Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoPr-7-2023.pdf
PDF · 98.92 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoPr/7/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu SWIFTRANS s.r.o., Vranov nad Topľou, M.R. Štefánika 874/203, IČO: 47 363 797, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Drobňák, s.r.o., Vranov nad Topľou, Sídlisko I 997/997, IČO: 47 255 528 proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, C., D. XXXX/ X, o zaplatenie 1.203,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 29Cpr/1/2022 z 23. januára 2023
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II napadnutým rozsudkom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 1.203,50 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.203,50 eura od 7.5.2020 do zaplatenia (výrok prvý) a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške (výrok druhý).
2. Súd založil svoje rozhodnutie na preukázaných skutočnostiach, a to, že žalovaný bol zamestnancom žalobcu ako vodič motorového vozidla, ktorý pri zahraničných prepravách v období od 29.10.2019 do 21.2.2020 spôsobil žalovanému ako zamestnávateľovi škodu celkom 2.130,86 eura a to tým, že porušoval dopravné predpisy v Taliansku, konkrétne zákon z 30.4.1992 č. 285, keď viedol motorové vozidlo vyššou rýchlosťou ako bola maximálne povolená rýchlosť, za čo mu boli príslušným orgánom Talianskej republiky uložené pokuty za prekročenie maximálne povolenej rýchlosti, ktoré žalobca v rámci objektívnej zodpovednosti uhradil v celkovej výške 2.130,86 eura, z ktorej sumy formou zrážok zo mzdy žalovaného žalovaný žalobcovi nahradil 927,34 eura a na úhradu zostala suma 1.203,50 eura. Keďže žalovaný ako zamestnanec žalobcu spôsobil mu škodu porušovaním dopravným predpisov, za čo boli žalobcovi uložené pokuty, a to zavineným porušením právnych predpisov - zákona Talianskej republiky č. 285 zo dňa 30.4.1992, mal súd za danú príčinnú súvislosť medzi výškou škody a porušením právnej povinnosti a zavinenia žalovaného minimálne na úrovni nedbanlivosti, a preto súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu, pretože bola v súlade so zákonom a výška škody vyplývala z listinných dôkazov. Súd mal preukázané protokolom č. PO52/UV4889 z 18.6.2020, že 29.10.2019 o 15.27 hod. došlo k porušeniu dopravných predpisov Talianskej republiky, kde namiesto povolenej rýchlosti 70 km/hod. bola nameraná rýchlosť 76,50 km/hod. a bola uložená pokuta vo výške 77,38 eura vrátane poštovného a nákladov na konanie, ktorú predmetnú pokutu uhradil žalobca, čo vyplynulo z výpisu z účtu žalobcu. Záznamom o výkone v zahraničnej preprave č. 0011662 mal súd preukázané, že žalovaný viedol motorové vozidlo EČV: E. s nakládkou 7.11.2019 a vykládkou toho istého dňa na trase La Venus Sant Andrea – Obi Montichiari, pričom dokladom pod názvom Porušenie zákona o dopravných prostriedkoch,
číslo protokolu TO59/UCO 106 z 18.6.2020, ako aj protokolom č. TO59/UB 9820 z 18.6.2020 bolo preukázané, že 7.11.2019 o 11.51 hod. a opätovne o 15.08 hod. sa dopustil vodič vozidla porušenia zákona o dopravných priestupkoch č. 285/1992 Talianskej republiky, keď prekročil povolenú rýchlosť 70 km/hod., a to pri nameranej rýchlosti 84,10 km/hod., resp. 76,50 km/hod., pričom žalobca uhradil sumu 2 x 77,38 eura titulom pokút, čo vyplynulo z výpisu z účtu žalobcu. Záznamom o výkone v zahraničnej preprave č. 0011660 bolo preukázané, že žalovaný ako vodič motorového vozidla EČV: E. viedol toto motorové vozidlo s miestom nakládky 21.11.2019 Bukóza