Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Pc/18/2018

Zmenené rozhodnutím 5CoP/26/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Evy Kyselovej, v právnej veci navrhovateľky: Ing. Y. Y., PhD., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, XXX XX F. - H., štátna občianka SR, právne zastúpená Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom Žilina, D. Dlabača 2748/28, IČO: 36 854 956 a odporcu - povinného z výživného: Ing. I. Q., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom G. ulica XXX/XX, XXX XX Y., štátny občan SR, o určenie príspevku na výživu nevydatej matky a úhradu nákladov spojených s pôrodom, o odvolaní odporcu - povinného z výživného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 42Pc/18/2018-237 zo dňa 24.09.2019, takto rozhodol: I. Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 900,- Eur predstavujúcu nedoplatok na zročnom príspevku na výživnom za obdobie od 01.07.2018 do 31.12.2018, ktoré súd povoľuje odporcovi splatiť v mesačných splátkach po 100,- Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci, k rukám navrhovateľky, až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok, p o t v r d z u j e. II. Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 87,50 Eur, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku m e n í tak, že v tejto časti návrh z a m i e t a. III. V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. IV. Žiadnemu z účastníkov nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci navrhovateľky: V.. Y. Y., C.., T..XX.XX.XXXX, U. H. Ž. XXX/X, XXX XX Ž. - H., Š. B. G., právne zastúpená Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom Žilina, D. Dlabača 2748/28, IČO: 36 854 956 a odporcu - povinného z výživného: V.. I.T. Q., T..XX.XX.XXXX, U. H. G. O. XXX/XX, XXX XX Y., Š. B. G., o určenie príspevku na výživu nevydatej matky a úhradu nákladov spojených s pôrodom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 219,95 EUR z a s t a v u j e.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 87,50 EUR, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 900,- EUR, predstavujúcu nedoplatok na zročnom príspevku na výživnom za obdobie od 01.07.2018 do 31.12.2018, ktoré súd povoľuje odporcovi splatiť v mesačných splátkach po 100,- EUR vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok.

Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 03.07.2018 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 04.07.2018 domáhala voči odporcovi ako povinnému z výživného zaplatiť matke, t.j. navrhovateľke úhradu nákladov súvisiacich s pôrodom vo výške 307,45 EUR, t. j. polovicu nákladov súvisiacich s pôrodom, a to za pobyt v pôrodnici vo výške 175,- EUR a kúpu kočíka zn. Britax v predajni Bambino vo výške 439,90 EUR, ktoré predstavovali sumu v celkovej výške 614,90 EUR a na platenie príspevku na výživu nevydatej matke dieťaťa vo výške 150,- EUR mesačne počnúc dňom 13.05.2018 po dobu dvoch rokov od pôrodu, t.j. do 31.12.2018. Návrh skutkovo odôvodnila tým, že matka maloletej U. Q., T..XX.XX.XXXX žila s otcom maloletej v spoločnej domácnosti (2,5 roka D. H., 0,5 roka v Y.). Dňa 13.05.2018 odišla matka spolu s maloletou zo spoločnej domácnosti, a to z dôvodu konfliktu s otcom dieťaťa, ktorý bol zapríčinený v prevažnej miere matkou otca dieťaťa. Do narodenia dieťaťa boli vzťahy so starou matkou maloletej výborné, vzájomne vychádzali obe rodiny pekne. Všetko sa zmenilo po pôrode dieťaťa, kedy stará matka začala v neznesiteľnom rozsahu zasahovať do starostlivosti matky o maloletú, ako aj do jej výchovy, pričom matke neustále niečo vyčítala, ponižovala a urážala ju, chodila i keď nie na pravidelné návštevy prevažne v čase, kedy bola doma len matka s dieťaťom, a najmä v čase keď sa dieťa chystala ukladať na poobedný spánok, vyžadovala si účasť pri jej kojení, s vyjadrením, že má na to právo, kontrolovala jej domácnosť a pod. Na stranu druhú v starostlivosti o dcérku nepomohla takmer vôbec, okrem neustáleho

poučovania a ponižovania. Na adresu matky sa vyjadrila, že maloletej nedáva adekvátnu stravu, príp. že jej nedala jesť, že maloletú váľa na zemi, že ju nevhodne oblieka, že je zaostalá, že je nespoločenská, že neustále plače, že mala neadekvátnu pôrodnú hmotnosť a neschopnosť túto hmotnosť opätovne dosiahnuť atď. Okrem iného matku spolu so zvyškom rodiny obvinila, že počas štúdia na vysokej škole bola v sekte, keďže sa pravidelne nezúčastňovala bohoslužieb. Správanie starej matky dieťaťa považuje matka doslova za týranie, vďaka ktorému matka psychicky trpela a schudla na váhu 35 kg. Na záver už sa stará matka nezdržala aj takého osočovania voči matke maloletej, že to nie je dieťa jej syna. Pokiaľ sa na toto správanie starej maty dieťaťa matka sťažovala otcovi dieťaťa, tento jej odmietal uveriť, upodozrieval ju zo lži a situáciu nechal bez riešenia a povšimnutia. Bohužiaľ v ňom matka maloletej nenašla oporu, ktorú by od partnera v takýchto chvíľach očakávala. Naopak otec maloletej sa postavil výlučne na stranu svojej matky a k prosbám svojej partnerky ostal spravidla bez povšimnutia. Navrhovateľka v svojom návrhu ďalej uviedla, že od doby, kedy býva s maloletou sama, stará sa o maloletú v prevažnej miere sama, otec sa o maloletú zaujíma len v dobe, ktorú s ním maloletá trávi. Za celé to obdobie napísal 2 textové správy a realizoval 2 telefonáty za účelom zistenia, ako sa má maloletá. Od určitého času už otec s matkou dieťaťa nekomunikuje vôbec, na jej telefonáty neodpovedá a ani nijako nereaguje. Otec nie je ochotný vydať matke zvyšnú časť osobných vecí maloletej, ktoré boli financované len matkou a členmi jej rodiny. Otec si plní vyživovaciu povinnosť podľa vlastného uváženia a s podmienkou, že finančný príspevok na dcéru matka dostane podľa toho, ako mu bude umožňovať stretávanie s maloletou. Do podania návrhu, t.j. 03.07.2018 matke prispel na výživu maloletej celkovou sumou 200,- EUR a naturálnou formou v podobe nákupu plienok, krému na popraskanú kožu zn. Sudocrem a morčacie mäso, v celkovej hodnote spolu 30,- EUR, pričom navrhovateľka uviedla, že tento nákup realizoval až po výslovnom upozornení brata matky, že by sa mal začať starať o svoju dcéru. Otec v súčasnosti pracuje v V. Q. V. G.. G. M..B.., H. X, XXX XX Ž. s mesačným príjmom vo výške cca 1.400,- EUR netto mesačne, pričom navrhovateľka v čase podania návrhu mala príjem len vo výške rodičovského príspevku. Otec maloletej je vlastníkom nového domu v Y. v hodnote cca 270 000,- EUR (hodnota určená pre potreby získania resp. prefinancovania hypotekárneho úveru). Navrhovateľka žije s maloletou v dvojdome, v samostatnej bytovej jednotke, ktorá má 2 izby, kuchyňu, chodbu, kúpeľňu a WC, spolu o výmere 95 m2. Navrhovateľka má nasledovné osobné výdavky: plyn, elektrika, TV, rozhlas vo výške 86,- EUR mesačne, voda cca 25,-EUR mesačne, strava 100,-EUR mesačne, ošatenie, obuv 20,- EUR mesačne, kozmetika a drogéria 15,-EUR mesačne, sporenie matka 60,-EUR mesačne, telefón 18,- EUR mesačne, internet 12,-EUR mesačne, benzín 30,-EUR mesačne, skylink 6,70,-EUR ročne, t.j. spolu vo výške 372,70 EUR mesačne, v ktorej sume nie sú uvedené rôzne nepredvídateľné výdavky, nepravidelné výdavky (lieky, lekári a pod.). Výdavky na maloletú predstavujú nasledovné položky a sú vo výške: strava 150,- EUR mesačne, ošatenie a obuv 30,-EUR mesačne, hračky, knihy, zariadenie 20,- EUR mesačne, plienky, vreckovky 45,-EUR mesačne, kozmetika 20,-EUR mesačne, prací prášok, aviváž 25,-EUR mesačne, sporenie maloletej 12,-EUR mesačne, t.j. spolu vo výške 302,- EUR mesačne. Navrhovateľka ďalej citovala ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine a navrhla, aby súd uložil otcovi povinnosť nahradiť jej polovicu nákladov súvisiacich s pôrodom, a to za pobyt v pôrodnici vo výške 175,-EUR a nákup kočíka zn. Britax kúpený v predajni Bambino vo výške 439,90 EUR, t. j. spolu vo výške 307,45 EUR. Súčasne vzhľadom na zjavný nepomer medzi príjmom matky a príjmom otca, pričom matka zabezpečuje I.. U. počas svojej rodičovskej dovolenky celodennú starostlivosť a nie je schopná sama zo svojho príjmu znášať náklady na svoje základné potreby, nakoľko v prvom rade zabezpečuje potreby dcéry, navrhla súdu, aby otcovi dieťaťa uložil povinnosť po dobu dvoch rokov od pôrodu, počnúc dňom 13.05.2018, prispievať jej primerane na úhradu jej výživy, a to v sume 150,-EUR mesačne.

