Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/ XX, A. A., o zaplatenie 432,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -52 zo dňa 5. decembra 2017, v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy 296,22 eura zastavil (z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti), vo zvyšnej časti sa žalobu zamietol, žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 2,30 eura a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou o Rozhlase a televízii Slovenska, , , , , a , , , , , , a o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, , a . Vecne rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 432,04 eura, pretože kontrolou úhrad zistil, že žalovaný nezaplatil úhradu v zmysle , za služby poskytované verejnosti za obdobie podľa prehľadu predpisov z jeho databázy. Výzvou zo dňa 08.06.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote 30 dní od doručenia výzvy, je povinný zaplatiť i pokutu. Žalovaný namietal, že žalobca požadoval zaplatiť koncesionársky poplatok za 99 mesiacov do 30.06.2016, avšak podľa jeho výpočtu mal koncesionársky poplatok zaplatiť za 57 mesiacov, keď rozdiel predstavuje sumu 194,88 eura. Na koncesionárske poplatky zaplatil žalobcovi spolu sumu 219,42 eura a to dňa 01.12.2016 sumu 100,19 eura, 23,20 eura a dňa 13.06.2017 sumu 96,03 eura, čo preukazoval potvrdeniami banky o vykonaní transakcie. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu.

2. Podľa názoru súdu je potrebné na premlčanie aplikovať ustanovenia upravujúce premlčanie, keďže v danej veci nejde o záväzkový vzťah medzi subjektom verejného práva a podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti, ale ide o zákonnú povinnosť žalovaného platiť koncesionárske poplatky, ktorá s podnikateľskou činnosťou žalobcu nesúvisí. S prihliadnutím na námietku premlčania vznesenú žalovaným, premlčaciu dobu 3 roky ako aj na to, že žaloba bola doručená súdu dňa 14.11.2016, považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie uplatnených úhrad pred 14.11.2013

za premlčaný. Celkom mal teda žalovaný žalobcovi zaplatiť za obdobie od apríla 2008 do júna 2016 sumu 399,04 eura, z ktorej sumy je premlčaná pohľadávka vo výške 250,56 eura. Z dôvodu, že časť uplatnenej pohľadávky je premlčaná a žalovaný účinne vzniesol námietku premlčania, pričom žalobcovi zaplatil sumu 219,42 eura (t. j. viac ako predstavuje zvyšná istina, pokuta 17 eur a poštové sadzby 1,15 eura), súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , v spojení s (ďalej len ), t. j. podľa úspešnosti v spore a keďže žalobca aj žalovaný mali v konaní približne rovnaký úspech, súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že zákon o úhradách určuje žalobcovi presný procesný postup, ako postupovať pri vymáhaní úhrady. V zmysle § 10 ods. 2 Zákona o úhradách je žalobca povinný platiteľa vyzvať na zaplatenie úhrady a poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Ak platiteľ na základe výzvy nezaplatí ani do 30 dní od jej doručenia, je v zmysle § 10 ods. 3 a Zákona o úhradách povinný žalobcovi uhradiť aj pokutu. V zmysle Zákona o úhradách je potom žalobca povinný uplatniť si u platiteľa nárok na zaplatenie úhrady, poštových sadzieb a pokuty na príslušnom súde. V zmysle začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa Zákona o úhradách však žalobca môže svoje právo vykonať po prvý raz (uplatniť si právo na súde) až v deň nasledujúci po uplynutí 30 dňovej lehoty od momentu uplatnenia práva (od doručenia výzvy na zaplatenie). Momentom rozhodujúcim pre začatie plynutia premlčacej doby je v tomto prípade deň nasledujúci po uplynutí 30 dňovej lehoty po doručení výzvy platiteľovi. Žalobca je presvedčený, že premlčacia doba na nároky vyplývajúce zo Zákona o úhradách vzhľadom na vyššie uvedené začína plynúť až uplynutím 30 dňovej lehoty od doručenia výzvy na zaplatenie úhrady, poštových sadzieb a pokuty. Keďže výzva bola žalovanému doručená v júli 2016, 30 dňová lehota tak uplynula v auguste 2016. Momentom zrodu žaloby je preto august 2016 a týmto okamihom začala plynúť premlčacia doba ohľadom nárokov žalobcu. Námietku premlčania žalovaného preto žalobca považuje za neopodstatnenú. Ak by súd dospel k inému záveru, nevyhnutne by to znamenalo, že žalobca sa môže úspešne na súde domáhať zaplatenia úhrady za služby verejnosti aj bez dodržania postupu ustanoveného Zákonom o úhradách. V takom prípade žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby túto skutočnosť skonštatoval v odôvodnení. Žalobca má v zmysle vyššie uvedeného za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku premlčania. Ak by otázku premlčania posudzoval správne, musel by žalobcovi priznať žalovaný nárok v celom rozsahu. V zmysle uvedeného je žalobca presvedčený, že žiadna časť žalovaného nároku nie je premlčaná. Ak by sa však z akýchkoľvek dôvodov súd s vyššie načrtnutou argumentáciou nestotožnil, podľa názoru žalobcu je na danú vec nevyhnutné aplikovať ustanovenia , podľa ktorého je premlčacia lehota štvorročná. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že prizná žalobcovi žalovaný nárok v celom rozsahu a zaviaže žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania, prípadne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu vo zvyšnej časti zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu potom, ako žalovaný časť uplatneného nároku zaplatil a žalobca zobral žalobu v tejto časti späť.

7. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý v nevyhnutnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo

vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, s poukazom na , odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

8. Predmetom sporu boli žalobcom uplatnené úhrady podľa osobitného zákona (koncesionárske poplatky) za obdobie od apríla 2008 do júna 2016 voči žalovanému, t.j. za obdobie 99 mesiacov po 4,64 eura, pokuta 33 eur a úhrada poštových sadzieb 1,15 eura. Žalobca žalobu podal na súde 14.11.2016. Je nesporné, že žalovaný vzniesol námietku premlčania časti nároku žalobcu a časť zaplatil, následkom čoho zobral žalobca žalobu v zaplatenej časti späť. Aj keby odvolací súd pripustil, že na danú vec je potrebné aplikovať ustanovenia o premlčaní, ktorá je štvorročná, žalobca nemohol byť v spore úspešný. Nepremlčaná je len časť nároku žalobcu pozostávajúca za nezaplatené koncesionárske poplatky za 48 mesiacov pred podaním žaloby (nárok za 4 roky pred podaním žaloby), pokuta a poštový poplatok.

9. Právny názor žalobcu prezentovaný počas konania, že nárok na zaplatenie koncesionárskych poplatkov sa stal splatný až po 30 dňoch po doručení výzvy žalobcu žalovanému na zaplatenie dlžnej sumy je mylný. Aj keď zákon žalobcovi ukladá povinnosť vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy pred podaním žaloby, neznamená to, že doručenie výzvy, resp. vo výzve stanovená lehota na zaplatenie dlhu má vplyv na plynutie premlčacej doby nároku žalobcu. Ustanovenie jasne stanovuje splatnosť mesačnej úhrady na poskytovanie verejnej služby do konca kalendárneho mesiaca, čo znamená, že každá mesačná úhrada za poskytované verejné služby je splatná posledným dňom v mesiaci a každá sa premlčuje samostatne. Žalobca má potom 4, resp. 3 roky od splatnosti každej mesačnej úhrady (podľa povahy žalovaného, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu) na to, aby si splatnú mesačnú úhradu uplatnil na súde, samozrejme v tejto lehote musí splniť svoju povinnosť vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy tak, ako mu to ukladá zákon (výzva sa považuje za hmotnoprávny predpoklad pre uplatnenie nároku na súde a ak tento predpoklad žalobca nepreukáže, nemôže byť v spore úspešný). Účelom premlčania je jednak stimulovať veriteľa k včasnému vykonania svojho subjektívneho občianskeho práva (uplatniť si nárok na zaplatenie pohľadávky) a tým predchádzať vzniku ujmy, resp. zabrániť veriteľovi prílišnému odkladaniu uplatnenia jeho práva a jednak čeliť tomu, aby dlžníci neboli vystavení počas neurčitej doby právnej neistote spočívajúcej v donucovacom zákroku zo strany súdov. Je potrebné zdôrazniť, že na plynutie premlčacej doby nemajú zásadne vplyv rôzne upomienky, výzvy, alebo iné upozorňovania veriteľom prednesené a doručené dlžníkovi.

10. Z uvedeného dôvodu nebol správny názor žalobcu, že jeho nárok premlčaný nie je ani len čiastočne. Žalovaný po podaní žaloby zaplatil spolu 296,22 eura, v tejto časti zobral žalobca žalobcu späť. Povinnosťou žalovaného bolo zaplatiť, ako bolo vyššie uvedené koncesionárske poplatky za 48 mesiacov (4 roky pred podaním žaloby), čo je 222,72 eura (4,64x48), 33 eur pokutu a 1,15 eura poštový poplatok, spolu 256,87 eura. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že žalovaný zaplatil viac, ako predstavovala nepremlčaná časť nároku, preto zvyšnú časť nároku nebolo možné žalobcovi priznať pre vznesenú námietku premlčania žalovaným a bolo nevyhnutné žalobu vo zvyšnej časti zamietnuť.

11. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd s použitím a rozsudok súdu prvej inštancie v zamietnutej časti, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania potvrdil.

12. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal ale žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. S poukazom na uvedené odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal.

13. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).