Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/198/2016

Potvrdené rozhodnutím 24Co/38/2024
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v spore žalobcov: 1. A. B. C., nar. XX.X.XXXX, adresa D. XXX, 2. D. E. C., nar. X.X.XXXX, adresa D. XXX, obaja žalobcovia zastúpení: Mgr. Peter Kubala, advokát, Pod Párovcami 55, Piešťany, proti žalovanej: F. G., nar. XX.X.XXXX, adresa D. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., IČO: 36 867 519, J. Chalupku 8, Banská Bystrica, o vypratanie nehnuteľností a o návrhu žalovanej na prerušenie konania, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 11C/198/2016-201 zo dňa 25.01.2024, takto rozhodol: I. Odvolací súd odvolanie žalovanej o d m i e t a . II. Žalobcom 1 a 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcov: 1. J.. R. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, 2. V.. Q. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, obaja žalobcovia zastúpení: Mgr. Peter Kubala, advokát, Pod Párovcami 55, Piešťany, proti žalovanej: F. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., IČO: 36 867 519, J. Chalupku 8, Banská Bystrica, o vypratanie nehnuteľností a o návrhu žalovanej na prerušenie konania, takto

rozhodol:

I. Návrh žalovanej na prerušenie konania sa z a m i e t a .

II. Žalovaná je p o v i n n á vypratať nehnuteľnosti evidované Okresným úradom C. - katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX pre okres: C., obec: V., katastrálne územie: V., ako stavba - dom súp.č. XXX na parcele č. XXXX/XX, stavba - rodinný dom súp.č. XXX na parcele č. XXXX/XX, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX záhrada o výmere XXXX m2 a pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcovia v 1. a 2. rade m a j ú voči žalovanej nárok spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou zo dňa 28.06.2016, doručenou súdu dňa 28.06.2016, domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosti v k.ú. Malženice evidované Okresným úradom C. - katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, ktoré sú uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, ako aj náhrady trov konania.

2. Na návrh žalobcov tunajší súd uznesením č.k. -39 zo dňa 15.08.2016 toto konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Trnava pod sp.zn. (o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby), v ktorom sa riešila otázka, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v konaní sp.zn. . Následkom vyslovenia neplatnosti dražby rozhodnutím súdu by bol totiž zánik účinkov príklepu ku dňu udelenia príklepu, a teda určením neplatnosti dražby by sa obnovilo vlastnícke právo pôvodného vlastníka predmetu dražby, t.j. žalovanej. Výsledok konania sp.zn. , v prípade vyhovenia žalobe, teda mohol mať vplyv na otázku vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, a tým na otázku aktívnej legitimácie v konaní sp.zn. . Uvedené konanie sp.zn. bolo právoplatne skončené dňa 31.05.2023, a to zamietnutím žaloby rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -429 zo dňa 16.06.2021, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -519 zo dňa 29.03.2023, a preto súd pokračoval v konaní sp.zn. .

3. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ako vydražitelia na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 08.09.2015 v zmysle oznámenia o dražbe č. XXXXXX. Toto vlastnícke právo bolo potvrdené Osvedčením o priebehu dobrovoľnej dražby, spísané do Notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, N XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, spísanou notárkou Q.. M. M.. Tejto skutočnosti nasledovalo dňa 22.09.2015 podanie žiadosti na Okresný úrad C., katastrálny odbor, o vykonanie záznamu o prechode vlastníckeho práva, čoho výsledkom bolo rozhodnutie o zmene vlastníctva nehnuteľností zo žalovanej na žalobcov. Žalobcovia sú - ako manželia - bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností (v 1/1, celosti). Na základe nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcami ako vydražiteľmi prebiehala komunikácia medzi žalobcami a žalovanou (sprostredkovane). Všetka komunikácia žalobcov smerovala k požiadavke nehnuteľnosti odovzdať a vypratať. Napriek opakovaným výzvam a požiadavkám žalobcov tak žalovaná neurobila. Na základe požiadavky žalobcov a v súlade s o dobrovoľných dražbách malo dôjsť dňa 27.06.2016 k odovzdaniu predmetu dražby, pričom daného dňa bola spísaná zápisnica o odovzdaní predmetu dražby (nehnuteľností), avšak žalovaná sa odovzdania nezúčastnila; žalobcovia ako vydražitelia a tiež dražobník boli prítomní; nedošlo k odovzdaniu nehnuteľností žalobcom ako novým vlastníkom. Neprítomnosť žalovanej je tak ďalším dôkazom o jej neochote nehnuteľnosti vypratať a odovzdať. Žalobcovia majú ako vlastníci právo na ochranu svojho vlastníckeho práva. Nakoľko žalobcovia žiadajú o poskytnutie ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, realizuje sa uplatnenie tejto ochrany žalobou o vypratanie. Nakoľko žalovaná nehnuteľnosti stále užíva, hoci k tomu nie je oprávnená, má povinnosť nehnuteľnosti vypratať. Vyššie uvedeným konaním dochádza zo strany žalovanej k bezdôvodnému a neoprávnenému užívaniu nehnuteľností, a teda zásahom do vlastníckeho práva žalobcov, ktorí majú právo na ochranu svojho vlastníctva, nakoľko žalovaná zároveň zabraňuje žalobcom v oprávnení s vecou nakladať, užívať a požívať jej plody a úžitky podľa svojej vôle a celom rozsahu.