2. Povinný z výživného sa k návrhu a k jeho prílohám, ktoré mu boli doručené do vlastných rúk dňa 19.09.2018 spolu s procesnými poučeniami písomne vyjadril podaním, doručeným súdu dňa 28.09.2018. Vo svojom vyjadrení uviedol, že s návrhom na určenie výživného na nevydatú matku v plnom rozsahu nesúhlasí s poukazom na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, nakoľko výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že navrhovateľka neoprávnene požaduje príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, pretože v čase tehotenstva a pôrodu až do dovŕšenia veku I. U. 1 rok a 4 mesiace (do dňa 13.5.2018, kedy navrhovateľka dobrovoľne opustila spoločnú domácnosť v Y. a odsťahovala sa do svojej nehnuteľnosti v Ž. - H.) žili v spoločnej domácnosti a odporca navrhovateľke riadne zabezpečoval starostlivosť a podieľal sa na všetkých výdavkoch súvisiacich nielen s jej tehotenstvom a pôrodom (nadštandardná izba a starostlivosť v nemocnici), ale aj s bývaním, výživou, zariadením jej domácnosti, výbavy pre U. a iných výdavkoch (športové vyžitie, výlety, rekreácie). Počas žitia v jednej domácnosti odporca navrhovateľke zabezpečoval vyššiu životnú úroveň, ako bola jej pôvodná životná úroveň. Po jej dobrovoľnom odchode

jej vydal všetky veci, ktoré súviseli so starostlivosťou o U. a všetky ďalšie veci, ktoré požadovala, vrátane vecí, ktoré boli spoločné alebo patrili odporcovi. Počas žitia v spoločnej domácnosti si podľa vyjadrenia odporcu vytvárala nemalé úspory (sporiaci účet vedený v Prima banke) na úkor prispievania na domácnosť. Konanie navrhovateľky (aj jej rodinných príslušníkov) je dlhodobo v rozpore s dobrými mravmi. Za účelom preukázania rozporu s dobrými mravmi odporca uviedol nasledujúce skutočnosti: Dňa 17.7.2018 po odovzdaní I. U. ho navrhovateľka fyzicky napadla, pričom najskôr ho začali slovne napádať otec navrhovateľky N. Y. a brat navrhovateľky Ľ. Y.. Keď sa odporca pred nimi zamkol v aute, N. Y. tlačil na predné okno, aby sa nedalo zatvoriť a cez pootvorené okno ho navrhovateľka udrela do tváre, pričom mu spôsobila zranenie a kričala „si obyčajný chudák, ty aj s tvojou materou." Zranením mu podľa vyjadrenia odporcu tiež spôsobila škodu. Počas napadnutia na odporcu otec navrhovateľky kričal: „ty si len plň vyživovaciu povinnosť“. Odporca ďalej uviedol, že dovtedy poslal navrhovateľke 300 EUR za 2 mesiace, čo považoval a aj považuje za primerané vzhľadom na skutočnosť, že si navrhovateľka zobrala nielen svoje veci, ale dal jej aj veci, ktoré patrili jemu alebo ktoré nakúpili z jeho prostriedkov, (taktiež mu nevrátila jeho osobné veci, a iné veci ktoré nakúpil a ktoré si navrhovateľka zobrala do svojej nehnuteľnosti v H. ako napríklad chladnička s mrazničkou, kosačka, nábytok, detská stolička a iné). Dôkazy preukazujúce fyzický útok zo dňa 17.7.2018 odporca predložil na Okresné riaditeľstvo PZ a keďže uvedený čin je predmetom vyšetrovania, ktoré ešte nie je ukončené, uvedené dôkazy nepredložil, aby nebol zmarený priebeh vyšetrovania, ktoré je vedené pod číslom B.-F.-B.- XXX/XXXX-C.. Vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na konanie, ktoré obmedzuje jeho stretávanie sa s I. U.. Po napadnutí dňa 17.7.2018 sa odporca snažil situáciu pri preberaní U. riešiť aj s pomocou kolízneho opatrovníka Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ktorého listom zo dňa 20.7.2018 požiadal o sprostredkovanie stretnutia s psychológom z ÚPSVaR. S pani psychologičkou I. Y. sa usilovali situáciu vyriešiť, avšak navrhovateľka nemala záujem o spoločné stretnutie, takže jej požiadavky pani psychologička tlmočila odporcovi na stretnutiach, čím sa vyriešenie situácie odďaľovalo. Dňa 20.8.2018 bolo odporcovi doručené neodkladné opatrenie vydané Okresným súdom Žilina, ktorým bol upravený styk odporcu s maloletým dieťaťom. Podľa vyjadrenia odporcu mu matka I.. U. bránila v stretávaní sa s maloletou ako aj v stretávaní sa maloletej so starými rodičmi, t.j. rodičmi odporcu. Vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na obmedzovanie v pohybe autom, slovné napádanie a klamlivé osočovanie hlavne v časoch, v ktorých dochádza k preberaniu U., kedy sú prítomní pri preberaní aj ďalší rodinní príslušníci navrhovateľky. Na záver svojho vyjadrenia uviedol, že v mieste bydliska navrhovateľky pri preberaní U. dochádza neustále a dlhodobo vo vzťahu k odporcovi k porušovaniu nepísaných pravidiel slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery. Takéto konanie a správanie je nielen hrubo v rozpore s dobrými mravmi ale hraničí so správaním, ktoré nie je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi - zákonmi.

3. Podaním doručeným súdu dňa 07.11.2018 sa k vyjadreniu odporcu vyjadrila navrhovateľka, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že nezmenene zotrváva na tvrdeniach, že zo spoločnej domácnosti odišla najmä kvôli vážnym nezhodám vyvolávanými starou matkou dieťaťa zo strany otca. V čase rozchodu sa matka spoliehala na čestný prístup k plneniu záväzkov zo strany otca, ktoré si on sám uznal. Nakoľko však otec dieťaťa neplnil dohodnuté, matka I.. U. začala riešiť predmetnú situáciu súdnou cestou. Atmosféra prostredia, v ktorom účastníci konania žili, nebola priaznivá nielen pre matku, ale ani pre samotnú mal. U.. Slovné ataky matky otca dieťaťa dehonestovali osobu matky a aj I. U., na ktorej adresu sa stará matka podľa tvrdení matky vyjadrila napr. ako o zaostalom a nespoločenskom dieťati a neustále mala potrebu porovnávať jej výchovu s výchovou svojej staršej vnučky. V tomto osočovaní matky pokračuje aj otec I.. U., svojimi podaniami vo vedených súdnych konaniach. K nároku matky na úhradu nákladov súvisiacich s pôrodom v celkovej sume 307,45,- EUR navrhovateľka uviedla, že súdu boli doklady svedčiace o výdavkoch súvisiacich s pôrodom predložené spolu s návrhom zo dňa 03.07.2018. Na doplnenie navrhovateľka uviedla, že kočík, podobne ako ostatné veci základnej výbavy pre U. (vanička, prebaľovačka, matrace, časť oblečenia a pod.), boli financované matkou mal. a jej rodinou. Značnú časť oblečenia pre I.. U. podarovala kolegyňa matky - V.. Y. D., C.. po svojej dcére, vrátane hračiek a taktiež družka brata navrhovateľky po synovi. Kočík bol financovaný starým otcom zo strany I. U., ktorý jej dal 450 EUR ako dar a príspevok na kočík k jej narodeninám. Ak otec dieťaťa tvrdí, že si matka tvorila úspory na úkor spoločnej domácnosti a že to bol on, ktorý zvýšil matke dieťaťa životnú úroveň, nie je to pravdou. Výdavky súvisiace s financovaním domácnosti v H., čo sa týka pravidelných mesačných platieb (elektrika, plyn, TV, internet a pod.) v plnej miere znášala matka I.. U. sama, a to aj po presťahovaní sa do Y.. V prevažnej miere znášala aj ostatné bežné výdavky súvisiace s chodom domácnosti, a rodiny a to až do momentu, kedy prešla z materskej dovolenky na rodičovskú dovolenku, a teda od momentu, kedy sa jej mesačný príjem znížil na cca 238,- EUR (v časovom vyjadrení cca od decembra 2017). Sporenie si matka U. zriadila ešte pred jej narodením.

Časť týchto prostriedkov vo výške 1.100,- EUR napríklad použila aj na to, aby otec vyplatil dlhy svojim rodičom a sestre. Taktiež počas trvania spoločnej domácnosti matka maloletej posielala na účet otca finančné prostriedky, ktoré použil na zariadenie spoločnej domácnosti, na nákup vecí do spoločnej domácnosti, ktoré dodnes užíva, pričom matke dieťaťa nevrátil ani veci za ne nadobudnuté, ako ani finančné prostriedky. Otcovi I.. U. dokonca matka U. poukázala na účet peniaze, ktoré obdržala ako štátny príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 800,- EUR. Matka otca dieťaťa na ich vrátenie opakovane vyzvala tak písomne, ako aj telefonicky a mailom, avšak otec dieťaťa ani na jednu z týchto výziev nereagoval a peniaze v nemalej sume matke dieťaťa nevrátil. Preto je podľa vyjadrenia navrhovateľky nutné uzavrieť, že otec dieťaťa v žiadnom prípade nezvýšil životnú úroveň matky dieťaťa, naopak obohatil sa na jej úkor a odmieta toto obohatenie vydať. Matke dieťaťa dokonca tvrdil, že časť ňou poskytnutých financií mal previesť na sporiaci účet ich dcéry, avšak číslo účtu ani zmluvu o sporiacom účte v prospech maloletej matke otec dieťaťa neukázal. Otec vo svoj prospech a rovnako aj v prospech nehnuteľnosti v Y. nachádzajúcej sa v jeho výlučnom vlastníctve použil aj finančné prostriedky získané od rodiny matky dieťaťa, ktorá poskytla pri príležitosti krstín I.. U. vo výške 1.350,- EUR. Navrhovateľka uviedla, že tieto peniaze nepoužil otec dieťaťa na maloletej potreby, a ani tento finančný obnos nebol navrhovateľke alebo jej rodine zo strany otca dieťaťa vrátený. Navrhovateľka sa domnieva, že si za ne zaplatil kúrenie alebo podlahu v dome. Matka zásadne odmietla tvrdenia otca, že by sa podieľal na výdavkoch súvisiacich s pôrodom, nakoľko pobyt v pôrodnici bol hradený v hotovosti z vlastných hotovostných úspor navrhovateľky, ktoré mal otec k dispozícii pre prípad, že by sa pri pôrode matke „niečo" stalo. Uvedené úspory si matka robila vedome a boli určené aj pre tento prípad. Otec dieťaťa sa na tomto výdavku ani len sčasti nepodieľal. Pokiaľ otec dieťaťa tvrdí, že matka koná spôsobom odporujúcim dobrým mravom a v tej súvislosti teda nemožno priznať ňou požadované výživné, toto nie je pravdou. Matka sa vo vzťahu k otcovi dieťaťa snaží správať aj po vynútenom odchode zo spoločnej domácnosti maximálne korektne, a to aj napriek nepravdivým skutočnostiam, ktoré otec mal. o nej a jej rodine prezentuje v konaniach pre súdom, na polícii a pred známymi. Od počiatku navrhovala otcovi dieťaťa dohodu o ÚPP, do dnešného dňa nijako nemarí styk otca s dieťaťom, plní si aj povinnosti jej uložené neodkladným opatrením súdu. Naopak, zo strany otca dochádza k opakovanému nedodržiavaniu termínov stretnutí sa s I.. U.. Takmer mesiac od vydania neodkladného opatrenia otec pre maloletú neprišiel a jeho správanie sa zmenilo až po tom, ako na toto matka upozornila súd vo svojich podaniach. Napr. aj dňa 13.10.2018, keď mal. dcéra spolu s matku čakali otca v mieste dohodnutom na odovzdanie dcéry, až na písomnú SMS-správu matky, že prečo mešká, reagoval tým, že nepríde, lebo sa necíti dobre. Po dcéru si neprišiel ani v nasledujúci deň tak ako mal na to právo podľa rozhodnutia súdu. Otcom prisľúbené výživné na I.. U. vo výške 200,- EUR mesačne rozložené do dvoch splátok (začiatok a koniec mesiaca), ktoré boli navrhovateľke prisľúbené pri rozchode, otec matke neplnil. Podľa jeho vlastného vyjadrenia súdu z dňa 18.7.2018 - vyživovaciu povinnosť si určil podľa vlastného uváženia. Do dňa, kedy mu bol doručený návrh matky podaný na súde (17.7.2018), jej zaslal na účet 200,- EUR, konkrétne 100,- EUR dňa 11.6.2018 a 100,- EUR 12.7.2018. Ďalšiu platbu realizoval až 25.7.2018 vo výške 75,- EUR a prisľúbené výživné nedoplatil do dnešného dňa. Matka I.. U. sa preto právom domnieva, že zo strany otca dieťaťa sa jednalo len o účelové kroky - t.j. že platí výživné len preto, lebo bolo začaté konanie na súde, inak by možno neplatil nič. K návrhu matky zaviazať otca povinnosťou platiť primeraný príspevok na výživu matky v sume 150,- EUR mesačne sa otec vo svojom vyjadrení k návrhu matky odvoláva na jej nevhodné správanie, ktoré podľa jeho názoru nie je zlučiteľné s dobrými mravmi. Za účelom preukázania rozporu s dobrými mravmi podľa jeho vyjadrenia poukazuje primárne na správanie otca a brata matky dieťaťa, príp. iných rodinných príslušníkov zo strany matky maloletej, ktorí ho údajne slovne napádali. Nejedná sa preto o konanie matky dieťaťa, a teda na toto nemožno ako na prekážku priznania matkou požadovaného príspevku prihliadať. V tejto súvislosti však matka maloletej opakovane poukázala na nevhodné správanie rodinných príslušníkov, a to najmä matky a sestry otca maloletej. I. U. bola neustálym terčom ich slovných útokov ako už bolo uvedené a práve kvôli správaniu matky otca opustila spolu s mal. spoločnú domácnosť. Toto osočovanie pokračuje ďalej, a to napr. pri realizácii styku otca s dieťaťom, kde sa sestra otca niekoľko ráz zúčastnila a priebeh aj proti vôli a prosbám matky zaznamenávala technikou. Podobne tak činí aj otec maloletej. Pokiaľ otec vytýka matke dieťaťa nemorálne správanie k jeho osobe, je nutné skúmať, či skutočne k takému došlo, či toto dosahuje zákonom predpokladanú intenzitu a najmä, čo bolo jeho príčinou, ak by k nemu vôbec došlo. Porušovaním dobrých mravov sa v súdnom konaní nemôže v žiadnom prípade úspešne brániť ten, kto sám dal na takéto konanie podnet alebo sa sám správa v rozpore s dobrými mravmi. Otec svojím správaním celú situáciu medzi ním a matkou dieťaťa zbytočne hrotí, privoláva ku konfliktom políciu a podáva trestné oznámenia, čo zrejme činí najmä pod negatívnym vplyvom jeho rodiny - najmä starej matky dieťaťa a svojej sestry. Pri odovzdávaní dcéry, či už on alebo jeho sestra

