Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4Cob-146-2022.pdf
PDF · 91.81 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/146/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v spore žalobcu: JUDr. Lucia Fabriciusová, sídlo kancelárie J. A. Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica, správca úpadcu V.. W. Č., T.. X.X.XXXX, B. XX/XX, Ž. - H., U..Č.. D. XXX, XXX XX D., zast. JUDr. Peter Škrabák, advokát, Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 649 48 242, konajúca na území SR prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, o zaplatenie 2.110,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/59/2019-125 zo dňa 2.6.2022, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/59/2019-125 zo dňa 2.6.2022 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom zamietol žalobu žalobcu. Druhým výrokom nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne posúdil podľa ust. § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 261 ods. 5 písm. d), § 373, § 391 ods. 1 a 2, § 398 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch (ďalej len „ZoS“). Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu 10.4.2019 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.110,40 eur, titulom škody spôsobenej tým, že úpadcovi poskytol potrebné informácie a prostriedky na to, aby úpadca mohol nakladať s finančnými prostriedkami patriacimi do konkurznej podstaty.
2. K obrane žalovaného, že nárok žalobcu je premlčaný, uviedol, že Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3MCdo 40/2012 zo dňa 17.4.2012 vyslovil, že na zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti podľa iného právneho predpisu než Obchodného zákonníka sa aplikuje Občiansky zákonník, a to vrátane jeho ustanovení o premlčaní práva na náhradu škody. Tento právny názor potvrdil aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II. ÚS 637/2015 zo dňa 24.2.2016. Závery NS SR v spojení s nálezom ÚS SR považoval súd za zásadné v dvoch ohľadoch: a) ustanovenia § 373 a nasl. ObZ o zodpovednosti za škodu sa majú aplikovať len na tieto prípady zodpovednosti za škodu:
- pokiaľ škoda vznikla porušením povinnosti vyplývajúcej z existujúceho záväzkového vzťahu, ktorý podlieha ObZ na základe § 261 alebo na základe dohody uzatvorenej podľa § 262 ObZ,
- pokiaľ škoda vznikla porušením povinnosti vyplývajúcej priamo z ObZ, a
- na osobitné prípady zodpovednosti za škodu, v ktorých ObZ výslovne odkazuje na úpravu § 373 a nasl. ObZ (napr. § 271 ods. 1, § 268). b) nároky zo zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla porušením povinnosti mimo existujúci záväzkový vzťah (napr. povinnosti vyplývajúcej z iného právneho predpisu než z ObZ) sa premlčujú v premlčacej dobe podľa OZ, a to bez ohľadu na to, že takýto vzťah zo spôsobenej škody by inak spĺňal podmienky uvedené v § 261 ods. 1 a 2 ObZ (z hľadiska subjektov vzťahu a ich vzťahu k podnikateľskej činnosti v čase vzniku zodpovednosti za škodu).
3. V prejednávanej veci žalobca poukázal na porušenie povinností žalovaného vyplývajúcich zo zmluvy o bežnom účte, ktorú banka porušila tým, že vydala neoprávnenej osobe (úpadcu) PIN a tým mu umožnila nakladať s prostriedkami na účte. S odkazom na § 261 odsek 5 písmeno d), ako i s odkazom na závery vyššie uvedeného rozhodnutia NS SR a ÚS SR súd vyslovil názor, že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, ako i nárok na náhradu škody a otázka premlčania - sa riadia Obchodným zákonníkom. Keďže k tvrdenému porušeniu povinností žalovaného malo prísť 8.3.2017 a žaloba bola podaná 9.4.2019
- nárok uplatnený v žalobe nie je premlčaný, bol podaný v 4-ročnej premlčacej lehote.
4. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca zákonným spôsobom nepreukázal porušenie povinností žalovaného. Podľa žalobcu totiž žalovaný porušil zmluvnú povinnosť tým, že vydal PIN úpadcu. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že platobná karta k účtu úpadcu existovala, nebola zrušená pôvodným správcom úpadcu (urobil tak až žalobca dňa 12.4.2017) a zo žiadnych ustanovení zmluvy o účte (č.l. 80) a Všeobecných zmluvných podmienok na otvorenie a vedenie účtu nevyplýva povinnosť banky nevydať náhradné PIN k platobnej karte jeho oprávnenému držiteľovi (ktorým bol úpadca). Súd dodal, že úlohou správcu, ako osoby odborne spôsobilej, je vykonať všetky úkony smerujúce k zaisteniu majetku úpadcu, v tomto prípade súd vyslovene odkázal na § 10 zákona o správcoch. Mal za to, že obrana žalobcu, že ku karte nebol vydaný PIN, a teda ju nebolo potrebné rušiť, neobstojí. Je zjavné, že následne samotný žalobca (nový správca) platobnú kartu práve z dôvodu zaistenia majetku úpadcu zrušil. Súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca zákonným spôsobom nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinností žalovaného a vznikom škody: k vzniku prípadnej škody došlo konaním úpadcu, ktorá vybrala hotovosť, resp. previedla finančné prostriedky z účtu. Nie je možné konštatovať príčinnú súvislosť medzi konaním banky (vydaním PIN) a vzniknutou škodou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol. Záverom uviedol, že v konaní nevykonával ďalšie dokazovanie a nezaoberal sa ďalšími námietkami strán sporu, čím postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP. Nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli - súd mu ich náhradu nepriznal.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP. Namietal bod 14. odôvodnenia rozsudku, že pôvodný správca konkurznej podstaty bol povinný vykonať všetky úkony smerujúce k zaisteniu majetku úpadcu, pričom tieto nevykonal, pretože nezrušil platobnú kartu k účtu. K tomuto tvrdeniu žalobca uviedol, že pôvodný správca sa pred vznikom škody dostavil do banky, oznámil, že došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu a zmenil disponenta k bankovému účtu. Úpadca nedisponoval PIN-om k platobnej karte, preto túto nebolo ani potrebné rušiť. Porušenie povinnosti pôvodného správcu by bolo dané len v prípade, ak by úpadca platobnú kartu použil, a to bez toho, aby potreboval súčinnosť žalovaného ako banky, spočívajúcu vo vydaní nového PIN k platobnej karte. Nesúhlasil s názorom súdu, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vydaním PIN úpadcu a vznikom škody. Mal za to, že príčinná súvislosť existuje, nakoľko úpadca sa dostavil do banky a požiadal o znovu vydanie PIN. Z uvedeného je zrejmé, že chcel disponovať finančnými prostriedkami, ktoré sa nachádzali na bankovom účte a k tomuto kroku aj pristúpil. Z konania úpadcu bolo zrejmé, že chcel dosiahnuť majetkový prospech na úkor konkurznej podstaty a jediným, ktorý to mohol umožniť, bol žalovaný, ktorý tak aj urobil, keď mu vydal nový PIN k platobnej karte. Zdôraznil, že nebyť konania žalovaného, úpadca by sa nijakým spôsobom nedostal k finančnej hotovosti na bankovom účte. Z
uvedeného považoval za zrejmé, že existovala priama súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Záverom žalobca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/59/2019-125 zo dňa 2.6.2022, bez nariadenia pojednávania v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s ust. § 391 CSP.
6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že odvolací dôvod, ktorým žalobca odôvodňuje podanie odvolania, nie je daný. Bol toho názoru, že vydanie PIN úpadcovi nemalo za následok vznik škody na strane úpadcu a nepredstavuje príčinu vzniku škody. Škoda vznikla z toho dôvodu, že pôvodný správca nezrušil platobnú kartu úpadcu. Úpadca mal teda v dôsledku nezrušenej platobnej karty vydanej k účtu zo strany správcu PIN k existujúcej karte k dispozícii a mohol ňou voľne disponovať. O znovu vydanie PIN úpadca požiadal zrejme z dôvodu, že stratil pôvodný PIN alebo ho zabudol. Preto tvrdenie žalobcu, že úpadca nedisponoval PIN-om k platobnej karte, preto túto nebolo ani potrebné rušiť, považoval za nepravdivé. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu k príčinnej súvislosti medzi znovu vydaním PIN k účtu úpadcu a vznikom škody na strane úpadcu, opätovne vyjadril názor, že ak vôbec nejaká škoda vznikla, tak škodu spôsobil úpadca samému sebe, lebo zmenšil svoju konkurznú podstatu. Záverom navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/59/2019-125 zo dňa 2.6.2022, o zaplatenie 2.110,40 eur s príslušenstvom, potvrdil.
7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý opätovne uviedol, že je opačného názoru ako žalovaný a bez znovu vydania PIN úpadcovi by k žiadnej škode dôjsť nemohlo. Mal za to, že žalovaný si bol vedomý a vedel o tom, že úpadcovi nesmie vydať PIN ani akýmkoľvek iným spôsobom ho nechať disponovať bankovým účtom, a napriek tomu tak urobil, čím porušil svoje povinnosti podľa ustanovení ZKR.
8. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu a opätovne navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
9. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech a je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne v súlade ust. § 387 ods. 1 CSP.
10. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd sa po oboznámení s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom, odvolaním a vyjadrením žalobcu, ako aj vyjadreniami žalovaného v celom rozsahu stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ktorý sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalobcu, žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy, a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci.
12. Podľa § § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
13. Podľa § 398 ObZ, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.
14. Podľa § 44 odsek 1 písmeno a) ZKR, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
15. Podľa § 10 ods. 1 a 2 ZoS, peňažné prostriedky podliehajúce konkurzu podľa osobitného predpisu správca uloží na účet v banke s označením príslušnej konkurznej veci. Ak správca vykonáva správcovskú činnosť vo viacerých konkurzných veciach, uloží peňažné prostriedky podliehajúce konkurzu podľa jednotlivých konkurzných vecí na samostatné bankové účty. Ak bol správca počas konkurzu podľa osobitného predpisu odvolaný, právo nakladať s peňažnými prostriedkami uloženými na účte v banke podľa odseku 1 v príslušnej konkurznej veci prechádza právoplatnosťou uznesenia o ustanovení nového správcu na nového správcu.
16. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. Bol toho názoru, že v konaní preukázal porušenie povinnosti žalovaného, ktorý vydal PIN k platobnej karte úpadcovi napriek tomu, že vedel, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz a skutočnosti, že disponent k tomuto bankovému účtu bol v tom čase zo strany správcu zmenený tak, aby úpadca nemohol disponovať bankovým účtom. Podľa jeho názoru nemal a nemohol žalovaný vydať PIN k platobnej karte úpadcovi, pretože jedinou osobou oprávnenou disponovať bankovým účtom bol správca, o čom žalovaný vedel a čo aj bolo v konaní preukázané.
17. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie a jeho záverom, že žalobca zákonným spôsobom nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinností žalovaného a vznikom škody: k vzniku prípadnej škody došlo konaním úpadcu, ktorý vybral hotovosť, resp. previedol finančné prostriedky z účtu a taktiež nie je možné konštatovať príčinnú súvislosť medzi konaním banky (vydaním PIN) a vzniknutou škodou. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku musí byť spôsobená, a to bez pochybností, práve porušením právnej povinnosti. Toto porušenie musí byť nie len tvrdené, ale aj preukázané, a to bezo sporu. Rovnako tak je potrebné zdôrazniť, že v tomto konaní to bol práve žalobca, ktorého zaťažovalo unesenie dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena.
18. Ako uviedol súd prvej inštancie v bode 14. napadnutého rozsudku, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že platobná karta k účtu úpadcu existovala, nebola zrušená pôvodným správcom úpadcu (urobil tak až žalobca dňa 12.4.2017) a zo žiadnych ustanovení zmluvy o účte a Všeobecných zmluvných podmienok na otvorenie a vedenie účtu nevyplýva povinnosť banky nevydať náhradné PIN k platobnej karte jeho oprávnenému držiteľovi (ktorým bol úpadca). Súd v tejto súvislosti s odkazom na ustanovenie § 10 zákona o správcoch správne poukázal na tú skutočnosť, že úlohou správcu, ako osoby odborne spôsobilej, je vykonať všetky úkony smerujúce k zaisteniu majetku úpadcu.
19. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že bolo práve na správcovi, aby preukázal, že po vyhlásení konkurzu zrušil platobnú kartu k účtu úpadcu. Nie je možné pripisovať zodpovednosť za vznik škody žalovanému, ak tento konal len v súlade so zmluvnými podmienkami, ktoré boli dohodnuté medzi úpadcom (neskôr správcom úpadcu) a bankou. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, ktorý uviedol, že nebyť konania žalovaného, úpadca by sa nijakým spôsobom nedostal k finančnej hotovosti. Bolo úlohou správcu, aby zrušil platobnú kartu úpadcu a následne by banka nevydala nový PIN kód k platobnej karte, pretože táto by neexistovala. V prípade, keby pôvodný správca včas po vyhlásení konkurzu zrušil platobnú kartu vydanú k účtu úpadcu, ten by sa nedostal k finančnej hotovosti na bankovom účte. Je zjavné, že následne samotný žalobca (nový správca) platobnú kartu práve z dôvodu zaistenia majetku úpadcu, zrušil.
20. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že v odvolaní odvolateľ neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia.
Z konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).