Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Saz-2-2024.pdf
PDF · 152.95 KB
Case nature
Area
Subarea
14Saz/2/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. C. C., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. Iracká republika, cestovný doklad Irackej republiky č. D., t. č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpený: Mgr. Andrea Torišková, advokátka, so sídlom Františkánska 2, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o prepustenie zo zaistenia, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Z administratívneho konania vyplýva, že dňa 04.10.2023 kontrolovali pred ÚPZC Medveďov žalobcu, keďže v predloženom cestovnom doklade absentovalo vízum, ktoré by ho oprávňovalo vstúpiť na územie Slovenskej republiky bol dňa 04.10.2023 v čase 09.00 predvedený podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov do UPZC Medveďov z dôvodu neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že nedisponuje oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. Nakoľko sa zdržiava na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru bez oprávnenia, správny orgán dňa 04.10.2023 podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení vedené pod č. E.- F./XXXX-XX, pričom v predmetnom rozhodnutí nebola určená lehota na vycestovanie. Naplnil dôvod pre rozhodnutie o administratívnom vyhostení a to podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov za neoprávnený pobyt. Správny orgán v predmetnom rozhodnutí o administratívnom vyhostení vylúčil odkladný účinok, nakoľko to vyžadoval naliehavý všeobecný záujem, ako aj nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia bude opätovne ohrozený verejný poriadok, čo malo za následok, že toto rozhodnutie sa jeho doručením stalo vykonateľným a to dňa 04.10.2023. Bolo následne vydané rozhodnutie o zaistení podľa § XX G. X E. H. I. G. E. J. K. E./XXXX-XX, za účelom výkonu administratívneho vyhostenia. Bol umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC Medveďov“), dĺžka doby zaistenia bola stanovená na čas nevyhnutne potrebný najviac do 04.12.2023. Dňa 04.10.2023 bola spísaná zápisnica o vyjadrení v zmysle § 22 ods. 1 správneho poriadku vedená pod číslom E./XXXX-XX, v ktorej sa vyjadril k jeho príchodu na územie Slovenskej republiky ako aj k dĺžke doby zdržiavania sa na území schengenského priestoru. Z Iraku odišiel prvý krát v apríli v roku 2022 legálne na svoj cestovný doklad cez Turecko do Ruska následne do Bieloruska. Z H. sa nelegálne dostal do Poľska, kde požiadal o azyl. Po niekoľkých týždňoch v Poľsku sa rozhodol odísť späť do Iraku. Z Iraku vycestoval legálne na svoj cestovný doklad z letiska Erbil do Turecka - Istanbulu tu sa nakontaktoval na prevádzača, ktorého našiel prostredníctvom aplikácie TIKTOK. Za sumu 6.000,- EUR mu mal zorganizovať cestu do Európy. Zaradil ho do skupiny migrantov, väčšinou boli zo Sýrie. Previezli ich nelegálne cez Grécko, Bulharsko do Srbska. V L. ich
prevzala ďalšia skupina prevádzačov, taktiež z klanu. Ta ich previezla cez Srbsko až do Maďarska. V Maďarsku prišla pre nich dodávka, ktorá ich doviezla až na maďarsko - slovenské hranice. Vodič ich vysadil tesne pred hranicami a ukázal im smer, kde majú ísť ďalej smerom na Slovensko. Po prekročení hranice so Slovenskom boli zadržaní políciou. O udelenie azylu na území Slovenskej republiky nežiada. Bola daná v predmetnej zápisnici možnosť podľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení, aby sa vyjadril k jeho podkladom, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhol doplnenie, pričom sa k predloženým podkladom nechcel vyjadriť. Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení č. E./XXXX-XX zo dňa 04.10.2023 nebola určená lehota na vycestovanie. Síce disponuje svojím cestovným dokladom, avšak nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami na vycestovanie. Riziko úteku bolo posúdené správnym orgánom dňa 04.10.2023 po spísaní zápisnice, č. E.- F./XXXX pred vydaním rozhodnutia o zaistení. V jeho prípade je riziko úteku dôvodné, najmä preto, že sa v predmetnej zápisnici vyjadril, že cieľovou krajinou je Nemecko a ak by bol prepustený cestoval by do Nemecka, kde by chcel ,,brať podporu“ a taktiež preto, že nemá udelený pobyt na území Slovenskej republiky a ani na území iného členského štátu a v rozhodnutí o administratívnom vyhostení č. E./XXXX-XX na výkon, ktorým je zaistený, mu bol uložený zákaz vstupu na tri roky. Správny orgán považoval hrozba úteku v súčasnosti za stále aktuálnu. V prípade, ak by správny orgán nepostupoval tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, by bola daná možnosť zdržiavať sa na neznámom mieste a tým by správny orgán mal minimálnu šancu na vykonanie opatrení za účelom zabezpečenia dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky a členských štátov. By bola daná možnosť ďalej páchať protispoločenskú činnosť, ktorou je zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky a členských štátov bez potrebného oprávnenia. V tomto prípade mal správny orgán za to, že záujem spoločnosti je potrebné jednoznačne uprednostňovať pred záujmom jednotlivca. Dňa 30.11.2023 bola správnemu orgánu z ÚPZC Medveďov zaslaná žiadosť o predĺženie (ďalej len „žiadosť“) zaistenia. Pracovníci ÚPZC Medveďov zaslali cestovný doklad na Veľvyslanectvo Irackej republiky sídliace vo Viedni (ďalej len „ZÚ IRQ“) so žiadosťou o preverenie vyhostenia na územie Irackej republiky. Zo žiadosti ďalej vyplýva, že do dnešného dňa ÚPZC Medveďov nedisponuje odpoveďou zo strany ZÚ IRQ. Súčasťou žiadosti je aj komunikácia pracovníka ÚPZC Medveďov so ZÚ IRQ, na základe čoho bola vypracovaná predmetná žiadosť. Uvedené evidované v spise č. E./XXXX-XX.