sa opakovane snažia o vyvolanie konfliktu, hádky a pod. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení ďalej uviedla, že v prvom rade popiera, že by sa k otcovi dieťaťa správala ním popísaným konaním, v druhom rade poukazuje na vyššie popísané konanie otca dieťaťa, ktoré je v hrubom rozpore s dobrými mravmi (najmä obohatenie sa na úkor matky dieťaťa, neochota vrátiť toto obohatenie, a to aj napriek tomu, že matka dieťaťa je aktuálne nútená žiť len z rodičovského príspevku, zadržiavanie vecí patriacich maloletej a matke dieťaťa a v neposlednom rade neschopnosť a neochota otca dieťaťa brániť svoju rodinu a matku dieťaťa pred osočovaním a útokmi zo strany starej matky dieťaťa a jeho neschopnosť odpútať sa spod „krídel" svojej matky a vytvoriť súdržnú rodinu s matkou dieťaťa a svojou dcérou). V treťom rade, navrhovateľka odmieta tvrdenia odporcu o tom, že by zadržiavala jeho veci príp. že participoval na zvyšovaní jej životného štandardu bez toho, aby ona na ňom tiež neparticipovala. K veciam, ktoré vo svojom vyjadrení uviedol ako ním financované, navrhovateľka uviedla, že výdavky za chladničku s mrazničkou boli odporcovi vrátené poukázaním peňazí na jeho bankový účet dňa 16.01.2017 v dvoch platbách, výdavky na nábytok, jedálenskú stoličku, kosačku a záhradný nábytok navrhol v deň rozchodu otec U. „odrátať" od celkovej výšky finančného záväzku, ktorý voči matke U. v deň rozchodu pripustil a s čím ona súhlasila. Mesačne matka disponuje príjmom cca 238,- EUR (výška rodičovského príspevku a prídavkov), nepočítajúc výživné na maloletú. Jej mesačné výdavky základného charakteru na ňu a I.. U. činia cca 650,- EUR (tak ako boli tieto špecifikované v podanom návrhu). Súčasťou výdavkov uvedených v návrhu nie sú jednorazové výdavky charakteru „neočakávaných výdavkov" a jednorazové výdavky, pretože matka mal. potrebovala aspoň dočasne prispôsobiť priestory a domácnosť potrebám dcéry po odchode od otca maloletej. Vždy sa totiž prioritne investovalo (a to aj z finančných prostriedkov matky) len do nehnuteľnosti odporcu s tým, že rekonštrukcia domu navrhovateľky sa dokončí neskôr, k čomu však žiaľ nedošlo. Doposiaľ uvedené výdavky zo strany matky mali charakter napr.: kúpa farby na drevenú podlahu a jej vymaľovanie, kúpa a výmena radiátora v kúpeľni vrátane prerobenia kúrenia, kúpa a výmena vchodových dverí na zádverí domu, kúpa riadu a mikrovlnky, kúpa detských kobercov, kúpa skrinky a pod. Uvedené mesačné výdavky tiež nezohľadňujú platby spravidla platené na inej ako mesačnej periodicite ako napríklad poistenie domu, poistenie auta, daň z nehnuteľností, poplatok za komunálny odpad a pod., prípadne iné výdavky. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení odmietla tvrdenie odporcu, že jej zvýšil životný štandard, nakoľko ešte pred odsťahovaním sa do jeho domu bola finančne samostatná. Čiastočnú rekonštrukciu rodinného domu vo výške cca 35.000,- EUR, v ktorom momentálne s I.. U. žije a v ktorom žili aj s otcom dieťaťa ešte pred odsťahovaním sa do domu otca maloletej, financovala sama bez akejkoľvek potreby sa zadlžovať. Jej príjem jej postačoval na to, aby si mohla „dovoliť“ min. dve dovolenky ročne, financovať svoje koníčky a záľuby a robiť úspory. Ako je uvedené vyššie, matka maloletej sa vlastnými finančnými prostriedkami podieľala na ich spoločnej životnej úrovni, či už do ide o réžiu spoločného spolunažívania alebo investície do domu otca. A teda nie je pravdou tvrdenie odporcu, že jej zabezpečoval vyššiu životnú úroveň ako bola jej pôvodná životná úroveň. Vzťah matky s otcom maloletej trval cca 3,5 roka, z toho viac ako 2 roky žil otec mal. v jej domácnosti bez toho, aby jej na ňu finančne prispieval. Nežiadala to od neho, pretože bola vtom, že on financuje ich spoločný a budúci domov v Y., vrátane splátky hypotéky - na tú mu dokonca podľa svojich možností aj prispievala. Po prechode z materskej dovolenky na rodičovskú dovolenku sa finančné možnosti navrhovateľky skutočne znížili, a teda aj možnosti jej participácie na financovaní spoločnej domácnosti. Následne spolu v spojení s vynúteným odchodom zo spoločnej domácnosti sa životná úroveň matky maloletej skutočne znížila, čo viedlo k podaniu návrhu na súd. V súvislosti s tým je však potrebné podotknúť, že matka U. počas doby, kedy nebola na rodičovskej dovolenke a aj pred samotným narodením U., v plnej miere znášala finančné potreby spoločného spolunažívania oboch partnerov v oboch domácnostiach vrátane príspevkov otcovi maloletej na dofinancovanie jeho domu a vybavenia domácnosti resp. príspevkov na vysporiadanie jeho dlhov vo výške 8 609,- EUR. Na margo tohto faktu v dňoch 30.05.2018 a 06.06.2018 mu poslala e-maily, v ktorých ho poprosila, aby participoval na starostlivosti o U. a čiastočne aj na ňu aspoň do doby, pokým ona nenastúpi do zamestnania, resp. on jej nevráti peniaze. Súčasťou e-mailu z 30.05.2018 je aj zoznam viacerých platieb, ktoré „smerovali" do jeho domácnosti resp. boli použité na vysporiadanie jeho dlhov. Na žiadosti matky o vrátenie týchto peňazí a o spoločnú sumarizáciu jeho záväzku nereflektoval otec dodnes. Momentálne je v primárnom záujme navrhovateľky uspokojiť potreby vlastnej dcéry a konať v jej najlepšom záujme. Odporca sa žiaľ o dcéru zaujíma len v čase jeho stretnutí s maloletou, nikdy sa nepýtal na jej potreby a jeho záujem o jej zdravý vývoj je prezentovaný žiaľ len na papieri - v jeho podaniach súdu. Na financovanie svojich vlastných potrieb a potrieb I. U. je v súčasnosti matka nútená využívať ešte existujúce úspory a nemalú finančnú a materiálnu výpomoc jej rodiny a blízkych. Vzhľadom na vyššie uvedené mala navrhovateľka za to, že jej návrh na príspevok na výživu nevydatej matky, ako aj na náhradu nákladov spojených s pôrodom, tak ako boli tieto špecifikované v podanom návrhu, je

dôvodný a naďalej na predmetnom návrhu matka nezmenene zotrvala a žiadala, aby jej súd vyhovel. Napokon ide vzhľadom na dátum podania návrhu a znenie § 74 ods. 1 ZoR len o obdobie pár mesiacov.

