Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Csp-248-2017.pdf
PDF · 86.99 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/248/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Bratislava, Kubániho 16, proti žalovanej: X. P., A.. XX.XX.XXXX, S. W. N. O., Q. XXX/XX, o zaplatenie 75,82 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
(1) Žalobca sa žalobou zo dňa 02.10.2017 (doplnenou písomným podaním z 25.01.2018) domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 330,99 eur s príslušenstvom (5,05% úrokom z omeškania ročne a náhradou trov konania). Žalobný nárok odôvodnil tým, že dňa 08.08.2013 so žalovanou uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.284,25 eur, žalovaná sa úver zaviazala splatiť v 42 splátkach po 80,37 eur mesačne v termínoch splatnosti podľa zmluvy. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok, na úvere zaplatila do zosplatnenia úveru spolu 563,35 eur, uplatnená istina predstavuje rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a celkovými úhradami na úvere (953,26 eur). Žalobca úver zosplatnil dňa 12.10.2014. Nárok na úrok z omeškania odôvodnil len poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ).
(2) Písomným podaním z 25.01.2018 vzal žalobca žalobu v časti nároku o zaplatenie 255,17 eur s príslušným úrokom z omeškania späť s tým, že žalovaná na úvere zaplatila celkom 1.208,43 eur.
(3) Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
(4) Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu predmetom preskúmania bol tak nárok žalobcu na zaplatenie 75,82 eur s príslušenstvom.
(5) Súd vo veci vydal platobný rozkaz (zároveň bola žalovanej doručená žaloba a podanie o jej čiastočnom späťvzatí - dňa 31.01.2018), proti ktorému podala žalovaná včas odpor s odôvodnením, že úver v súčasnosti spláca zrážkami zo mzdy, podľa nej už uhradila celý úver, pričom pýtajú štvornásobok sumy. Na pojednávaní doplnila, že úver bol schválený vo výške 1.500 eur , dostala na účet 1.250 eur, zrážky sú 80 eur mesačne. Spláca dva úvery od žalobcu.
(6) K odporu žalovanej sa vyjadril žalobca písomne podaním z 18.03.2019 tým, že popiera tvrdenie žalovanej o tom, že na úvere už zaplatila štvornásobok sumy, žalovaná na úvere zaplatila 2.208,79 eur, úver splatený nie je. Poukázal na to, že ochrana spotrebiteľa je založená na ochrane priemerného spotrebiteľa, čo zabezpečuje zachovanie prvku právnej istoty aj pre dodávateľa a nezbavuje spotrebiteľa povinnosti konať s primeranou a očakávateľnou mierou opatrnosti, obozretnosti a zodpovednosti za vlastné konanie. Pri poskytovaní ochrany v zmysle právneho poriadku nie je možné a ani súdny orgán nie je oprávnený prekročiť rozsah ochrany poskytovanej priemernému spotrebiteľovi. Nedostatok zodpovednosti, resp. ľahostajnosť spotrebiteľa vo vzťahu k obsahu svojich práv a povinností nemôže založiť neplatnosť právneho úkonu a znemožniť uskutočniť plnenie, na ktoré má druhá zmluvná strana legitímny nárok. Spotrebiteľ je povinný vo vzťahu k svojmu postaveniu konať obzvlášť svedomite, obozretne, príp. dodatočne požadovať informácie vo vzťahu k obsahu svojho záväzku, ktorého obsah mu nie úplne zrejmý, aby tak predišiel ujme na svojich právach.
(7) Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(8) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci: (9) Úverová zmluva, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok, je formulárové tlačivo s predtlačeným č. 8500029396 a označením veriteľa - žalobcu, s názvom „Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu“, do ktorého záujemca o poskytnutie úveru vypĺňa (vpisuje) svoje osobné údaje a údaje o požadovanom revolvingovom úvere. V danom prípade žiadala žalovaná podľa bodu 5 zmluvného formulára úver vo výške 1.500 eur s tým, že úver bude splácať v 42 splátkach po 80,37 eur. Žalobca podpísal zmluvu dňa 08.08.2013, žalovaná dňa 05.08.2013. Vo formuláre sa v bode 6 vpisujú údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným označením „nevypĺňať“, z ktorého bodu (rukou vpísanými údajmi) vyplýva schválená výška úveru 1.500 eur s podmienkami splácania po dobu 42 mesiacov po 80,37 eur. Ročná percentuálna miera nákladov - RPMN za úver bola vyčíslená v bode 6. na 69,75% (kým v bode 5. bola RPMN uvedená údajom 70,01% - ako „predpokladaná“). Žalobca formulár podpísal neskôr, preukázateľne do formulára dopĺňal nové údaje (v bode 6.), po podpísaní formulára žalovanou. Zo zmluvy nevyplýva údaj o dobe a termíne splatnosti úveru. Z „oznámenia veriteľa o schválení úveru“ vystaveného dňa 08.08.2013 súd zistil, že žalovanej bol schválený žiadaný úver, vo výške 1.500 eur, do toho však pri výplate úveru započítal žalobca odplatu za poskytnutie služby 215,75 eur (reálne tak poskytol žalovanej sumu 1.284,25 eur).