2. Z posledného rozhodnutia žalovaného č. E. D. -XXXXX-XXX/XXXX-X M. zo dňa 04.12.2023 vyplýva, že žalobcovi bolo predĺžené zaistenie dňa 04.12.2023 o 14.45 hod podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov dĺžku doby zaistenia bola stanovená na čas nevyhnutne potrebný najviac do 04.02.2024. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nakoľko nebude výkon vyhostenia realizovaný v rámci pôvodnej lehoty zaistenia, t. j. do 04.12.2023, správny orgán vzhľadom k vyššie uvedenému ustanoveniu predĺžil zaistenie do 04.02.2024, pričom nevyužil maximálnu lehotu zaistenia. Bola daná možnosť vyjadriť sa podľa § 22 odsek 1 zákona o správnom konaní pred vydaním rozhodnutia o predĺžení zaistenia dňa 04.12.2023 č. E.- XXX/XXXX-XX, pričom neuviedol žiadne nové skutočnosti majúce vplyv na priebeh konania. Podľa práva EÚ sa musia najprv vyčerpať všetky alternatívy a zaistenie musí byť poslednou možnosťou, pokiaľ tieto alternatívy nemožno účinne uplatniť na základe individuálneho posúdenia každého jednotlivého prípadu. V tomto prípade je zrejmé, že nemá zabezpečené žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky a ani nemá dostatočné finančné prostriedky, ani si ich nevie zabezpečiť. Z uvedeného je nespochybniteľné preukázané, že by tieto stanovené podmienky nevedel splniť a preto nemohol takúto povinnosť uložiť ako alternatívu voči jeho zaisteniu na výkon administratívneho vyhostenia. Správny orgán vychádzal najmä zo zápisnice o podaní vyjadrenia č. E./XXXX-XX, ako aj zo zápisnice pred vydaním rozhodnutia o zaistení č. E./XXXX-XX a zo zápisnice zo dňa 04.12.2023 č. E./ XXXX-XX. V uvedených zápisniciach neuviedol, že by mal zabezpečené ubytovanie, resp. že disponuje potrebnými finančnými prostriedkami. Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov správny orgán konštatoval, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá, je zaistenie v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. Zaistenie pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Samotný základ pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky v zmysle článku 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. Správny orgán považuje túto podmienku za splnenú, čoho dôkazom je nespochybniteľná existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení
vedeného pod číslom E./XXXX-XX zo dňa 04.10.2023 vydaného Mobilnou jednotkou Policajného zboru Bratislava, v ktorom bol určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 3 (tri) roky. K výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenie cudzinca. Správny orgán preskúmal okolnosti veci a zistil, že je potrebné postupovať podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Z tohto dôvodu bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
3. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 08.01.2024 doručenej žalovanému dňa 15.01.2024 a správnemu súdu dňa 18.01.2024 domáhal prepustenia zo zaistenia a trov konania. Žalobca podal správnu žalobu o prepustenie zo zaistenia vykonaného na základe rozhodnutia žalovaného o zaistení E./XXXX-XX, zo dňa 4.10.2023 a predĺženia zaistenia na základe E./XXXX-XX, zo dňa 4.12.2023. Žalovaný v konaní o zaistení cudzinca podľa zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov rozhodnutím číslo E./XXXX-XX, zo dňa 4.10.2023 podľa§ 88 ods. 4 rozhodol o zaistení žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia, a to na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 4.12.2023. Žalovaný žalobcu umiestnil do zariadenia pre cudzincov v Medveďove, kde sa nachádza doteraz. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol dňa 4.10.2023 na území SR zdržaný, pričom pri jeho kontrole bolo zistené, že v predloženom cestovnom doklade absentovalo vízum, ktoré by žalobcu oprávňovalo vstúpiť na územie SR, teda pobyt žalobcu v SR bol neoprávnený. Z toho dôvodu žalovaný začal voči žalobcovi konanie o administratívnom vyhostení a v zmysle§ 82 ods. 1, písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z vydal rozhodnutie č. E./XXXX-XX zo dňa 4.10.2023 v spojitosti s rozhodnutím o zaistení na účel jeho administratívneho vyhostenia. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodňuje, že dňa 4.10.2023 bola s účastníkom konania spísaná zápisnica, v ktorej sa vyjadril, že z Iraku odišiel prvý krát v apríli 2022 legálne na svoj doklad cez Turecko do Ruska, následne do Bieloruska. Z H. sa nelegálne dostal do Poľska, kde požiadal o azyl. Po niekoľkých týždňoch v Poľsku sa rozhodol ísť späť do Iraku. Z Iraku vycestoval legálne na svoj cestovný doklad do Turecka, Istanbulu, tu sa nakontaktoval na prevádzača, ktorého našiel prostredníctvom aplikácie TIKTOK. Za sumu 6.000 EUR mu zorganizoval cestu do Európy. Skupinu migrantov previezli nelegálne cez Grécko, Bulharsko, do Srbska. Zo L. N. iná skupina prevádzačov previezla do Maďarska. V Maďarsku ich vzala dodávka na maďarskoslovenské hranice. Vodič ich vysadil a ukázal smer, kam majú ísť ďalej na Slovensko. Na Slovensku boli zadržaní políciou. Žalobca bol už dňa 13.9.2023 zadržaný na Slovensku a predvedený na Mobilnú jednotku PZ Bratislava, z dôvodu nelegálneho pobytu. Dňa 13.9.2023 bolo vydané Rozhodnutie o zaistení a žalobca bol umiestnený v zariadení pre cudzincov v Medveďove. Na základe získaných informácii zo strany Mobilnej jednotky PZ Bratislava bolo kontaktové Dublinské stredisko MV SR za účelom začatia konania o odovzdania cudzinca do iného štátu, ktorým malo byť Poľsko, keďže tam žalobca v minulosti žiadal o azyl. Po obdržaní negatívnej odpovede z Poľska však Dublinské stredisko MV SR konanie o odovzdaní do iného