4. K vyjadreniu navrhovateľky bolo súdu dňa 17.12.2018 doručené vyjadrenie odporcu, v ktorom uviedol, že trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a na skutočnosti, že riadne zabezpečoval starostlivosť o navrhovateľku a ich spoločnú dcéru, podieľal sa na všetkých výdavkoch súvisiacich nielen s navrhovateľkiným tehotenstvom a pôrodom, ale aj s bývaním, výživou, zariadením jej domácnosti, výbavy pre U. a iných výdavkoch. Toto jeho tvrdenie podporila a potvrdila aj navrhovateľka vo svojom vyjadrení (výdavky na nábytok, jedálenskú stoličku, kosačku a záhradný nábytok), ktoré predstavujú len časť mojich investícií do jej nehnuteľnosti, nakoľko som sa podieľal aj na rôznych opravách a zveľaďovaní nehnuteľnosti v jej vlastníctve. Navrhovateľka žiadnym spôsobom nepopiera, že v čase jej tehotenstva, pôrodu a následne až do dovŕšenia veku U. 1 rok a 4 mesiace žili najskôr v jej nehnuteľnosti a neskôr v nehnuteľnosti odporcu, z čoho vyplýva, že žili spolu. Podľa svojich možností sme každý financovali prioritne výdavky na svoju nehnuteľnosť a podieľali sa na spoločných výdavkoch na domácnosť (pričom odporca v plnej miere akceptoval obmedzené finančné možnosti navrhovateľky). Dôkazom je samotné tvrdenie matky, ktorá disponuje príjmom cca 238,- EUR mesačne nepočítajúc výživné na maloletú, nakoľko jej mesačné výdavky základného charakteru na ňu a I.. U. činia cca 650,- EUR. Toto vyjadrenie navrhovateľky podľa odporcu potvrdzuje a preukazuje, že sa o ňu a U. riadne staral a zabezpečoval U. a jej potreby po finančnej stránke, nakoľko rodičovský príspevok nepokrýval „výdavky základného charakteru" navrhovateľky. Dokonca aj v období poberania materskej dávky po odrátaní sporenia táto dávka nestačila ani na pokrytie jej výdavkov „základného charakteru“. K nároku matky na úhradu nákladov súvisiacich s pôrodom odporca uviedol, že výdavky na kočík a tzv. výbavičku dieťaťa, nie sú výdavkami súvisiacimi s tehotenstvom a pôrodom, a preto čestné prehlásenie V.. Y. D., C.. je preto v tejto časti irelevantné a hlavne nie je spôsobilé preukázať, že odporca sa sám osobne nepodieľal v rozhodujúcej miere na krytí a obstaraní potrieb a výbavičky pre U. a taktiež žiadnym spôsobom nepreukazuje, že by sa nepodieľal na úhrade nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Len pre úplnosť uviedol, že od jej odchodu kočík používa výhradne navrhovateľka a odporca si po jej dobrovoľnom odchode musel zaobstarať všetky potreby pre U.. Pokiaľ ide o vyjadrenia navrhovateľky, že odporca sa mal na jej úkor obohatiť, tieto jej vyjadrenia nie sú pravdivé. Ako dôkaz navrhovateľka predložila výpisy z účtu o realizovaných platbách v prospech sporenia ich dcéry a výpis z účtu o realizovaní platieb z titulu prevodu príspevku pri narodení dieťaťa dňa 16.03.2017 a 20.03.2017. K tejto časti vyjadrenia navrhovateľky odporca uviedol, že výpisy z účtu preukazujú jeho tvrdenie, že navrhovateľka poukazovala prostriedky na svoje vlastné sporiace účty a platila len poplatky vzťahujúce sa k jej vlastnej nehnuteľnosti (plyn, poplatok za psa, internet, odpad) prípadne k nehnuteľnosti jej brata Ľ.Z. Y.. Z výpisov z účtu vyplýva, že žiadnym spôsobom nefinancovala odporcovu nehnuteľnosť a dokonca ani neprispievala na pravidelné platby v súvislosti s bývaním v jeho nehnuteľnosti alebo jeho záväzky. Z výpisov z účtu tiež vyplýva, že výdavky na bežné potreby do domácnosti vrátane potravín sú v minimálnej výške, a to z dôvodu, že tieto prevažne nakupoval a zabezpečoval odporca. Na podporu svojho vyjadrenia v prílohe predložil výpis sms správ, v ktorých mu navrhovateľka zasielala zoznamy na nákup prípadne požiadavky, čo má z jeho účtu zaplatiť. Zdôraznil, že sms správy nedokumentujú všetky nákupy, ktorými sa podieľal na spoločnej domácnosti, nakoľko tieto realizoval pravidelne a bežne aj bez toho, aby ho niekto žiadal o uvedený nákup. Pravidelne nakupoval veci, ktoré boli ťažšie alebo objemnejšie a priviezol ich autom (minerálky, pracie gély, aviváž, plienky, oblečenie a hračky pre U., čistiace prostriedky, mäso a iné). Odporca ďalej uviedol, že občasný príspevok na kúpu potravín, prípadne potrieb do domácnosti alebo pre U. nemožno považovať automaticky za „sporenie pre Terezku", ako to nazvala vo výpise z účtu navrhovateľka. Príspevok pri narodení dieťaťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca. Príspevok bol v súlade s jeho účelom aj použitý na financovanie časti nevyhnutných potrieb pre U., a tento samotný príspevok nepokryl všetky tieto nevyhnutné potreby. Nie je teda určený na potreby matky ale bol určený a aj použitý na počiatočné zvýšené výdavky na U. a matka sa ho domáha neoprávnene. Finančné prostriedky z krstín boli použité napríklad na financovanie výletu do Tatier. Takéto financovanie navrhla samotná navrhovateľa a trvala na takomto viacdňovom výlete s U., ktorá bola v tom čase bábätko. Z dôvodu zvýšených výdavkov po narodení U. si odporca na financovanie svojej nehnuteľnosti navýšil svoj hypotekárny úver, ktorý aj sám splácal a naďalej aj spláca. Na záver zdôraznil, že navrhovateľka si všetky veci z odporcovej nehnuteľnosti, (ktoré boli jej alebo ktoré súviseli so starostlivosťou o U. alebo ktoré chcela), zobrala už keď odchádzala s U. alebo jej ich odporca po rozchode previezol do jej nehnuteľnosti, takže nie je pravdou, že by mal užívať nejaké jej veci). Odporca pokiaľ ide o jeho vyjadrenie, že navrhovateľka koná spôsobom odporujúcim dobrým mravom

a v tejto súvislosti jej nemožno priznať ňou požadované výživné, zotrval v plnom rozashu na svojom vyjadrení zo dňa 23.09.2018, pričom nad rámec predchádzajúcich vyjadrení doplnil, že sa z predvolania Okresného úradu Žilina zo dňa 23.10.2018 a následného výsluchu dňa 22.11.2018 dozvedel, že ho navrhovateľka vo svojej výpovedi obvinila, že mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, keď dňa 17.7.2018 v čase okolo 8:00 (v deň, kedy ho navrhovateľka sama fyzicky napadla) na ceste pred rodinným domom na O.. Ž. Č.. XXX/X, D. Ž. - H., mal on fyzicky napadnúť navrhovateľku tak, že jej mal oknom dverí osobného motorového vozidla privrznúť pravú ruku tým, že okno zatvoril, bez vyhľadania lekárskej pomoci. V súvislosti s týmto obvinením vypovedal dňa 22.11.2018 na Okresnom úrade Ž. a momentálne nemá k dispozícii výsledok z tohto šetrenia. Podľa názoru odporcu ide o krivé obvinenie, ktorým sa oznamovateľ snaží zakryť, čo sa v skutočnosti stalo. Dôkazom je nahrávka zo dňa 17.7.2018, ktorá zachytáva priebeh útoku. Dňa 17.7.2018 podľa vyjadrenia odporcu, odporca nikoho fyzicky nenapadol, pretože v čase fyzického útoku navrhovateľky sedel zamknutý v aute z dôvodu, že sa bál navrhovateľkinho otca a brata, ktorý na neho začali slovne útočiť a keďže pôsobili na odporcu agresívne, radšej sa zamkol vo svojom aute. Okno nezatváral a nikomu neublížil, čo preukazuje nahrávka (nikto na nahrávke nič o okne nehovorí, nikto nekričí, že má otvoriť okno, alebo že by mal niekomu spôsobiť bolesť). Pravdou podľa vyjadrenia odporcu je, že ho navrhovateľka udrela do tváre, a z toho dôvodu mala ruku v jeho aute, čo aj sama týmto priznala, pričom jej ruka nemala čo v aute odporcu robiť. Podľa vyjadrenia odporcu navrhovateľka klamala aj Okresnému súdu Žilina a Krajskému súdu Žilina, a to vo svojom Odvolaní zo dňa 27.8.2018, v ktorom uviedla: „Ani matka, ako ani žiaden z jej príbuzných sa voči otcovi dieťaťa nesprávali agresívne a nedošlo k žiadnemu fyzickému útoku voči otcovi mal.“. Odporca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že pokiaľ ide o informácie ohľadom platieb výživného, tieto sa nezakladajú na pravde. Vyživovaciu povinnosť voči U. si riadne plnil už v mesiaci, v ktorom navrhovateľka dobrovoľne odišla, čo môže preukázať súdu, nakoľko už dňa 15.5.2018 (t.j. 2 dni po jej dobrovoľnom odchode) zaslal na jej bankový účet sumu 100,- EUR (účel platby: U.). Túto platbu však navrhovateľka neuviedla, čím súdu podala zavádzajúcu informáciu o prijatých platbách výživného na U.. Podľa vyjadrenia odporcu, vyživovaciu povinnosť si dobrovoľne plnil už pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení a plní si ju aj naďalej v súlade s neodkladným opatrením v stanovenej výške a termíne. K návrhu matky zaviazať otca povinnosťou platiť primeraný príspevok na výživu matky v sume 150,- EUR mesačne uviedol, že vyjadrenia navrhovateľky sú zavádzajúce, pretože vo svojom vyjadrení zo dňa 23.9.2018 poukázal primárne na správanie samotnej navrhovateľky, ktorá ho dňa 17.07.2018 po odovzdaní I.. U. fyzicky napadla, vo svojom návrhu sa však usiluje o výrazné obmedzenie jeho stretávania sa s U. uvedením nepravdivého dôvodu, bráni starým rodičom zo strany otca v stretávaní sa s U. a čo sa týka konania jej rodinných príslušníkov, tak práve matka dieťaťa týchto privoláva k preberaniu U. aj napriek ich nevhodnému správaniu a teda aj v tomto ohľade je zodpovedná za priebeh odovzdávania U. zhoršovaný práve ich agresívnym správaním. Z uvedených dôvodom považuje vyjadrenie navrhovateľky za zavádzajúce a irelevantné. Fyzický útok navrhovateľky zo dňa 17.7.2018 je predmetom vyšetrovania č. B.-F.- B.-XXX/XXXX-C.. Podľa vyjadrenia odporcu, jeho správanie nebolo a ani nemohlo byť podnetom na fyzický útok zo strany navrhovateľky. Odporcovo obranné správanie (napríklad nahlásenie fyzického útoku na polícií, hľadanie riešenia situácie v spolupráci so psychológom z ÚPSVaR) nemožno v žiadnom ohľade považovať za nemorálne, keďže ide o obrannú reakciu na navrhovateľkin predchádzajúci útok, aby sa takéto správanie z jej strany viac neopakovalo, a to aj s ohľadom na to, že sa to deje pri odovzdávaní U.. Odporca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že navrhovateľka súdu podsúva nepravdivé a ničím nepodložené informácie, že mala odporcovi financovať jeho nehnuteľnosť. Uvedené nie je pravdou a preto sa k tomu nebude ďalej vyjadrovať. Na záver svojho vyjadrenia odporca uviedol, že navrhovateľka sa na jednej strane snaží o obmedzenie jeho stretávania sa s U. a na druhej strane sa ho snaží pred súdom obviňovať z nezáujmu o U.. odporca naopak využívam všetok čas, ktorý mu bol stanovený v neodkladnom opatrení, aby mohol byť s U., aby sa o ňu mohol starať a veľmi rád sa o ňu postará aj v budúcnosti v čo najväčšom časovom rozsahu o čo sa aj snaží. Vyjadrenie matky podľa názoru odporcu neobsahuje žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali ňou uvádzané tvrdenia. V plnom rozsahu trvá na svojom predchádzajúcom vyjadrení a to, že dobré mravy v zmysle právnej náuky sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Ide tiež o etické zásady, ktoré zodpovedajú zásadám slušnosti. Všetky tieto udalosti preukazujú, že v mieste bydliska navrhovateľky pri preberaní U. dochádza dlhodobo vo vzťahu ku odporcovi k porušovaniu týchto nepísaných pravidiel slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery. Takéto konanie a správanie je nielen hrubo v rozpore s dobrými mravmi ale hraničí so správaním, ktoré nie je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi - zákonmi.

