Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/137/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Adrianou Dobiášovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q. H., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky F. B., nar. 4.X.XXXX, trvale bytom L. H. XX a otca L. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. H. XX o návrhu matky na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, takto

rozhodol:

Súd udeľuje matke maloletého dieťaťa F. B., nar. X.X.XXXX súhlas na podanie žiadosti na zmenu priezviska u maloletej Q. H., nar. XX.X.XXXX z priezviska H. na priezvisko B. namiesto otca maloletého dieťaťa.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom zo dňa 10.5.2019 domáhala zmeny priezviska maloletej z priezviska H. na priezvisko B.. Návrh odôvodnila tým, že dcéra sa s otcom nestýka viac ako štyri roky. Matka tiež nie je s otcom v žiadnom kontakte, nevie kde sa zdržiava. Maloletá považuje za svojho otca súčasného manžela svojej matky P. B. s ktorým má výborný vzťah. Maloletá sa predstavuje priezviskom B. v škole.

2. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil otec dieťaťa. Predvolanie mu bolo doručené fikciou doručenia na adresu jeho trvalého pobytu. Vzhľadom na uvedené súd pojednával podľa aj bez prítomnosti otca dieťaťa.

3. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní zotrvala na návrhu, aby súd udelil jej ako matke súhlas k podaniu žiadosti na zmenu priezviska u mal. dcéry Q. na priezvisko B.. 4. Kolízny opatrovník sa stotožnil s návrhom matky s poukazom na pohovor vykonaný s mal. Q. kde sa maloletá vyjadrila tak, že zmena priezviska je jej želaním a súčasné priezvisko, ktoré nosí H., pociťuje ona ako ujmu. Maloletá súčasné iné priezvisko ako majú jej matka s jej manželom a mladšia nevlastná sestrou vníma ako určitú ujmu z hľadiska toho, že pociťuje určité poznámky spolužiakov ohľadom priezviska. Maloletá sa identifikuje rodinou, v ktorej teraz žije. Chce byť jej súčasťou a preto aj sama požadovala, aby jej priezvisko bolo zmenené.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa nasledujúcimi písomnosťami: žiadosť matky dieťaťa, lustrácie k osobe otca dieťaťa, správa UPSVaR Nitra z pohovoru s mal., správa Obecného úradu Dolné Obdokovce k pomerom na strane matky dieťaťa a jej manžela, spis OS Nitra sp. zn. 24P/330/2013- rozvod rodičov a UPP k mal. dieťaťu a zistil tento skutkový stav veci:

6. Okresný súd Nitra rozsudkom sp. zn. - 13 zo dňa 9.1.2014 manželstvo rodičov dieťaťa F. H. a L. H. rozviedol, zveril maloletú Q. H. do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaviazal na

výživu maloletej sumou 70 EUR mesačne. V čase rozvodu bývala matka s dcérou v obecnom byte a otec dieťaťa u svoje matky. Dôvodom rozpadu manželstva boli hádky, nezhody pre nadmerné požívanie alkoholu zo strany otca. Otec sa v čase rozvodu s dcérou stretával cez víkendy prispieval aj na výživu maloletej. Maloletá navštevovala materskú školu.

7. Matka dieťaťa uzatvorila v januári 2017 manželstvo s P. B., nar. XX.XX.XXXX. V manželstve sa im narodila dcéra M. B.. Matka býva spolu s manželom, maloletou Q. a maloletou M. v dvojizbovom nájomnom bytovom dome. Matka je aktuálne na rodičovskej dovolenke s príjmom 280 eur mesačne. Manžel matky má príjem 900 eur mesačne. Výdavky pozostávajú zo sumy 260 eur mesačne na nájom, 300 eur mesačne na domácnosť a výdavky na deti.

8. Matka maloletej Q. sa v rámci stavu pomerov a vzťahov medzi otcom a dcérou vyjadrila, že po rozvode s otcom dieťaťa sa prestal otec o Q. zaujímať, výživné určené súdom splnil len 3 krát. Otec naposledy dcéru videl v septembri 2013 a následne sa už neozval. Matka nepozná pomery otca dieťaťa, vôbec spolu nekomunikujú. Otec sa o dcéru nezaujíma, výživné stále neplatí. Maloletá Q. vie, že terajší manžel nie je jej otcom, ale ona ho oslovuje tatino alebo ocino. Manžel matky ju vníma ako vlastné dieťa, želá si tiež aby sa maloletá volala priezviskom B.. . Podľa matky Q. začala vnímať celú situáciu hlavne po narodení dcéry M. a uvedomovala si, že má iné priezvisko ako ostatní členovia rodiny. Matka jej situáciu vysvetlila. Q. si všade začala písať priezvisko B., či už na zošity, na písomné práce, doma i v škole. Sama povedala, že by chcela, aby sa volala priezviskom tak ako jej mladšia sestra, manžel matky a matka.

