Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Co-159-2019.pdf
PDF · 87.48 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/159/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: H., proti žalovanému J., o zaplatenie 675,- Eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 11. apríla 2019, č.k. 4Csp/29/2018-106, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok III.). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 675,- Eur ako bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 19.03.2012 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 2.010,- Eur. Zmluva o úvere je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a taktiež podlieha aj režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. Podľa zmluvy o úvere zaplatil celkom 25 splátok, celkom zaplatil žalovanému sumu 1.675,- Eur, teda o 675,- Eur viac ako predstavuje istina úveru. Nakoľko zmluvu o úvere je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon, vzniklo mu právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 675,- Eur. Súd prvej inštancie rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX dňa 19.03.2012. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru žalobcovi vo výške 2.010,- Eur. Žalobca sa zaviazal úver splatiť v 30 mesačných splátkach vo výške 67,- Eur. V bode 4. zmluvy je dohodnutá odmena vo výške 1.010,- Eur za poskytnutie pôžičky a zmluvná odmena vo výške 639,- Eur za poskytnutie revolvingu. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že žalovaný žalobcovi dňa 23.03.2012 poskytol sumu 1.000,- Eur prevodom na účet. Z prehľadu platieb súd zistil, že žalobca zaplatil žalovanému sumu 1.675,- Eur a poslednú splátku žalobca zaplatil 26.08.2014. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným považoval za spotrebiteľský s tým, že zmluvu o úvere posudzoval podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovení Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na to, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca sa domáhal uplatňovaného nároku ako bezdôvodného obohatenia a že žalovaný vzniesol v priebehu súdneho sporu námietku premlčania tohto nároku. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že na vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa vzťahuje trojročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 107 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka. Objektívna premlčacia doba začína vždy plynúť od doby, kedy došlo k
samotnému bezdôvodnému obohateniu. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že k samotnému bezdôvodnému obohateniu došlo vtedy, keď žalobca zaplatil žalovanému poslednú splátku. Od nasledujúceho dňa po zaplatení tejto splátky si mohol žalobca uplatniť svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde. Od tohto dátumu začala plynúť trojročná objektívna premlčacia lehota. Poslednú splátku žalobca žalovanému uhradil dňa 26.08.2014. Od nasledujúceho dňa si teda žalobca mohol uplatniť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda od 27.08.2014. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie tohto práva žalobcovi uplynula dňa 27.08.2017. Keď žalobca žalobu, ktorou si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, doručil súdu dňa 08.02.2018, podal ju po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby, preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal tiež z toho, že aj v prípade, ak by vzťah medzi žalobcom a žalovaným považoval za obchodnoprávny, žalobe žalobcu by nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že v tomto prípade by sa žalobca nemohol domáhať svojho nároku ako spotrebiteľ, nemohol by namietať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, resp. neplatnosť zmluvy z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 OZ nachádzajúcich sa v zmluve. Podľa zmluvy mal žalobca uhradiť žalovanému sumu 2.010,- Eur. V konaní nebolo sporné, že žalobca doteraz splatil žalovanému sumu 1.675 Eur, teda v prípade, že by súd vychádzal z toho, že vzťah medzi stranami sporu je obchodnoprávny aj tak žalobca nesplatil žalovanému viac, ako sa zaviazal v zmluve zaplatiť. Súd by preto aj v takomto prípade žalobu žalobcu musel v celom rozsahu zamietnuť. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalovaný mal vo veci úplný úspech. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel. Uviedol, že so zreteľom na obsah zmluvy o úvere je nepochybné, že táto so zreteľom na svoje neprimerané zmluvné podmienky je absolútne neplatným právnym úkonom a bezdôvodné obohatenie, ktoré získal žalovaný, získal úmyselným konaním, a preto je v tomto prípade objektívna premlčacia lehota 10-ročná a na túto skutočnosť má súd prihliadať z úradnej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že jeho nárok v žiadnom prípade nemôže byť premlčaný.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Popieral tvrdenie žalobcu o neprijateľných zmluvných podmienkach, ako aj tvrdenie, že by sa chcel bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu. Mal za to, že žalobca nielenže vo svojich podaniach v konaní pred súdom prvej inštancie, ale aj vo svojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že konanie žalovaného spojené s dojednaním a uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere má povahu úmyselného konania s cieľom bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu a že zo strany žalovaného malo pritom dôjsť k vedomému porušeniu povinností upravených právnymi predpismi o ochrane spotrebiteľa, a to najmä zo zákona č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ by mala byť aplikovaná 10-ročná premlčacia doba stanovená v § 107 ods. 2 Obč. zákonníka pre prípad získania úmyselného bezdôvodného obohatenia, bolo by preto nutné preukázať existenciu vedomosti žalovaného o tom, že existuje skutočnosť, od ktorej odvodzuje vznik a existenciu bezdôvodného obohatenia. Existencia úmyslu získať bezdôvodné obohatenie nie je daná s eventualitou, že by bezdôvodné obohatenie mohlo vzniknúť. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol a ani nepreukázal jedinú skutočnosť o vedomosti žalovaného o tom, že by mal získavať bezdôvodné obohatenie. Prieči sa akejkoľvek dokázanej skutočnosti či všeobecnému chápaniu, aby žalovaný mal konať s úmyslom porušiť právne predpisy a týmto porušením získať bezdôvodné obohatenie.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že trvá na podanej žalobe a na podanom odvolaní, pričom súčasne poukazoval na exekúciu vedenú proti žalobcovi, ktorá priamo súvisí s predmetnou zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX z 19.03.2012.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení, ktoré k odvolaniu žalobcu predložil.
