Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-12-2023.pdf
PDF · 176.01 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/12/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX C., štátna občianka Maďarskej republiky, zastúpenej: Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom E. F. XXX/XX, XXX XX G., IČO: 47 250 640, v mene ktorej koná Mgr. Viktória Hellenbart, advokátka, proti žalovaným: 1/Marta H. I., F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. G. XXXX/XX, XXX XX J., štátna občianka Slovenskej republiky a 2/ C. H. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX L. I., štátna občianka Slovenskej republiky, zast. JUDr. Denisou Veselou, advokátkou, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/4/2019-327 zo dňa 12. septembra 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Lučenec, obec C., katastrálne územie C., zapísaným Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom na LV č. XX ako parcela registra „C“ č. XXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 214 m2, parcela registra „C“ č. XXX/ X, orná pôda vo výmere 884 m2 a stavba: rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parcele registra „C“ č. XXX tak, že ich prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne A. B. C., F. C., nar. XX.XX.XXXX, v celosti (výrok I.). Zároveň okresný súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ na vyrovnanie zaniknutého podielového spoluvlastníctva sumu 100,- Eur a žalovanej 2/ na vyrovnanie zaniknutého podielového spoluvlastníctva sumu 100,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Žalovaným 1/ a 2/ okresný súd uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (výrok III.).
1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou prostredníctvom svojej právnej zástupkyne voči žalovaným domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území a obci Biskupice, zapísaným Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom na LV č. XX ako parcela registra „C“ č. XXX vo výmere 214 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ č. XXX/X vo výmere 884 m2, orná pôda a rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parcele registra „C“ č. XXX (ďalej aj „predmetná domová nehnuteľnosť“ alebo „predmetný rodinný dom“) tak, že nehnuteľnosti žiadala prikázať do svojho výlučného vlastníctva a uložiť jej povinnosť odstupujúcim podielovým spoluvlastníkom (žalovaným 1/ a 2/) zaplatiť vyrovnací podiel, každej vo výške 100,- Eur. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že mala v úmysle odkúpiť od žalovaných podielových spoluvlastníkov (pôvodne bol žalovaný ako žalovaný 3/ aj M. B., nar. XX.XX.XXXX, brat žalovaných1/ a 2/) nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, nachádzajúce sa v katastrálnom území obce Biskupice už v roku 2004. V
tom čase jej žalovaní ukázali v prírode rodinný dom ako nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XX, ním zastavané a priľahlé pozemky a uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností a prevzali zálohu z dohodnutej kúpnej ceny 100.000,- Sk, a to vo výške 50.000,- Sk. Súčasne ukázali žalobkyni LV č. XX, ktorý sa mal vzťahovať na tieto nehnuteľnosti a z ktorého vyplývalo, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v ideálnych spoluvlastníckych podieloch 1/3. Žalovaní sprístupnili žalobkyni predmetnú domovú nehnuteľnosť a tá ju uviedla do užívateľného stavu. Až na Notárskom úrade notárky JUDr. Marty Jurinovej so sídlom vo Fiľakove, keď prišli spísať kúpnu zmluvu, vyšlo najavo, že dom, ktorého držby sa žalobkyňa ujala, nie je zapísaný na LV č. XX, ale na LV č. XX. V čase dojednania kúpy a odovzdania zálohy na kúpnu cenu bol tento rodinný dom neobývaný, nebývalo sa v ňom od roku 2000, bol po požiari. Na základe toho bola dohodnutá kúpna cena. „Až po niekoľkých rokoch žalobkyňa so synom zistila, že list vlastníctva, ktorý jej B. ukázali sa nevzťahuje na domovú nehnuteľnosť, ktorú chceli kúpiť a ktorú užívali. Na liste vlastníctva č. XX bolo vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom žaloby zapísaných viacero podielových spoluvlastníkov, a tak žalobkyňa začala so synom robiť kroky, aby sa predmetné nehnuteľnosti majetkovoprávne vysporiadali a postupne odkupovali spoluvlastnícke podiely. „Žalobkyňa tvrdila, že je presvedčená o tom, že ju B. zámerne zaviedli, pri preberaní zálohy sa tvárili ako podieloví spoluvlastníci v ideálnych spoluvlastníckych podieloch 1/3 a zamlčali, že nehnuteľnosti (rodinný dom a dva pozemky) majú viacerých spoluvlastníkov“. Vyhýbali sa jej zrejme z obavy, že voči nim vyvodí právne následky za ich podvodné konanie. Prevzatú zálohu odmietli vrátiť, preto žalobkyňa pokračovala v držbe nehnuteľností“. Na liste vlastníctva č. XX boli zapísaní popri žalovaných ako podieloví spoluvlastníci aj neznámy vlastník M. J. a C. C., ďalej podieloví spoluvlastníci J. G., D. M., J. D., J. M. a J. A.. Žalobkyňa s nimi uzatvorila dohody, a tak v čase podania žaloby bola ideálnou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 2/3. Žalovaná 1/ bola v čase podania žaloby podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k. ú. C. v spoluvlastníckom podiely 4/36-iny „z dôvodu obmedzenia spoluvlastníčky nakladať s jej spoluvlastníckym podielom nebola žalobkyňou vyzvaná na uzatvorenie mimosúdnej dohody“; žalovaná 2/ bola v čase podania žaloby podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k. ú. C. v spoluvlastníckom podiely 4/36-iny; žalobkyňa ju listom zo dňa 16.10.2018 vyzvala na uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva - žalovaná 2/ na uvedenú výzvu žalobkyne nereagovala. Pôvodne žalovaný 3/ M. B. bol podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k. ú. C. v spoluvlastníckom podiely 4/36-iny; žalobkyňa ho listom zo dňa 16.10.2018 vyzvala na uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, žalovaný 3/ na uvedenú výzvu žalobkyne nereagoval, ale v priebehu konania došlo medzi ním a žalobkyňou k uzavretiu kúpnej zmluvy, v dôsledku ktorej skutočnosti zobrala žalobkyňa voči nemu žalobu späť a okresný súd uznesením č. k. 9C/4/2019-156 zo dňa 16.10.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.2020, konanie voči nemu (žalovanému 3/) zastavil. Žalobkyňa v žalobe ďalej tvrdila, že do predmetnej domovej nehnuteľnosti, ktorej sa týka žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva investovala a tá je v súčasnej dobe obývateľná. Uviedla, že to, že je výlučnou držiteľkou nehnuteľnosti od roku 2007 potvrdzuje aj výzva žalovanej 2/ zo dňa 08.12.2017, ktorou žalovaná 2/ žalobkyňu žiadala o sprístupnenie predmetnej domovej nehnuteľnosti; v odpovedi na výzvu žalovanej 2/ zo dňa 02.01.2018 žalobkyňa uvedenú požiadavku žalovanej 2/ odmietla a upozornila ju na to, že z jej strany (a zo strany jej súrodencov) bola zámerne uvedená do omylu. Žalobkyňa k žalobe pripojila stanovisko obce Biskupice, Čestné prehlásenie z roku 2004, listy vlastníctva č. XX D. N. XX a výzvy zo dňa 16.10.2018. S poukazom na Čestné prehlásenie z roku 2004, v ktorom pôvodne žalovaný 3/ M. B. (brat žalovaných 1/ a 2/) prehlásil, že aj za svojich súrodencov (žalované 1/ a 2/) prevzal od žalobkyne zálohu kúpnej ceny vo výške 50.000,- Sk, čo prepočtom na menu Euro konverzným kurzom 30,126 predstavuje sumu 1.959,69 Eur žalobkyňa túto sumu žiadala započítať na povinnosť výplaty 1/3 spoluvlastníckeho podielu žalovaných 1/ a 2/. Argumentovala pritom tým, že dohodou medzi ňou a Telekovcami bola hodnota predmetnej domovej nehnuteľnosti stanovená v roku 2004 na sumu 3.319,39 Eur (100.000,- Sk), z čoho suma pripadajúca na žalované 1/a 2/ predstavuje spolu sumu 1.106,46 Eur. Žalobkyňa pritom žiadala zohľadniť, že odplatu za spoluvlastnícke podiely žalovaným už v minulosti vyplatila, a teda jej už v súvislosti so zrušením podielového spoluvlastníctva nevznikla povinnosť zaplatiť odstupujúcim podielovým spoluvlastníkom vyrovnací podiel. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k žalobe tvrdila, že osvedčením vydaným v dedičskom konaní po nebohom otcovi M. B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, okrem nehnuteľností zapísaných na LV č. XX a na LV č. XX zdedila spolu so súrodencami aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX. Otec za svojho života z celoživotných úspor odkúpil celý dom aj s parcelami, hoci tieto neboli roky vysporiadané. Boli oslovení žijúci dotknutí spoluvlastníci M. J., C. C., D. J., G. J., ktorí svojimi podpismi potvrdili, že žalované boli považované za vlastníkov nehnuteľností, že
dom aj parcely zapísané na LV patrili otcovi, ktorý ich odkúpil od netere D. O., F. M.. Za celý dom aj všetky parcely zaplatil, nielen za spoluvlastnícky podiel. Bola vyplatená suma za celú nehnuteľnosť, otcova právna predchodkyňa dostala nehnuteľnosti do daru od otcovej sestry E. B., F. B., čiže nehnuteľnosť sa mnoho rokov nachádzala vo vlastníctve ich rodovej línie. Žalobkyňa podľa žalovanej 2/ podvodom previedla na seba časť nehnuteľnosti, keď jej dotknutí spoluvlastníci svoje časti predali. Dokument o tom sa nachádza aj na katastrálnom úrade z roku 2005. Žalovaná 2/ k vyjadreniu k žalobe pripojila vyjadrenie obce Biskupice, v ktorom obec Biskupice potvrdila, že sú všeobecne uznanými vlastníkmi, ako aj vyjadrenie dotknutých žijúcich osôb, ktorí tiež potvrdili, že vlastníkmi nehnuteľností sú oni. Pripojila aj výmery k dani z nehnuteľností, za ktoré otec platil dane obci. Nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, považovala ho za klamlivé. Po úmrtí otca sa syn žalobkyne spojil s ich matkou D. P., že má záujem kúpiť dom. V dobrej viere mu dala kľúče od domu, pripravil aj potrebné dokumenty na kúpu nehnuteľnosti. Žalovaná 2/ tvrdila, že oni všetci sú v zahraničí, domov chodia len keď im to zamestnanie dovoľuje. Išli na notárstvo s pripravenými dokladmi, ale notárka kúpnu zmluvu neurobila, navrhla, aby dom odkúpili až keď si vysporiadajú všetky nehnuteľnosti. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k žalobe ďalej tvrdila, že žalobkyňa a jej syn vedeli lepšie ako ona v akom stave bolo dedičstvo, že nebolo usporiadané. Poprela, že žalobkyňa im vyplatila zálohu kúpnej ceny 50.000,- Sk, žiadala, aby jej ukázala doklad. „So žalobkyňou nerokovala, vždy rokovali len s jej synom“. V prípade, že sa preukáže, komu z ich rodiny zálohu kúpnej ceny žalobkyňa so synom zaplatili, sú ochotné to akceptovať a zálohu vrátiť, pretože kúpna cena v sume 100.000,- Sk je neprimerane nízka a nezodpovedá reálnej hodnote nehnuteľností. Budú požadovať odškodné za neplatenie nájmu, za neoprávnené zasahovanie do ich vlastníctva a bránenie užívania ich nehnuteľností. Žalobu žiadala zamietnuť. Poukázala na to, že v minulosti ju zastupovala JUDr. Krpčiarová, pripojila jej plnomocenstvo a doručila aj výzvu z 08.12.2017, ktorou vyzývala žalobkyňu na sprístupnenie domovej nehnuteľnosti a tiež vyjadrenie obce Biskupice (bez dátumu na č. l. 61 spisu) a dotknutých spoluvlastníkov (č. l. 62 spisu). Žalobkyňa na vyjadrenie žalovanej 2/ reagovala replikou, kde navrhla vypočuť ako svedka svojho syna a poprela tvrdenia žalovanej 2/, ktoré označila za nepravdivé a vedome zavádzajúce.
1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie prečítaním žaloby, k nej pripojených listinných dôkazov, vyjadrenia žalovanej 2/ a dôkazov k nemu pripojených, výsluchom svedka D. L. (syna žalobkyne), výsluchom žalovanej 2/ ako aj prečítaním listinných dôkazov tvoriacich súdny spis, vrátane súkromného znaleckého posudku č. 83/2022, vypracovaného znalcom Ing. Jánom Kubaliakom, ktorý okresnému súdu predložila žalobkyňa a zistil nasledovný skutkový stav: z Listu vlastníctva č. XX, k. ú. C., obec Biskupice mal okresný súd za preukázané podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam na ňom zapísaným, nachádzajúcim sa v katastrálnom území C. v spoluvlastníckom podiele žalobkyne 28/36-ín (1/3 + 1/3 + 4/36) a žalovaných 1/ a 2/ po 4/36. Konštatoval, že predmetné nehnuteľnosti sú parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape č. 384 vo výmere 214 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ č. XXX/X vo výmere 884 m2, orná pôda a rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parcele registra „C“ č. XXX; predmetné nehnuteľnosti sú umiestnená v zastavanom území obce Biskupice. Žalované 1/ a 2/ nadobudli spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam dedením na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 15D 749/2004 a žalobkyňa darovacou zmluvou č. V 2238/2018 z 05.09.2018, darovacou zmluvou č. V 386/11 z 31.03.2011, kúpnou zmluvou č. V 2024/2018 z 08.08.2018 a kúpnou zmluvou č. V 1842/2020 z 22.07.2020. V domovej nehnuteľnosti žije syn žalobkyne s družkou a maloletou dcérou. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam z toho dôvodu, že nemá záujem už v podielovom spoluvlastníctve zotrvať a tiež preto, že sa jej nepodarilo zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo dohodou, čo preukázala výzvami zaslanými žalovanej 2/ a M. B., ktoré im právna zástupkyňa žalobkyne zaslala pred podaním žaloby dňa 16.10.2018. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa počas konania tvrdila a listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe, ale aj kúpnou zmluvou uzavretou s bratom žalovaných M. B. preukázala to, že v minulosti (v roku 2004) sa so žalovanými dohodla na kúpe ich nehnuteľností v Biskupiciach. Išlo o rodinný dom stojaci cez cestu oproti jej rodinnému domu a dva k nemu patriace pozemky. Žalobkyňa tvrdila, že vzhľadom na to v akom stave sa predmetná domová nehnuteľnosť v tom čase (v roku 2004) nachádzala, čo žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie preukazovala potvrdením obce Biskupice o veku stavby zo dňa 01.04.2022 (č. l. 265 spisu), ale aj fotografiami a potvrdeniami M. J. a M. B. (č. l. 263 a č. l. 264 spisu) sa so žalovanými dohodli na tom, že jej predmetnú domovú nehnuteľnosť a priľahlé pozemky predajú za 100.000,- Sk. Keďže potrebovali peniaze, vyplatila im zálohu kúpnej ceny 50.000,- Sk, čo preukázala Čestným prehlásením z roku 2004 (č. l. 9 spisu) podpísaným bratom žalovaných, ktorý zálohu prevzal.
