Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-121-2018.pdf
PDF · 91.02 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/121/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne K. C., nar. XX.X.XXXX, adresa pobytu D., E. XX, zastúpená JUDr. Petrom Behúňom, advokátom so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 44, IČO: 52 461 092, proti žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, v spore o zaplatenie poistného plnenia 3 410,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáha vyplatenia sumy 3.410,- eur s príslušenstvom vo forme úroku z omeškania. Podanú žalobu odôvodnila tým, že dňa 2.12.2011 uzatvorila so žalovanou poistnú zmluvu č. 0357424316, pričom predmetom poistenia je o.i. aj postenie ušlého zárobku pri pracovnej neschopnosti. V období od 19.11.2014 do 8.11.2015 bola žalobkyňa práceneschopná, pričom dňa 20.8.2015 žalovanej oznámila poistnú udalosť a uplatnila si nárok a ušlý zárobok. Podľa výziev žalovanej následne žalobkyňa predkladala požadované doklady o priebehu a trvaní pracovnej neschopnosti. Dňa 13.11.2015 žalovaná ukončila likvidáciu poistnej udalosti a žalobkyni oznámila, že poskytnutie poistného plnenia odmieta z dôvodu výluk z poistenia v zmysle všeobecných poistných podmienok. Odvolaním sa žalobkyňa domáhala prehodnotenia jej nároku avšak žalovaná plnenie opätovne odmietla.
2. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne vyjadrila a poprela nárok žalobkyne s tým, že potvrdila uzavretie poistnej zmluvy. Vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Poprad a ďalej uviedla, že po oznámení poistnej udalosti vykonala šetrenie na zistenie rozsahu a povinnosti plniť s tým, že pre posúdenie nároku na poskytnutie poistného plnenia sú podstatné a rozhodujúce lekárske správy s popisom ochorenia a spôsobom liečenia a nie označenie diagnózy. Žalovaná si vyžiadala výpis zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne a zistila, že v lekárskej správe MUDr. Havranovej zo dňa 26.4.2011 je konštatovaná bolesť a tuhosť šije, v Th oblasti (hrudníková časť chrbtice) po záťaži, realizovaná bola rehabilitačná ambulantná liečba. Následne od 9.6.2011 bola opätovne realizovaná rehabilitačná liečba na C/Th prechod (z krčnej do hrudníkovej časti), z čoho žalovaná usúdila, že uvedené príznaky, ktorých sa týkala pracovná neschopnosť žalobkyne boli prítomné už pred dojednaním poistnej zmluvy. Poukázala na to, že v lekárskej správe MUDr. Dionýza Jesenského zo dňa 13.1.2015 odborný lekár konštatuje, že žalobkyňa asi 14 rokov trpí na bolesti hrudnej chrbtice medzi lopatkami a už v roku 1993 sa liečila na ortopédii pre bolestivý vertebrogénny C syndróm, opakovane absolvovala rehabilitáciu, kde liečba bola väčšinou zameraná na C/Th prechod a trapézový sval. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že uvedené príznaky ochorenia súd pred uzavretím poistnej zmluvy, pričom v zmysle čl. 3 všeobecných
poistných podmienok nie je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie ak k dlhodobej pracovnej neschopnosti došlo v dôsledku choroby alebo telesného poškodenia, ktorých príznaky sa prejavili pred dojednaním postenia. Navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkyne H. V., vyjadrením svedka C. H. a listinnými dôkazmi založenými v spise z čoho zistil tento skutkový stav:
4. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že pri podpise poistnej zmluvy s H. V. prechádzali choroby a pri jednotlivých typoch ochorenia sa svedkyňa žalobkyne pýtala, či sa na to liečila alebo neliečila. Pri ochoreniach chrbtice žalobkyňa svedkyni mala uviesť, že už dlhodobo v rámci svojich finančných možností rieši bolesti chrbta masážami, bankovaním, akupunktúrou. Svedkyňa V. mala zisťovať, či žalobkyňa absolvovala medikamentóznu liečbu, infúzie a či bola práceneschopná, čo žalobkyňa poprela s tým, že všetci ošetrujúci lekári konštatovali stuhnuté svalstvo. Do roku 2015 nevedela, že by mala niečo s platničkami, nebola na žiadnom vyšetrení chrbtice. Žalobkyňa uviedla, že jej bolo vysvetlené, že ak neuvedie pravdivé informácie môže byť poistné plnenie odmietnuté. Svedkyňa V. mala žalobkyni uviesť, že to čo uvedie v zmluve poisťovňa bude tak či tak preverovať.