štátu zastavilo rozhodnutím zo dňa 27.9.2023. Žalobca sa teda po celý čas, už od 13.9.2023 nachádza v zariadení pre cudzincov v Medveďove, bol zmenený iba dôvod zaistenia novým rozhodnutím správneho orgánu, čo je objektívne veľmi dlhá doba (spolu takmer 4 mesiace) a to predstavuje pre žalobcu veľkú psychickú, mentálnu aj fyzickú záťaž. Riziko úteku žalovaný odôvodňuje tým, že do zápisnice sa žalobca vyjadril, že jeho cieľovou krajinou je Nemecko. Správny orgán v napadnutom rozhodnutí uvádza, že neurčil v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie z dôvodu, že hoci disponuje cestovným dokladom, nedisponuje povolením na pobyt, resp. vízom, ktoré by ho oprávňovalo zotrvať na území schengenského priestoru. Ďalej správny orgán argumentuje § 84 ods. 1, písm. d) zák. č. 404/2022 Z.z, kt. hovorí, že policajný orgán zabezpečí výkon rozhodnutia a administratívnom vyhostení, ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie. Správny orgán hneď za tým uvádza, že účastník konania nemá platný cestovný, pričom na viacerých miestach napadnutého rozhodnutia uvádza, že účastník konania platný cestovný doklad má. Toto považuje za veľký nedostatok skutkového zistenia a argumentácie správneho orgánu a spôsobuje to zmätočnosť rozhodnutia. S napadnutým rozhodnutím žalobca nesúhlasí v plnom rozsahu, nakoľko žalovaný nedostatočne zisti skutkový stav veci, žalovaný sa žiadnym spôsobom nezaoberal súčasnou bezpečnostnou situáciou na území Iraku, z pohľadu dodržiavania čl. 3 Európskeho dohovoru ako aj v zmysle § 81 zák. č. 404/2011 Z.z. ako aj účelu zaistenia v zmysle § 77 ods. 5 zák. č. 404/2011 Z.z. Správny orgán má povinnosť zaoberať sa prekážkami vyhostenia, čo neurobil. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a neúčelné. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s čl. 3 Európskeho dohovoru. Cudzinca nemožno vyhostiť do štátu, v kt. by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine, atď., správny orgán sa týmto nezaoberal najmä s ohľadom na skutočnosť, že u žalobcu ide o príslušníka kurdskej
národnosti, pričom Kurdi majú v Iraku dlhodobo problémy, nie sú zo strany štátu dodržiavané ich ľudské práva, sú prenasledovaní a utláčaní. Žalobca je v Iraku členom hnutia Movement for Democracy and Justice (Hnutie za demokraciu a spravodlivosť) a je jeho spoluzakladateľom od roku 2019. Toto hnutie sa domáha demokracie v Iraku najmä v súvislosti s utláčanými Kurdmi. Štátne zložky sa Kurdom a členom tohto Hnutia pravidelne vyhrážajú obmedzením ich slobôd a práv, poškodením zdravia a života; taktiež problémom a vyhrážkam čelí žalobca. V roku 2023 bolo toto Hnutie vládou rozpustené a členovia sú stále prenasledovaní. Zaistenie prestáva byť odôvodnené a osoba sa bezodkladne prepustí, ak z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky v ods. 1. (čl. 15 ods. 4 Smernice EP a Rady 2008/115/ES). Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevyjadril k prípustnosti ani reálnej schopnosti zariadenia pre cudzincov zrealizovať výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v Iraku. Zaistenie nie je možné, pokiaľ vyhostenie nie je potenciálne možný alebo prípustný. Bezpečnostná situácia v Iraku je zlá. Informácie na webovej stránke MZV SR zo dňa 17.10.2023 (aktuálne ku dňu 5.1.2024) stupeň odporúčania: 4. stupeň - odporúčanie opustiť krajinu. Bezpečnostná situácia na prevažnej väčšine územia Iraku je dlhodobo nestabilná, spojená s vysokým rizikom teroristických aktivít v niektorých provinciách a násilnej kriminálnej činnosti, vrátane únosov osôb za účelom výkupného. Región irackého Kurdistanu spadá do bezpečnejšej zóny, avšak tiež s výskytom sporadických ozbrojených útokov. Od volieb v októbri 2021 doteraz nebola zostavená vláda, čo prehlbuje v krajine napätie. Teroristická organizácia Islamský štát (Daeš) opakovane potvrdila schopnosť vykonávať cielené teroristické útoky. Na celom území krajiny tiež treba počítať s vysokým rizikom násilnej kriminálnej činnosti, vrátane únosov osôb za účelom výkupného. Diaľková doprava pozemnými komunikáciami, s výnimkou limitovaných oblasti Regiónu Kurdistan, je spojená s vážnym rizikom ohrozenia života, zdravia a bezpečnosti. Letecká preprava je vo všeobecnosti najbezpečnejšia, niektorí miestni prepravcovia však nespĺňajú medzinárodné/európske štandardy. Aj keď medzinárodných prepravcov môžu byť z bezpečnostných dôvodov kedykoľvek prerušené." v dennej tlači možno nájsť informácie o bezpečnostnej situácii v Iraku, ktorá je od dátumu aktualizácie nemenná, ako napr: O., O. M.. Za súčasnej bezpečnostnej situácie v Iraku by vyhostenie žalobcu predstavovalo porušenie č. 3 Európskeho dohovoru a čl. 16 ods. 2 ústavy SR. Žalovaný nezisťoval, aké podmienky a pomery prevládajú v Iraku, aj s poukazom na to, že žalobca je kurdskej národnosti a aké zaobchádzanie by žalobcu postretlo, ak by bol do Iraku vyhostený, žalobca nevykonal žiadne dokazovanie ohľadne bezpečnostnej situácii v Iraku a neskúmal ani prekážky vyhostenia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež nepreukázal nemožnosť uloženia iných, miernejších donucovacích opatrení, pretože k zaisteniu možno prikročiť až vtedy, pokiaľ nemôžu byť uplatnené iné dostatočne účinné alebo miernejšie opatrenia. Tento princíp upravuje Smernica EP a Rady 2008/115/ ES a správny orgán má povinnosť vykladať vnútroštátne právo v súlade s touto smernicou (Rozsudok NS SR, sp. zn. XXXX/XX/XXXX, zo dňa 26.5.2015.). Doba zaistenia, ktorá bola rozhodnutím E./XXXX- XX, zo dňa 4.10.2023 určená pôvodne do 4.12.2023 bola následne rozhodnutím E./XXXX-XX, zo dňa 4.12.2023, na základe žiadosti z ÚPZS Medveďov