Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_2T-19-2019.pdf
PDF · 75.61 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Viliam Hlaváč, v trestnej veci obžalovaného R. M., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.09.2019 v Rožňave, takto
rozhodol:
Obžalovaný : R. M., O.. XX.XX.XXXX X. M., Z. V. M., D.. M., C. Y.
j e v i n n ý ,
že ako pacient Psychiatrickej liečebne Samuela Bluma v Plešivci, v ktorej na základe rozsudku Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 6T/120/2015 zo dňa 14.05.2018, právoplatného dňa 30.05.2018, od 04.03.2019 vykonával ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, dňa 18.05.2019 o 06.00 h mal udelenú probatórnu priepustku, s tým, že sa mal vrátiť dňa 19.05.2019 do 22.00 h do Psychiatrickej liečebne Samuela Bluma v Plešivci, pričom sa do liečebne nevrátil a počas priepustky nadmerne požíval alkoholické nápoje, v dôsledku čoho bol dňa 25.05.2019 hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Levoča, a.s., a do Psychiatrickej liečebne Samuela Bluma v Plešivci bol privezený sanitkou v sprievode ošetrujúceho personálu dňa 12.06.2019, čím svojím konaním sťažil výkon uvedeného rozhodnutia,
t e d a
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že sa dopustil závažného konania, aby zmaril účel ochranného liečenia
č í m s p á c h a l
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno f) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z., v znení novely 321/2018 Z.z., a za to ho
o d s u d z u j e :
Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písmena l), n) Trestného zákona, § 37 písmena m) Trestného zákona s použitím § 49 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 49 odsek 2 písmena a) Trestného zákona ho pri výkone tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Rožňave podal dňa 06.08.2019 obžalobu na obžalovaného R. M. pre skutok kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno f Trestného zákona.
Dokazovaním na hlavnom pojednávaní, vyhlásením obžalovaného a prečítaním obsahu vyšetrovacieho spisu bol skutkový stav preukázaný.
Obžalovaný po tom, ako okresný prokurátor neprejavil záujem o uzavretí dohody o vine a treste, po zákonnom poučení v zmysle § 257 odsek 1 písmena a,b,c, Trestného poriadku a po poučení aj podľa § 257 odsek 2, aj v rozsahu odsekov 5 a 8 Trestného poriadku o následkoch vyhlásenia, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, že nepopiera páchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmena c Trestného poriadku zhodne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku tak ako bol prednesený okresným prokurátorom na hlavnom pojednávaní. Potvrdil, že porozumel, čo tvorí podstatu skutku kladeného mu za vinu. Ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, s ktorým sa mohol radiť o spôsobe obhajoby. Obžalovaný vrámci vyhlásenia potvrdil, že porozumel aj právnej kvalifikácií skutku ako prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno f Trestného zákona. Bol oboznámený aj s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu. V konečnom dôsledku dal vyhlásenie aj o tom, že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe okresného prokurátora kvalifikuje ako určitý trestný čin.
V zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného k tejto právnej otázke zaujal pozitívne stanovisko aj prokurátor.
Na základe uvedených prehlásení súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie a zároveň podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy len v súvislosti s výrokom o treste.
Všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrnne dávajú základ na vyvodenie záveru, že skutok pre ktorý bol obžalovaný postavený pred súd tento bol spáchaný, je možné ho posúdiť ako trestný čin a zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok spáchal obžalovaný.
Vina obžalovaného je založená na vlastnom priznaní sa na vyhlásení obžalovaného a v prípravnom konaní zabezpečených ďalších dôkazov, výpoveď svedkov, objektívnych listinných dôkazov.
Po zhodnotení všetkých dôkazov súd dospel k jednoznačnému záveru, že konanie obžalovaného je potrebné kvalifikovať ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmena f Trestného zákona, pretože obžalovaný maril výkon rozhodnutia súdu, a to v tom, že závažným konaním chcel zmariť účel ochranného liečenia, ktoré mu bolo uložené súdom.
Citované ustanovenie chráni záujem spoločnosti na riadnom výkone rozhodnutí súdov. Obžalovaný nastúpil k výkonu ústavného ochranného liečenia v špecializovanom zdravotníckom zariadení a potom čo mu bolo zo strany zdravotníckeho zariadenia umožnené, aby navštívil rodinu, v určenom termíne sa nevrátil, práve naopak, začal požívať alkoholické nápoje v takom rozsahu, že musel byť hospitalizovaný v inom psychiatrickom zariadení. Za tohto stavu bolo možné vyvodiť jednoznačne záver o tom, že týmto svojím konaním podstatne maril výkon liečenia ktorý nastúpil, ktorý mu bol v podstate uložený na zosilnenie účinku trestu a jeho celkovú nápravu, v čom spočíva aj objektívna stránka posudzovaného trestného činu.
Konal formou priameho úmyslu podľa § 15 odsek 1 písmeno a, keď chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Je rozvedený a žije ako bezdomovec. V minulosti bol postihnutý pre priestupky za drobnú krádež.
Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/122/2015 zo dňa 14.05.2018 bol odsúdený pre násilnú trestnú činnosť na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 5 ( päť) rokov. Práve v tejto veci mu bolo uložené predmetné ochranné opatrenie, a to ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Túto liečbu vykonával v Psychiatrickej liečebni Samuela Bluma v Plešivci, kde bol preložený 12.06.2019, probatórrna priepustka mu bola uložená 18.05.2019 a mal sa vrátiť 19.05.2019.
Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34 a § 38 odsek 2,3 Trestného zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písmena l, n Trestného zákona, t, j. na poľahčujúce okolnosti, že sa k spáchaniu trestného činu priznal, trestný čin aj úprimne oľutoval a jeho prehlásením napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom. Súd musel prihliadnuť aj na priťažujúcu okolnosť § 38 písmena m Trestného zákona, keď už bol v minulosti za trestný čin odsúdený. V konečnom dôsledku vzhľadom na osobu obžalovaného skutočnosť, že sa dopustil skutku v lehote podmienečného odsúdenia súd ukladal trest aj za použitia ustanovenia § 49 odsek 2 Trestného zákona, a tak mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov nepodmienečne.
Pre výkon trestu zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody , ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2).
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.