6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
7. V danom spore sa žalobca podanou žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia v sume 675,- Eur s príslušenstvom, ktorá suma predstavuje sumu medzi poskytnutou výškou úveru a revolvingu a zaplatenými platbami. Žalovaný na svoju obranu vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca nechal pred podaním žaloby uplynúť subjektívnu aj objektívnu premlčaciu dobu a uplatnený nárok z dôvodu premlčania zamietol. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje, nakoľko prvoinštančný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil správne právne závery, na ktoré v podrobnostiach v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje. V podanom odvolaní neboli uvedené žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.
8. Podstata odvolacích námietok spočíva v nesúhlase žalobcu s názorom súdu prvej inštancie, že pre uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula subjektívna aj objektívna premlčacia doba. Zastával názor, že v danom prípade je potrebné aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu v zmysle § 107 ods. 2 Obč. zákonníka, nakoľko so zreteľom na obsah zmluvy o úvere mal za nepochybné, že táto so zreteľom na svoje neprimerané zmluvné podmienky je absolútne neplatným právnym úkonom a bezdôvodné obohatenie, ktoré získal žalovaný, získal úmyselným konaním. Mal za to, že už len samotný spôsob a lehota splatnosti úrokov, ktoré nastali ihneď s poskytnutím úveru, je v rozpore s dobrými mravmi.
9. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon stanovuje subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu. Plynutie týchto lehôt je stanovené odlišne. Plynutie a skončenie nie sú na sebe závislé. Pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Pre počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Vyžaduje sa skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Pritom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti, prípadne aj skôr. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/67/2011 sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvie, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto okolnostiach mohol dozvedieť aj skôr.
10. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca poslednú splátku žalovanému zaplatil dňa 26.08.2014. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že týmto dňom po prvýkrát vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu a žalobca bol oprávnený podať žalobu dňom zaplatenia poslednej splátky. Týmto dňom žalobca preukázateľne získal informácie, na základe ktorých si mohol urobiť dostatočný úsudok o tom, že jeho platby titulom predmetnej úverovej zmluvy presiahli v úhrne výšku istiny úveru poskytnutej zo strany žalovaného.
11. Plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené, bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor. V zmysle ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka plynie odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu (R 25/1986).
12. V danej veci sa odvolací súd nestotožňuje s názorom žalobcu, že na strane žalovaného došlo k vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho by sa trojročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Napriek argumentácii žalobcu, odvolací súd v postupe žalovaného súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v postupe žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere nevzhliadol úmyselné bezdôvodné obohatenie, ktorá okolnosť by mala vplyv na dĺžku objektívnej premlčacej doby. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno uvažovať o tom, že by žalovaný úmyselne uzatváral neplatné zmluvy, a že jeho konanie bolo zamerané výlučne na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Takýto záver z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie nevyplynul.
13. V desaťročnej premlčacej dobe sa v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bolo bezdôvodné obohatenie získané úmyselne. Úmysel, či už priamy alebo nepriamy, musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu a musí
existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačí teda, keď povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil, nakoľko zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou. Občiansky zákonník napriek tomu, že vymedzuje vo svojich ustanoveniach úmyselné bezdôvodné obohatenie, podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto sa pri skúmaní úmyslu konajúcej osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve. Zavinenie je založené na dvoch zložkách, a to vedomostnej a vôľovej zložke. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka.
14. Odvolací súd zastáva názor, že zo strany žalovaného sa nejednalo o úmyselné bezdôvodné obohatenie s tým, že nepriamy úmysel žalovaného získať majetkový prospech bez právneho dôvodu na úkor žalobcu by spočíval v konaní žalovaného pri uzatváraní zmluvy, pri nerešpektovaní povinností stanovených zákonom o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami zameranými na ochranu spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje na to, že v predmetnom konaní nebolo preukázané, že žalovaný pri uzatváraní vedel, že spôsobuje bezdôvodné obohatenie a takýto následok (bezdôvodné obohatenie) chcel spôsobiť, t.j. že uzatváral zmluvu so žalobcom s tým, že chcel získať bezdôvodné obohatenie (priamy úmysel), alebo bol aspoň s takýmto následkom uzrozumený (nepriamy úmysel).
15. Úmysel predstavuje vnútorný vzťah konajúcej osoby k zamýšľanému následku založený tak na vedomostnej, ako aj vôľovej zložke. Z obsahu spisu, ako aj z inej činnosti súdu vyplýva, že záujmom žalovaného pri poskytovaní úverov, je získanie odplaty za poskytnutie úveru, preto je možné dospieť k záveru, že aj v tejto veci mal žalovaný v záujme zrejme žalobcovi poskytnúť riadny revolvingový úver za odplatu. Aj keby žalovaný vedel o nedostatkoch zmluvy, jeho vôľa smerovala k zachovaniu platnosti predmetnej zmluvy. Nie je tak možné dospieť k záveru, že by žalovaný mal či už priamy (vedel a chcel spôsobiť bezdôvodné obohatenie), alebo nepriamy úmysel (vedel a bol uzrozumený s tým, že môže spôsobiť bezdôvodné obohatenie) bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu.
16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerov hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).