Žalobkyňa a žalovaní sa dohodli na tom, že uzavrú kúpnu zmluvu u notárky, to sa však nestalo, lebo notárka zistila, že nehnuteľnosť, ktorú chcela žalobkyňa kúpiť od žalovaných, nie je majetkoprávne vysporiadaná. Keďže medzi stranami sporu došlo už k vyplateniu zálohy kúpnej ceny, dohodli sa na tom, že žalovaní odovzdajú žalobkyni kľúče od predmetného rodinného domu, čím jej ho sprístupnili a ona ho začala užívať. V konaní nebolo sporné to, že predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Žalobkyňa v konaní preukázala, že predmetné nehnuteľnosti má v držbe, domovú nehnuteľnosť postupne za pomoci svojho syna - svedka D. L. niekoľko rokov rekonštruovala, podľa toho ako mala finančné prostriedky. Počas celej doby až do roku 2017, žalované 1/ a 2/ nejavili záujem o domovú nehnuteľnosť, neuzavreli so žalobkyňou kúpnu zmluvu, hoci záloha kúpnej ceny už bola žalobkyňou vyplatená, domová nehnuteľnosť bola v zlom technickom stave, po rekonštrukcii je domová nehnuteľnosť obývateľná, užíva ju syn žalobkyne s rodinou. Z dôvodu dlhodobého užívania predmetného rodinného domu a tiež preto, že žalobkyňa postupne nadobudla od ďalších podielových spoluvlastníkov zapísaných na LV č. XX kúpou a darovaním ich spoluvlastnícke podiely, stala sa podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Ako dôkaz preukazujúci všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľnosti, ktorú znalec vypočítal metódou polohovej diferenciácie v sume 31.422,70 Eur (stavby 28.425,16 Eur, pozemky 2.997,54 Eur) zaokrúhlene v sume 31.400,- Eur, žalobkyňa súdu prvej inštancie predložila súkromný znalecký posudok č. 83/2022, vypracovaný znalcom Ing. Jánom Kubaliakom. Predmetným znaleckým posudkom žalobkyňa preukazovala tiež to, že rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na pozemku parcela registra „C“ č. XXX, k. ú. C. nie je možné rozdeliť medzi podielových spoluvlastníkov „na tri samostatné stavby s vlastnými rozvodmi a vstupmi tak, aby im bolo možné prideliť samostatné súpisné číslo“ z toho dôvodu, že ide o jeden dispozične nedelený priestor so samostatným vstupom do rodinného domu, s prístavbou jednej malej izby so samostatným vchodom. Listinným dôkazom - odborným posudkom vypracovaným spoločnosťou BANET s. r. o., so sídlom Červenej armády 91, 980 22 Veľký Blh, IČO: 47 158 792, podpísaným konateľom spoločnosti Q. G. I., žalobkyňa súdu prvej inštancie preukázala, že predmetnú domovú nehnuteľnosť zhodnotila oproti stavu v roku 2004, keď sa dohodla na jej kúpe so žalovanými v sume cca 29.000,- Eur, vrátane stavebných materiálov a prác. „Uvedená suma zahŕňa kompletnú výstavbu strešnej konštrukcie, zabudovanie výplní otvorov (okná, dvere), vytvorenie betónovej podlahy a interiérových konštrukčných prvkov, zriadenie vodovodnej a kanalizačnej prípojky, elektroinštaláciu domu, konečnú povrchovú úpravu interiéru a exteriéru domu“.
1.3 Okresný súd sa v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku dotkol aj otázky svojej právomoci, pričom uviedol, že žalobkyňa je štátna občianka Maďarskej republiky. Konštatoval, že podľa článku 24.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2019 z 12. decembra 2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, právomoc majú súdy toho členského štátu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. Predmetom tohto súdneho konania je vecné právo k nehnuteľnosti - zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, právomoc na rozhodovanie tohto sporu má teda súd Slovenskej republiky a v súlade s ust. § 20a CSP (podľa ktorého namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej) je miestne príslušným súdom Okresný súd Lučenec.
1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odcitoval ust. § 141 ods. 1 a 2 a § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) a uviedol, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení sa podieloví spoluvlastníci môžu dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a pokiaľ medzi nimi nedôjde k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, môže sa ktorýkoľvek z nich domáhať zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva podaním žaloby na súd. Súd pri rozhodovaní o takejto žalobe nie je viazaný konkrétnym návrhom podielového spoluvlastníka, ale môže rozhodnúť aj inak; zákon však určuje záväzné poradie spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré súd musí rešpektovať. Na prvom mieste súd skúma, či vec možno reálne rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Reálnym rozdelením sa rozumie vznik samostatných vecí v právnom zmysle. Pri reálnom rozdelení nehnuteľností treba skúmať, či môžu slúžiť bývalým podielovým spoluvlastníkom takým spôsobom, aký zodpovedá ich povahe, pričom pri pozemkoch závisí toto posúdenie od polohy, celkovej plochy, ako aj tvaru pozemkov. Pokiaľ spoločnú vec nie je možné rozdeliť medzi podielových spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, prichádza do úvahy druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému z podielových spoluvlastníkov. Pri rozhodovaní o druhom spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prihliada súd na to, aby vec mohla byť účelne využitá, a to i vzhľadom na výšku
spoluvlastníckych podielov. Tretím spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je predaj veci a rozdelenie výťažku z predaja podľa spoluvlastníckych podielov, ak vec nechce žiadny z podielových spoluvlastníkov. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v konaní mal preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností, zapísaných na LV č. XX, k. ú Biskupice tak, že žalobkyňa je ich podielovou spoluvlastníčkou v podiele 28/36-ín, žalovaná 1/ je ich podielovou spoluvlastníčkou v podiele X/XX-XXX a žalovaná 2/ je ich podielovou spoluvlastníčkou v podiele 4/36-iny. Konštatoval, že z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že prednostným spôsobom vyporiadania a zrušenia podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci. Vo vzťahu k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností okresný súd uzavrel, že v danom prípade nie je deliteľná ani stavba ani pozemky; túto skutočnosť žalované 1/ a 2/ nespochybňovali, nežiadali nehnuteľnosti rozdeliť, preto okresný súd vychádzal zo záverov súkromného znaleckého posudku č. 83/2022, vypracovaného znalcom Ing. Jánom Kubaliako, predloženého okresnému súdu žalobkyňou. Znalec Ing. Ján Kubaliak v ňom uviedol, že reálna deľba predmetných nehnuteľností nie je možná. Tento záver odôvodnil znalec tým, že po reálnej deľbe domovej nehnuteľnosti by nevznikli samostatné stavby s vlastnými rozvodmi a vstupmi tak, aby im bolo možné prideliť samostatné súpisné číslo z dôvodu, že ide o jeden dispozične nedelený priestor so samostatným vstupom do rodinného domu s prístavbou jednej malej izby so samostatným vchodom. Pokiaľ ide o pozemky parcela registra „C“ č. XXX/X, orná pôda vo výmere 884 m2 a parcela registra „C“ č. XXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 214 m2, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že jeden z týchto pozemkov je zastavanou plochou s nádvorím a stojí na ňom rodinný dom, druhý pozemok predstavuje priľahlú záhradu. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v konaní neboli žalovanými 1/ a 2/ produkované dôkazy na preukázanie deliteľnosti nielen domu, ale aj pozemkov. Súd, ktorý takýto dôkaz nemohol vykonať po zhodnotení ostatných kritérií dospel k záveru, že rozdelenie pozemkov patriacich k domu nie je účelné ani možné. Konštatoval, že pozemky sú v zásade deliteľné, ale pod ich deliteľnosťou sa nerozumie len ich fyzická deliteľnosť, ale aj to, či tvoria s nejakou stavbou alebo s iným pozemkom funkčný celok a v takom prípade ich spravidla deliť nemožno bez toho, aby sa obmedzila hospodárska využiteľnosť nehnuteľnosti ako funkčného celku. Z podstaty veci vyplýva, že pozemok je v zásade deliteľný vždy, čo však neznamená, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí byť rozdelený vo všetkých prípadoch, najmä ak ide o pozemky priliehajúce k obytnému domu, keď s ním vytvárajú spravidla jeden funkčný celok tak, ako je tomu v tomto spore. Keďže okresný súd dospel k záveru, že vyporiadavané nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, skúmal, či ich možno prikázať niektorej zo strán sporu do výlučného vlastníctva za náhradu. Dospel k záveru, že žalobkyňa v žalobe a v priebehu celého súdneho konania pred súdom prvej inštancie výslovne tvrdila, že sa chce stať výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností (rodinného domu a dvoch pozemkov) a že nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými 1/ a 2/. Žalované 1/ a 2/ nežiadali prikázať predmetné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, z čoho je možné podľa okresného súdu usúdiť, že o výlučné vlastníctvo predmetných nehnuteľností nemajú záujem, vyhovuje im stav nezrušeného a nevyporiadaného podielového spoluvlastníctva. Okresný súd považoval prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne za najúčelnejšie a najpraktickejšie, nakoľko je nielen ich väčšinovou spoluvlastníčkou, ale ich aj dlhodobo užíva, v domovej nehnuteľnosti býva jej syn s vnučkou a družkou. Žalobkyňa sa podieľa na údržbe nehnuteľností v rámci svojich možností a schopností, preto okresný súd po zrušení podielového spoluvlastníctva prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne. Pri určení výšky spoluvlastníckeho podielu žalovaných 1/ a 2/ si osvojil tvrdenia žalobkyne v konaní, ktoré preukázala a uveril žalobkyni, že v minulosti (v roku 2004) mala záujem o kúpu celej nehnuteľnosti od žalovaných za 100.000,- Sk a vtedy vyplatila žalovaným zálohu 50.000,- Sk, ktorú prevzal ich brat M. B.. Žalovaní jej ukázali list vlastníctva, na ktorom boli vedení ako spoluvlastníci, každí po 1/3, avšak žalobkyňa neskôr zistila, že tento list vlastníctva nebol totožný s listom vlastníctva, na ktorom bola zapísaná predmetná domová nehnuteľnosť, ktorú žalobkyňa užíva a ktorú jej ukázali žalované s bratom. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise (najmä zo stanoviska obce Biskupice o veku stavby a o tom, v akom stave bola nehnuteľnosť v roku 2004, ako aj z potvrdení susedov M. B. a M. J.) mal okresný súd preukázané, že súčasný stav predmetného rodinného domu nezodpovedá stavu, ktorý bol v roku 2004, pričom akceptoval všeobecnú cenu predmetných nehnuteľností určenú znalcom Ing. Jánom Kubaliakom v súkromnom znaleckom posudku č. 83/2022“, doručenom okresnému súdu žalobkyňou na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 12.09.2022. Konštatoval, že žalobkyňa preukázala, že postupne do predmetnej nehnuteľnosti investovala sumu 29.000,- Eur, zrekonštruovala ju, čím sa zvýšila jej všeobecná hodnota. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že ak by bola domová
nehnuteľnosť v takom stave v akom ju žalobkyni odovzdali žalovaní v roku 2004 a dohodli sa na kúpnej cene celej nehnuteľnosti 100.000,- Sk, tak by z tejto sumy mala žalovaná 1/ a 2/ nárok na 368,82 Eur. V konaní však bolo podľa súdu prvej inštancie preukázané, že žalovaným bola vyplatená záloha na kúpnu cenu za celý rodinný dom vo výške 50.000,- Sk (t. j. 1.659,69 Eur). Žalobkyňa do rekonštrukcie predmetnej domovej nehnuteľnosti investovala sumu 29.000,- Eur, z ktorých nákladov na rekonštrukciu predmetnej domovej nehnuteľnosti na spoluvlastnícky podiel žalovaným (u každej 4/36- iny) pripadá suma 3.222,22 Eur. Vyjadrením realitnej kancelárie Ing. Andrea Bothová – ANDREAL zo dňa 11.04.2022, fotografiami predmetného rodinného domu, ale najmä súkromným znaleckým posudkom č. 83/2022, vypracovaným znalcom Ing. Jánom Kubaliakom žalobkyňa podľa okresného súdu preukázala, že všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností je 31.400,- Eur. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že žalobkyňa navrhla, aby súd pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zohľadnil, že každej zo žalovaných 1/ a 2/ už uhradila sumu 553,23 Eur (1/3 zo sumy 1.659,69 Eur) a že žalované 1/ a 2/ sa pomernými nákladmi na nepodieľali rekonštrukcii predmetného rodinného domu. Ak by žalované chceli zohľadniť pri výplate svojho ideálneho spoluvlastníckeho podielu súčasnú hodnotu rodinného domu, je podľa žalobkyne potrebné, aby pomerne znášali investície do neho, každá vo výške 3.222,22 Eur. Vo vzťahu k návrhu žalobkyne, aby jej v rámci vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva bola uložená povinnosť zaplatiť každej zo žalovaných 1/ a 2/ sumu 100,- Eur, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že dospel k záveru, že uvedená suma zodpovedá cene spoluvlastníckeho podielu žalovaných 1/ a 2/, pretože každej zo žalovaných bola už titulom zaplatenia zálohy kúpnej ceny žalobkyňou zaplatená suma 553,23 Eur, t. j 1/3 zo sumy 1.659,69 Eur (50.000,- Sk). V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku zdôraznil, že spoluvlastnícky podiel žalovaných 1/ a 2/ k predmetným nehnuteľnostiam nie je každá v 1/3-tine, ale len každá v 4/16-ine.