9. Maloletá Q. je žiačkou 5. triedy Základnej školy v G.. Zo zisťovania názoru maloletej v rámci vykonaného pohovoru na ÚPSVaR Nitra vyplynulo, že maloletá si želá priezvisko B., to by ju urobilo veľmi šťastnou. Ohľadom biologického otca sa vyjadrila, že ho videla naposledy keď bola prváčka. Nemá k nemu žiadny vzťah. Prečo sa s otcom nestretáva nevedela povedať. Nie je s ním v telefonickom kontakte, nemá vedomosť, že by sa o ňu otec nejako zaujímal. Uviedla, že teraz by sa nechcela s otcom stretnúť. Za otca považuje maminho manžela, má ho rada, hovorí mu tatino. Stará sa o ňu ako naozajstný otec. Vadí jej, že v škole jej hovoria že nepatrí do rodiny B., že jej sestra nie je jej biologická sestra. Najviac jej vadí, že má iné priezvisko ako ostatní doma. Pani učiteľka ju hreší za to, že sa niekedy podpíše v škole priezviskom B., ktoré majú jej mama, manžel jej mamy a jej mladšia sestra.

10. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

11. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Konania, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

12 Podľa § 11 ods. 3 tretia veta, písm. a) Zákona o mene a priezvisku, ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčením podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúci jeho súhlas, ak súhlas nedal, alebo ak sa súhlas nedal získať.

13. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zmenu priezviska maloletej Sofii bol dôvodný. Právo určiť dieťaťu meno a priezvisko je prioritne právom rodičov maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa musí mať priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska môže dôjsť len v zákonom stanovených prípadoch a predpísaným spôsobom. V prípade ak jeden z rodičov nesúhlasí so zmenou priezviska súd dá súhlas druhému rodičovi na podanie žiadosti o zmenu priezviska len z vážnych dôvodov. Za závažné dôvody možno považovať hlavne stav, keď si rodič, ktorého priezvisko maloletý má neplní rodičovské povinnosti vo vzťahu k dieťaťu, nejaví oň záujem, stratil k dieťaťu citové väzby alebo sú tu v interakcii týchto dôvodov na strane rodiča aj vážne dôvody na strane maloletého dieťaťa a nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa naďalej udržiaval pocit spolupatričnosti s týmto rodičom. Priezvisko maloletého dieťaťa je neoddeliteľnou súčasťou jeho identity od narodenia, maloleté dieťa sprevádza celý život, maloleté dieťa sa ním vo svojom vnútornom prežívaní pocitov aj navonok vo

vonkajšom svete, v spoločenskom prostredí identifikuje, stotožňuje, vplýva na komfortnosť prežívania pocitov maloletého dieťaťa. V danom prípade sa ukázalo, že existujú vyššie uvedené dôvody na zmenu priezviska maloletej Q.. Otec maloletej sa o dcéru od rozvodu manželstva výraznejšie nezaujímal. Naposledy s ňou bol v kontakte v septembri 2013. Od vtedy s dcérou nie je v kontakte, nezaujíma sa o ňu, neplní si vyživovaciu povinnosť. Nefiguruje v živote maloletej ako rodič, ktorý by si plnil svoje rodičovské povinnosti. Matka o otcovi dieťaťa nemá žiadne správy už niekoľko rokov. Maloletá Q. má 10 rokov a súd primerane jej rozumovej vyspelosti zisťoval i jej názor v danej právnej veci. Maloletá jasne vyjadrila potrebu a túžbu zmeny priezviska, ktorú vedela racionálne zdôvodniť. Maloletá vníma ako otca súčasného manžela jej matky, oslovuje ho tatino. Navzájom majú veľmi blízky citový vzťah. Navyše z manželstva matky sa narodila dcéra M., ktorá má priezvisko B.. Maloletá sa chce volať priezviskom ako ostatní členovia jej rodiny, teda ako jej matka, sestra a manžel jej matky. Maloletá aj v škole používa priezvisko B., čím vyjadruje želanie volať sa tak ako členova jej rodiny, s ktorou žije. Vníma ako ujmu to, že má iné priezvisko ako ostatní členovia jej rodiny. Maloletá sa identifikuje rodinou v ktorej žije, ktorej vzájomné vzťahy sú veľmi dobré a do tejto rodiny sa chce začleniť aj tým spôsobom, že bude mať priezvisko B.. Priezviskom H. sa neidentifikuje, keďže je to priezvisko jej biologického otca, s ktorým nemá už niekoľko rokov žiadny kontakt a nepozná ani príslušníkov jeho rodiny. Jej biologický otec nejaví ani žiadny záujem o maloletú a neudržiava s ňou žiadny kontakt, ani nikto z jeho rodiny. Súd v danom prípade dospel k záveru, že najlepším záujmom dieťaťa je aby maloletá Q. identifikujúca sa rodinou v ktorej v súčasnej dobe žije s matkou, jej manželom a jej nevlastnou sestrou mala priezvisko, B.. Táto rodina vytvára pre maloletú domov, zázemie a bezpečie.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.