4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v tom zmysle, že nespochybňuje skutočnosť, že ako vlastníci nehnuteľností sú aktuálne v katastri nehnuteľností evidovaní žalobcovia a nespochybňuje ani skutočnosť, že nehnuteľnosti žalobcom ako vydražiteľom do dnešného dňa neodovzdala. Žalovaná ale spochybňuje, že existuje nárok žalobcov na vydanie rozkazu na plnenie, a to z nasledovných dôvodov. Žalovaná k skutkovým tvrdeniam uvedeným žalobcami uvádza, že dňa 30.11.2015 podala žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, udelením príklepu na ktorej žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Toto konanie bolo Okresným súdom Trnava vedené pod sp.zn. a bolo právoplatne skončené dňa 14.05.2023. Jedným z dôvodov neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré žalovaná v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby uplatnila, bola aj neprimerane veľká a ničím neodôvodnená vzdialenosť dražobníkom zvoleného miesta dražby od dražených nehnuteľností, ktorá bola spôsobilá obmedziť účasť na dražbe tých záujemcov, ktorí bývajú v blízkosti nehnuteľností a ktorých mohla táto vzdialenosť odradiť od účasti na dražbe. Nakoľko súdy v konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp.zn. túto právnu argumentáciu žalovanej vôbec nebrali do úvahy, a to napriek existencii viacerých publikovaných rozhodnutí najvyššieho súdu zaoberajúcich sa vplyvom vzdialenosti dražených nehnuteľností od miesta dražby na prípadnú neplatnosť dobrovoľnej dražby, žalovaná dňa 29.06.2023 v zákonom určenej lehote prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu podala dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn. -519 zo dňa 29.03.2023. Žalovaná s poukazom na už skôr vyslovené, vzájomne sa dopĺňajúce právne názory jednotlivých senátov Najvyššieho súdu SR vo svojom dovolaní navrhla zrušiť rozsudok Krajského súdu v Trnave. Žalovaná na výzvu Okresného súdu Trnava v určenej lehote zaplatila súdny poplatok za podanie dovolania, čím boli splnené všetky procesné podmienky potrebné na konanie o ňou podanom dovolaní. V prípade, ak Najvyšší súd SR v súlade so svojimi už skôr vyslovenými právnymi názormi dovolaniu žalovanej vyhovie a dobrovoľnú dražbu zo dňa 08.09.2015 označí za neplatnú, právne účinky udelenia príklepu, ktorý je právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam, zaniknú, čím súčasne zanikne vlastnícke právo žalobcov k nehnuteľnostiam a obnoví sa vlastnícke právo žalovanej k nehnuteľnostiam. Za existujúceho právneho stavu, kedy je vo svetle publikovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vlastnícke právo žalobcov k nehnuteľnostiam naďalej viac ako sporné, sú podľa právneho názoru žalovanej z dôvodu prebiehajúceho dovolacieho konania splnené zákonné podmienky na prerušenie konania určené ustanovením písmeno a) , a to na čas do právoplatného skončenia konania o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn. -519 zo dňa 29.03.2023. Na základe uvedených skutočností žalovaná s poukazom na ustanovenie v spojení s ustanovením navrhuje,

aby súd vydal uznesenie, ktorým by konanie prerušil do právoplatného skončenia konania o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn. -519 zo dňa 29.03.2023.