2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaná 2/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolala a v odvolaní uviedla, že podané odvolanie odôvodňuje v zmysle § 365 ods.1 písm. b) CSP tým, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V uvedenej súvislosti žalovaná 2/ v odvolaní uviedla, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd vyvodzuje zo skutkových zistení právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery. Žalovaná 2/ v odvolaní ďalej uviedla, že v konaní pred súdom prvej inštancie namietala skutočnosť, že by žalobkyňa nadobudla svoje spoluvlastnícke podiely od ich vlastníkov. Vo vyjadrení k žalobe uviedla, že predmetné nehnuteľnosti (domovú nehnuteľnosť a pozemky) užíval jej otec dlhé roky, riadne za ne zaplatil kúpnu cenu, hradil poplatky súvisiace s jej užívaním, preto sa súd prvej inštancie v rámci vyriešenia prejudiciálnej otázky mal podľa žalovanej 2/ zaoberať tým, či je žalobkyňa podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, či spoluvlastnícke podiely nadobudla od ich vlastníkov a či v danej veci nedošlo k vydržaniu vlastníckeho práva jej právnym predchodcom. O uvedenom svedčí podľa žalovanej 2/ aj fakt, že samotní podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností sa vyjadrili v tom zmysle, že sa necítia byť vlastníkmi dotknutých spoluvlastníckych podielov, že berú na vedomie a súhlasia s tým, že práve dedičia po poručiteľovi M. B. (žalované a ich brat M. B.) sú skutočnými podielovými spoluvlastníkmi celej spornej nehnuteľnosti, nakoľko do vydržacej doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe ich právny predchodca. Aj napriek ich vyjadreniam, však títo domnelí podieloví spoluvlastníci previedli svoje spoluvlastnícke podiely práve na žalobkyňu, ktorá nemohla byť ich dobromyseľným nadobúdateľom, navyše s porušením predkupného práva ostatných podielových spoluvlastníkov. Pokiaľ sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezaoberal touto prejudiciálnou otázkou, došlo podľa žalovanej 2/ k porušeniu práva žalovanej 2/ na spravodlivý proces, čo malo za následok takú vadu konania, ktorá mohla ovplyvniť konečné rozhodnutie súdu prvej inštancie. Pre prípad, že by sa skutočne potvrdilo spoluvlastnícke právo žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam, resp. aktívna vecná legitimácia žalobkyne v spore, žalovaná 2/ v odvolaní namietala rozhodnutie
súdu prvej inštancie aj z iných hľadísk. Vo vzťahu k výške primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely, žalovaná 2/ v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vyporiadavané nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, pričom ich prikázanie do výlučného vlastníctva žalobkyne považoval za najúčelnejšie a najpraktickejšie pri preukázaní schopnosti žalobkyne zaplatiť ostatným spoluvlastníkom primeranú náhradu. V uvedenej súvislosti žalovaná 2/ v odvolaní poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu „uverejnené v Súbore, zväzku II. pod C 110“, kde najvyšší súd uviedol, že „primeranú náhradu v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci akú predstavoval podiel spoluvlastníka prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeraná náhrada musí vyjadrovať cenu závislú nielen od konštrukcie a vybavenia nehnuteľnosti, ale aj od dopytu a ponuky v danom mieste a čase.“ K tomu možno podľa žalovanej 2/ dodať, že obstaranie obdobnej veci nemusí znamenať len jej vybudovanie, ale aj jej kúpu. Nemusí ísť teda o cenu reprodukčnú, najmä keď kvality novej stavby sú iné, než stavby s už zníženou životnosťou. Preto pri určení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel treba prihliadať predovšetkým na ceny, za ktoré by v danom mieste a v čase, v súlade s ponukou a s dopytom, boli predané nehnuteľnosti obdobných kvalít. „Náhrade za ideálnu polovicu určitého domu prirodzene zodpovedá polovica obvyklej ceny tohto domu“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 885/2001). V uvedenej súvislosti žalovaná 2/ v odvolaní uviedla, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie namietala výšku primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných, ktorá nezodpovedá cene, za ktorú by v danom mieste a čase v súlade s ponukou a s dopytom boli predané nehnuteľnosti obdobných kvalít. Všeobecná cena nehnuteľností, ktorá bola ustálená odborným vyjadrením, najmä však súkromným znaleckým posudkom č. 83/2022, vypracovaným znalcom Ing. Jánom Kubaliakom, ktoré dôkazy predložila žalobkyňa v konaní, je podľa žalovanej 2/ značne skreslená a podhodnotená, keďže rodinné domy v obdobných lokalitách majú oveľa vyššiu hodnotu ako 31.400,- Eur. Žalobkyňou predložené dôkazy nezohľadňujú podľa žalovanej 2/ v žiadnom smere to akým spôsobom stúpla napr. cena pozemkov, ktoré sú zapísané na predmetnom liste vlastníctva, ale cena nehnuteľností bola stanovená mechanickým súčtom údajne dohodnutej kúpnej ceny v roku 2004 v sume 100.000,- Sk a ceny rekonštrukčných prác, čo nezodpovedá realite. V uvedenej súvislosti žalovaná 2/ v odvolaní uviedla, že „už len z laického pohľadu, pokiaľ sa investície do predmetného rodinného domu uskutočnili vo výške 29.000,- Eur, musí mať predmetná domová nehnuteľnosť oveľa vyššiu hodnotu, ako to prezentujú dôkazy predložené žalobkyňou“. Žalovaná 2/ v odvolaní ďalej uviedla, že žalobkyňa podľa jej názoru neuniesla dôkazné bremeno ohľadne zaplatenia zálohy kúpnej ceny žalovanej 2/, preto súd prvej inštancie nemal zohľadniť túto sumu pri stanovení výšky primeranej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel. V ďalšom texte odvolania žalovaná 2/ namietala vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, pričom uviedla, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď započítal investície vynaložené na rekonštrukciu predmetného rodinného domu do primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel odstupujúceho podielového spoluvlastníka a rozhodol tak jedným výrokom, pričom poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo53/2004, Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3 Cz 9/89, R 46/1999 a Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1927/2004 z 28.07.2005. Vo vzťahu k investíciám vynaloženým na rekonštrukciu predmetného rodinného domu, žalovaná 2/ v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie ustálil, že žalobkyňa investovala do predmetnej domovej nehnuteľnosti sumu 29.000,- Eur, čo však nezodpovedá skutočnosti a nevyplýva to ani z vykonaného dokazovania, pretože do tejto nehnuteľnosti investovala tretia osoba, a to svedok D. L., ktorý v tomto rodinnom dome dlhodobo býva so svojou rodinou a ktorý na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 09.03.2022 výslovne uviedol, že zaplatil zálohu kúpnej ceny, doteraz do nehnuteľnosti investoval nemalé finančné prostriedky, on urobil z nej „moderný dom“. Pokiaľ boli investície do predmetného rodinného domu financované zo strany tretej osoby a nie jeho podielového spoluvlastníka, nemôže sa podľa žalovanej 2/ tento podielový spoluvlastník od ostatných podielových spoluvlastníkov domáhať vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, a teda sa nemôže ani domáhať započítania investícií a ani započítania údajne zaplatenej zálohy kúpnej ceny za spoluvlastnícky podiel odstupujúceho spoluvlastníka/kov. Pokiaľ by mal odvolací súd iný názor, a to, že tieto investície boli realizované priamo žalobkyňou, čo v konečnom dôsledku nevyplýva z vykonaného dokazovania, žalovaná 2/ vzniesla v odvolaní námietku premlčania ohľadne náhrady za vykonané investície do predmetného rodinného domu. Poukázala pritom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1644/2005, kde NS ČR uviedol: „na účely vyporiadania investícií treba rozlišovať prípady, keď sú investície vykonané so súhlasom spoluvlastníkov (§ 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka) alebo bez tohto súhlasu. V prípade ak ostatní spoluvlastníci súhlasia s nákladmi vynaloženými jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi na vec, ide o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou a investujúci spoluvlastník má proti ostatným
