Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-7Sa/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XXXX/X, B. zastúpená advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, so sídlom advokátskej kancelárie Sibírska 4, Bratislava, zapísaným v zozname SAK pod č. lic. 0636, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 5. decembra 2016, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave zrušujerozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. decembra 2016 a vec vracia žalovanej na nové konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. júna 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) Sociálna poisťovňa, ústredie priznala žalobkyni podľa ustanovenia a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) starobný dôchodok v sume 220,20 eur mesačne od 11. februára 2016. 2. Na odvolanie žalobkyne, namietajúcej neprimerane nízku sumu starobného dôchodku, generálny riaditeľ žalovanej prvostupňové rozhodnutie dňa 5. decembra 2016 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) ako vecne správne potvrdil a jej odvolanie v celom rozsahu zamietol. 3. Generálny riaditeľ žalovanej zrekapituloval, že žalobkyňa žiadosťou spísanou dňa 14. apríla 2016 požiadala o starobný dôchodok, ktorý žiadala priznať od 11. novembra 2015, t. j od dosiahnutia 59 rokov veku. V žiadosti zároveň vyhlásila, že ak skončenie jej služobného pomeru nebolo k 31. decembru 1992 z organizačných dôvodov, súhlasí s dátumom priznania starobného dôchodku od 11. februára 2016 4. Žalobkyňa v súlade s ustanovením a a s ohľadom na skutočnosť, že vychovala 3 deti, dosiahla dôchodkový vek pripočítaním šesťdesiatich troch kalendárnych mesiacov k veku 54 rokov, t. j. 11. februára 2016. K uvedenému dátumu získala 7.863 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo činí 21 rokov a 171 dní. 5. Výška starobného dôchodku bola určená v sume 218,30 eur. V napadnutom rozhodnutí generálny riaditeľ žalovanej pre overenie správnosti uviedol podrobný výpočet sumy starobného dôchodku postupom podľa , v zmysle ktorého sa určí ako súčin priemerného

osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. 6. Priemerný osobný mzdový bod v hodnote 0,9059 bol žalobkyni určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia (ktoré bolo určené podľa ustanovenia v rozmedzí rokov 1984 a 2015) vo výške 13,9075 a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch, t. j. 15,3535 rokov. Podľa ustanovenia sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2016 20% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou určeného priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným bol preto priemerný osobný mzdový bod finálne určený v hodnote 0,9248. 7. Keďže ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok žalobkyňa získala 21,4685 rokov dôchodkového poistenia, aktuálna dôchodková hodnota platná k 11. februáru 2016 bola 10,9930 eur a priemerný osobný mzdový bod bol určený v hodnote 0,9248, súčinom uvedených hodnôt (0,9248 x 21,4685 x 10,9930) bol určený starobný dôchodok v sume 218,30 eur mesačne. Takto určená výška starobného dôchodku bola následne postupom podľa zvýšená o 1,90 eur na sumu 220,20 eur mesačne. 8. Generálny riaditeľ žalovanej následne pristúpil k posúdeniu, či žalobkyni prislúcha nárok na zníženie dôchodkového veku v súlade s ustanoveniami v spojení s ustanoveniami , , a o sociálnom zabezpečení (ďalej len „“) s negatívnym výsledkom. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) zo dňa 18. februára 2014 vyplýva, že žalobkyni bol od 1. januára 1993 priznaný príspevok za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Na jeho vznik jej bola zhodnotená doba služobného pomeru v II. kategórii funkcií od 1. septembra 1975 do 31. decembra 1992, t. j. v rozsahu 17 rokov a 127 dní. Žiadna z vyššie uvedených podmienok ktorá by zakladala nárok žalobkyne na skorší odchod do dôchodku naplnená nebola. II. Správny žaloba 9. Voči napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu z dôvodov podľa ustanovenia , e) , domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobkyňa o nariadenie pojednávania na prejednanie veci nepožiadala a uplatnila si právo na náhradu trov konania. 