5. V replike žalobcovia uviedli, že žalovaná podala dovolanie a z daného dôvodu navrhuje toto konanie prerušiť. Toto konanie bolo prerušené práve pre začatie a vedenie súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré bolo právoplatne skončené v prospech žalobcov. Súd, tak súd tunajší ako súd prvého stupňa ako aj Krajský súd v Trnave, žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol. Toto súdne konanie je právoplatne skončené, a teda tu je meritórne súdne rozhodnutie o veci samej. Použitie či skôr využitie mimoriadnych opravných prostriedkov nemení nič na tom, že tu je právoplatne skončená vec, a žalovaná nemá žiadny právny titul k tomu, aby predmetné nehnuteľnosti okupovala, užívala ich a nevydala ich žalobcom ako ich vlastníkom. Žalobcovia nesúhlasia s návrhom na prerušenie konania, nakoľko konanie, v ktorom súd riešil otázku, ktorú nevie a nemôže riešiť v inom súdnom konaní (teda len v konaní o platnosti či neplatnosti dobrovoľnej dražby), od ktorej vyriešenia bolo závislé oprávnenie žalobcov v tejto veci - teda ich aktívna legitimácia k podaniu žaloby (o ochranu ich vlastníctva), bolo ukončené. Žalovaná v podanom návrhu uvádza len svoje želanie, až ak najvyšší súd jej dovolaniu vyhovie a dražbu označí za neplatnú, tak takéto súdne rozhodnutie o podanom dovolaní nebude vydané, nakoľko dovolací súd dovolanie môže odmietnuť, alebo ho zamietne, alebo napadnuté súdne rozhodnutie zruší, teda najvyšší súd nikdy nevysloví vo výroku či dražba bola platná alebo neplatná. Návrh nie je dôvodný tiež z dôvodu, že v zmysle rozhodnutie v tejto veci nezávisí od žiadnej otázky, ktorú by v tomto konaní súd nebol oprávnený riešiť. Žalovaná v podaní neuvádza žiadnu obranu vo vzťahu k návrhu podaného žalobcami v tejto veci, naopak uznáva, že sa konala dražba, že na jej základe žalobcovia nadobudli ako vydražitelia vlastníctvo a teda sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností, nespochybňuje ani to, že nehnuteľnosti neodovzdala - znova len uvádza, že považuje dražbu za neplatnú. Túto otázku súd už meritórne posúdil a rozhodol.

6. Žalovaná možnosť vyjadriť sa v duplike nevyužila.

7. Žalobcovia ako dôkazy predložili Výpis z LV č. XXX pre k.ú. V., Zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok OS Trnava sp.zn. -429 zo dňa 16.06.2021, rozsudok KS v Trnave sp.zn. -519 zo dňa 29.03.2023.

8. Žalovaná ako dôkazy predložila rozsudok OS Trnava sp.zn. -429 zo dňa 16.06.2021, rozsudok KS v Trnave sp.zn. -519 zo dňa 29.03.2023, dovolanie žalovanej zo dňa 29.06.2023, Výzvu na zaplatenie súdneho poplatku, Detail platby.

9. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými stranami, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

10. Z Výpisu z listu vlastníctva č. XXX . pre k.ú V. vyplýva, že žalobcovia sú evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností: stavba - dom súp.č. XXX na parcele č. XXXX/XX, stavba - rodinný dom súp.č. XXX na parcele č. XXXX/XX, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX záhrada o výmere XXXX m2 a pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ktoré vlastnícke právo nadobudli dobrovoľnou dražbou. Žalovaná sa v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp.zn. domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom konanie bolo skončené zamietnutím žaloby, a to s právoplatnosťou ku dňu 31.05.2023; žalovaná podala proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Žalovaná predmetné nehnuteľnosti užívala v čase začatia konania a tieto aj naďalej užíva.