zo dňa 31.11.2023 predlžená do 4.2.2024. Dôvodom je, že do 4.12.2023 nebolo možné vykonať administratívne vyhostenie žalobcu, pričom pracovnici ÚPZC Medveďov zaslali cestovný doklad žalobcu na Veľvyslanectvo Irackej republiky do Viedne so žiadosťou o preverenie vyhostenia do Iraku. Ako sa uvádza v rozhodnutí o predlžení zaistenia E./XXXX-XX, zo dňa 4.12.2023, pracovníci do 31.11.2023 nedisponovali odpoveďou zo strany Veľvyslanectva Irackej republiky. Odo dňa 30.11.2023 ubehlo ďalších cca 40 dni, počas ktorých má žalobca obmedzenú osobnú slobodu a je nepretržite umiestnený a držaný v zariadení pre cudzincov v Medveďove, čo predstavuje neprimeraný zásah do jeho práv a slobôd. Zaistenie sa aj z hľadiska celkového času, počas ktorého už trvá, stalo neprimeraným, neefektívnym a neúčelným, a teda nezákonným. Pri nahliadnutí do spisu u žalovaného ku dňu 28.12.2023, obsahom spisu bola iba mailová komunikácia pracovníkov ÚPZS Medveďov s Veľvyslanectvom Irackej republiky vo Viedni z konca novembra 2023, z ktorej jednoznačne vyplýva, že Veľvyslanectvo Irackej republiky nezaujalo žiadne stanovisko k vyhosteniu do Iraku a čaká stále na informácie z Iraku. Nakoľko k dnešnému dňu uplynulo cca 40 dní, tak takáto dlhá doba čakania iba na prvotnú odpoveď z Veľvyslanectva Irackej republiky je absolútne neprimeraná a zakladá dôvody nezákonnosti zaistenia, súčasne je možné predpokladať a očakávať, že k vyhosteniu do Iraku vôbec nebude môcť ani dôjsť a nedôjde. Zaistenie žalobcu možno považovať za nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, pretože nie je predpoklad, že bude prípustné zrealizovať jeho administratívne vyhostenie a naplniť tak účel zaistenia. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko žalovaný najmä v Rozhodnutí o predlžení zaistenia E./XXXX-XX, zo dňa 4.12.2023 neuvádza, aké ďalšie úkony bude realizovať za účelom realizácie vyhostenia. V rozhodnutí žalovaný iba uvádza, že predlžuje dobu zaistenia na základe žiadosti pracovníkov ÚPZC Medveďov, ktorí napísali, že do dnešného dňa (t.j. 30.11.2023) nedisponujú odpoveďou z strany Veľvyslanectvom Irackej republiky vo Viedni. K tomuto
poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. XXXX/X/XXXX, zo dňa 31.07.2023. Existujúce prekážky vyhostenia môžu zakladať právny dôvod buď pre odloženie výkonu rozhodnutia o vyhostenia podľa § 84 ods. 5 písm. a) zák. č. 404/2011 Z.z. alebo udelenie povolenia na zotrvanie na území SR podľa § 61 a) zák. č. 404/2011 Z.z. a teda majú za následok nemožnosť zaistenia cudzinca pre jeho neúčelnosť, ktorá je vždy v rozpore s čl. 5 ods. 1, písm. f) Dohovoru. Žalovaný (zrejme má byť žalobca – pozn. súdu) s napadnutým rozhodnutím (rozhodnutiami) v celom rozsahu nesúhlasí. Žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a preto je z uvedených dôvodov nepreskúmateľné. Z toho dôvodu je trvanie samotného ďalšieho zaistenia nezákonné a predstavuje o prepustenie zo zaistenia.
4. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.01.2024 tak, že dňa 04.10.2023 bolo žalobcovi, vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení podľa § 82 ods.1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vedeného pod č. E./XXXX-XX z dôvodu neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedeného vydal žalovaný rozhodnutie o zaistení č. E./XXXX-XX podľa§ 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a súčasne v zmysle § 88 ods. 4 stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 04.12.2023 za účelom výkonu administratívneho vyhostenia. Následne dňa 04.12.2023 bolo žalobcovi vydané rozhodnutie o predlžení zaistenia č. E./ XXXX-XX, dĺžka doby zaistenia stanovená najviac do 04.02.2024. Dňa 04.10.2023 od 06.00 do 18.00 vykonávali hliadkovú činnosť v okolí Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC Medveďov). V čase 08.55 kontrolovali pred ÚPZC Medveďov jednu osobu mužského pohlavia. Osoba bola vyzvaná v zmysle § 18 zák. č. 171/1993 o Policajnom zbore k preukázaniu totožnosti, na čo preukázala svoju totožnosť cestovným dokladom. Keďže v predloženom cestovnom doklade absentovalo vízum, ktoré by ho oprávňovalo vstúpiť na územie Slovenskej republiky bola osoba dňa 04.10.2023 v čase 09.00 predvedená podľa§ 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov do ÚPZC Medveďov z dôvodu neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu, bol žalobca predvedený dňa 04.10.2023 v čase o 09.00 hod na ÚPZC Medveďov podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, z dôvodu konania vo veci administratívneho vyhostenia. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že žalobca nedisponuje oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. Dňa 04.10.2023 bolo začaté konanie vo veci administratívneho vyhostenia. Nakoľko sa žalobca zdržiaval na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru bez oprávnenia, žalovaný dňa 04.10.2023 podľa§ 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu vedené pod č. E.- XXXXX-XXX/XXXX-XX a následne vydal napadnuté rozhodnutie o zaistení č. E.