5. Z výsluchu svedkyne H. V. súd zistil, že pre žalovanú pracuje od roku 2001. So žalobkyňou neuzatváral poistnú zmluvu jej syn C. H., svedkyňa bola prítomná pri vypĺňaní zmluvy. Podľa svedkyne k uzavretiu zmluvy došlo za štandardných podmienok a žalobkyňa bola riadne oboznámená so všetkými podmienkami pri uzavretí zmluvy, všeobecnými poistnými podmienkami, osobitnými zmluvnými dojednaniami. Po uzavretí predmetnej poistnej zmluvy žalobkyňa so žalovanou uzavrela ešte ďalšiu poistnú zmluvu. Pokiaľ záujemca o poistenie uvedie, že prekonal nejaký ťažký úraz, kritickú chorobu, berie lieky, musí presne vyšpecifikovať o čo ide, o aké ochorenie, aký je poúrazový stav a všetky lieky, ktoré berie, kedy boli prípadné operácie vykonané, prípadne trvalé následky. Po uvedení zdravotných problémov či diagnóz v dotazníku poisťovňa odošle návrh poistnej zmluvy na spracovanie a oddelenie oceňovania si od lekárov vyžiada kompletné lekárske správy. Oddelenie oceňovania sa následne vyjadrí sa poistenie uzavrie a za akých podmienok. Pokiaľ záujemca o postenie zamlčí zdravotné problémy, zdravotný stav sa neskúma. Svedkyňa nevedela uviesť, či žalobkyňa pri vypĺňaní formulára zmluvy uviedla svoje zdravotné potiaže.
6. Z písomného vyjadrenia svedka C. H. súd zistil, že u žalovanej pracoval ako viazaný finančný agent od 24.10.2011 do 30.12.2014. Uzavretie zmluvy iniciovala žalobkyňa a mala záujem o kapitálové poistenie s dôrazom na poistenie kritických chorôb, ušlého zárobku a úrazové poistenie. Pri uzavretí zmluvy bola žalobkyňa svedkom H. a svedkyňou V. riadne oboznámená s každým poistným rizikom, výlukami z poistenia, poistnými podmienkami a zmluvnými podmienkami. Pri vypisovaní návrhu poistnej zmluvy žalobkyňa neuviedla žiadne zdravotné ťažkosti, pre ktoré by bola liečená, hospitalizovaná alebo operovaná.
7. Z poistnej zmluvy zo dňa 2.12.2011 (č.l. 136) súd zistil, že v časti zdravotného dotazníka žalobkyňa neuviedla žiadne zdravotné ťažkosti, žiadne ochorenia ani liečbu pred uzavretím zmluvy.
8. Z hlásenia poistnej udalosti zo dňa 20.8.2015 (č.l. 7) súd zistil, že uvedeným hlásením si žalobkyňa uplatnila nárok na poistné plnenie z titulu ušlého zárobku.
9. Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 13.11.2015 (č.l. 11) súd zstil, že žalovaná ukončila likvidáciu poistnej udalosti s tým, že nárok na poistné plnenie žalobkyni nevznikol z dôvodu výluk z poistenia, nakoľko žalobkyňa bola s diagnózou M54 liečená už od apríla 2011, teda v období piatich rokov pred dojednaním poistenia.