10. Žalobkyňa úvodom zdôraznila, že dňa 11. novembra 2013 dosiahla vek 57 rokov, bola zamestnaná najmenej 25 rokov a v tom čase odslúžila 6.332 dní, t. j. 17 rokov a 127 dní v II. kategórii funkcií ako príslušníčka Policajného zboru. Ďalších 8.039 dní, t. j. 22 rokov a 162 dní bola zamestnaná v III. pracovnej kategórii, pričom aj naďalej je zamestnaná v civilnom sektore ministerstva. Žalobkyňa teda spolu odslúžila a odpracovala dohromady 14.524 dní, t. j. 39 rokov a 289 dní. 11. Žalobkyňa namietala, že jej nárok na starobný dôchodok vznikol podľa ustanovenia dovŕšením 58 roku veku, t. j. dňa 11. novembra 2014. Jej pomer v služobnom zbore nečakane zanikol z dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení podľa citovaného zákona, pričom pochybnosti o tomto tvrdení neboli vôbec spoľahlivo rozptýlené. Navyše, v osobných dokumentoch žalobkyne sa nachádza dôkaz, ktorý napovedá, že mala žalobkyňa slúžiť u pohraničnej polície, pričom takáto služba by sa mala posudzovať dvojnásobne. Navyše, porodila tri deti, čo malo mať za následok posudzovanie jej dôchodkového nároku podľa ustanovenia teda mala odísť do dôchodku vo veku 54 rokov. 12. Žalobkyňa zopakovala, že odslúžila 17 rokov a 127 dní a v tejto súvislosti odkázala aj na ustanovenie ktoré zakotvuje zásadu zachovania získaných nárokov vyplývajúcich zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie až do 31. decembra 2023. Vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia získala 15.390 dní poistnej doby, čo predstavuje až 100% posudzovanej doby počas ktorej boli povinné odvody odvádzané na konto žalovanej, a preto sa dožaduje priznať starobný dôchodok v oveľa vyššej sume, ako jej bol priznaný. Žalobkyni bol priznaný aj výsluhový dôchodok a za paradoxné označila, že sa žalovaná na tom ničím nepodieľala, pretože nikdy nebola poistená v osobitnom dôchodkovom systéme vedenom ministerstvom. 13. Ku ustanoveniu uviedla, že pôvodné znenie ho vôbec neobsahovalo, pričom k jeho doplneniu došlo až , ktorý zároveň zrušil platnosť I. a II. pracovnej kategórie do termínu 31. decembra 1992. Presne v tento deň už žalobkyňa v Policajnom zbore neslúžila. Citované ustanovenie bolo následne ešte sedemkrát novelizované a napokon ku dňu 31. decembru 1999 boli pracovné kategórie definitívne zrušené. 14. Žalobkyňa poukázala na rozhodovaciu prax kasačného súdu, ktorý zastáva právny názor, že „ ... absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktoré získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia nie

v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi...“, v dôsledku čoho zásadne nesúhlasila s výškou jej dôchodku a s poukazom na rozhodovaciu prax sa považuje za znevýhodnenú. Spravodlivejší výpočet starobného dôchodku by vznikol pri poctivom posudzovaní všetkých odslúžených a odpracovaných dôb. Žalovaná nesprávne vyhodnotila celkovú dobu zamestnania žalobkyne a neosvojila si vyššie prezentovaný právny názor. 15. Záverom žalobkyňa zdôraznila, že jej bol od 1. januára 1993 priznaný príspevok za službu, ktorý sa podľa ustanovenia o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa citovaného zákona. Výsluhový príspevok ale nie je výsluhovým dôchodkom priznaným podľa , ale iba sa zaň považuje, najmä na účely trvania nároku na dávku priznanú podľa predchádzajúcich predpisov a jej výplatu. 