- XXXXX- XXX/XXXX-XX. Žalobca bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na výkon administratívneho vyhostenia, dĺžka doby zaistenia bola stanovená do 04.12.2023. Dňa 30.11.2023 bola na MJ PZ BA doručená žiadosť o predĺženie zaistenia žalobcu (E./XXXX-XX) od ÚPZC Medveďov. V predmetnej žiadosti sa uvádza, že k žalobcovi bol „zaslaný cestovný doklad na Veľvyslanectvo Irackej republiky vo Viedni (ďalej len „ZÚ IRQ“) so žiadosťou o preverenie a možnosti vyhostenia na územie Irackej republiky. Na základe vyššie uvedeného rozhodol žalovaný dňa 04.12.2023 o predĺžení zaistenia žalobcu na základe čoho vydal napadnuté rozhodnutie podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Súčasne podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutné potrebný, najviac do 04.02.2024. Žalobca nenavrhol v konaní o zaistení žiadne dôkazy, ktoré by preukázali tvrdenia zástupcu žalobcu. Žalobca v čase prvotného zaistenia zo dňa 04.10.2023 porušoval všeobecne záväzne právne predpisy platné na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru nakoľko vstúpil a zdržiaval sa na tomto území i napriek skutočnosti, že nemal na takéto konanie príslušné oprávnenie. Na základe uvedených konzekvencií so strany žalobcu rozhodol žalovaný o administratívnom vyhostení podľa § 82 ods.1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a súčasne o zaistení podľa § 88 ods. l písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Dĺžku doby zaistenia určil tak, ako to vychádza z ustanovenia§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Uvedenú dĺžku doby zaistenia aj riadne žalovaný odôvodnil, pričom nevyužil maximálnu lehotu zaistenia, čím dodržal zásadu primeranosti. Následne predĺženie zaistenia sa opieralo najmä o potenciál vyhostenia žalobcu do Irackej republiky, ak by tak žalovaný neurobil bol by výkon jeho administratívneho vyhostenia zmarený. Žalovaný po obdŕžaní žiadosti o predlžení zaistenia z dňa 30.11.2023 skúmal podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, či účel zaistenia žalobcu naďalej trvá. Na základe zistených skutočností žalovaný dospel k záveru, že účel zaistenia žalobcu naďalej trvá. Žalovaný kontaktoval telefonicky dňa 16.01.2024 pracovníka ÚPZC Medveďov za účelom zistenia nových informácií k výkonu vyhostenia žalobcu. V ten istý deň bola doručená správa na mailovú adresu MJ PZ BA obsahom ktorej je, že bola e-mailom zaslaná žiadosť na Veľvyslanectvo Irackej republiky so sídlom vo Viedni o prelustrovanie
a možnosti deportácie, bolo telefonicky kontaktované Veľvyslanectvo Irackej republiky so sídlom vo Viedni ohľadom žiadosti – zatiaľ bola zaslaná žiadosť na KEÚ o zaslanie daktyloskopickej karty, bola zaslaná žiadosť na KEÚ o lustráciu na základe Prümskej dohody. Uvedený mail evidovaný v spise pod č. E./XXXX-XX, spolu so žiadosťou o predĺžení zaistenia. Vybavovanie uvedených úkonov, môže trvať niekoľko týždňov. Celý proces stojí najmä na súčinnosti ZÚ IRQ. Žalovaný a v tomto prípade najmä ÚPZC Medveďov, ako orgán ktorý zabezpečuje výkon administratívneho vyhostenia žalobcu nemá priamy vplyv na rýchlosť vybavovania konkrétnych žiadosti, ktorým je ZÚ IRQ dožiadaný. Pokiaľ by žalovaný mal také informácie, ktorý by jasne preukazovali neúčelnosť zaistenia pristúpil by k prepusteniu žalobcu. Žalovaný považuje zaistenie za správne, pretože žalobca disponuje cestovným dokladom čo v praxi znamená urýchlenie konania vyhostenia po prelustrovaní žalobcu v databázach Irackej republiky. Odporúčanie MZVaEZ SR, necestovať do Irackej republiky, je určené pre občanov Slovenskej republiky. Mieru rizika pri cestovaní do Irackej republiky nemožno chápať všeobecne a uplatňovať ju na občanov Slovenskej republiky a občanov Irackej republiky rovnako. Treba brať do úvahy, že žalobca, ako občan Irackej republiky disponuje osobnou a miestnou znalosťou v danej krajine, na základe čoho sa môže vyvarovať akýmkoľvek stretom s ozbrojenými zložkami, prípadne inému nebezpečenstvu, ktoré v jeho domovskej krajine môže hroziť. Je potrebné spomenúť, že pokiaľ žalobca má skutočnú obavu o svoj život v Irackej republike, mohol požiadať o jednu z foriem medzinárodnej ochrany už v prvej bezpečnej krajine. Žalobcovi bola dňa 04.10.2023 daná možnosť v zápisnici o podaní vyjadrenia podľa§ 22 ods. 1 zák. č. 71 /1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „zákon o správnom konaní“), č. E./XXXX-XX pred vydaním rozhodnutia o zaistení, ako aj v zápisnici pred vydaním rozhodnutia o predĺžení zaistenia č. E./ XXXX-XX zo dňa 04.12.2023, aby sa vyjadril k prekážkam vyhostenia do Irackej republiky. V uvedených zápisniciach žalobca uviedol, že z domovskej krajiny odišiel z ekonomických dôvodov. Ďalej uviedol, že mu tam nehrozí trest smrti, resp. neľudské zaobchádzanie. Bola mu daná možnosť, či chce požiadať o azyl na území Slovenskej republiky, čo v zápisnici odmietol. Uvedené výpovede žalobcu len odzrkadľujú tú skutočnosť, že jediným dôvodom prečo opustil Irackú republiku je ekonomické blaho, ktoré chcel nadobudnúť na území schengenského priestoru. Žalovaný má za to, že skúmal možnosť uloženia miernejších opatrení a v tomto prípade je zrejmé, že účastník konania nemá zabezpečené žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky a ani nemá dostatočné finančné prostriedky, ani si ich nevie zabezpečiť. Z uvedeného je nespochybniteľne preukázané, že účastník konania by tieto stanovené podmienky nevedel splniť a preto účastník konania nemohol takúto povinnosť uložiť ako alternatívu voči jeho zaisteniu na výkon administratívneho vyhostenia. Žalobca v zápisniciach o podaní vyjadrenia č. E./ XXXX-XX, E.