(10) Podľa predloženej „Karty klienta“ k zmluve č. 8500029396 žalovaná za obdobie od septembra 2013 do novembra 2014 zaplatila na úvere 15 splátok po 80,37 eur, celkom sumu 1.208,43 eur (z toho na istinu započítal žalobca sumu 953,26 eur). Listom zo dňa 21.09.2014 žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie úveru pre omeškanie so splátkami 11. až 13. (v sume 240,35 eur), ak nebudú uhradené v lehote 15 dní.
(11) Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (OBZ). Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Keďže však žalovaná uzavrela predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 Obč. zák.), na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ... (ZSÚ).
(12) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
(13) Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu však súd z úradnej moci preskúmal oprávnenosť nároku. V danom prípade súd uzavrel, že nárok žalobcu nie je oprávnený v plnom rozsahu
a žaloba nebola podaná dôvodne. Medzi stranami bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej žalobca žalovanej poskytol peňažné prostriedky.
(14) Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - OZ) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. (15) Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
(16) Podľa § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
(17) Podľa § 43c ods. 2 veta prvá OZ včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde k navrhovateľovi.
(18) Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
(19) Podľa § 46 ods. 1 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
(20) Žalobca má (aj mal) v predmete svojej činnosti okrem iných tiež poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že bol dodávateľom a zároveň veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a tiež § 52 ods. 3 OZ, pretože túto činnosť vykonával v rámci svojho podnikania. Žalovaná v zmluvnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba - občan, ide teda o spotrebiteľa ako vyplýva z § 52 ods. 4 OZ aj z § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovanej nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Ak ide o vzťah dodávateľ a spotrebiteľ, ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ, a to bez ohľadu na jeho právnu formu. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
(21) V danom prípade išlo (podľa obsahu žiadosti a tiež podľa žaloby) o zmluvu spotrebiteľskú a naviac o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. K tomuto záveru súd dospel vyhodnotením obsahu zmluvy a obsahu zmluvných (všeobecných) dojednaní, z ktorých vyplýva, že žalobca ako veriteľ mal požičať žalovanej finančné prostriedky a žalovaná sa mala zaviazať tieto vrátiť v splátkach. Malo ísť teda o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov. Z tohto spolu s okolnosťou, že ide o vzťah veriteľa - dodávateľa a občana - spotrebiteľa je potom nutné vyvodiť záver, že ide o vzťah podliehajúci režimu nielen zákonnej úprave podľa OZ, ale tiež zákonnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ZSÚ). Spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Tu touto formou má byť, podľa tvrdenia žalobcu, zmluva o revolvingovom úvere. Z tohto potom nutne vyplýva, že takáto zmluva musí spĺňať zákonom dané podmienky uvedené nielen v zákonných ustanoveniach OZ, ale aj ZSÚ. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ZSÚ musí mať písomnú formu. Absencia písomnej formy má za následok jej absolútnu neplatnosť.
(22) V zmysle § 9 ods. 1 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Dôsledky nedodržania písomnej formy rieši § 11 ods. 1 písm. a/ ZSÚ. Z predloženej listiny (zmluvného formulára) možno bez pochýb ustáliť iba to, že žalovaná požiadala dňa 05.08.2013 o úver vo výške 1.500 eur, žalobca však do formulára dopísal ďalšie údaje. Žalovaná nemala v čase, keď zmluvu podpisovala, informáciu o výške RPMN. S obsahom oznámenia sa žalovaná oboznámila podľa dojednaní v zmluve až po tom, čo by ju už zmluva mala zaväzovať. Je jednoznačné, že v prípade doplňovania údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu (§ 44 ods. 2 OZ), ktorý mala žalovaná prijať a keďže zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú formu zmluvy, žalovaná mala formulár opäť opatriť svojím podpisom a následne rovnopis doručiť do dispozície žalobcovi. V danom
prípade však tento postup nebol súdu preukázaný, zmluva tak nemá zákonom vyžadovanú písomnú formu a preto súd uzavrel, že zmluva je neplatná a plnenie, ktoré má žalovaná vrátiť, možno preto uplatňovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia.
(23) Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
(24) Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
(25) Je nesporné, že žalobca určité plnenie žalovanej poskytol, a to v sume 1.284,25 eur, na úvere však vrátila 2.208,79 eur, plnila tak nad rámec svojej povinnosti. Súd preto v tejto žalobe zamietol.
(26) Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(27) Žalovaná má ako úspešná strana sporu nárok na náhradu trov konania, podľa obsahu spisu jej v spore žiadne trovy nevznikli, k náhrade si žiadne trovy neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).