16. Žalobkyňa bola toho názoru, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje predpísané náležitosti podľa ustanovenia , pretože neobsahuje prameň práva a konkrétne ustanovenie právneho predpisu, aplikácia ktorého bola rozhodujúca pre jeho vydanie. Napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne konkrétne a zrozumiteľné, aby mohlo byť spoľahlivo, objektívne a ľahko skontrolované občanom SR, alebo inými kontrolnými inštitúciami. Rozhodnutiu majú ľahko porozumieť najširšie vrstvy obyvateľstva, aby bol každému obsah jasný. Žalovaná sa vyhla posudzovaniu niektorých odslúžených a odpracovaných dôb (ich dvojnásobnej dĺžke) III. Vyjadrenie žalovanej a ďalších účastníkov konania 17. Ku správnej žalobe zaslala svoje vyjadrenie žalovaná, ktorá ju navrhla ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná sa v celom rozsahu pridržala svojej argumentácie obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí, pričom opätovne podrobne rozpísala celý výpočet výšky starobného dôchodku so zohľadnením všetkých preukázaných dôb dôchodkového poistenia ako aj opätovne ozrejmila, prečo nárok na skorší odchod do dôchodku žalobkyni s poukazom na ustanovenia v spojení s ustanoveniami , , a nevznikol. 18. V replike k vyjadreniu žalovanej žalobkyňa zotrvala na svojich námietkach týkajúcich sa neprimerane nízkej výšky starobného dôchodku ako aj jej nároku odísť do dôchodku dovŕšením veku 54 rokov podľa ustanovenia resp. dovŕšením veku 58 rokov podľa ustanovenia citovaného zákona. Naďalej trvala aj na námietke, že sa generálny riaditeľ žalovanej nedostatočne vysporiadal s faktom, že žalobkyňa bola zo svojej funkcie prepustená z racionalizačných a organizačných opatrení ( ) a nesúhlasila, že citované dôvody sa vzťahujú iba na občana, ktorý je zamestnaný v I. pracovnej kategórii. V zákone sa nič podobné neuvádza. Navyše, v čase ukončenia služobného pomeru bola na materskej dovolenke a čakala tretie dieťa, pričom jej tehotenstvo muselo byť ukončené sekciou. Namietala aj nesprávne zhodnotenie obdobia jej výkonu služby u pohraničnej polície, ktorá by mala byť posudzovaná na účely objektívneho určenia výšky starobného dôchodku dvojnásobne). 19. Spolu mala odslúžených a odpracovaných 39 rokov a 289 dní, čo sa nedá prehliadnuť pre výpočet výšky starobného dôchodku. Pri výpočte mala žalovaná zohľadniť osobné vymeriavacie základy z rozhodujúceho obdobia od 1984 – 1992, avšak zohľadnila iba výpočtové základy od roku 2001 do 2015, čo žalobkyňu poškodzuje. 20. Žalovaná využila svoje právo na repliku, v ktorej zrekapitulovala už skôr argumentované skutočnosti a jej právne závery obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí. 21. V reakcii na dupliku žalovanej žalobkyňa opätovne zdôraznila, že generálny riaditeľ žalovanej mal pri posudzovaní jej starobného dôchodku prehliadnuť, že jej služobný pomer v Policajnom zbore jej zanikol nečakane z dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení podľa ustanovenia , pričom pochybnosti o uvedenej skutočnosti neboli spoľahlivo rozptýlené. Rovnako bolo potrebné prihliadať, že v jej osobných dokumentoch sa nachádza taký dôkaz, ktorý napovedá, že žalobkyňa slúžila u pohraničnej polície, pri ktorej sa predpokladá, že táto doba výkonu služby by sa mala na účely zhodnotenia obdobia posudzovať dvojnásobne. 22. Žalobkyňa nad rámec skôr uvedeného rozvinula aj námietku nesprávnej aplikácie ustanovenia , pretože podľa jej názoru mala žalovaná vychádzať z jeho znenia v zmysle novely č. , ktorý posudzoval nároky z pracovných kategórií vzniknutých v roku 1992, ktorý ako podmienku v vyžadoval, aby služba v I. alebo II. kategórii funkcií trvala k 31. decembru 1992, čo žalobkyňa jednoznačne splnila. V ostatnom sa pridržala svojich skorších námietok. IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 23. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie uvádza, že

správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 24. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdu v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou . Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou . 25. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný ( a ) v konaní o správnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [, a a ] preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia ( ) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 26. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 25. januára 2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania nepožiadal. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. Podľa , konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté. 27. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým potvrdila ako vecne správne prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia vo veci vzniku nároku a určenia sumy starobného dôchodku. 28. Správny súd konštatuje, že jadrom námietok žalobkyne je jej nesúhlas s určením dátumu vzniku nároku na starobný dôchodok, pričom uvádza hneď niekoľko odlišných ustanovení a iných dátumov, kedy mala svoj dôchodkový vek dosiahnuť. V prvom rade sa žalobkyňa domnieva, že nárok na starobný dôchodok jej vznikol v dôsledku vychovania troch detí omnoho skôr ako určila žalovaná, už dňa 11. novembra 2014 kedy dovŕšila vek 58 rokov (na základe ustanovenia ) resp. dňa 11. novembra 2010 dovŕšením veku 54 rokov [podľa ustanovenia ]. Okrem toho nepriamo argumentovala aj tým, že jej služobný pomer mal zaniknúť z dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení [ ], na čo pamätá ustanovenie upravujúce skorší odchod do dôchodku, už dovŕšením 55 rokov veku. V neposlednom rade namietala, že v jej osobných dokumentoch sú aj také dôkazy, ktoré napovedajú, že slúžila u pohraničnej polície, čo by malo za následok dvojnásobné započítanie doby služby (správny súd prezumuje, že žalobkyňa sa domnieva, že takúto službu možno podľa ustanovenia zaradiť do výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti). Napokon namietla vylúčenie obdobia služby z celkového obdobia poistenia pre vznik nároku a výpočet sumy starobného dôchodku, čo sa odrazilo v jej znevýhodnení a určení nižšej sumy starobného dôchodku, ako jej prislúcha. 29. V prvom rade a vo vzťahu ku skoršiemu vzniku nároku na dôchodok v dôsledku skutočnosti, že žalobkyňa porodila a vychovala 3 deti, správny súd uvádza, že ustanovenia a rovnako ani nemožno v prípade žalobkyne aplikovať. Pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok platí, že ten sa posudzuje podľa predpisov platných v čase jeho priznania, t. j. podľa ktorý bol platný a v znení účinnom v roku 2016, kedy žalovaná o žiadosti žalobkyne rozhodovala. Zmienené ustanovenia nemožno aplikovať ani skrz ustanovenie zakotvujúce vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia zásadu zachovania získaných nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a to do 31. decembra 2023. Ako je na prvý pohľad zrejmé, výchova detí nie je na účely zachovania nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie podľa citovaného ustanovenia relevantná. Inými slovami, zákonodarca so zachovaním nárokov vyplývajúcich z materstva nepočítal. Namiesto uvedeného žalovaná správne aplikovala ustanovenie ktoré upravuje zvýhodnené

podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok ženy, ktorá vychovala tri deti a dôchodkový vek preto dosiahla pripočítaním šestdesiatichtroch kalendárnych mesiacov (5 rokov a 3 mesiacov) k veku 54 rokov. Dôchodkový vek preto dosiahla až dňa 11. februára 2016 vo veku 59 rokov a 3 mesiace tak, ako určila žalovaná. 30. Za dôvodnú nebolo možné považovať ani námietku nedostatočného preskúmania okolností týkajúcich sa skončenia služobného pomeru žalobkyne, ktoré mali naznačovať, že jej služobný pomer nečakane zanikol z dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení a či mohlo mať uvedené vplyv na určenie jej dôchodkového veku. 31. V zmysle ustanovenia v spojení s vznikne občanovi nárok na starobný dôchodok už dosiahnutím veku 55 rokov, pokiaľ bol zamestnaný najmenej 25 rokov, z ktorých vykonával zamestnanie resp. funkciu zaradenú v I. kategórii ( ) v rozsahu najmenej 15 rokov a bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z racionalizačných alebo organizačných dôvodov [ a ]. 