Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/4/2024

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, v právnej veci žalobcu: 1/ A. A., B. C., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, X/XXXXXX E., B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX G., 3/ H. I. C., B. C., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX F., proti žalovanej: K. A., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX L. A. XXX, zastúpená opatrovníkom - starostom Obce L. A., právne zastúpená: Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, o zaplatenie 1.756,91 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č. k. -75 zo dňa 13.3.2023, takto jednohlasne

rozhodol:

Mení uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania tak, že všetci žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

Žalovaná má proti všetkým žalobcom spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresným súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) prvým výrokom konanie zastavil a druhým trovy konania strán nepriznal.

2. V dôvodoch svojho uznesenia uviedol, že na tunajšom súde sa pod hore uvedenou spisovou značkou vedie konanie o zaplatenie sumy 914,34 eur z titulu náhrady nákladov na pohreb nebohej p. M. N., B. A. a sumy 842,57 eur z titulu nákladov za nájom a poplatky súvisiace s užívaním bytu, ktoré platila pôvodná žalobkyňa za nebohú p. N.. Predmetné nároky boli vylúčené z pôvodného konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. , ktorý spis má súd pripojený. Žalobu v predmetnej právnej veci podala na súd p. C. C., B. N., nar. XX.X.XXXX. F. C. C. dňa XX.XX.XXXX zomrela. Uznesením súdu sp. zn. -65 zo dňa 8.7.2022 bolo rozhodnuté, že súd pokračuje v konaní s právnymi nástupcami žalobkyne C. C., a to so žalobkyňou v 1. rade A. A., žalobkyňou v 2. rade K. E. a žalobcom v 3. rade H. I. C..

3. Žalobcovia vzali žalobu späť a žiadali, aby súd konanie zastavil. Uviedli, že keby žila p. C. C., tak by sa vedela konkrétne vyjadriť k tejto veci, oni do konania vstúpili až po jej smrti, nemajú o tom vedomosť.

4. Právny zástupca žalovanej súhlasil so späťvzatím žaloby, ale vzhľadom k tomu, že späťvzatie žaloby bolo zavinené žalobcami, uplatnil si za žalovanú trovy konania.

5. Trovy je v zásade povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ust. sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto

zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, v danom prípade teda späťvzatie žaloby a dôsledkom je vznik trov strany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. O náhrade trov konania súd v tomto prípade rozhodol druhým výrokom uznesenia tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal, nakoľko má za to, že žalobcovia, ktorí boli právnymi nástupcami pôvodnej žalobkyne, ktorá dňa XX.XX.XXXX zomrela, žalobu zobrali späť bez toho, aby sa vo veci vykonalo ďalšie dokazovanie len preto, lebo nemali žiadne vedomosti o predmete sporu, tieto by mohla objasniť a preukázať jedine ich matka a manžela, ktorá však už je nebohá. A to aj okolnosti ohľadom poskytnutia finančných prostriedkov na kúpu bytu nebohej p. M. N. a skutočnosti, že suma, ktorú t. č. už nebohá p. C. C. vybrala z účtu nebohej p. M. N. dňa 31.7.2015 predstavovala sumu, ktorú požičala p. M. N., a že výber bol na pokyn nebohej p. M. N.. To, že p. C. C. mala dispozičné právo k tomuto účtu sporné v konaní nebolo. Zo strany pôvodnej žalobkyne, ako aj súčasných žalobcov v konaní bolo tvrdené, že v čase výberu peňazí z účtu nemala p. C. C. ešte vedomosť o úmrtí p. M. N. (telo nebohej bolo nájdené dňa 3.8.2015). Doklady o platbách za pohreb, ak aj za nájomné a služby spojené s užívaním bytu p. M. N., p. C. C. (až do okamihu keď sa jeho vlastníčkou stala žalovaná) v konaní predložené boli. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je spravodlivým nepriznať trovy konania ani jednej zo sporových strán. Dokazovanie pre spravodlivé a zákonné meritórne rozhodnutie vo veci by bolo možné len za súčinnosti pôvodnej žalobkyne, t. č. už nebohej p. C. C., a práve pre to, že jej právni nástupcovia nemali žiadnu vedomosť o predmete sporu, zobrali žalobu späť. Samozrejme inak by znel výrok o trovách konania v prípade, keby žalobu bola zobrala späť ešte p. C. C.. Ako už súd uviedol, podľa jeho názoru je spravodlivým a súladným s nepriznanie trov konania ani jednej zo sporových strán.