spoluvlastníkom právo na náhradu vynaložených prostriedkov (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak boli náklady vynaložené bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, toto právo mu nevzniká, môže sa však domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo zhodnotením ich podielov v dôsledku vynaloženej investície (§ 451 ods. 2, § 456 Občianskeho zákonníka); ide o rozdiel medzi cenou podielu pred investíciou a po jej vynaložení“. V závere odvolania žalovaná 2/ uviedla, že berúc do úvahy fakt, že rekonštrukčné práce boli vykonané bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, plynutie premlčacej doby sa spravuje ustanovením § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a uviedla, že namieta tiež výpočet výšky primeranej náhrady v sume 100,- Eur, kde v zmysle odôvodnenia rozsudku je tento výpočet neurčitý, nejasný, nedostatočne odôvodnený, čím sa samotný výrok stáva nepreskúmateľný, čo predstavuje porušenie práva žalovanej na riadne odôvodnenie rozsudku. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Žalobkyňa k jednotlivým dôvodom odvolania žalovanej 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ uviedla, že pokiaľ žalovaná 2/ ako jeden z odvolacích dôvodov v odvolaní uviedla odvolací dôvod uplatnený v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, tak považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie so žalovanou 2/ konal, žalovaná 2/ sa podrobne k žalobe vyjadrila vo svojom písomnom podaní zo dňa 20.05.2019, ku ktorému pripojila aj listinné dôkazy – vyvinula procesnú aktivitu v smere spochybnenia vlastníckeho práva žalobkyne a navrhla vyplatenie svojho podielu z reálnej ceny nehnuteľností. K výške primeranej náhrady sa žalovaná 2/ nevyjadrila, nenavrhla a ani nepredložila k tomu žiadny dôkaz. „Na toto písomné podanie žalovanej 2/ reagovala žalobkyňa podrobným stanoviskom zo dňa 30.09.2020, v ktorom poprela mnohé z tvrdení žalovanej 2/“. Následne bola žalovaná 2/ v konaní procesne pasívna. Súd prvej inštancie predvolával žalovanú 2/ na všetky pojednávania, v jednom prípade na žiadosť žalovanej 2/ zmenil vytýčený termín pojednávania, aby sa mohla osobne pojednávania zúčastniť. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 12.09.2022 in fine vyplýva, že konajúci sudca sa aktívne snažil chrániť procesné práva žalovanej 2/ aj nad rámec zákonných povinností a nepristupoval k tomu striktne formálne. Žalovaná 2/ ako jedna z podielových spoluvlastníčok v konaní pred súdom prvej inštancie vyvinula len slabú procesnú aktivitu. Nepodarilo sa jej účinne poprieť žiadne z tvrdení žalobkyne ako ani skutočnosti, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie (existenciu spoluvlastníctva, prevzatie časti kúpnej ceny, dlhodobú držbu nehnuteľnosti zo strany žalobkyne, zlý stav nehnuteľnosti v čase vstupu žalobkyne do držby, zhodnotenie nehnuteľnosti žalobkyňou, súčasnú trhovú cenu nehnuteľnosti, výšku investícií). „Procesnú pasivitu žalovanej 2/ ako ani žalovanej 1/, ktorá však proti návrhom žalobkyne nemala žiadne námietky a odvolanie nepodala, nemôže zhojiť súd druhej inštancie“. Pokiaľ ide o odvolací dôvod uplatnený žalovanou 2/ v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ uviedla, že žalovaná 2/ vo svojom odvolaní výslovne „nestiahla“ žiadnu z vytýkaných chýb na tento odvolací dôvod, preto podľa žalobkyne ani tento odvolací dôvod nie je daný. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu uplatnenému žalovanou 2/ v odvolaní v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) CSP, žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ uviedla, že žalovaná 2/ v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov a k dôkazom, ktoré súd prvej inštancie vykonal na návrh žalobkyne sa buď vôbec nevyjadrila alebo sa vyjadrila spôsobom, ktorým nemohla účinne poprieť ich dôkaznú silu. Žalovaná 2/ pred súdom prvej inštancie spochybňovala a rozporovala podľa žalobkyne aj svoje vlastné vyjadrenia, príkladom toho podľa žalobkyne môže byť písomné podanie žalovanej 2/ z 20.05.2019, v ktorého úvode žalovaná 2/ uviedla, že jej matka v dobrej viere odovzdala žalobkyni kľúče od domu po úmrtí otca, čo muselo byť v roku 2004; v závere vyjadrenia z 20.05.2019 však žalovaná 2/ uviedla, že žalobkyňa nedostala súhlas na bývanie v dome, alebo tvrdila, že zálohu na kúpnu cenu síce neprevzali, ale keď žalobkyňa preukáže opak, tak jej ju vrátia. Pripojeným listinným dôkazom - výzvou na odovzdanie kľúčov od brány domu, spísanou advokátkou žalovaných 1/ a 2/ dňa 08.12.2017, žalovaná 2/ podľa žalobkyne potvrdila, že držba a užívanie predmetných nehnuteľností zo strany žalobkyne trvali od roku 2004 do 2017 a trvá aj dodnes. Žalovaná 2/ vo svojom písomnom vyjadrení z 20.05.2019, vo výzve z 08.12.2017 a ani v ústnom prednese na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 12.09.2002 „nešetrila výrazmi hrubo obviňujúcimi žalobkyňu z podvodov, klamstiev a protiprávneho konania“. Skutkový stav, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania však podľa žalobkyne nasvedčuje tomu, že týchto konaní sa v nemalom rozsahu dopúšťa práve žalovaná 2/. Z uvedených dôvodov žalovanou 2/ tvrdený odvolací dôvod uplatnený podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP podľa vyjadrenia žalobkyne daný nie je. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu uplatnenému žalovanou 2/ v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP, žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ uviedla, že pokiaľ žalovaná 2/ v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie bol povinný ako prejudiciálnu otázku posúdiť, či žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou predmetu sporu
a že právny predchodca žalovaných mal byť vlastníkom celého domu a pozemkov titulom vydržania, tak súd prvej inštancie nemohol na základe vykonaných dôkazov dospieť k záveru, že žalobkyňa spoluvlastnícke podiely nenadobudla platne. Listiny, ktoré žalovaná 2/ v tomto smere okresnému súdu predložila a ktoré mali slúžiť ako dôkazy, v skutočnosti podľa žalobkyne preukazovali to, že otec žalovanej 2/ odkúpil len ideálny spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach a že Slovenský pozemkový fond sa k možnosti vydržania vyjadril jednoznačne nesúhlasne. „Pokiaľ ide o súhlas obce Biskupice a údajných podielových spoluvlastníkov s vydaním osvedčenia o vydržaní, okrem toho, že osoby na listine podpísané neboli pred súdom prvej inštancie stotožnené, tieto listinné dôkazy samé osebe nemohli bez ďalšej procesnej a dôkaznej aktivity žalovanej 2/ viesť súd prvej inštancie k záveru o tom, že by vlastnícke právo žalobkyne k spoluvlastníckym podielom na predmetných nehnuteľnostiach bolo spochybnené“. Naopak, z vykonaného dokazovania podľa žalobkyne vyplynulo, že žalobkyňa mienila odkúpiť predmet sporu od žalovaných 1/ a 2/ a ich brata M. B., nakoľko sa mylne domnievala, že sú jeho spoluvlastníkmi v 1/3-tine a vyplatila im aj zálohu na kúpnu cenu. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo podľa žalobkyne to, že žalobkyňa od právnych nástupcov ostatných podielových spoluvlastníkov, pôvodne vedených na LV ako neznámi podieloví spoluvlastníci odkúpila v skutočnosti 2/3 predmetných nehnuteľností.