5. Dňa 01.04.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľky zo dňa 28.03.2019 k vyjadreniu odporcu, v ktorom opakovane uviedla, že spoločnú domácnosť opustila kvôli nezhodám a konfliktom, ktoré vyvolávala matka a sestra žalovaného, a ktoré de facto spôsobili rozpad ich vzťahu. Dňa 13.05.2018 zobrala dcéru a pár vecí pre ňu a odišla z domu odporcu, teda nie je pravdou, že si zobrala skoro všetky svoje a dcérine veci a odsťahovala sa a že zvyšnú časť jej odporca „dobrovoľne vrátil“. Navrhovateľkin odchod bol neplánovaný. V daný deň ani len netušila, že sa tam už spoločne s dcérou nevráti. To, že ich vzťah sa končí vyšlo najavo až podstatne neskôr, preto v mesiaci máj nemal odporca žiaden dôvod platiť výživné. Okrem toho navrhovateľka zotrvala na všetkých svojich vyjadreniach a skutočnostiach, ktoré doteraz súdu prezentovala. Posúdenie toho, či ňou mnou predložené listinné dôkazy (napr. čestné vyhlásenie V.. Y. D.Á., C..) sú pre toto konanie a meritórne rozhodnutie relevantné, patrí len a len súdu. Preto na rozdiel spochybňovania týchto listín, bude potrebné, aby odporca v konaní predložil dôkazy o svojich tvrdeniach, že sa podieľal na všetkých výdavkoch súvisiacich s navrhovateľkiným tehotenstvom a pôrodom. Zatiaľ sa totiž jedná len o ničím nepodložené tvrdenia, ktoré nie sú pravdou. Skutočnosť, že v tom čase žili v spoločnej domácnosti nie je dôkazom toho, že sa odporca na vyššie uvedených výdavkoch skutočne podieľal. Pokiaľ odporca tvrdí, že si kvôli počiatočným zvýšeným výdavkom súvisiacim s narodením dcéry musel navyšiť hypotekárny úver, ktorým financuje svoju nehnuteľnosť, toto opäť nie je pravdou. Podľa navrhovateľkiných vedomostí sa jednalo o prefinancovanie predchádzajúcich úverov vrátane spotrebného úveru, ktorý začal čerpať v roku 2016 z dôvodu zaplatenia výdavkov na fotovoltaiku v jeho dome a de facto šlo o zlúčenie dvoch foriem financovania. Rovnako nečestne prezentuje odporca aj využitie už zmieňovaného príspevku pri narodení dieťaťa a finančných prostriedkov, ktoré dcéra dostala do daru ku krstinám. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení zotrvala na tom, že tieto boli využité bez jej súhlasu pre investície odporcu do jeho nehnuteľnosti. Ak odporca tvrdí čokoľvek iné, toto nie je preukázané a súčasne ani on vo vyjadrení nešpecifikuje, na aké konkrétne „zvýšené výdavky na U." tieto peniaze použil. Navyše znova navrhovateľka vo svojom vyjadrení uviedla, že posielala peniaze na dcéru určené na jej sporenie (20,- EUR) a listinné dôkazy k týmto transakciám už predložila súdu. Peniaze mal odporca podľa ich vzájomnej dohody previesť na dcérin sporiaci účet, ktorý zriadil v jej prospech (navrhovateľke číslo účtu nikdy nedal), a ktorý on po ich rozchode zrušil bez toho, aby ju o tom informoval a vrátil jej tú časť, ktorú dcére nasporila navrhovateľka. Navrhovateľkine príspevky na sporenie, v ktorých bol uvedený popis účelu - sporenie pre U., odporca žiaľ nepovažuje za sporenie, lebo malo podľa jeho vyjadrenia v podaní len „občasný charakter", prípadne argumentuje „nevhodnosťou“ popisu transakcie v súvislosti so sms správami, ktoré navrhovateľka poslala a ktoré odporca uvádza vo svojich dôkazoch. Pokiaľ odporca vo svojom podaní k jednotlivým pohybom na jeho účte pripája navrhovateľkou zaslané sms, jedná sa o vklady a sms z rozdielnych rokov - ako sám uvádza sms správy sú z roku 2018, vklady z roku 2017. Každopádne navrhovateľka trvá na tom, že peniaze posielala na sporenie pre dcéru vo výške 20.- EUR, pokiaľ bola suma vyššia, boli to peniaze určené na nákup základných potrieb. V súvislosti s tvrdeniami o navrhovateľkinom nemorálnom a protiprávnom konaní navrhovateľka vo svojom vyjadrení uviedla, že tvrdenia odporcu o fyzickom napadnutí z jej strany dňa 17.07.2018 sa v priestupkovom konaní nepreukázali. Konanie v tejto veci bolo voči jej osobe zastavené. Podanie na polícii vo veci jej neoprávneného vstupu na pozemok odporcu spolu s jeho vlastnou dcérou (03.06.2018

- v čase pred našim rozchodom), ktoré nahlásil polícii 23.07.2018 (viac ako mesiac po „neoprávnenom vstupe"), sa do priestupkového konania, ani nedostalo. Konanie bolo šetrené pod spisovou značkou B.-B.- XXX/XXXX-C.. Všetky podnety na osobu navrhovateľky riešené prostredníctvom polície, resp. následne v priestupkovom konaní na Okresnom úrade Žilina boli zastavené resp. nepreukázané. Ide teda o vedome nepravdivé tvrdenia odporcu, ktorými zavádza v tomto konaní súd. V konaní odporca nepredložil ani jeden dôkaz, ktorým by preukázal porušovanie etických zásad, morálky, či zákona zo strany navrhovateľky voči jeho osobe. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že navrhovateľka bráni styku jeho rodičov s I.. U., toto rovnako nie je pravdou. Počas súdom upraveného styku sa totiž môže realizovať aj stretávanie dcéry s ostatnými členmi rodiny odporcu, a sa aj realizuje. Vzhľadom k tomu, ako odporcu navrhovateľka pozná, je presvedčená, že u svojej matky trávi prevažnú časť času určeného na styk s dcérou. Navyše sám odporca uvádza, že ju jeho matka (teda stará matka dcéry) nekontaktuje, že s navrhovateľkou nekomunikuje, čo potvrdzuje skutočnosť, že sa od jej odchodu z domácnosti odporcu vôbec o svoju vnučku nezaujíma, nezavolá jej kvôli nej, nenapíše a ani jeden starý rodič zo strany odporcu ju ani raz nekontaktoval s tým, že by sa chcel s vnučkou stretnúť. Preto navrhovateľka nevie, ako a čím im bráni v stretaní sa s ich vnučkou. Ide opäť len o nepravdivé tvrdenia odporcu. V súvislosti s bránením stretávania sa rodičov odporcu s ich vnučkou, najmä jeho matky na doplnenie navrhovateľka uviedla, že za celý čas trvania spoločnej domácnosti v dome odporcu neprišla jeho matka ani raz so záujmom, že by chcela U. ísť napr. pokočíkovať; pomôcť jej s ňou, postarať sa o ňu. Naopak v čase, keď navrhovateľka