32. Podľa potvrdenia ministerstva zo dňa 18. februára 2014 bol žalobkyni od 1. januára 1993 priznaný príspevok za službu podľa o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a Zbore hradnej polície. Pre nárok na výsluhový dôchodok bola žalobkyni zhodnotená doba služobného pomeru od 1. septembra 1975 do 31. decembra 1992 zaradeného v II. kategórii funkcií. Z takto preukázaného skutkového stavu, ktorý nebol zo strany žalobkyne relevantne rozporovaný, vyplýva, že žalobkyňa v I. kategórii funkcií nevykonávala žiadnu službu a v II. kategórii funkcií vykonávala službu v rozsahu 17 rokov a 127 dní. 33. Ako je zrejmé, citované ustanovenie ustanovuje hneď niekoľko podmienok, ktoré musia byť naplnené kumulatívne, aby sa mohol občan úspešne domáhať vzniku nároku na skorší odchod do dôchodku. Kumulácia podmienok má potom za následok, že prípadným nesplnením čo i len jednej z nich je občan vylúčený z „benefitov“, ktoré toto ustanovenie ponúka. Zároveň možno z povahy veci konštatovať, že pokiaľ žalovaná preukázateľne dospeje k záveru, že niektorá z kumulatívne určených podmienok nie je splnená, stane sa irelevantným posudzovanie prípadného splnenia alebo nesplnenia ďalších podmienok. 34. S konkretizáciou na prejednávanú vec mala žalovaná opomenúť vysporiadať sa s pochybnosťami o splnení jednej z podmienok, ktoré žalobkyňa predostrela už v podanej žiadosti o starobný dôchodok a teda, že jej služobný pomer zanikol z dôvodu racionalizačných alebo organizačných opatrení. Správny súd z potvrdenia ministerstva zo dňa 18. februára 2014 zistil, že jej služobný pomer bol ukončený podľa ustanovenia čl. 2 písm. c) ústavného , pričom vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. marca 2019, sp. zn. , možno ukončenie služobného pomeru podľa citovaného ustanovenia považovať za uvoľnenie zo služby v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení [ ]. Na účely vzniku nároku na starobný dôchodok dosiahnutím veku 55 rokov podľa ustanovenia by bolo takéto zistenie zásadným. Jedným dychom však správny súd dodáva, že žalovaná zistila nesplnenie inej podmienky podmieňujúcej aplikáciu ustanovenia a preto jej nemožno vyčítať, že k osvedčovaniu ďalších podmienok (a teda aj tej, týkajúcej sa okolností skončenia služobného pomeru žalobkyne), pre ich bezpredmetnosť, nepristúpila. Generálny riaditeľ žalovanej v napadnutom rozhodnutí na strane 4 ods. 1 a 2 dôvodil, že aplikácia ustanovenia v prípade žalobkyne neprichádza do úvahy, pretože sa vzťahuje iba na občana, ktorý vykonával službu v I. kategórii funkcií. Žalobkyňa však získala celú dobu služobného pomeru výlučne v II. kategórii funkcií. 35. Správny súd reflektuje na nadväzujúcu námietku žalobkyne, ktorá správne argumentuje, že v ustanovení nie je výslovne zmienené, že zamestnanie resp. služba musela byť zaradená do I. kategórie funkcií, aby mohli byť zohľadnené okolnosti skončenia služobného pomeru z racionalizačných alebo organizačných dôvodov. Uvedené ustanovenie totiž neupravuje vznik nároku na starobný dôchodok ale upravuje spôsob určenia rozhodného obdobia. Podmienky vzniku skoršieho nároku na starobný dôchodok sú upravené v inom ustanovení (ktorého aplikáciu žalovaná zvažovala) a to v § , ktorý následne odkazuje na zmienené ustanovenie ako aj na ustanovenie , práve z ktorého podmienka zaradenia vykonávanej služby najmenej v rozsahu 15 rokov do I. kategórii funkcií vyplýva. Ustanovenie totiž vymedzuje druh zamestnaní (ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach) ktoré sú zaradené do I. pracovnej kategórie (pretože sa považujú za rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych

a chemických vplyvov), pričom za prihliadnutia na ustanovenie § 14 ods. 4 poslednej vety citovaného zákona sa za takéto zamestnanie hodnotí aj služba zaradená do I. kategórie funkcií. 36. Žalobkyňa však nevykonávala službu zaradenú do I. kategórie funkcií uvedenú v ustanovení poslednej vety v spojení s , čo nesporne vyplýva z potvrdenia ministerstva zo dňa 18. februára 2014 resp. nevykonávala službu zaradenú do I. kategórie funkcií, ktorá by sa ako uvedené zamestnanie hodnotila ( posledná veta). Žalovaná dospela k správnemu záveru, že žalobkyni, nespĺňajúcej podmienku výkonu služby zaradenej do I. kategórie funkcií, nárok na zníženie dôchodkového veku dovŕšením veku 55 rokov nevznikol. 