Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-9-2004.pdf
PDF · 185.3 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/9/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Máriou Petruškovovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. septembra 2019 v trestnej veci obžalovaného O.. O. U. takto
r o z h o d o l
rozhodol:
Podľa § 226 písm. c/ Trestného poriadku účinného do 31.12.2005 o s l o b o d z u j e obžalovaného O.. O. U., D.. XX.XX.XXXX S. A., H. N. A., X.. Š.F. XXXX/XX, H.. Č.. N. A., D.. Z.. I. Č.. XXXX/XX spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad pre skutok uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad, sp. zn. 2Pv 2/2003 zo dňa 27.01.2004, ktorého sa mal dopustiť tak, že
- dňa 07.07.2002, ako lekár vykonávajúci službu na oddelení Centrálneho príjmu Nemocnice s poliklinikou v Poprade, kde bola privezená lekárom vykonávajúcim službu v rámci lekárskej služby prvej pomoci O.. M. G., pacientka O. G.Á. s podozrením na postintubačnú stenózu, nezabezpečil u nej vykonanie všetkých dostupných a potrebných vyšetrení za účelom presného zistenia diagnózy, ale ju poslal domov, do obce Hôrka v okrese Poprad, kde dňa 10.07.2002 došlo k zhoršeniu zdravotného stavu pacientky a k zastaveniu dýchania a po prevezení do Nemocnice s poliklinikou Poprad dňa 11.07.2002 bola pacientke vykonaná tracheostomia so zabezpečením umelej ventilácie, pričom pre opuch hrtana a značnú priedušnicu nemohla byť zaintubovaná, v dôsledku čoho pacientka dňa 17.07.2002 v Nemocnici s poliklinikou Poprad zomrela, avšak jej smrti bolo možné zabrániť včasným určením diagnózy pri vyšetrení dňa 07.07.2002, čo obvinený nevykonal a tým porušil ustanovenie § 4 Zákona č. 277/1994 Zb. o zdravotnej starostlivosti
- právne kvalifikovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, p r e t o ž e
- nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Poprade podal na obžalovaného O.. O. U. obžalobu pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že dňa 07.07.2002, ako lekár vykonávajúci službu na oddelení Centrálneho príjmu Nemocnice s poliklinikou v Poprade, kde bola privezená lekárom vykonávajúcim službu v rámci lekárskej služby prvej pomoci O.. M. G., pacientka O. G. s podozrením na postintubačnú stenózu, nezabezpečil u nej vykonanie všetkých dostupných a potrebných vyšetrení za účelom presného zistenia diagnózy, ale ju poslal domov, do obce Hôrka v okrese Poprad, kde dňa 10.07.2002 došlo k zhoršeniu zdravotného stavu
pacientky a k zastaveniu dýchania a po prevezení do Nemocnice s poliklinikou Poprad dňa 11.07.2002 bola pacientke vykonaná tracheostomia so zabezpečením umelej ventilácie, pričom pre opuch hrtana a značnú priedušnicu nemohla byť zaintubovaná, v dôsledku čoho pacientka dňa 17.07.2002 v Nemocnici s poliklinikou Poprad zomrela, avšak jej smrti bolo možné zabrániť včasným určením diagnózy pri vyšetrení dňa 07.07.2002, čo obvinený nevykonal a tým porušil ustanovenie § 4 Zákona č. 277/1994 Zb. o zdravotnej starostlivosti.
Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dôkazy výsluchom obžalovaného O.. O. U., výsluchom poškodeného Ľ. G. a svedkov S. G., O. L., W. M., M. S., O.. A. Z., O.. M. G., O.. G. T., O.. M. M., O.. A. N.F., O.. G. X., R. O.. O. G., O.. W. G., O.. O. A., O.. G. Š., O.. M. O., O.. Z. C., O.. M. C.G., O.. Ľ. F., prečítaním záverov ich znaleckých posudkov i prečítaním záveru znaleckého posudku Inštitútu forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. Bratislava, listinných dôkazov zabezpečených prípravným konaním, ale aj samotným konajúcim súdom i v zmysle pokynov odvolacieho Krajského súdu v Prešove zistiac pritom nasledovné.