Hencovce a miestom vykládky 22.11.2019 Favini - R.Veneto, pričom z protokolu č. TO59/UB9916 z 18.6.2020 vyplynulo, že 22.11.2019 o 02.34 hod. sa dopustil priestupku, keď prekročil povolenú rýchlosť 70 km/hod. s nameranou rýchlosťou 77,40 km/hod., čím porušil zákon č. 285/1992 Talianskej republiky, za čo bola uložená pokuta 96,98 eura, ktorú uhradil žalobca, čo vyplynulo z jeho účtu. Podľa záznamu o výkone v zahraničnej preprave č. 0057719 žalovaný ako vodič vozidla E. vykonal zahraničnú prepravu 20.1.2020 s miestom nakládky SK-Linora a s miestom vykládky 22.1.2020 E. F. a následne s miestom nakládky 21.1.2020 Gotolengo a miestom vykládky SK-Linora 22.1.2020, pričom 21.1.2020 o 10.21 hod. porušil právne predpisy podľa zákona č. 285/1992 Talianskej republiky, keď prekročil povolenú rýchlosť 70 km/hod., nameraná rýchlosť 76,5 km/hod., za čo bola žalobcovi uložená pokuta 78,80 eura, čo vyplynulo z výzvy na zaplatenie pokuty, ktorú sumu žalobca uhradil, čo vyplynulo z výpisu z jeho účtu. Podľa záznamu o výkone v zahraničnej preprave č. 0057722 žalovaný ako vodič vozidla EČV: E. viedol toto vozidlo s miestom nakládky SK- Linora 20.2.2020 do miesta vykládky v Taliansku, C. Gofredo 21.1.2020 a následne toho istého dňa 21.2.2020 z miesta nakládky Gotolengo do miesta vykládky SK-Linora 22.2.2020, pričom sa dopustil priestupku podľa zákona č. 285/1992 Talianskej republiky tým, že prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť, za čo mu bola uložená pokuta 1.722,94 eura, a to na základe zápisu o zistenom administratívnom priestupku, pričom táto pokuta bola zaplatená priamo na mieste uvedeného dňa 21.2.2020, čo vyplynulo z dokladu o zaplatení na mieste. Na zistený skutkový stav súd aplikoval ustanovenia § 179 ods. 1, § 186 ods. 1, § 188 ods. 1 a § 191 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré súčasne citoval. Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka súd priznal žalobcovi 5% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy od 7.5.2020 do zaplatenia. K námietke žalovaného uvedenej v odpore, že mu firma dlhuje sumu 4.675 eur súd neprihliadol, čo odôvodnil tým že toto tvrdenie žalovaný žiadnym spôsobom do času vyhlásenia rozsudku nepreukázal, a teda neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Podľa § 255 ods. 1 CSP priznal súd plne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške. Dodal, že nerozhodol o trovách podľa § 257 CSP, nakoľko na použitie tohto ustanovenia nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne náhradu celkom alebo z časti nepriznal.
3. Proti rozsudku včas podal odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že s rozsudkom v plnom rozsahu nesúhlasí, a to dôvodil, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dodal, že so žalobcom má stále pracovnú zmluvu, výpoveď mu doposiaľ nebola doručená. K odvolaniu pripojil, resp. spolu s podaným odvolaním predložil fotokópiu platobného rozkazu vydaného 3.3.2023 Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 29Up/214/2023, ktorým upomínací súd vo veci žalobcu A. B. (tu žalovaný) proti žalovanému SWIFTRANS s.r.o. (tu žalobca) v spore o zaplatenie 3.627,72 eura rozhodol o povinnosti žalovaného SWIFTRANS s.r.o. zaplatiť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu žalobcovi, t.j. A. B. istinu 3.627,72 eura spolu s vymedzenými a špecifikovanými úrokmi z omeškania alebo v tej istej lehote podať odpor a priznal žalobcovi náhradu trov konania 285,52 eura. Na predloženom platobnom rozkaze právoplatnosť vyznačená nie je.