bola sama doma, zákonite prichádzala tesne pred jej uspávaním a úmyselne vyvolávala konflikty. Pokiaľ odporca tvrdí, že navrhovateľka sa snaží obmedzovať jeho styk s dcérou, opäť sa jedná len o ničím nepreukázané a nepravdivé tvrdenie. Navrhovateľka plne rešpektuje rozhodnutie súdu o styku odporcu s dcérou a toto neporušuje. Naopak navrhovateľka poukázala na odporcovo správanie aj v súvislosti so záujmom o dcéru, kedy svojvoľne, bez objektívnej príčiny na navrhovateľku volal 3 krát políciu, pričom bola prítomná aj ich dcéra, čomu sa nedalo vyhnúť. Na možné psychické následky týchto „aktivít" na jeho dcére bol upozornený aj priamo sudcom a kolíznou opatrovníčkou počas pojednávania vo veci úpravy práv a povinností k maloletej konanom dňa 20.03.2019. Aj keď preukazovanie vzájomných investícií do oboch domácností (domov) počas spoločného spolužitia je v prípade tohto konania irelevantné, navrhovateľka sa ohradila voči nepravdivým výrokom odporcu a tým súčasne poukázala na to, ako odporca nedodržiava základné pravidlá slušnosti. Odporca nerealizoval žiadne investície do navrhovateľkinho domu. Skutočnosti, ktoré on prezentuje ako investície, boli totiž započítané so záväzkami odporcu voči jej osobe. Po tomto zápočte jej zostal odporca dlžný ešte sumu 8.609,- EUR. Týmto spôsobom sa vyjadril niekoľkokrát aj pred svedkami, doteraz jej z celkového dlhu splatil 50,- EUR. Nakoľko však tento dlh nie je predmetom tohto sporu, navrhovateľka nepožauje za potrebné sa k nemu v tomto podaní vyjadrovať podrobnejšie, je však dôkazom o tom ako sa odporca voči navrhovateľke správa. Čo sa týka navrhovateľkiných financií investovaných do nehnuteľnosti odporcu, súdu už uviedla, že mu okrem iného prispievala na splácanie jeho úverov a záväzkov voči rodičom a sestre, ktoré mu vznikli z titulu jej financovania. Tiež vo veľkej miere financovala aj zariadenie jeho nehnuteľnosti, a teda odporca opätovne klame, ak uvádza, že „žiadnym spôsobom nefinancovala jeho nehnuteľnosť“. Keďže preukázanie hotovostných platieb nie je možné v tomto prípade listinnými dôkazmi, predložila súdu len tú časť investícií do jeho domu, ktoré môže zdokumentovať výpismi z účtu spolu s vysvetlením ich účelu. Pre úplnosť uviedla, že finančné prostriedky určené na kúrenie, boli zo strany odporcu vysporiadané ešte pred ich rozchodom. Je zavádzajúce, ak odporca tvrdí, že po navrhovateľkinom odchode, si musel zaobstarať pre dcéru všetky potrebné veci opätovne. Od navrhovateľky žiadal, aby dcéra odchádzala zakaždým do jeho domácnosti aj s náhradným oblečením (aj keď jej tam zostalo nespočetné množstvo oblečenia a topánok). Okrem toho v domácnosti odporcu zostali ďalšie základné potreby pre dcéru, ktoré navrhovateľka financovala výlučne sama (príp. jej príbuzní), avšak odporca ich prezentuje na verejnosti ako niečo, čo musel platiť a zariaďovať on. To nelogicky potvrdzuje aj on sám napr. uvedením sms správy zo 17.12.2017, i keď v celom množstve mnou uhrádzaných výdavkov určených na potreby našej dcéry ide len o „drobné". Odporca bol objednávku vyzdvihnúť, pričom ju platil navrhovateľkinou platobnou kartou priamo v predajni. V súvislosti s uplatňovaním nárokov na nevydanú matku, odporca uvádza aj ďalšie nepravdivé skutočnosti. Argumentuje, že navrhovateľkou doteraz predložené dôkazy poukazujú len na jej „minimálnu" participáciu na chode domácností, vrátane nákupu potravín, čím klame, pretože navrhovateľkou už predložené listinné dôkazy v predchádzajúcom vyjadrení majú prioritne poukázať na iné skutočností. Pre úplnosť navrhovateľka uviedla, že s odporcom začala žiť najskôr vo svojom dome v H. cca v apríli 2015. To, že čakajú dieťa sa dozvedeli 28.07.2016. Dcéra sa im narodila 31.12.2016 a až do 21.12.2017 všetci traja spolu žili v navrhovateľkinom dome v H.. Základnú mesačnú réžiu navrhovateľkinho domu, v ktorom spolu žili (plyn, elektrika, RTVS) a platby na inej periodicite (daň z nehnuteľnosti, poplatok za odpad, voda) navrhovateľka si financovala vždy len sama, a to aj po „prechode" z materskej na rodičovskú dovolenku resp. po presťahovaní sa do domu odporcu. V prevažnej miere sa podieľala aj na výdavkoch súvisiacich s nákupom základných potrieb pre domácnosť a potravín, a preto odporcom predložené sms správy nemožno považovať za dôkaz toho, kto financoval tieto nákupy, ako ani toho, či a v akom rozsahu boli skutočne zrealizované. V čase navrhovateľkinho tehotenstva odporca (r. 2016) realizoval občasný nákup potravín („veľký" nákup, ktorý navrhovateľka nebola schopná urobiť sama v čase vysokej gravidity), avšak peniaze mu navrhovateľka na to poukazovala na účet, resp. dala v hotovosti. Po narodení dcéry nákupy základných bežných potrieb vrátane potravín a potrieb pre dcéru už bola navrhovateľka schopná realizovať aj sama. Šlo o takmer „dennodenné" transakcie. Odporca bol „poverený" len „veľkými a ťažkými" nákupmi spravidla na mesačnej báze, na ktorých sa navrhovateľka finančne podieľala. V tomto režime účastníci konania prakticky pokračovali do decembra 2017, kedy sa navrhovateľkin príjem znížil na úroveň rodičovského príspevku, čo zároveň korešponduje s obdobím presťahovania sa do domu odporcu. To, že sa príjem navrhovateľky znížil na úroveň rodičovského príspevku, však neoprávňuje odporcu tvrdiť, že sa nepodieľala na bežných výdavkoch, ktoré mali počas bývania v jeho dome. Samotný odporca investoval do jeho domu a navrhovateľka podľa svojich finančných možností zabezpečovala aspoň potreby základného charakteru - nákup potravín či iných vecí do domácnosti a potrieb pre dcéru. Časť týchto výdavkov, a to tých, ktoré boli hradené platobnou kartou, je možné zdokladovať výpismi z účtu. K obdobiu prechodu z materskej na rodičovskú dovolenku ďalej navrhovateľka uviedla, že na pokrytie ich

spoločných výdavkov z titulu zdieľania spoločnej domácnosti v Konskej, využívala aj príjem v podobe preplatku zo zálohových platieb za plyn v jej dome (113,94 EUR), elektriku v jej dome (62,51 EUR), preplatok na dani z príjmov za r. 2017 (229,04 EUR), či jej príjem z prekladu textov (120,- EUR). Preto zotrvala na tom, že otec dieťaťa sa aj napriek zjavnému nepomeru ich príjmov v danom období na jej výžive nepodieľal. Ak mala aj vyššie výdavky, používala vlastné úspory, pomáhal jej a dodnes pomáha aj jej otec. Prioritné sú však naďalej potreby ich dcéry. O „skutočnom“ záujme odporcu o dcéru svedčí aj to, že pôvodne prispieval na dcérine potreby sumou 150,- EUR vrátane započítania nákupu v podobe plienok a detského krému (túto položku si z finančného príspevku odrátal). Avšak po vydaní neodkladného opatrenia, v ktorom mu bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 120,- EUR - teda to, čo je nevyhnutné minimum, začal prispievať na dcérine potreby len sumou, ktorú stanovil súd bez hľadu na skutočné potreby ich dcéry. Pokiaľ odporca tvrdí, že navrhovateľke v máji 2018 poslal 100,- EUR na výživné pre ich dcéru, toto nie je pravdou, pričom v tejto súvislosti poukázala aj na pojednávanie vo veci vedenej na OS Žilina pod sp. zn. XP/XXX/XXXX konané dňa 20.03.2019, na ktorom sa ako rodičia zhodli na tom, že výživné zaplatil po prvýkrát v júni 2018 vo výške 150,- EUR. Jeho konanie navrhovateľka považuje za šikanózne a nemorálne. Odporca zneužíva jej finančne náročnú situáciu. Hoc to s meritom veci nesúvisí, nedalo navrhovateľke neuviesť, že odporca od jej odchodu zo spoločnej domácnosti sa ani raz neopýtal, či U. niečo potrebuje, ani raz ju nenavštívil, keď bola chorá, neprišiel ju pozrieť ani na jej meniny, Vianoce, narodeniny. Stále má žiaľ za potrebu prezentovať výchovné názory svojej matky a sestry a navrhovateľku ako matku nerešpektuje a vôbec s ňou nekomunikuje. Na záver navrhovateľka uviedla, že odporca nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že by prispel navrhovateľke na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, dokonca nič také konkrétne ani netvrdil, len predložil rozsiahle sms správy o tom, že po narodení maloletej (teda nie v čase tehotenstva a pôrodu) ho navrhovateľka žiadala o to, aby jej pomohol s nákupmi, z ktorých však nie je zrejmé, kto tieto financoval. Súčasne odporca nepreukázal, že by navrhovateľke na vlastné náklady prispieval primerane na jej výživu po narodení maloletej. Rovnako tak nepreukázal ani to, že by sa navrhovateľka voči nemu správala spôsobom, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľka žiadala, aby súd po vykonanom dokazovaní vyhovel jej návrhu v celom rozsahu.

6. Súd vo veci nariadil a dňa 24.09.2019 vykonal pojednávanie v súlade s ust. za prítomnosti oboch účastníkov konania a právnej zástupkyne navrhovateľky, ktorí pred súdom zotrvali na svojej skutkovej a právnej argumentácii.

7. Navrhovateľka nad rámec písomných vyjadrení pred súdom uviedla, že v rozhodnom období od 13.5.2018 do 31.12.2018 poberala rodičovský príspevok vo výške cca 228,- EUR a prídavok na dieťa vo výške zhruba 20,- EUR. Po odchode zo spoločnej domácnosti si privyrábala, príjem nebol pravidelný a keď to rozpočítala na mesiace, tak si prilepšila cca 60,- EUR mesačne. Na Žilinskú univerzitu ako vysokoškolský pedagóg nastúpila 11.02.2019, a to na čiastočný pracovný úväzok vo výške 20%. To znamená, že čistý príjem sa jej zvýšil cca o 150,-EUR mesačne. Boli tam určité ohodnotenia, súčasťou ohodnotenia bolo aj ohodnotenie jej publikačnej činnosti. V mesiaci júl získala odmenu za túto publikačnú činnosť vo výške cca 100,- EUR. Od 11.02.2019 bola zamestnaná na čiastočný úväzok v Žilinskej univerzite a od 01.10.2019 nastupuje na 100% úväzok. I.. U. bola umiestnená v materskej škole, takže z tohto dôvodu navrhovateľka nastupuje od 01.10.2019 do práce na 100% úväzok v Žilinskej univerzite. Pokiaľ ide o jej výdavky v rozhodnom období, sú to výdavky za plyn, elektriku, rozhlas 86,-EUR mesačne, vodu cca 25,- EUR mesačne, internet 12,- EUR, telefón 18,- EUR, ročný príspevok na skylink, ktorý po rozpočítaní vychádza cca 6,- EUR mesačne. Pokiaľ ide o benzín je to okolo 30,- EUR mesačne. Výdavky na stravu predstavujú sumu zhuba 100,- EUR mesačne. Pokiaľ ide o oblečenie, obuv, tak je to približne cca 20 EUR mesačne. Pokiaľ ide o hygienu, kozmetiku, je to okolo 15,- EUR až 20,- EUR mesačne. Pokiaľ ide ešte o nejaké jednorazové platby ako je napr. poistenie auta, ročná poistka je cca 68,- EUR ročne v tom rozhodnom období, poplatok za smeti je 22,- EUR ročne a pokiaľ ide o daň z nehnuteľností, tú zaplatila v rozhodnom období vo výške 35,- EUR. Pokiaľ ide o poistenie nehnuteľnosti, túto poistku jej uhradil jej otec. Ešte poukázala na výdavky na domácnosť, nakoľko sa nasťahovala a potrebovala si domácnosť zariadiť, pričom išlo najmä o výdavky súvisiace so zariadením pre I.. U., ďalej zakúpila nové vchodové dvere a väčšou investíciou bola ešte výmena radiátora v kúpeľni.