37. Žalobkyňa ďalej argumentuje, že z jej osobných dokumentov má vyplývať potreba iného, až dvojnásobného zhodnotenie doby štátnej služby, no bližšie okolnosti a z akých konkrétnych dokumentov má táto skutočnosť vyplývať, neuviedla. Odhliadnuc od údajov uvedených v potvrdení ministerstva zo dňa 18. februára 2014, z ktorého žiadne takéto skutočnosti nevyplývajú, pričom správny súd má za to, že ani obsahom administratívneho spisu nie sú listiny naznačujúce pravdivosť jej tvrdení, správny súd upozorňuje, že dvojnásobné zhodnotenie doby zamestnania resp. služby sa predpokladá pri funkciách zaradených do I. kategórie ( Zb). Pri funkcii zaradenej do II. kategórie sa takéto zhodnotenie nevykonáva. 38. Za nedôvodnú napokon správny súd posúdil aj námietku nesprávnej aplikácie ustanovenia . Ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku, bez ohľadu na počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. kategórii funkcií, musí byť kumulatívne splnená aj podmienka upravená v , a to, že služba I. alebo II. kategórie funkcií musela trvať k 31. decembru 1999, (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28. októbra 2009 a sp. zn. zo dňa 29. septembra 2015). 39. bolo predĺžené obdobie zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a do I. a II. kategórie funkcií až do 31. decembra 1999 (napr. , a tohto zákona) a zákonodarca v ustanovil to, že v konaniach o nároku na starobný dôchodok podľa , ktoré neboli právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t. j. 22. decembra 1999, sa o nároku na starobný dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 40. Konanie o nároku žalobkyne na starobný dôchodok sa začalo na základe jej žiadosti zo dňa 14. apríla 2016 v zmysle , a teda toto konanie nezačalo predo dňom nadobudnutia účinnosti . Výkon služby žalobkyňa skončila k 31. decembra 1992. Keďže služba žalobkyne zaradená do II. kategórie funkcií netrvala k 31. decembru 1999, správny súd mal zhodne so žalovanou preukázané, že žalobkyňa nespĺňa podmienky podľa a pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok. 41. Poslednou spornou bola otázka započítania resp. nezapočítania doby služby v II. kategórii funkcií, zhodnotenej pre účely výsluhovej dávky, do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobkyne na starobný dôchodok a zároveň na určenie sumy starobného dôchodku v zmysle ustanovenia a nasl. o sociálnom poistení. 42. Pre zodpovedanie nastolenej otázky sú pre správny súd záväzné rozhodnutia kasačného súdu, vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu činnosť a podľa ktorých správny súd pri preskúmavaní tejto veci postupoval. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia/ zabezpečenia vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a aj osobitný systém sociálneho poistenia, sú pre dávky dôchodkového poistenia, založené na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/ služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/ zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. 43. V rozhodnutiach kasačného súdu bol opakovane vyslovený právny názor v súlade s judikátom č. R 55/2011 publikovaným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do

doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku. 44. Z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15. augusta 2011, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku (príspevku) nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta...) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. 45. Kasačný súd vo svojich rozhodnutiach opakovane konštatoval, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií), musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola, alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch systémoch sociálneho poistenia. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28. februára 2018, v znení: „Odporca (Sociálna poisťovňa) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. alebo II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa ustanovenia “ 46. V rozsudku sp. zn. zo dňa 29. októbra 2019, Najvyšší súd Slovenskej republiky upozornil na nesprávnosť postupu žalovanej a záväznosť judikatúry predchádzajúcej vydaniu tohto rozsudku, ktorá sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu, a je záväzná aj pre žalovanú. Z ustálenej judikatúry NS SR vyplýva (napr. rozsudok sp. zn. ), že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. 