- XXX/XXXX-XX uviedol, že na území Slovenskej republiky nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, taktiež neuviedol žiadnu osobu, ktorá by mu poskytla ubytovanie. Na základe uvedeného žalovaný nemohol rozhodnúť podľa § 89 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, teda nemohol žalobcovi uložiť hlásenie pobytu. Žalobca taktiež nedisponoval potrebnými finančnými prostriedkami, ktoré by pokryli jeho zotrvanie na území Slovenskej republiky, až do realizácie administratívneho vyhostenia. K uvedenej problematike uloženia iných, teda miernejších donucovacích opatrení, nepristúpil žalovaný aj preto, že v čase vydania napadnutých rozhodnutí o zaistení sa domnieval, že žalobca by nezotrval na určenom mieste a zneužil by inštitút alternatívy zaistenia, teda existencia rizika úteku je dôvodná. Dôvodná aj z dôvodu, že v zápisniciach o podaní vyjadrenia uviedol cieľovú krajinu Nemecko. Žalovaný má za to, že zaistenie žalobcu vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a teda z podkladov, ktoré si žalovaný zabezpečil k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Žalovaný skúmal podľa§ 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, či účel zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny naďalej trvá. Žalovaný považuje zaistenie žalobcu na výkon administratívneho vyhostenia za účelné a efektívne, vecne správne a v každej časti aj dostatočne odôvodnené. Žalovaný so zaistením súhlasí a považuje ďalšie zaistenie žalobcu za účelné. Žalovaný žiada Správny súd v Bratislave, aby správnu žalobu Rozsudkom zamietol ako nedôvodnú.
5. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa § 221 ods. 2 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade rozhodnutia o zaistení, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
6. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 7. Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. 8. Podľa § 229 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 9. Podľa § 230 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci a. zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia, b. uloží žalobcovi po vykonanom dokazovaní miernejšie donucovacie opatrenie podľa osobitného predpisu, ktorým sa v plnom rozsahu nahrádza napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia (plná jurisdikcia), c. zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, ak obsahovalo odstrániteľné vady, a vec vráti na ďalšie konanie žalovanému, d. určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné. 10. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 11. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. 12. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 13. Podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar bezodkladne vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny rozhodnutie o zaistení a umiestni štátneho príslušníka tretej krajiny v zariadení. Ak totožnosť zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny nemožno bezodkladne zistiť, policajný útvar k rozhodnutiu o jeho zaistení pripojí také dôkazy, aby táto osoba nemohla byť zamenená s inou osobou. 14. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 15. Podľa či. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane na základe postupu stanového zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. 16. Podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné. 17. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. 18. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
19. Podľa čl. 15 ods. 1, druhá veta, Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „tzv. návratová smernica“) zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou. 20. Podľa čl. 15 ods. 4 návratovej smernice Zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1.
21. Správny súd podľa § 119 SSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného žalovaným, ktorý je zosumarizovaný vyššie.
22. Žalobca sa správnou žalobou podanou podľa § 221 ods. 2 SSP domáhal prepustenia zo zaistenia, čo znamená, že predmetom súdneho prieskumu nie je preskúmanie zákonnosti samotného rozhodnutia o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (teda, či boli dané dôvody jeho zaistenia, riadne osvedčený účel a splnené ďalšie zákonné podmienky), ale posúdenie, či v prípade žalobcu nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie prestalo napĺňať stanovený účel, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho prepustenie zo zaistenia [v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie jeho účelu počas celej doby zaistenia].
23. Žalobca smeruje svoje zásadne námietky a súvisiace argumenty voči rozhodnutiu o zaistení, voči trvaniu zaistenia a jeho zákonnosti len také, ktoré nesvedčia o dôvodnosti jeho prepustenia zo zaistenia z dôvodu, že jeho zaistenie už nie je účelné a efektívne. Právoplatné rozhodnutie o zaistení, ktoré tvorí podklad následného trvania zaistenia, je potrebné prezumovať za zákonné čo sa týka preukázania dôvodov a splnenia podmienok zaistenia. Rovnako, či nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, možno skúmať iba v rámci žaloby podľa § 221 ods. 1 SSP a nie žaloby o prepustenie žalobcu zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 SSP.
24. Predmetom súdneho prieskumu je, ak boli dané dôvody zaistenia v čase vydania rozhodnutia, či tieto naďalej trvajú aj v čase rozhodovania správneho súdu, teda či je zaistenie žalobcu naďalej účelné a nie je daný dôvod na prípadné prepustenie zo zaistenia.
25. Správny súd pristúpil k posúdeniu námietok žalobcu, či ku dňu rozhodovania správneho súdu možno skonštatovať, že účel zaistenia u žalobcu je daný.
26. Správny súd konštatuje, že žalobca je zaistený ku dňu rozhodovania správneho súdu od 04.10.2023, žalobca sa s príslušným predĺžením nachádza v zaistení takmer štyri mesiace, lehota zaistenia má uplynúť dňa 04.02.2024, počas tejto doby žalovaný vykonával úkony smerujúce k vyhosteniu z územia Slovenskej republiky.
27. Zo žiadosti ÚPZC Medveďov zo dňa 30.11.2023 vyplýva, že pri osobe žalobcu bol zaslaný cestovný doklad na Veľvyslanectvo Irackej republiky vo Viedni so žiadosťou o preverenie a možnosti vyhostenia na územie Irackej republiky.