8. Odporca nad rámec písomných vyjadrení pred súdom uviedol, že má pevnú dĺžku platu a variabilnú zložku, podľa toho či má 24 hodinovú pohotovosť počas týždňa alebo nie. Keď žili spolu s navrhovateľkou, tak sa snažil čo najviac držať pohotovosť, aby mali viac finančných prostriedkov. V období, keď žil s navrhovateľkou, jeho hrubý príjem bol zhruba 1.700,- EUR, plus za pohotovosť 240,-

EUR. Po odchode navrhovateľky zo spoločnej domácnosti mu zvýšili plat a pohotovosť buď má alebo nemá v príslušnom mesiaci, príjem predstavuje teda sumu cca 1.800,- EUR mesačne v čistom, z ktorej sumy mu odpočítavajú za používanie služobného auta sumu vo výške zhruba 100,- EUR mesačne. Táto suma je takisto variabilná. Iné príjmy nemá. Pokiaľ ide o jeho náklady spojené s bývaním, má hypotekárny úver, ktorý platil počas spolužitia s navrhovateľkou vo výške zhruba 350,- EUR. Keď sa narodila U., tak si predĺžil dĺžku splácania úveru a znížil splátku, čiže táto splátka bola zhruba okolo 280,- EUR mesačne a v súčasnosti od budúceho mesiaca, čiže od októbra 2019 bude splátka 390,- EUR mesačne. Výdavky spojené s bývaním špecifikoval nasledovne: elektrika 36,- EUR, plyn je 60,- EUR alebo 65,- EUR, sumu za vodu, ktorú platí raz ročne nevedel uviesť, nakoľko vyúčtovanie mu príde až v najbližšom období. Internet okolo 20,- EUR, splátka dlhu sestre predstavuje sumu 100,- EUR mesačne, ide o splátku na základe pôžičky, ktorú mu požičala sestra vo výške 4.000,- EUR na splatenie navrhovateľkinho dlhu jej bratovi. Odporca má preukázané, že to zaplatil. Rodičia, keď potrebuje kúpiť nejakú väčšiu položku do domácnosti, mu poskytnú peniaze a on im za to pravidelne mesačne platí 142,- EUR paušálne každý mesiac. Ďalej má výdavky, pokiaľ ide o malú U., nakoľko má vyživovaciu povinnosť voči I.. U., ktorá je vo výške 200,- EUR mesačne, ktorú si plní. Ďalej platí zameškané výživné, ktoré predstavovalo ku dňu vyhlásenia rozsudku sumu 660,- EUR, z tejto sumy už zaplatil 600,- EUR a ešte má zaplatiť zvyšných 60,- EUR. Na stravu má výdavky okolo 100,- EUR až 150,- EUR. Pokiaľ má cez víkend U., tak má zvýšené náklady na stravu, ich výšku špecifikovať nevie. Každý mesiac si nekupuje oblečenie ani obuv, čiže keď to spriemeruje, tak tieto výdavky sú cca 300,- EUR ročne. Ešte má svoje sporenie, kde si odkladá 100,- EUR mesačne a pokiaľ ide o U., tak tej sporí vo výške 20,- EUR mesačne. Pokiaľ ide o náklady, ktoré mal s nehnuteľnosťou a zariadením domácnosti, v ktorej býva, tak tieto výdavky predstavujú sumu vo výške 600 až 800,- EUR, napr. v súčasnosti uhradil nákup dlažby vo výške 800,- EUR.

9. Podľa (ďalej len ) podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

10. Podľa Čl. 8 na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.

11. Podľa súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania.

12. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

14. Podľa súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

15. Podľa (ďalej len ) súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

16. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

17. Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

18. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to rodným listom mal. dieťaťa (č.l. 7 spisu), príjmovým pokladničným dokladom č. 94 zo dňa 05.01.2017 a dokladom o úhrade zo dňa 16.10.2017 (č.l. 5 - 6 spisu), lustráciami v sociálnej poisťovni na navrhovateľku a odporcu, potvrdením o príjme odporcu za obdobie od 03/2018 do 08/2018 (č.l. 26 - 27 spisu), potvrdením o príjme navrhovateľky za obdobie od 01/2018 do 08/2018 (č.l. 41 spisu), čestným prehlásením zo dňa 24.10.2018 (č.l. 58 spisu), výpismi z účtov navrhovateľky (č.l. 59 - 66 spisu a č.l. 114 - 127 spisu), elektronickou platbou odporcu zo dňa 15.05.2018 (č.l. 83 spisu), výpisom sms - komunikácie predloženej odporcom (č.l. 84 - 85 spisu), rozhodnutím Okresného úradu Ž., odboru

všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov č.j. B.-F.-B.-XXXX/XXXXXX/XXXX,XXXX/KON zo dňa 22.11.2018 (č.l. 128 - 134 spisu), potvrdením o príjme navrhovateľky zo dňa 17.07.2018 (č.l. 164 - 165 spisu), potvrdením o príjme odporcu za obdobie od 07/2017 do 06/2018 a za obdobie od 07/2018 do 12/2018 (č.l. 166 - 169 spisu), potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za rok 2017, rok 2018, rok 2019 (č.l. 170 - 172), potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok 2017, rok 2018 a rok 2019 (č.l. 173 - 175 spisu), vyplatením mzdy navrhovateľke za obdobie 02/2019 a výplatnou páskou za 02/2019 (č.l. 176 - 177 spisu), výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. Y. (č.l. 184 - 185 spisu), výpisom z LV č. XXX pre k.ú. H. (č.l. 186 spisu), rozsudkom Okresnému súdu Žilina, sp. zn. XP/XXX/XXXX zo dňa 20.03.2019 (č.l. 187 - 198 spsiu) ako aj celým spisovým materiálom.

19. Súd v konaní postupoval v zmysle . Rozhodnutie vydal v súlade s ustanovením v spojení s a , a to na základe zisteného skutočného skutkového stavu veci, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporu sporné a súd nemal o ich pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku.

20. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že mal. dieťa U. Q., T..XX.XX.XXXX, je dieťaťom navrhovateľky a odporcu, tak ako to vyplýva z priloženého rodného listu na č.l. 7 spisu. Okresný súd mal tak v danej veci splnenú podmienku aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľky, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu na strane odporcu. Súd mal ďalej v konaní za preukázané, že účastníci konania ako rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a takúto spoločnú domácnosť od 13.05.2018 ani nevedú. Súd mal ďalej za preukázané, že ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bolo vedené konanie pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. XP/XXX/ XXXX, na základe ktorého bolo upravené zverenie maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky a určená povinnosť prispievať odporcovi na výživu maloletej sumou 200,- EUR mesačne a zároveň bol upravený styk otca s maloletou v zmysle súdneho rozhodnutia (č.l. 187 spisu). Súd v konaní mal ďalej za preukázané, že navrhovateľka bola v rozhodnom období od 13.05.2018 do 31.12.2018 na rodičovskej dovolenke a jej príjmom bol rodičovský príspevok vo výške 214,70 EUR mesačne (č.l. 174 spisu) a prídavky na dieťa vo výške 23,68 EUR mesačne (č.l. 171 spisu). Po odchode zo spoločnej domácnosti si navrhovateľka privyrábala, príjem nebol pravidelný bolo to cca 60,- EUR mesačne. Pracovala v tomto období na dohodu o vykonaní práce, ktorú mala uzatvorenú so Žilinskou univerzitou v Žiline. V konaní bolo ďalej preukázané, že matka ako vysokoškolský pedagóg nastúpila od 11.02.2019 na Žilinskú univerzitu v Žiline, a to najskôr na čiastočný pracovný úväzok vo výške 20 %, kedy sa jej čistý príjem zvýšil o cca 150,- EUR mesačne a od 01.10.2019 bude zamestnancom Žilinskej univerzity v Žiline na 100 % pracovný úväzok. Žiadny iný ďalší príjem matky v rozhodnom období od 13.05.2018 do 31.12.2018 v konaní preukázaný nebol. Z potvrdenia o príjme žalovaného mal súd za preukázané výšku jeho čistého mesačného príjmu u spoločnosti IC. G.. G. M..B.., G. G. H. X, XXX XX Ž., V.: XX XXX XXX, kde pracuje ako projektový manažér - junior, kde dosiahol v období od 07/2017 do 06/2018 čistý príjem v celkovej výške 21.533,34 EUR, čo je v priemere 1.794,45 EUR mesačne a v období od 07/2018 do 12/2018 bol jeho čistý príjem v celkovej výške 10.648,91 EUR, čo je v priemere 1.774,82 EUR mesačne (č.l. 166

- 169 spisu).

21. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.

22. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu 2 rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Podľa konanie sa začína len na návrh.

28. Podľa účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

29. Základné zásady Zákona o rodine preferujú rodinu založenú manželstvom a tejto priznávajú všestrannú ochranu a podporu. Na druhej strane ochrana je v zmysle zákona poskytovaná všetkým formám rodiny, pretože bez ohľadu na skutočnosť, či sú rodičia dieťaťa zosobášení alebo žijú v mimomanželskom vzťahu, Zákon o rodine predpokladá účasť oboch rodičov nielen na výchove a výžive potomka, ale aj vzájomnej pomoci pri starostlivosti o rodinu. Kým pre manželov platí vzájomná vyživovacia povinnosť, Zákon o rodine nevydatej matke priznáva nárok na príspevok na výživu a na úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, ku ktorej viaže otca dieťaťa, a to nezávisle od ďalšej vyživovacej povinnosti, ktorú má otec voči maloletému dieťaťu. Účelom tejto právnej úpravy je priblížiť situáciu nevydatej matky pomerom v manželstve a bolo by v rozpore s princípmi Zákona o rodine výživné nevydatej matke nepriznať. Základom príspevku na výživu matky sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky, ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, prípadne iného pomeru, resp. zníži sa u nej potencialita dosahovania takýchto príjmov a súčasne aj zvýšené výdavky spojené s takýmito skutočnosťami. Čo sa týka nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, matka musí predložiť dôkazy o vynaložených nákladoch.