11. Podľa (ďalej len „“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

12. Podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

13. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

14. Podľa a , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. (1) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. (2)

15. Podľa , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

16. Podľa a , z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. (1) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. (2)

17. Podľa (ďalej len „“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

18. Podľa , súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

19. Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

20. Podľa a o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „“), údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. (1) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“. (2)

21. Podľa , kataster obsahuje tieto údaje: c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len „vlastník“) a o inej oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, a ak ide o cudzinca, iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam.

22. Podľa , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

23. Podľa Čl. 17 , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

24. Podaním zo dňa 09.08.2023 (na č.l. 130) navrhla žalovaná, aby súd s poukazom na ustanovenie § 162 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanovením § 234 ods. 1 vydal uznesenie, ktorým by konanie prerušil do právoplatného skončenia konania o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn. -519 zo dňa 29.03.2023.

25. Súd mal za to, že nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa , ako to navrhovala žalovaná. Otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je súd v konaní o vypratanie oprávnený riešiť ako otázku predbežnú, a preto nie je možné konštatovať, že by rozhodnutie v konaní o vypratanie záviselo od otázky, ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť ( ). Z uvedeného dôvodu súd návrh žalovanej na prerušenie konania podľa vo výroku I. tohto rozhodnutia zamietol.

26. Ak predtým bolo toto konanie prerušené, bolo tomu tak z dôvodu uvedeného v . Citované ustanovenie upravuje dôvod tzv. fakultatívneho prerušenia konania, z čoho vyplýva, že súd potrebu

prerušenia konania zváži, pričom nie je povinný konanie prerušiť tak ako pri dôvodoch tzv. obligatórneho prerušenia konania podľa . Pri rozhodovaní sa, či konanie podľa preruší alebo nie, musí súd prihliadať aj na zásadu hospodárnosti konania a na právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto by nemal prerušiť konanie podľa citovaného ustanovenia, ak nepredpokladá, že vyriešenie otázky v inom konaní bude mať pre dané konanie zásadný význam.

27. V súčasnosti nebol daný dôvod na prerušenie konania ani podľa , pretože konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vedené pred Okresným súdom Trnava pod sp.zn. , už bolo právoplatne skončené. Súd je povinný v súlade s pri vyhlásení rozsudku vychádzať zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku. V čase vyhlásenia tohto rozsudku nebolo vlastnícke právo žalobcov evidované v katastri nehnuteľností ničím spochybnené. Výsledkom dovolacieho konania na Najvyššom súde SR by nebolo vyriešenie otázky vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, a teda vyriešenie otázky, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, pretože výsledkom dovolacieho konania by mohlo byť nanajvýš zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu, prípadne aj rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nebol tak naplnený predpoklad ani ustanovenia .

28. Súd dospel k záveru, že nie je dôvodné prerušiť konanie v zmysle návrhu žalovanej, ani v zmysle žiadneho iného ustanovenia , a preto návrh žalovanej na prerušenie konania vo výroku I. tohto rozhodnutia zamietol.

29. Súd dodáva, že prerušenie konania by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, ako aj v rozpore s právom sporových strán na rýchlu a účinnú súdnu ochranu. Prerušením konania v zmysle návrhu žalovanej by naopak došlo k nedôvodným prieťahom v tomto konaní. Súd pritom odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. zo dňa 30.10.2023, v ktorom tunajší odvolací súd uviedol, že „odvolanie proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento návrh na prerušenie konania do rozhodnutia dovolacieho súdu o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. -169 zamietol, podľa odvolacieho súdu nebolo dôvodné, pretože správne súd prvej inštancie uviedol, že o vlastníckom práve k spoluvlastníckemu podielu je právoplatne rozhodnuté, pričom odvolací súd dodáva, že návrh na prerušenie konania nemôže byť procesným prostriedkom ako odďaľovať záväznosť právoplatných a vykonateľných rozhodnutí nadriadeného súdu. Súd prvej inštancie preto nemal dôvod na prerušenie konania v zmysle ustanovenia Odvolací súd v danom prípade priorizuje právo sporových strán na také súdne konanie, ktoré prebehne čo najrýchlejšie, hospodárne a bez zbytočných prieťahov ( SR, ).“