3.1 Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu uplatnenému žalovanou 2/ v odvolaní v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ uviedla, že žalovaná 2/ v odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie ohľadne primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ktorú jej má podľa rozsudku súdu prvej inštancie žalobkyňa zaplatiť vo výške 100,- Eur. Žalovaná 1/ odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodala, teda výšku primeranej náhrady akceptuje. Treba podľa žalobkyne uviesť, že žalobkyňa s poukazom a dôrazom na špecifické okolnosti prípadu, kedy bola žalovanými uvedená do omylu a v minulosti im vyplatila sumu 50.000,- Sk ako polovicu hodnoty všetkých nehnuteľností zapísaných na LV č. XX pre k. ú. C., súdu prvej inštancie navrhla, aby ideálny podiel žalovaných, spolu 1/3-tina, prikázal do jej výlučného vlastníctva bez povinnosti zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ protihodnotu, nakoľko túto už v minulosti prevzali. Pokiaľ žalovaná 2/ v odvolaní tvrdí, že v priebehu konania kvalifikovane poprela skutočnosť, že žalobkyňa im uhradila ako zálohu kúpnej ceny sumu 50.000,- Sk, tak toto nie je podľa žalobkyne pravda. V uvedenej súvislosti žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ uviedla, že odovzdanie sumy 50.000,- Sk bratovi žalovaných 1/ a 2/ M. B. (pôvodne žalovaný 3/) preukázala listinným dôkazom (čestným prehlásením) ako aj obsahom kúpnej zmluvy, uzatvorenej s pôvodným žalovaným 3/ M. B., ktorý uznal prevzatie odplaty za svoj spoluvlastnícky podiel v minulosti a previedol ho do vlastníctva žalobkyne za 1,- Eur. „To, že žalovaná 2/ o všetkých listinných dôkazoch, výpisoch z LV, vyjadreniach obce a susedov vyhlásila, že sú neplatné alebo nepravdivé, nemožno akceptovať ako kvalifikované popretie dôkazov a skutočností“. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ uviedla, že poukazuje na spôsob obrany žalovanej 2/, ktorá na rozdiel od svojho brata M. B. popiera prevzatie zálohy na kúpnu cenu, pričom obsah listiny, ktorú o prevzatí zálohy kúpnej ceny M. B., brat žalovanej 2/ spísal a podpísal, žalovaná 2/ interpretuje tak, že žalobkyňa vyplatila jej bratovi zálohu kúpnej ceny za inú nehnuteľnosť, a to za nehnuteľnosť, ktorá je zapísaná na LV č. XX. Z čestného prehlásenia, ktoré je autentické však podľa žalobkyne vyplýva, že jednoznačne zamýšľala od žalovaných kúpiť rodinný dom v Biskupiciach a tiež z neho vyplýva, že M. B. prevzal zálohu na kúpnu cenu aj za svojich súrodencov. Z výzvy, ktorú poslala žalovaná 2/ v roku 2017 žalobkyni a ktorá sa týkala odovzdania kľúčov vyplýva, že žalobkyni boli kľúče odovzdané a držba sa týkala rodinného domu zapísaného na LV č. XX a nie na LV č. XX, preto verzia udalostí, ktoré uviedla súdu žalobkyňa bola dôvodne vyhodnotená súdom prvej inštancie ako pravdivá. Žalovaná 2/ si navyše sama odporovala, keď vo svojich vyjadreniach tvrdila, že keď boli u notára, k predaju domu nedošlo preto, lebo im notárka odporučila vyporiadať pozemky. V prípade, ak by brat žalovaných preberal zálohu na kúpnu cenu za rodinný dom zapísaný na LV č. XX, nebola by podľa žalobkyne daná žiadna prekážka prevodu, lebo pokiaľ ide o rodinný dom zapísaný na LV č. XX, tu boli žalované a ich brat spoluvlastníkmi celého domu v podieloch 1/3-tina, pričom kľúče od rodinného domu zapísaného na LV č. XX, žalovaní žalobkyni nikdy nedali a ani ich nežiadali späť.
3.2 Vo vzťahu k žalovanou 2/ vznesenej námietke premlčania žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ uviedla, že žalovaná 2/ vzniesla v odvolaní námietku premlčania uplatnenému nároku žalobkyne na započítanie vynaložených investícií do rekonštrukcie rodinného domu s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1644/2005, podľa ktorého „ak nedošlo k rekonštrukcii so súhlasom podielových spoluvlastníkov, nemožno vykonať zápočet, len žiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok sa premlčuje“. V uvedenej súvislosti žalobkyňa vo
vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ uviedla, že namieta, aby spôsob rozhodovania českých súdov o konkrétnom prípade bol prekážkou autonómneho posúdenia prípadu zo strany slovenských súdov. Zdôraznila, že v konaní pred súdom prvej inštancie preukázala, že do rekonštrukcie predmetnej domovej nehnuteľnosti investovala, preto považuje zo vzťahu k argumentácii žalovanej 2/ za irelevantné, či peniaze investovala do nehnuteľnosti priamo ona sama, alebo s jej súhlasom ich investoval jej syn, ktorý bude jej dedičom. Poukázala pritom na to, že sama žalovaná 2/ uznala zhodnotenie predmetného rodinného domu, keď namietala, že predmetný rodinný dom je v súčasnosti v lepšom stave ako bol v roku 2004 a že jeho cena je vyššia. Žalovaná 2/ teda podľa žalobkyne priamo kalkuluje výšku výplaty so zohľadnením investícií do rekonštrukcie predmetného rodinného domu, na ktoré investície však nijako neprispela, ale ani im nebránila, čo je podľa žalobkyne zarážajúce ak žalovaná 2/ tvrdí, že žalobkyňa jej neprávom odňala držbu a užívanie veci – predmetného rodinného domu. V uvedenej súvislosti žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ zdôraznila, že v konaní preukázala, že od roku 2004 až do roku 2017 bola ničím a nikým nerušenou držiteľkou a užívateľkou predmetného rodinného domu so zastavanými a priľahlými pozemkami. Žalovanej 2/, ktorá tvrdí, že sa cíti byť vlastníčkou celého domu a pozemkov spoločne so žalovanou 1/ a bratom a vehementne namieta, že žalobkyňa obmedzila jej vlastnícke práva, nič nebránilo navštíviť žalobkyňu a ísť sa pozrieť v akom stave je dom a pozemky a vidieť, že tieto sa rekonštruujú. Toto podľa žalobkyne žalovaná 2/ určite aj urobila. Žalovaná 2/ uvádzala, že síce pracuje v zahraničí, ale len na turnusy a pravidelne chodí na Slovensko. V prípade rekonštrukcie predmetného rodinného domu teda podľa žalobkyne platí, že rekonštrukciu predmetného rodinného domu vykonala s konkludentným súhlasom žalovanej 2/ a v dobrej viere, že žalovaní splnia svoj sľub a kúpnu zmluvu s ňou riadne uzatvoria. Za skutkového stavu, kedy to bola žalovaná 2/ aj so svojimi súrodencami, ktorá úmyselne uviedla žalobkyňu do omylu v tom, že dom, ktorý jej ukázala v prírode, nie je zapísaný na LV č. XX, ale je zapísaný na LV č. XX ako aj v tom, že v budúcnosti jej nehnuteľnosti ako celok za dohodnutú kúpnu cenu 100.000,- Kčs odpredajú, je vznesenie námietky premlčania zo strany žalovanej 2/ konaním v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Námietka premlčania podľa názoru žalobkyne nie je vznesená dôvodne. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalovanej 2/ žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie buď potvrdil alebo v intenciách vyššie uvedeného zmenil a zaviazal žalovanú 2/ k náhrade trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovanej 2/ v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených žalovanou 2/ v odvolaní v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP.
6. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
7. Podľa § 141 ods. 2 Občianskeho zákonníka, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
8. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
9. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
10. Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
11. Po prejednaní odvolania odvolací súd uvádza, že aj keď odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podala len žalovaná 2/, vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o nerozlučné procesné spoločenstvo (§ 77 ods. 1 CSP), odvolanie žalovanej 2/ sa vzťahuje aj na žalovanú 1/. Neobstojí preto argumentácia žalobkyne, že žalovaná 1/, ktorá odvolanie nepodala, výšku primeranej náhrady v sume 100,- Eur za spoluvlastnícky podiel ako odstupujúci podielový spoluvlastník akceptuje; predmetom odvolacieho prieskumu je teda aj výrok týkajúci sa žalovanej 1/.