30. Zákon rozlišuje dva nároky nevydatej matky voči otcovi dieťaťa a to nárok na úhradu výživy v trvaní maximálne 2 roky a nárok na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Nároky, o ktorých hovorí toto zákonné ustanovenie majú uľahčiť nevydatej matke podmienky, do ktorých sa dostane v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Pri výške príspevku na výživu je daná jeho primeranosť. Primeranosť sa posudzuje vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa ako aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom matky tak, aby bol stanovený rozumný kompromis medzi potrebami nevydatej matky a potrebami otca dieťaťa. Náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom sú finančné náklady, ktoré vznikli matke v súvislosti s tehotenstvom a privedením dieťaťa na svet. Nejde o náklady, ktoré vznikli nákupom vecí pre dieťa, pretože tieto majú byť hradené z výživného. Náklady matky sa rozumejú napríklad kúpa tehotenského oblečenia, zdravotnícka starostlivosť, lieky a podobne. Existenciu a výšku nákladov je matka povinná súdu preukázať. Súd následne určí odôvodnenosť vynaložených nákladov a určí, akým podielom sa otec na úhrade týchto nákladov zúčastní.

31. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a s prihliadnutím na vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že sú dané zákonné podmienky, aby odporca platil príspevok na výživu navrhovateľky. Okresný súd považuje za potrebné uviesť, že účelom vyššie citovanej právnej úpravy je, ochrana nevydatej matky v súvislosti so znížením jej pracovných schopností a jej príjmu v čase pred pôrodom a po narodení dieťaťa, pričom otec dieťaťa má tejto matke prispievať na úhradu výživy. Nevydatá matka sa počas tehotenstva, či po narodení dieťaťa často dostáva do horšej osobnej i sociálnej situácie. Príspevok na výživu matky nie je odôvodnený prípadnou neschopnosťou matky samostatne sa živiť. Jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky, ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, resp. iného pomeru, a súčasne aj zvýšené výdavky spojené s týmito skutočnosťami. Podmienkou na priznanie príspevku nie je odkázanosť matky. Zákonné vymedzenie rozsahu príspevku na výživu nevydatej matky je dané kritériom primeranosti.

32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného okresný súd zisťoval náklady a potreby navrhovateľky. Zároveň skúmal zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti, t.j. schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu, ako aj príjmové a majetkové pomery navrhovateľky. Zohľadňoval príjmy navrhovateľky z pracovného pomeru, ako aj zo zdrojov nemocenského, či sociálneho poistenia. Pri vymeriavaní, resp. zisťovaní dôvodnosti rozsahu príspevku posudzoval jeho primeranosť samozrejme vo vzťahu ku schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu.

33. Súd vyhodnotil ako dôvodné výdavky a potreby navrhovateľky na stravu, bývanie, hygienu, či oblečenie ako aj výdavky spojené s osobnou starostlivosťou o mal. dieťa v období od 13.05.2018 po dobu dvoch rokov od pôrodu, t.j. do 31.12.2018. Aplikáciou vyššie uvedných zásad na tento konkrétny prípad po zhodnotení príjmov oboch účastníkov konania a ich oprávnených výdavkov potom konštatuje, že za spravodlivé považoval súd priznanie príspevku na výživu navrhovateľky v rozsahu 150,- EUR mesačne aj s poukazom na majetkové pomery účastníkov konania, ktoré boli v rozhodnom období v zásadnom nepomere. Taktiež bolo zistené, že k zásadnému nepomeru a najmä k zníženiu príjmu na strane matky došlo v priamom dôsledku v súvislosti s tehotenstvom a pôrodnom, nakoľko matka v rozhodnom období bola odkázaná len na rodičovský príspevok vo výške 214,70 EUR mesačne, prídavok na dieťa vo výške 23,68 EUR mesačne, ktorý ale v prvom rade slúži na výživu maloletého dieťaťa, nie na výživu navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka ani s prispením otca na výživu maloletej vo výške 120,- EUR mesačne, ku ktorému bol zaviazaný nariadeným neodkladným opatrením, po úhrade nákladov na maloletú dcéru takmer nemala finančné prostriedky na zabezpečenie svojich základných životných potrieb a v podstate bez výpomoci svojej rodiny by ani nebola schopná tieto základné životné potreby sama pre seba zabezpečiť. Je nepochybné, že sa jednalo o obdobie, ktoré bolo v priamej časovej nadväznosti na pôrod, a teda tento nedostatok finančných prostriedkov bol priamo vyvolaný tým, že hlavným dôvodom bolo zníženie príjmu v dôsledku pôrodu, ktoré sa neprejavilo v momente, kým trvala spoločná domácnosť účastníkov tohto konania, ale prejavilo sa až vo chvíli, kedy bola matka dieťaťa nútená s dieťaťom opustiť predtým spoločnú domácnosť. Z výpovede odporcu ako aj z priložených potvrdení zamestnávateľa: spoločnosti V. G.. G. M..B.., G. G. H. X, XXX XX Ž., V.: XX XXX XXX, kde pracuje ako projektový manažér - junior, kde dosiahol v období od 07/2017 do 06/2018 čistý príjem v celkovej výške 21.533,34 EUR, čo je v priemere 1.794,45 EUR mesačne a v období od 07/2018 do 12/2018 bol jeho čistý príjem v celkovej výške 10.648,91 EUR, čo je v priemere 1.774,82 EUR mesačne (č.l. 166 - 169 spisu) vyplynulo, že odporca disponuje nadštandardným čistým príjmom vo výške 1.780,- EUR mesačne a disponoval ním aj v rozhodnom období, teda od 13.05.2018 do 31.12.2018. Z jeho výpovede je zrejmé, že jeho životná úroveň rovnako spĺňa isté prvky nadštandardu, pokiaľ je schopný si platiť sám sebe sporenie v sume 100,- EUR, splácať viaceré pôžičky v rozsahu až cca 500,- EUR mesačne (280,- EUR hypotekárny úver, 100,- EUR mesačne splátka pôžičky sestre plus paušálna splátka vo výške 142,- EUR rodičom), resp. jeho ďalšie výdavky, ktoré boli ním popisované, ako napr. výdavky na dokončenie nehnuteľnosti, nakoľko jeho príjem je postačujúci aj na úhradu takýchto výdavkov, preukazujú to, že odporca žije nadštandardným spôsobom, tie jeho výdavky sú skutočne vysoké a nie je to spôsob života, o ktorom by bolo možné povedať, že nejakým spôsobom stráda, navyše o tom svedčí aj tá skutočnosť, že v súčasnosti si odporca tak ako uviedol vo svojej výpovedi navyšuje splátku mesačne na hypotéku z 280,- EUR opäť na 390,- EUR mesačne. Odporca disponuje tak príjmom ako aj majetkom, ktorý súd vyhodnotil ako dôvodný na určenie príspevku na výživu nevydatej matke. Okresný súd konštatuje, že dobu poskytovania príspevku na výživu stanovil v zmysle § 74 ods. 1 v spojení s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine až od podania návrhu, t.j. od 01.07.2018 do 31.12.2018, a nie od 13.05.2018 tak ako žiadala navrhovateľka. Súd s poukazom na túto skutočnosť, že výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, návrh vo zvyšnej časti zamietol. Súd zároveň rozhodol o zročnom príspevku na výživnom navrhovateľky za rozhodné obdobie od 01.07.2018 do 31.12.2018 vo výške 900,- EUR (t. j. 6 x 150,- EUR = 900,- EUR), ktorý povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

34. Pokiaľ ide povinnosť nahradiť polovicu nákladov nevydatej matke v súvislosti s pôrodom, t. j. za pobyt v pôrodnici vo výške 175,- EUR a nákup kočíka zn. Britax v predajni Bambino vo výške 439,90 EUR, t.j. spolu vo výške 307,45 EUR, navrhovateľka spolu s návrhom na úhradu týchto nákladov predložila súdu aj dôkazy o vynaložených nákladoch, a to príjmový pokladničný doklad č. 94 zo dňa 05.01.2017 vystavený na meno navrhovateľky Fakultnou nemocnicou s poliklinikou v Ž. na sumu 175,- EUR (č.l. 5 spisu) a doklad o zaplatení kúpnej ceny kočíka v predajni Bambino dňa 16.10.2019 vo výške 439,90 EUR (č.l. 6 spisu). Navrhovateľka existenciu a výšku týchto nákladov preukázala, avšak vzhľadom na predbežné právne posúdenie, pri ktorom súd uviedol, že náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom sú finančné náklady, ktoré vznikli matke v súvislosti s tehotenstvom a privedením dieťaťa na svet, pričom nejde o náklady, ktoré vznikli nákupom vecí pre dieťa, pretože tieto majú byť hradené z výživného, navrhovateľka vzala svoj návrh, čo do úhrady polovice nákladov na kočík značky Britax späť. Súd s poukazom na ust. vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľky v tejto časti, t. j. o zaplatenie sumy vo výške 219,95 EUR konanie zastavil. Pokiaľ ide o náhradu nákladov za pobyt v pôrodnici v celkovej výške 175,- EUR, z ktorých žiadala navrhovateľka priznať polovicu, t.j. 87,50 EUR

súd tejto časti návrhu vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne posúdenie, nakoľko odporca nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz, ktorým by preukázal, že navrhovateľke prispel na úhradu týchto nákladov, vyhovel.

35. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že navrhovateľke nie je možné priznať výživné, lebo by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Okresného úradu Ž., odboru všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov č.j. B.-F.-B.-XXXX/XXXXXX/XXXX,XXXX/KON zo dňa 22.11.2018 (č.l. 128 spisu), ktorým bolo konanie voči navrhovateľke vo veci spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov v zmysle ust. citovaného zákona zastavené, nakoľko spáchanie priestupku nebolo obvinenej z priestupku preukázané, a teda v čase rozhodovania súdu odporca nepreukázal, že by sa navrhovateľka voči nemu správala spôsobom, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi.

36. Na základe vyššie uvedných skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa ustanovenia odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.