6. Proti tomuto uzneseniu, a to v časti výroku II. o náhrade trov konania podala žalovaná včas odvolanie tvrdiac, že v tejto časti rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná mala za to, že sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 256 ods. 1, keďže protistrana – žalobcovia sú právnymi nástupcami pôvodnej žalobkyne a vzali žalobu späť v celom rozsahu, čím procesne zavinili zastavenie konania. Podľa žalovanej treba podotknúť, že argumentácia žalobcov, ktorú si pri svojom rozhodnutí osvojil aj prvostupňový súd spočívajúca v tvrdeniach, že žalobcovia zobrali žalobu späť bez toho, aby sa vo veci vykonalo ďalšie dokazovanie len preto, lebo nemali žiadne vedomosti o predmete sporu, nemôže postačovať na rozhodnutie o nepriznaní trov žalovanej. Podľa žalovanej má žalobca v spore vyvíjať aktivitu a nemôže očakávať, že bude súd ako nezávislý orgán nahrádzať jeho nečinnosť. Preto je podľa žalovanej právne irelevantné, že žalobcovia nepoznali predmet sporu, keď je ich povinnosťou sa s predmetom sporu oboznámiť a v prípade, že tak neurobia, i keď tak objektívne urobiť mohli, nemôže byť táto ich nečinnosť na ťarchu žalovanej. Zároveň, ak chceli podanú žalobu vziať späť pre nedostatok vedomostí o predmete sporu, mali tak urobiť bez zbytočného odkladu už v momente, keď ich súd ako právnych nástupcov pôvodnej žalobkyne prizval do konania.

7. S poukazom na vyššie uvedené preto žalovaná žiadala v rámci svojho odvolacieho návrhu, aby odvolací súd napadnutý výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Žalobcovia vo svojom spoločnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že na zastavenie konania boli vyzvaní práve advokátskou kanceláriou žalovanej a nechceli už ďalej zdedený spor predlžovať a preto súhlasili s ich návrhom. So sporom sa oboznámili už ako dediči, nie ako priami účastníci a nepoznali obsah tohto právneho sporu.

9. Žalobcovia poukázali na to, že sú obyčajní ľudia, ich finančná situácia nie je jednoduchá.

10. Žalovaná vo svojom vyjadrení k tomuto vyjadreniu žalobcov uviedla len to, že trvá na svojom odvolaní a žalobcami uvádzané dôvody nemajú vplyv na konanie.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa a bez nariadenia pojednávania podľa a po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej

inštancie podľa zmenil, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie ( ).

12. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

13. Základnými zásadami premietajúcimi sa v rozhodovaní súdov o trovách konania sú - zásada úspechu v konaní podľa a zásada zavinenia za zastavenie konania upravená v .

14. V zmysle výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom (vrátane exekučným súdom) je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznal zákon náhradu trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel, alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore kým nie je spor ukončený. Ak bude rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto výsledku vynaložila. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že strany, ktoré viedli spor konajú na vlastné nebezpečenstvo a nesú zodpovednosť za výsledok sporu. Od povinnosti platiť trovy treba odlíšiť povinnosť hradiť trovy konania založené na základe úspechu vo veci. Podstata povinnosti hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd zaviaže jednu stranu konania k náhrade trov druhej strane konania buď celkom alebo z časti trovy konania, ktoré v priebehu konania už táto druhá strana zaplatila. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon ( a ). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa .

16. Účelom ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania, zavedeným moderačného absolútneho práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienky uvedenými v zákone za splnenia, ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa a nasl. , súd však môže dôjsť k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo z časti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, a preto sa musí vykonať reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane niektorej strany sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u strany konania povinnej plniť alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou judikatúrou spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo úplne úspešnej strany sporu.

17. V prejednávanej veci mal odvolací súd za preukázané, že nedošlo k splneniu podmienok pre aplikáciu ust. , t. j., aby výnimočne úspešnému účastníkovi nepriznal náhradu trov konania, keď žiadna okolnosť, pre ktorú by mal postupovať v zmysle zo spisu nevyplýva.

18. Naopak, skutočnosť uvádzaná súdom prvej inštancie, a to, že žalobcovia zobrali túto žalobu späť z dôvodu, že nemali žiadne vedomosti o predmete sporu s tým, že tieto im mohla preukázať jedine ich matka a manželka, ktorá však už je nebohá, nijako neobstojí a títo vstúpili ako univerzálni právni nástupcovia do práv a povinností ich právnej predchodkyne – pôvodnej žalobkyne, keď tak ako to vyplýva z právoplatného rozhodnutia v dedičskej veci po poručiteľke C. C., títo dedičstvo po nej neodmietli aj napriek tomu, že museli mať nepochybne vedomosť o prebiehajúcom súdnom spore. Uvedený