12. Po prejednaní odvolania žalovanej 2/ z hľadiska tam uvedených odvolacích dôvodov odvolací súd uvádza, že odvolanie žalovanej 2/ nepovažuje za dôvodne podané pokiaľ ide o namietaný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobkyne a s tým súvisiacu odvolaciu námietku žalovanej 2/, že súd prvej inštancie sa prejudiciálne nezaoberal tým, či žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícke podiely od skutočných podielových spoluvlastníkov. Aktívna legitimácia žalobkyne vyplýva z k žalobe pripojeného listu vlastníctva č. XX, k. ú. C., kde je žalobkyňa pod B 2 a B 3 uvedená ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností tam zapísaných v spoluvlastníckom podiele celkom v rozsahu 2/3-ín (1/3 plus 1/3). Žalovanou 2/ v konaní pred súdom prvej inštancie produkované tvrdenia a dôkazy nie sú spôsobilé v zmysle ust. § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) spochybniť hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie teda v otázke aktívnej vecnej legitimácie nepochybil, pričom nebolo jeho povinnosťou nahrádzať procesnú aktivitu žalovaných a bez riadne podanej žaloby o určenie vlastníckeho práva (podľa tvrdenia žalovanej 2/ nadobudnutého vydržaním jej právnym predchodcom) v sporovom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prejudiciálne skúmať či právny predchodca žalovaných nadobudol predmetné nehnuteľnosti v celosti (pred tým ako spoluvlastnícke podiely k nim nadobudla vyššie uvedenými darovacími a kúpnymi zmluvami žalobkyňa) nad rámec spoluvlastníckeho podielu 4/12-ín, nadobudnutého kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 09. 01. 1996 s D. O., F. M., bytom J., vydržaním.
13. Pokiaľ však ide o tú časť odvolania žalovanej 2/, v ktorej žalovaná 2/ spochybnila závery súdu prvej inštancie týkajúce sa určenia výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel odstupujúceho podielového spoluvlastníka (žalovanej 1/ a 2/), odvolací súd uvádza, že v tejto časti považuje odvolanie žalovanej 2/ za dôvodné, pretože odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza v otázke určenia primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel odstupujúceho podielového spoluvlastníka (žalovanej 1/ a 2/) z nesprávneho právneho posúdenia, a to pokiaľ ide o spôsob akým sa súd prvej inštancie vysporiadal s tvrdeným investíciami žalobkyne do predmetnej domovej nehnuteľnosti a tiež pokiaľ ide o zohľadnenie zaplatenia zálohy kúpnej ceny pri určení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel odstupujúceho podielového spoluvlastníka (žalovanej 1/ a 2/), pričom to ako dospel k výslednej sume 100,- Eur, súd prvej inštancie presvedčivým spôsobom v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku nezdôvodnil - uviedol, že „pokiaľ žalobkyňa navrhla, aby po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva každej zo žalovaných zaplatila sumu 100,- Eur, súd dospel k záveru, že uvedená suma zodpovedá cene spoluvlastníckeho podielu žalovaných 1/ a 2/ zo zrušeného podielového spoluvlastníctva, preto lebo žalované už v minulosti prevzali každá po 553,23 Eur, t. j. každá 1/3-inu zálohy kúpnej ceny (1/3 zo sumy 50 000,- Sk). Uvedenú časť odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd nepovažuje za zodpovedajúcu kritériám riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, vyplývajúcim z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že Najvyšší súd SR už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach pod vplyvom judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu súdneho rozhodnutia. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Právne závery vyplývajúce zo
súdneho rozhodnutia môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav, pričom treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia sa súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.
14 Pokiaľ ide o posúdenie investícií, odvolací súd uvádza, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že strany sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môžu v konaní požadovať aj vyporiadanie vynaložených investícií do predmetnej veci (tzv. vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle). Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Cdo/148/2017 zo dňa 21. 11. 2018 v súvislosti s vynaloženými investíciami na spoločnú vec uvádza: „Pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd mohol s takýmto nárokom zaoberať je však jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom so všetkými náležitosťami. O takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom; je vylúčené vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel“.
15. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, konkrétne z odseku 20. odôvodnenia vyplýva, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ustálenou súdnou praxou, konkrétne s vyššie citovaným rozhodnutím NS SR sp. zn. 4Cdo/148/2017 zo dňa 21. 11. 2018, keď žalobkyňou tvrdené vynaložené investície (ktoré navyše vynaložil syn žalobkyne a nie žalobkyňa) zohľadnil pri určení hodnoty spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/ a 2/, ktorú bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia určil na sumu 100 Eur. Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak nielen nesprávne ale aj nepreskúmateľné, čo je bez akýchkoľvek pochybností dôvod na to, aby ho odvolací súde zrušil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že z hľadiska určenia hodnoty spoluvlastníckych podielov odstupujúcich spoluvlastníkov je bez právneho významu, či sa žalobkyňa a žalovaní v minulosti (v roku 2004) dohodli, že jej odpredajú predmetné nehnuteľnosti za sumu 100 000,- Sk, pretože pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je z hľadiska hodnoty vyporiadavanej nehnuteľnosti podľa ustálenej súdnej praxe rozhodujúci stav v čase jej vyporiadania. Rovnako nemožno prehliadnuť skutočnosť, že Čestné prehlásenie M. B. zo dňa 20. 10. 2004, na ktoré sa žalobkyňa v súvislosti s tvrdením o úhrade zálohy na kúpnu cenu odvoláva, nepreukazuje, že záloha na kúpnu cenu v sume 50 000,- SK bola uhradená v súvislosti so zamýšľanou kúpu nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k. ú Biskupice, keďže v predmetnom čestnom prehlásení zo dňa 20. 10. 2004 sa výslovne uvádza, že „jedná sa o zamýšľaný predaj rodinného domu v Biskupiciach, k. ú. C. pri Fiľakove, rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXX, ktorý je vedený na LV č. XX, parcely č. XXX, záhrada o výmere 976 m2 a parcely č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2“. Porovnaním listov vlastníctva č. XX D. N. XX pre k. ú. C. je zrejmé, že nehnuteľnosti uvedené v Čestnom prehlásení M. B. zo dňa 20. 10. 2004 sú úplne iné nehnuteľnosti ako nehnuteľnosti zapísané na LV č XX (rovnako pre katastrálne územie a obec Biskupice ako nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, preto tvrdenie žalobkyne, že z predmetného čestného prehlásenia vyplýva, že zamýšľala kúpiť nehnuteľnosti v obci C., je z hľadiska preukázania úhrady zálohy kúpnej ceny vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX irelevantné), s ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie náležitým spôsobom a v dostatočnej miere nevysporiadal. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že z hľadiska náležite zisteného skutkového stavu nestačí vychádzať len z tvrdenia žalobkyne a jej syna (s ktorými sa súd prvej inštancie stotožnil), že bola žalovanými - pokiaľ ide o číslo listu vlastníctva - uvedená do omylu.
16. Na základe uvedených skutočností odvolací súd, tak ako je vyššie uvedené, odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v rámci ktorého ďalšieho konania súd prvej inštancie zopakuje a doplní dokazovanie vo vzťahu k stanoveniu správnej výšky vyrovnacieho podielu žalovanej 1/ a 2/, s otázkou tvrdených investícií sa vysporiada v súlade s ustálenou súdnou praxou, tak ako táto ustálená súdna prax vyplýva z citovaného rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/148/2017 zo
dňa 21. 11. 2018 a svoje rozhodnutie riadne s presvedčivo odôvodní; v novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie v rámci rozhodovania o trovách konania rozhodne v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP aj o trovách tohto odvolacieho konania.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.