Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoE-17-2019.pdf
PDF · 66.97 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/17/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a. s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, N., t. č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o vymoženie 49,79 eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 7Er/5096/2008-27 zo dňa 12. júna 2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom zastavil exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Ing. Romanom Liščákom, v zast. JUDr. Lukášom Liščákom pod sp. zn. EX 5005/08 a II. výrokom súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov konania. Zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že exekučný titul - blok na pokutu č. AA 1764698 z 11. marca 2006, ktorý nadobudol vykonateľnosť 27. marca 2006, je rozhodnutím, ktoré možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty na jeho zaplatenie, teda do 27. marca 2009. Lehota na uskutočnenie výkonu rozhodnutia v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008 je považovaná za prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká právo na uskutočnenie výkonu rozhodnutia. Rozhodnutie sa stáva právne neúčinným a nemôže byť ďalej podkladom pre vykonanie exekúcie súdnym exekútorom (exekučným titulom). Na preklúziu práva súd prihliada ex offo v každom štádiu konania, a preto prebiehajúcu exekúciu podľa § 58 ods. 1 v spojení s § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil. Rozhodnutie o trovách odôvodnil tak, že povinnosť nahradiť trovy exekúcie nie je možné uložiť povinnému ani oprávnenému.
2. Včas podaným odvolaním sa súdny exekútor domáha zrušenia tohto uznesenia. Nestotožnil sa s názorom súdu, že exekúcia sa mala zastaviť na základe § 57 ods. 1 písm. b) Ex. por., keďže sa v danom prípade nejedná o preklúziu. Má za to, že exekúcia bola nariadená pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty tak ako to vyžaduje platná legislatíva a vymáhané právo teda nezaniklo. Dôvod na zastavenie exekúcie nastal až nemajetnosťou povinného a súd mal exekúciu zastaviť z tohto dôvodu. V dôsledku toho je nesprávne aj rozhodnutie o náhrade trov exekúcie, na ich náhradu mal byť zaviazaná oprávnená. Na podporu svojich tvrdení citoval aj judikatúru NS SR.
3. Oprávnená ani povinný sa k odvolaniu súdneho exekútora nevyjadrili, odvolacie návrhy nepodali. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), postupujúc podľa § 470 C. s. p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a prihliadajúc na splnenie podmienok odvolacieho konania dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je potrebné podľa § 386 písm. b) a c) C. s. p. odmietnuť, nakoľko proti I. výroku bolo podané neoprávnenou osobou a proti II: výroku smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
5. Pokiaľ ide o odvolanie súdneho exekútora proti výroku I., ktorým súd prvej inštancie zastavil exekúciu, odvolací súd poukazuje na ust. § 37 ods. 1 E. p., podľa ktorého účastníkmi konania sú oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
6. Podľa § 386 písm. b) C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
7. Nakoľko vyššie citované zákonné ustanovenie upravuje okruh osôb, ktoré sú účastníkmi konania a z ktorého výslovne vyplýva, že súdny exekútor je účastníkom konania iba v prípade, kedy súd rozhoduje o trovách exekúcie, mal odvolací súd za to, že súdny exekútor nebol oprávnený na podanie odvolanie voči výroku o zastavení exekúcie. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie súdneho exekútora odmietol podľa § 386 písm. b) C. s. p. a nezaoberal sa vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani samotnými dôvodmi odvolania .
8. Pokiaľ ide o odvolanie voči rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie (výroku II. uznesenia) odvolací súd dodáva:
9. Podľa § 386 písm. c) C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
10. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Rozhodnutia, proti ktorým odvolanie je prípustné, sú v zákone taxatívne stanovené (§ 357 C. s. p.). Odvolanie proti uzneseniu v exekučnom konaní vo všeobecnosti nie je prípustné. Výnimkou je situácia, kedy Exekučný poriadok výslovne odvolanie proti niektorému rozhodnutiu pripúšťa.
11. V prerokúvanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora dňa 14. februára 2008, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 (§ 243b ods. 1 E. p.). Výnimkou je však ust.§ 243b ods. 3 E. p., podľa ktorého sa o odvolaní proti výroku o trovách pri zastavení exekúcie rozhodne podľa týchto predpisov len vtedy, ak bolo podané pred 1. novembrom 2013, inak sa naň použijú predpisy účinné od 1. novembra 2013. Novela Exekučného poriadku účinná od 1. novembra 2013 (z. č. 299/2013 Z. z.) zrušila prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.
12. Podľa § 355 ods. 2 C. s. p., ktorý sa použije aj v exekučnom konaní (§ 9a ods. 1 E. p.), proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V dôsledku zmeny v § 58 ods. 6 E. p. účinnej od 1. novembra 2013 tak žiadne ustanovenie Exekučného poriadku ani iného predpisu nepripúšťa podať odvolanie len proti výroku o trovách exekúcie.
13. Nakoľko napadnuté uznesenie bolo vydané 12. júna 2019, nebolo proti výroku o trovách exekúcie možné podať odvolanie.
14. Vzhľadom na to odvolací súd odvolanie súdneho exekútora proti výroku II. uznesenia podľa § 386 písm. c) C. s. p. odmietol bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti.
15. Toto uznesenie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C.s.p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.