28. Obmedzenie osobnej slobody nemôže byť svojvoľné, ale zo zákonom stanovených dôvodov. Ak zákon umožňuje zaistenie za účelom vyhostenia na dobu 6 mesiacov, súd bez ďalšieho konštatuje, že zaistenie počas tejto doby je na základe a v medziach zákona.
29. Pokiaľ ide o účelnosť zaistenia v čase rozhodovania o zaistení, ako aj v čase rozhodovania o prepustení, správny súd uvádza, že sa nestotožnil s názorom žalobcu, že má byť prepustený.
30. Inštitút zaistenia cudzinca je v zmysle čl. 8 ods. 2 Charty základných práv a slobôd zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, ktorá je ako základné ľudské právo zaručená čl. 8 ods. 1 Charty a jeho presnú dobu nie je možné predbežne presne určiť, nakoľko závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí zdravotný stav zaisteného, jeho spolupráca, komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky (ďalej aj „SR“) a ostatnými štátmi, ktorých sa nútený návrat cudzinca týka, tiež vybavenie všetkých náležitostí potrebných na riadne dodržanie postupu upraveného medzinárodnými dohodami, ktorými sú dotknuté krajiny signatármi.
31. Dobu zaistenia do 04.02.2024 žalovaný určil na základe svojej úvahy, pričom nevybočil zo zákonného rámca, ktorým je zaistenie maximálne na dobu 6 mesiacov, v čase rozhodovania o prepustení nebolo preukázané, že by reálny podklad pre zaistenie prestal z právnych alebo iných dôvodov existovať, naopak bolo bezpečne preukázané, že zaistenie je v prípade žalobcu účelné z dôvodu, že úkony, ktoré boli počas zaistenia sú vykonávané k zisteniu možnosti vyhostenia.
32. Z e-mailu ÚPZPC Medveďov zo dňa 16.01.2024 vyplýva, že bola zaslaná žiadosť na veľvyslanectvo o prelustrovanie o možnosti deportácie, na ktorú bol vykonaný následný dopyt, bola zaslaná žiadosť na KEÚ o zaslanie daktyloskopickej karty a o lustráciu na základe Prümskej dohody, pričom súčasťou administratívneho spisu sú aj e-maily zo dňa 14.11.2023, 20.11.2023 a 21.11.2023 ohľadom komunikácie s veľvyslanectvom.
33. V prípade zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) sa v priebehu zaistenia skúma aj vyhostiteľnosť cudzinca. Vo vzťahu k vyhosteniu cudzinca sa v čase rozhodovania o zaistení skúma iba splnenie podmienky, či je cudzinec zaistený buď podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona o pobyte cudzincov.
34. Správny súd konštatuje, že obmedzenie osobnej slobody žalobcu je aj v čase rozhodovania správneho súdu na základe zákona a zo zákonných dôvodov.
35. Žalobca v podanej žalobe namietal aj ďalšie nedostatky rozhodnutia o zaistení, ktoré sa však netýkali trvania účelu zaistenia a preto sa s nim správny súd, konajúci na podklade správnej žaloby podľa 221 ods. 2 SSP nemohol bližšie vysporiadať. Žalobca namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí taktiež nepreukázal nemožnosť uloženia iných, miernejších donucovacích opatrení, čo však nie je predmetom prieskumu v tomto konaní. Žalobca namietal aj to, že správny orgán argumentuje § 84 ods. 1, písm. d) zák. č. 404/2022 Z.z, kt. hovorí, že policajný orgán zabezpečí výkon rozhodnutia a administratívnom vyhostení, ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie. Správny orgán hneď za tým uvádza, že účastník konania nemá platný cestovný, pričom na viacerých miestach napadnutého rozhodnutia uvádza, že účastník konania platný cestovný doklad má. Toto považuje za veľký nedostatok skutkového zistenia a argumentácie správneho orgánu a spôsobuje to zmätočnosť rozhodnutia, k čomu správny súd dodáva, že ustanovenie § 84 ods. 1 písm. d) obsahuje alternatívnu hypotézu v dvoch prípadoch a to neexistencia 1. cestovného dokladu alebo 2. prostriedkov na vycestovanie, pričom z posledného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že ide o druhú situáciu a vyhostenie zabezpečuje policajný orgán. Ak by aj posledné rozhodnutie žalovaného obsahovalo chybu v písaní ohľadom (ne)existencie cestovného dokladu, nespôsobilo by to dôvod na prepustenie žalobcu zo zaistenia v čase rozhodovania správneho súdu. Ďalšie námietky sú skôr nekonkrétne, týkajúce sa iba všeobecného nesúhlasu s odôvodnením rozhodnutia o zaistení a absentuje v nich akákoľvek okolnosť, ktorej nezohľadnenie mohlo zavážiť v posudzovaní trvania zaistenia ako neúčelného.
36. Žalobca poukazoval na bezpečnostnú situáciu v Iraku, žalovaný poukázal na skutočnosť, že táto sa týka občanov Slovenskej republiky, s čím sa správny súd stotožnil.
37. Pokiaľ ide o námietku, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď sa v konaní a následne odôvodnení napadnutého rozhodnutia absolútne nijakým spôsobom nezaoberal súčasnou bezpečnostnou situáciu na území Iraku, žalovaný poukázal na vyjadrenie žalobcu zo dňa 04.12.2023, že z domovskej krajiny odišiel z ekonomických dôvodov, nehrozí mu tam trest smrti, resp. neľudské zaobchádzanie, bola mu daná možnosť, či chce požiadať o azyl na území Slovenskej republiky, čo odmietol.
38. Podľa žalobcu v krajine pôvodu žalobcu je zlá bezpečnostná situácia, napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s čl. 3 Európskeho dohovoru.