30. Pokiaľ ide o žalobu vo veci samej, súd žalobu o vypratanie nehnuteľností považoval za dôvodnú.

31. Základným právom vlastníka je právo vec držať a nakladať s vecou ako s vlastnou, čo je nutným predpokladom pre uplatnenie ostatných oprávnení vlastníka. Citované ustanovenie v praxi dáva možnosť podania reivindikačnej žaloby, t.j. žaloby na vydanie veci od nevlastníka (v prípade nehnuteľností žaloby na vypratanie). Zmyslom vindikačnej žaloby je dosiahnuť faktický výkon vlastníckeho práva k vlastnej veci, teda aby vlastník mohol s vecou nielen právne, ale aj fakticky disponovať, aby mal vec vo svojej moci. Z toho dôvodu sa môže domáhať žalobou na vydanie veci od toho, kto mu ju neprávom zadržiava. Žaloba na vydanie veci (vindikačná, resp. reivindikačná žaloba) je žaloba, ktorou sa vlastník hmotnej veci domáha ochrany proti tomu, kto mu ju bez právneho dôvodu zadržiava, čím zbavuje vlastníka možnosti výkonu vlastníckeho práva a zároveň mu odmieta vec vydať. Základným predpokladom úspešnosti takejto žaloby je jednak preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti, ako aj neoprávnené užívanie nehnuteľnosti žalovanou stranou, čo spolu zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu v spore s takýmto predmetom konania.

32. Vlastnícke právo žalobcov ako bezpodielových spoluvlastníkov nehnuteľností vyplýva z Výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. V., pričom ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku ide o hodnoverný a záväzný údaj, pretože opak v právoplatne skončenom konaní sp.zn. preukázaný nebol ( ). Žalovaná zároveň nepreukázala žiadne oprávnenie, na základe ktorého po zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tieto užívala a naďalej užíva. Žalovaná tak užíva predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

33. Vlastnícka žaloba podľa je opodstatnená vtedy, ak žalobca preukáže, že je vlastníkom veci, vydania ktorej sa od žalovanej strany domáha (v prípade nehnuteľnej veci ide o

vypratanie), a že žalovaná strana vec užíva bez akéhokoľvek právneho dôvodu, teda neoprávnene. Keďže žalobcovia sa voči žalovanej domáhali odstránenia protiprávneho stavu postupom vymedzeným v , ktorý upravuje právo vlastníka domáhať sa vydania veci voči neoprávnenému užívateľovi, ktorým žalovaná je, žalobu bolo potrebné považovať za dôvodnú, a preto súd uložil žalovanej vo výroku II. rozsudku povinnosť nehnuteľnosť vypratať.

34. V súvislosti s neprerušením konania súd ešte dodáva, že právne zastúpení žalobcovia si musia byť vedomí toho, že v prípade, ak by v dôsledku dovolacieho konania došlo k inému výsledku konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby, a to v prospech žalovanej, môžu žalovanej voči žalobcom vzniknúť rôzne nároky. Uvedené však nie je a nemôže byť prekážkou vyhovenia žalobe podľa stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku.

35. Podľa a , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)

36. Súd žalovanej určil na splnenie povinnosti vypratať nehnuteľnosti v súlade s primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorá lehota je dostatočná na zabezpečenie si nového bývania. Súd poukazuje na to, že žalovaná, vzhľadom na neprerušenie tohto konania v zmysle jej návrhu, musela výsledok tohto konania predpokladať a očakávať, a teda mala možnosť sa na neho pripraviť.

37. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

38. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

40. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia v spojení s , keď žalobcovia boli v celom rozsahu úspešní, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcov v 1. a 2. rade voči žalovanej spoločne a nerozdielne na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku.

42. Neboli pritom tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa ( ), pre ktoré by žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovanej nemal priznať. Zároveň súd poukazuje na dôvodovú správu k ustanoveniu , podľa ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať reštriktívne a jeho uplatnenie je možné iba výnimočne, ktoré výnimočné dôvody dané neboli.

43. O výške náhrady trov konania žalobcov bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné ( v spojení s a contrario).

Proti výrokom II. a III. tohto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().