záver jednoznačne vyplýva zo samotného obsahu dedičského rozhodnutia -126 zo dňa 23.5.2022, vydaného I. O. M., notárkou – súdnou komisárkou, kde okrem iného v rámci súpisu dedičstva bolo do tohto dedičstva poňaté aj pasívum – pohľadávka K. A. z titulu uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. -162, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2021, vo výške 1.253,65 eur. Zo znenia tohto uznesenia vyplýva, že právna predchodkyňa žalobcov – poručiteľka bola zaviazaná povinnosti nahradiť žalovanej trovy konania, pričom z odôvodnenia tohto uznesenia nepochybne vyplýva, že ním bolo rozhodnuté iba o časti náhrady trov konania, pokiaľ sa týka prvého uplatneného nároku uvedením dedičstva nehnuteľnosti – bytu č. XX s príslušenstvom s tým, že vo zvyšnej časti o finančnú náhradu bol nárok vylúčený na samostatné konanie, v ktorom sa zároveň rozhodne o trovách konania. Je preto nepochybné, že všetci žalobcovia v čase dedičského konania museli mať vedomosť aj o vylúčenom nároku, o trovách ktorých súd rozhodol napadnutým uznesením, pričom ako to zdôraznil odvolací súd vyššie, toto dedičstvo neodmietli a vrátane tohto pasíva uzavreli dedičskú dohodu, v rámci ktorej vzájomne vysporiadali všetky aktíva a pasíva dedičstva rešpektujúc závet poručiteľky zo dňa 11.9.2021, ktorým odkázala garáž v Poprade a všetky pozemky a lesy svojmu manželovi H. C. s tým, že pokiaľ ide o byt a rodinný dom, tieto si majú dedičia vyporiadať podľa vzájomnej dohody, čo sa predmetným dedičským rozhodnutím aj stalo.

19. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť záverov súdu prvej inštancie pokiaľ sa týka aplikácii dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na vykonané dokazovanie dokladmi o platbách za pohreb, kde však odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v predmetnej veci došlo k zastaveniu konania pre späťvzatie žaloby, kde jedinú otázku, ktorou je súd oprávnený riešiť v rámci náhrady trov konania, je určenie procesnej zodpovednosti pri zastavení konania, a teda či žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného spočívajúce v splnení žalobou požadujúceho nároku, alebo zobral žalobu späť z iného dôvodu a nie pre správanie žalovaného. Z vykonaného dokazovania podľa odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že žaloba bola zobratá späť nie pre správanie žalovanej, ktorá nárok žalobcov, resp. ich právnej predchodkyne od počiatku popierala a rozporovala, ale z dôvodu ako to uviedli samotní žalobcovia, že o tomto spore nemali žiadnu vedomosť. Na margo aplikácie ust. , t. j. aplikácie dôvodov hodných osobitného zreteľa považuje taktiež odvolací súd za potrebné uviesť, že žalobcovia ako právni nástupcovia po svojej predchodkyni zdedili majetok vo všeobecnej hodnote presahujúcej 195.000,- eur (rodinný dom, garáž, byt, poľnohospodársku a lesnú pôdu), pričom výška pasív vrátane pohľadávky žalovanej z titulu uznesenia Okresného súdu Poprad vo veci predstavovala spolu sumu 2.433,65 eur. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolávka žalobcov na „nie jednoduchú“ finančnú situáciu, resp. na to, že žalobkyne pracujú ako učiteľky v materskej škôlke a ďalší žalobca je invalidný dôchodca, nijako neobstojí už aj s ohľadom na značný nepomer medzi aktívami a pasívami nadobudnutého dedičstva po poručiteľke, ako aj na tú skutočnosť, že nič nebránilo (v prípade, ak sa žalobcovia domnievali, že v stup do práv a povinností ich právnej predchodkyne je nevýhodný) dedičstvo po svojej právnej predchodkyni odmietnuť.

20. Už vôbec neobstojí ich argumentácia spočívajúca v tom, že obec L. A. finančne získala, keď je neprípustné, aby občania obce L. A. znášali trovy konania, a to aj napriek tomu, že ich obec bola úspešná na úkor žalobcov.

21. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti náhrady trov prvoinštančného konania tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

22. Uznesenie súdu prvej inštancie v jeho prvej výrokovej časti, ktorým konanie zastavil, nebolo napadnuté odvolaním žiadnou z procesných strán ,a preto nadobudlo právoplatnosť a nebolo ani predmetom tohto odvolacieho prieskumu.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s .

24. Žalovanej ako úspešnej sporovej strane vznikol nárok na náhradu trov v zmysle (žalobcovia boli so svojim odvolacím petitom plne neúspešní). S poukazom na uvedené preto jej odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne osobitným postupom súd prvej inštancie prostredníctvom súdneho úradníka.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).