10. Z potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti a lekárskych správ (č.l. 33-89) súd zistil, že žalobkyňa opakovane absolvovala vyšetrenia s tým, že jej boli konštatované viacročné bolesti C- chrbtice s vyžarovaním do záhlavia a ramien. MUDr. Dionýz Jesenský, odborný lekár pre fyziatriu a ličebnú rehabilitáciu konštatoval (č.l. 48), že pacientka asi 14 rokov trpí na bolesti hrudnej chrbtice medzi lopatkami a už v roku 1993 sa liečila na ortopédii pre bolestivý vertebrogénny C syndróm, neskôr pre bolestivý Th syndróm. Opakovane navštevovala rehabilitáciu parafínom, neskôr laseroterapiu a infúzie. Ošetrujúca lekárka MUDr. Bandíková konštatovala prvý záznam v zdravotnej dokumentácii žalobkyne ohľadom bolesti chrbtice zo dňa 26.4.2011 a následne dňa 9.6.2011.
11. Z čl. 6 všeobecných poistných podmienok (č.l. 106) súd zistil, že: ak sa poisťovateľ dozvie, až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplne odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť, odmietnutím plnenia poistenie zanikne. V zmysle čl. 10 poistený je povinný pravdivo a úplne odpovedať na všetky písomné otázky poisťovateľa, najmä na otázky týkajúce sa dojednávaného poistenia, zvýšenia poistného krytia, zdravotného stavu poisteného.
12. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
13. Podľa § 788 ods. 1 ObčZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
14. Podľa § 788 ods. 3 ObčZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
15. Podľa § 790 ObčZ poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
16. Podľa § 793 ods. 1 ObčZ kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia.
17. Podľa § 802 ods. 1 ObčZ pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne.
18. Podľa § 802 ods. 2 ObčZ ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.
19. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
20. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
21. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
22. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
23. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § čl. 8 C.s.p. Sporové konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov - strán sporu.
24. Aby mohla strana sporu v sporovom konaní uspieť, musí predovšetkým prejaviť v konaní aktivitu, spočívajúcu v tvrdení a k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol
po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že nárok žalobcu nie je daný. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak strana potrebné dôkazy nepredložila, znamená to, že neuniesla dôkazné bremeno, následkom čoho nemôže v konaní uspieť.
25. Súd mal v danej právnej veci za preukázané a nesporné, že medzi stranami sporu bola uzavretá poistná zmluva. Taktiež mal za preukázané, že v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu bola žalobkyňa práceneschopná, a že túto skutočnosť ohlásila žalovanej poisťovni. Súčasne mal súd za preukázané, že pri vypĺňaní zdravotného dotazník v poistnej zmluve je uvedené, že v čase uzavretia zmluvy žalobkyňa neuviedla žiadne liečby či zdravotné potiaže a ochorenia,a to napriek tomu, že bola viac rokov opakovanej liečená rehabilitačne s bolesťami krčnej a hrudníkovej časti chrbtice.
26. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej, uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal existenciu ani dôvodnosť uplatneného nároku. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
27. V danej právnej veci súd posúdiac všetky preukázané skutočnosti dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je daný, nakoľko nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že by bola pri vypĺňaní návrhu poistnej zmluvy nesprávne poučená sprostredkovateľom. Naopak je nepochybné, že bola už pred uzavretím poistnej zmluvy opakovane vyšetrovaná a rehabilitačne liečená pre bolestivosť chrbtice, naposledy 5 mesiacov pred uzavretím poistnej zmluvy, čo žalovanej zamlčala, pričom toto konania žalobkyne je nie len v rozpore s ust. § 793 ods. 1 ObčZ, ale aj čl. 6 a 10 všeobecných poistných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy. Pokiaľ teda žalovaná po zistení nepravdivých tvrdení žalobkyne odmietla poskytnúť poistné plnenie, postupovala v súlade s ust. § 802 ods. 2 ObčZ a nárok žalobkyne nie je daný. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
28. Záverom súd konštatuje, že je jeho povinnosťou v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. a v konaní úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.