47. Z ustálenej judikatúry kasačného súdu, na ktorú neurčito poukázala aj žalobkyňa, vyplýva, že pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol. V prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho poistenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku primerane k dobe dôchodkového poistenia, získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú teoretickú sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategória), tzn. ustanovenie , nemá žiadnu súvislosť so zistením celkového obdobia dôchodkového poistenia poistenca. 48. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobkyne na starobný dôchodok podľa absolútne vylúčila hodnotenie doby poistenia, ktoré získala v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že jej nebolo zachované ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t. j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jej dôchodkového poistenia, i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Obdobne v rozsudku sp. zn. zo dňa 24. augusta 2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky uzavrel, že „primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“. 49. Správny súd záverom konštatuje, že žalovaná je povinná riadne a v celosti aplikovať príslušné ustanovenia , a vo vzťahu k prejednávanej veci predovšetkým ustanovenie a citovaného zákona, ktoré v poslednej vete vymedzuje pravidlo, že za obdobie

dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, hoci ho získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, avšak to za predpokladu, že, ...„ nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ Skutkový stav uvedený v citovaných ustanoveniach sa na preskúmavanú vec žalobkyne nevzťahuje, keďže žiadny invalidný dôchodok priznaný nemá. 50. Celkovou dobou poistenia je teda doba poistenia vo všetkých systémoch sociálneho poistenia a takýto výklad korešponduje aj s , podľa ktorého „občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe“. Z uvedeného vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobkyne na starobný dôchodok a určenie jeho sumy podľa ustanovenia a mala žalovaná hodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia žalobkyne, t. j. obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorú mala krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. 51. Vzhľadom k uvedenému, dospel správny súd k záveru, že výklad na vec sa vzťahujúcich ustanovení žalovanou predstavuje odklon od právnej praxe a ustálenej judikatúry kasačného súdu, kedy žalovaná nepostupovala správne, žalobou napadnuté rozhodnutie (ako aj prvostupňového rozhodnutie) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ], a preto správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, v ktorom opätovne posúdi a určí sumu starobného dôchodku žalobkyne, viazaná vyššie uvedenými závermi správneho súdu ako aj rozhodovacou praxou kasačného súdu, a postupom podľa ustanovenia , zohľadní celé získané obdobie jej dôchodkového poistenia a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by jej patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracovala iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku následne v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočíta sumu v pomernej časti, zodpovedajúcej pre výsluhový dôchodok zhodnotenej dobe jej služby (17 rokov a 127 dní), ktorú kráti vo výške vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj príspevok za službu, považovaný podľa za výsluhový dôchodok, funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. 52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa a s poukazom na výsledok konania podľa , žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu. 53. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.