4. Na základe uznesenia Okresného súdu Košice II. sp. zn. 29Cpr/1/2022 z 23.3.2023, ktorým súd žalovaného vyzval na odstránenie vád podaného odvolania z 11.3.2023, žalovaný doručil 21.4.2023 súdu podanie (č.l. 210) v ktorom opätovne uviedol, že s rozsudkom v plnom rozsahu nesúhlasí, žiadal rozsudok zrušiť a to z dôvodov, že je zamestnancom SWIFTRANS s.r.o., výpoveď stále nemá, a firma si to mala sťahovať z platu. Uviedol, že firma ho poškodila na nevyplatenej mzde, čím mu spôsobilá nemalú škodu na výživnom, v odvodoch na daniach, poistnom, O2 – Dôvera, NN životná a nepreplatenej dovolenke.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného tvrdil, že podľa neho odvolanie žalovaný podal oneskorene a preto odvolací súd odvolanie by mal odmietnuť podľa § 386 písm. a/ CSP.
Uviedol, že sa nevie vyjadriť v čom vidí žalovaný nesprávne právne posúdenie veci, v čom vidí nesprávne skutkové zistenia a aká iná vada mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko žalobca v odvolaní nič konkrétne neuviedol. Aj námietky žalovaného v písomnom podaní doručenom na súd 21.4.2023 označil za právne irelevantné, nemajúce žiaden súvis s predmetom žaloby a uviedol, že sa k ním preto nebude ani vyjadrovať. Námietku žalovaného, že má stále pracovnú zmluvu so žalobcom (SWIFTRANS s.r.o.) označil za právne irelevantnú, pretože v tomto konaní si žalobca uplatil náhradu spôsobenej škody voči žalovanému, ktorý nárok na peňažné plnenie pred súdom žalobca aj plne preukázal. Dodal, že odvolací súd by mal odvolanie žalovaného odmietnuť ako podané oneskorené ako i na základe toho, že nebol uvedený ani jeden dôkaz, ktorým by žalovaný svoje tvrdenie, že prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, preukázal. Žiadal priznať trovy odvolacieho konania vo výške 100 %.
5. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania podaného včas žalovaným ako oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie má zákonné náležitosti v zmysle § 127 a § 363 CSP, pričom zistil, že ide o tzv. blanketové odvolanie; napriek tomu, aj keď ide o tzv. blanketové odvolanie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) z úradnej moci na základe podaného odvolania rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky (§ 380 ods. 2 CSP), a keďže nezistil vadu v procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
7. Rozsudok bol verejne vyhlásený 25. januára 2024 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach č. dverí 210, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 18.1.2024.
8. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis.
9. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
10. Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
11. Vychádzajúc z vyššiecitovaných ustanovení Civilného sporového poriadku, bolo povinnosťou žalovaného ako odvolateľa vybaviť odvolanie náležitosťami, ktoré vyžaduje zákon (§ 363 CSP). O náležitostiach odvolania bol poučený rozsudkom súdu prvej inštancie. Takouto obsahovou náležitosťou odvolania je aj uvedenie, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia (odvolacie dôvody).
12. Podľa § 363 ods. 1 CSP je možné výzvou súdu prvej inštancie odstrániť obsahové vady odvolania (odstrániteľné vady). Odvolateľa vyzve súd prvej inštancie na odstránenie vád uznesením (§ 373 ods. 1 veta prvá CSP). Vzhľadom na princíp neúplnej apelácie a koncentráciu odvolacieho konania postupuje súd prvej inštancie podľa osobitných pravidiel vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré sú ako povinná náležitosť odvolania upravené v § 365 CSP. Odvolateľ je povinný v odvolaní uviesť odvolacie dôvody vymedzené v § 365 ods. 1 CSP konkrétne tak, aby bolo zrejmé z akých dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Nepostačuje iba odkaz na niektoré zo zákonných ustanovení v zmysle § 365 ods. 1 CSP s citáciou konkrétneho ustanovenia, ale odvolateľ je povinný v odvolaní uviesť odvolací dôvod spôsobom, aby tento nebol zameniteľný s iným odvolacím dôvodom a bol konkrétne špecifikovaný tak, aby bolo zrejmé, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia. Odvolaním odvolateľ stanovuje rozsah odvolacieho prieskumu vykonávaného odvolacím súdom, pretože v zmysle § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd dôvodmi odvolania viazaný. Na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie v zmysle § 373 ods. 1 veta druhá CSP odvolateľa nevyzýva. To platí aj v prípade, ak odvolanie žiaden odvolací dôvod neobsahuje.
