžalovaného, dnes už právoplatne odsúdeného I. H..
Usvedčujúcu výpoveď okresný súd veľmi podrobne popísal a aj zákonným spôsobom vyhodnotil v neprospech obžalovaného Q. G., pretože aj krajský súd je toho názoru, že teraz už odsúdený H. hodnoverne popísal spôsob akým sa obžalovaný Q. G. podieľal na obchodovaní s NSSD, pričom jeho tvrdenia v tom smere, že obžalovaný G. na základe ich vzájomnej dohody zabezpečoval prepravu NSSD, ako aj vyskladňovanie a platby pre dodávateľa PETROCHEMA, a.s. Dubová, zodpovedajú zisteným skutočnostiam aj z výpovedí svedkov I. T. a M. Y..
Okresný súd, aj podľa názoru krajského súdu správne a zákonne vychádzal z výpovede svedkyne J. D., čo podrobne rozviedol v napadnutom rozsudku.
Okresný súd vykonané dôkazy náležitým spôsobom vyhodnotil, pričom sa dôsledne vysporiadal s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného Q. G., čo okresný súd podrobne rozviedol v napadnutom rozsudku a krajský súd tak konštatuje, že okresný súd náležitým spôsobom odôvodnil všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania ako v prospech, tak aj v neprospech obžalovaného. B. napadnutého rozsudku je podľa názoru krajského súdu veľmi podrobné a úplne v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.
Záver o vine obžalovaného Q. G. z trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. 12. 2005 aj podľa názoru krajského súdu je zákonný a v celej svojej podstate aj obsahovo a právne veľmi podrobne odôvodnený.
Krajský súd ako to už vyššie uviedol, s poukazom na platnú judikatúru Ústavného súdu SR si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie odsudzujúceho rozsudku a keďže nezistil žiadne procesné pochybenia, ani pochybenia v rámci právnej kvalifikácie skutku, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol s tým, že obhajobné námietky obžalovaného vyhodnotil ako právne irelevantné s poukazom na vykonané dokazovanie a záver okresného súdu.
Na podklade podaného odvolania krajský súd preskúmaval aj výrok o treste a zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o druhu a výmery trestu postupoval úplne v súlade so základnými zásadami ukladania
trestov, pričom zo zákona vyhodnotil aj spoločenskú nebezpečnosť trestného činu, ako aj osobné pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy.
Podľa názoru krajského súdu okresný súd aj vzhľadom na dĺžku vedenia trestného stíhania a osobné pomery obžalovaného zákonným spôsobom mimoriadne znížil trestnú sadzbu podľa § 40 ods. 1 Tr. zák.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu uložený trest tak, ako to podrobne odôvodnil okresný súd je zákonný a primeraný ako z hľadiska individuálnej, tak aj generálnej prevencie sledovanej Trestným zákonom.
Vo vzťahu k uloženému trestu prokurátor tu nepodal odvolanie v neprospech obžalovaného, preto sa krajský súd zaoberal len odvolaním obžalovaného vo vzťahu k uloženému trestu a ako to vyššie uviedol, dospel k záveru, že uložený podmienečný trest odňatia slobody za použitia § 40 ods. 1 Tr. zák. je v súlade so zákonom.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.