39. Žalobca tvrdil, že z webovej stránky Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky zo dňa 17.10.2023 „Stupeň odporúčania: 4. stupeň - odporúčanie opustiť krajinu. Stupeň cestovného odporúčania sa nemení. Bezpečnostná situácia na prevažnej väčšine územia Iraku je dlhodobo nestabilná, spojená s vysokým rizikom teroristických aktivít v niektorých provinciách a
násilnej kriminálnej činnosti, vrátane únosov osôb za účelom výkupného. Región irackého Kurdistanu spadá do bezpečnejšej zóny, avšak tiež s výskytom sporadických ozbrojených útokov. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVEZ SR) odporúča občanom Slovenskej republiky necestovať do Iraku a občanom, ktorí sa na jeho území aktuálne zdržiavajú, odporúča krajinu okamžite opustiť. Toto odporúčanie sa obzvlášť dotýka centrálnych a severozápadných provincií Anbar, Ninive, Salahudin, Diyala, Kirkúk. MZVEZ SR odporúča zvážiť nevyhnutnosť cestovania aj do relatívne bezpečnejšieho Regiónu Kurdistan v Iraku (provincií Dohuk, Ninive a severu provincie Erbil). V prípade vážneho a neodkladného dôvodu na cestu do Iraku MZVEZ SR odporúča skrátiť dĺžku cesty na nevyhnutné minimum, priebežne sa informovať o vývoji bezpečnostnej situácie v mieste pobytu a zabezpečiť si spoľahlivý a informovaný miestny sprievod. V každom prípade je potrebné vyhýbať sa zhromaždeniam a demonštráciám a zvýšenú ostražitosť zachovávať aj na ďalších miestach s vysokou koncentráciou ľudí, ako sú trhy, obchody, reštaurácie, kaviarne a pod. Bezpečnostná situácia na prevažnej väčšine územia Iraku je dlhodobo nestabilná. Od volieb v októbri 2021 doteraz nebola zostavená vláda, čo prehlbuje v krajine napätie. Teroristická organizácia Islamský štát (Daeš) opakovane potvrdila schopnosť vykonávať cielené teroristické útoky. Na celom území krajiny tiež treba počítať s vysokým rizikom násilnej kriminálnej činnosti, vrátane únosov osôb za účelom výkupného. Diaľková doprava pozemnými komunikáciami, s výnimkou limitovaných oblastí Regiónu Kurdistan, je spojená s vážnym rizikom ohrozenia života, zdravia a bezpečnosti. Letecká preprava je vo všeobecnosti najbezpečnejšia, niektorí miestni prepravcovia však nespĺňajú medzinárodné/európske štandardy. Aj lety medzinárodných prepravcov môžu byť z bezpečnostných dôvodov kedykoľvek prerušené. Možnosť poskytnutia konzulárnej asistencie slovenským občanom v Iraku je v súčasných bezpečnostných a logistických podmienkach obmedzená. Limitovanú konzulárnu asistenciu poskytuje, v rámci existujúcich možností, Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v Bejrúte.“ (§ 122 SSP).
40. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že odporúčanie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky necestovať je určené pre občanov Slovenskej republiky a že žalobca mohol požiadať o jednu z foriem medzinárodnej ochrany.
41. Čl. 3 dohovoru upravuje zákaz mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Žalobca nešpecifikuje, ktorú zo skutkových podstát namieta. Cieľom mučenia je zlomiť fyzický a duševný odpor a získať informácie alebo priznanie alebo uloženie trestu. Neľudské zaobchádzanie zahŕňa premyslené konanie, použité dlhodobo, ktoré spôsobuje ľudskej bytosti kruté utrpenie alebo uloženie trestu smrti po nespravodlivom procese súdom, ktorého nezávislosť a nestrannosť boli spochybnené. Pre určenie, či ide o ponižujúci trest je potrebné rozlišovať medzi trestom vo všeobecnom význame a ponižujúcim trestaním v zmysle čl. 3, ponižujúce trestanie dosahuje určitý stupeň tvrdosti. Mučenie nezahŕňa bolesť alebo utrpenie vzniknuté len na základe alebo v súvislosti so zákonnými sankciami (čl. 1 ods. 1 Dohovoru OSN proti mučeniu). Žalobca vo svojom výsluchu pred správnym orgánom uviedol, že nehrozí mu tam trest smrti, resp. neľudské zaobchádzanie, a to ani s poukazom na jeho národnosť, žalovaný teda zisťoval podstatné okolnosti z hľadiska dodržiavania čl. 3 Európskeho dohovoru.
42. Zaistenie cudzinca predstavuje citeľný zásah do najvýznamnejších práv jednotlivca, a to do práva na slobodu pohybu a pobytu. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných najmä zákonom o pobyte cudzincov. Úspešnosť námietok voči rozhodnutiu o zaistení môže obstáť jedine v prípade, ak žalobca svojimi námietkami spochybní zákonnosť rozhodnutia o jeho zaistení, inými slovami ak preukáže, že neboli splnené podmienky jeho zaistenia, resp. podmienky predĺženia zaistenia (podobne aj rozhodnutie NS SR sp. zn. XXXXX/XX/XXXX), čo sa však v danom prípade žalobcovi nepodarilo, keď hoci sa žalobcovi doba 40 dní môže subjektívne zdať dlhšia, no z objektívneho (zákonného) hľadiska nevybočila zo zákonného rámca, z posledného rozhodnutia žalovaného je zrejmé, akými úvahami bol vedený žalovaný pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval o predĺžení zaistenia žalobcu a ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu. Správny súd preto nemal inú možnosť ako správnu žalobu v celom rozsahu podľa § 229 SSP zamietnuť. Čas zaistenia bol určený do 04.02.2024 a bol vymedzený s ohľadom na zabezpečenie vyhostenia žalobcu, ktoré aj keby trvalo relatívne dlhší čas, je možné považovať za zákonné, ak nevybočuje zo zákonného rámca. V tomto rozsahu považuje správny súd časové vymedzenie zaistenia spolu s vyššie uvedenými vykonanými úkonmi, za dostatočné.
43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, podľa § 168 SSP právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote sedem dní od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).
Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods. 2 písm. d) SSP].
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [písm. a)]; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) [písm. b)]; je žalovaným Centrum právnej pomoci [písm. c)].