13. Preskúmaním odvolania žalovaného odvolací súd zistil, že odvolanie, ktorým žalobca napadol rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje náležitosti vyžadované citovaným § 363 CSP. Z odvolania je zrejmé, že odvolateľ uviedol odvolacie dôvody len ich citáciou podľa zákonného ust. § 365 ods. 1 písm. h/, f/ a d/ CSP. Žalobca v podanom odvolaní obsahovo nevysvetlil, v čom konkrétne vidí nesprávnosť rozhodnutia, iba všeobecne uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, avšak žiadnym spôsobom nešpecifikoval v čom konkrétne spočívala tzv. iná vada, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci, v čom konkrétne spočívajú nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie a v čom konkrétne podľa neho rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ v odvolaní chýba táto osobitná náležitosť – vymedzenie, resp. špecifikovanie odvolacích dôvodov, nie je (vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi) vymedzený obsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné odvolacím súdom preskúmať z hľadiska opodstatnenosti takto uplatnených odvolacích dôvodov. Pri viazanosti dôvodmi odvolania neprichádza do úvahy, aby odvolací súd vyhľadával konkrétne skutočnosti v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a v jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, ktoré odvolateľ v odvolaní uviedol len ich citáciou bez konkrétneho skutkového vymedzenia.
14. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2023 z 8. novembra 2023, Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veľkom senáte občianskoprávneho kolégia rozhodol o.i. výrokom III. uznesenia tak, že aj v prípade tzv. blanketového odvolania je odvolací súd povinný z úradnej moci rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky (§ 380 ods. 2 CSP). V odseku 43. odôvodnenia uznesenia veľký senát vyslovil názor, že ak odvolací súd v zmysle prieskumu podľa § 38 ods. 2 CSP nezistí vadu v procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, za použitia základných princípov uvedených v čl. 4 ods. 1 CSP, keď toto ustanovenie upravuje postup - spôsob rozhodnutia, najbližšie posudzovanej veci, a použitie tohto ustanovenia zároveň zodpovedá účelu a zmyslu uvedeného ust. § 380 ods. 2 CSP vykonať prieskum procesných vád z úradnej moci aj pri tzv. blanketových odvolaniach.
15. Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
16. Aj keď procesné podmienky nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa vyvodiť z ustanovení Civilného sporového poriadku. Sú nimi právomoc súdu (§ 3 a nasl. CSP), príslušnosť súdu (§12 a nasl. CSP), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa § 159 CSP, neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa § 230 CSP, procesná subjektivita strán sporu (§ 61 a nasl. CSP) a spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť) podľa 67 a nasl. CSP, zrozumiteľnosť a úplnosť žaloby (§ 127, § 132 CSP) (povinné zastúpenie (§ 90 CSP) a iné.
17. Odvolací súd preto z úradnej moci rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky, pričom žiaden nedostatok procesných podmienok v zmysle prieskumu podľa § 380 ods. 2 CSP nezistil, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. V danom prípade však nedošlo k vecnému prieskumu výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale procesných vád v zmysle § 382 CSP vzhľadom na existenciu tzv. blanketového odvolania. V zmysle § 387 ods. 1 CSP za použitia zákonných princípov uvedených v čl. 4 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
18. Odvolací súd dodáva, pokiaľ sa týka názoru žalobcu, uvedeného vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného a to že odvolanie bolo podané oneskorene, žiadna takáto skutočnosť z obsahu spisu nevyplýva. Rozsudok bol doručený žalovanému 28.2.2023, odvolanie žalovaného bolo podané na poštovú prepravu 11.3.2023 ako to vyplýva z pripojenej obálky a bolo doručené Okresnému súdu Košice II dňa 14.3.2023, teda v zákonnej odvolacej lehote.
19. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal odvolací súd v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.