Obžalovaný O.. O. U. v prípravnom konaní dňa 29.04.2003 a dňa 27.06.2003 uviedol, že neb. poškodenú O. G. poznal, pretože bola hospitalizovaná na traumatologickom oddelení v Nemocnici s poliklinikou v Poprade /toho času Nemocnica, a.s. Poprad, ďalej len Nemocnica/, kde v tom čase pôsobil ako ošetrujúci lekár pred jej prijatím na oddelenie centrálneho príjmu Nemocnice a že z prepúšťacej správy vedel, že menovaná bola prepustená po dohode s jej matkou do ambulantnej starostlivosti a že jej ošetrujúcim lekárom bol v tom čase O.. H.. Obžalovaný k okolnostiam žalovaného skutku ďalej uviedol, že menovaná bola na oddelenie centrálneho príjmu - chirurgická ambulancia privezená v sprievode lekára Lekárskej služby prvej pomoci Nemocnice O.. M. G. a že spolu s neb. poškodenou prišli i jej rodičia, že poškodenú ako pacientku opoznal, že ju aj fonendoskopom vyšetril a zdravotný stav poškodenej odkonzultoval s rodičmi neb. poškodenej a s O.. M. G.. Podľa výpovede obžalovaného poškodenú potom O.. M. G. poslal na snímok pľúc a odporučil jej hospitalizáciu na traumatologickom oddelení v Nemocnici Poprad alebo na pľúcnom oddelení vo Vyšných Hágoch vzhľadom nato, že aj v zázname o poskytnutí lekárskej prvej pomoci uviedol podozrenie na postintubačnú stenózu žiadajúc pritom aj o interné vyšetrenie neb. poškodenej, čo otec neb. poškodenej odmietol. Obžalovaný zároveň uviedol, že RTG snímku pľúc neb. O. G. prekonzultoval spoločne s O.. M. G., ktorý bol súčasne pneumológom a ktorý konštatoval, že pľúca neb. poškodenej sú bez čerstvých ložiskových zmien a ktorý neb. poškodenej ešte aj naordinoval sirup Ambrobene, nezaregistrujúc osobne u poškodenej známky dráždivého kašľa. Obžalovaný ďalej tvrdil, že po ukončení vyšetrenia poškodenej O.. M. G., menovaný vypísal lekársku správu, bez potreby ďalšieho jeho chirurgického vyšetrenia poškodenej alebo jej formálneho odovzdania do jeho chirurgickej starostlivosti bola poškodená sanitkou odvezená domov. Podľa tvrdenia obžalovaného pri rozhovore s rodičmi poškodenej o jej psychickom stave a ešte pred jej odvozom z Nemocnice mu aj oni uvádzali, že poškodená sa má lepšie, že mu dokonca ukazovali, že už vie chodiť a že aj on sám vizuálne skonštatoval, že poškodená dýcha normálne a dokáže urobiť hlboký nádych a výdych. Po odmietnutí hospitalizácie neb. poškodenej jej vyšetrenie ukončil a podpísal súhlas na odvoz pacientky sanitkou. Obžalovaný sa bránil aj tým tvrdením, že rodičia neb. poškodenej ešte pred jej privezením na oddelenie centrálneho príjmu konzultovali zdravotný stav poškodenej s O.. G. T., primárom traumatologického oddelenia a nato, že už v prepúšťacej správe z traumatologického oddelenia v Nemocnici Poprad bolo uvedené, že pri zhoršení stavu pacientky alebo pri komplikáciách má sa pacientka podrobiť kontrole na traumatologickom oddelení Nemocnice Poprad, ďalej tvrdením, že neb. poškodená bola dňa 07.07.2012 dovezená na oddelenie centrálneho príjmu O.. M. G. - lekárom LSPP, že bola vyšetrená O.. M. G. - pneumológom a že mu O.. M. G. ako lekárom LSPP nebola odovzdaná ani na základe písomnej a ani inej formy. Obžalovaný v rámci svojej obrany poukazoval aj nato, že neb. poškodená bola pôvodne do Nemocnice v Poprade privezená z Kliniky OAIM Košice, s doporučením hospitalizovať ju na oddelení OAIM v Nemocnici Poprad, pričom po konzultácií medzi primárom oddelenia OAIM O.. U. a primárom traumatológie O.. T. bola prijatá na oddelení traumatológie Nemocnice Poprad. Podľa tvrdení obžalovaného bol neb. poškodenej O. G. dňa 11.07.2002 injekčne podaný liek Apaurin, ktorý má vedľajšie účinky v podobe útlmu dýchacieho centra a i táto skutočnosť mohla spôsobiť ďalšie komplikácie vtedajšieho zdravotného stavu poškodenej a možnú interakciu pri užívaní iných liekov. Obžalovaný na hlavných pojednávaniach opakovane trval na svojich pôvodných výpovediach z prípravného konania i na tvrdení, že neb. poškodená bola po prvýkrát dňa 07.07.2002 vyšetrená O.. M. G. a že poškodenú od O.. M. G. neprevzal štandardným spôsobom. Obžalovaný trval na tom, že O.. M. G. ako pneumológ sa v lekárskom zázname písanom strojom nezmienil o prítomnosti známok stenózy u
poškodenej po jej vyšetrení i na tom, že problémy s dýchaním poškodenej v daný deň nezistil ani on pri svojom vyšetrení a že z toho dôvodu bola poškodená po konzultácii s O.. M. G. prepustená do domáceho liečenia s tým, že O.. M. G. doporučil odborné vyšetrenie poškodenej v príslušnom zdravotníckom zariadení buď v Kvetnici alebo vo Vyšných Hágoch. Obžalovaný zároveň tvrdil i to, že v tom čase nemal k dispozícií lekársky záznam zo dňa 07.07.2002 písaný rukou O.. M. G. ale i to, že ním vykonané vyšetrenie poškodenej síce prebehlo štandardným spôsobom, nie však jej prevzatie od O.. M. G. v zmysle smerníc vydaných Nemocnicou v Poprade. Z výpovede obžalovaného vyplynulo aj to, že si nespomína nato, aby mu O.. M. G. pri vyšetrení poškodenej uvádzal tzv. dýchanie cez gombík a aby samotné vyšetrenia poškodenej viedlo k záverom o možných alebo zistených známok stenózy. Obžalovaný v konaní pred súdom dňa 11.11.2004 tvrdil, že pri vyšetrení poškodenej príznaky kašľa i jej rodičia pripisovali zápalu pľúc alebo problémom pri prijímaní potravy, nie však problémom s hrtanom alebo pľúcami, čo podľa neho vylúčila aj RTG snímka pľúc poškodenej, z ktorej O.. M. G. konštatoval, že pľúca poškodenej sú čisté a bez patologického nálezu. Poškodená pri vyšetrení nejavila známky svedčiace zúženiu priedušnice, ktoré má vo všeobecnosti individuálny vývoj, s tromi štádiami ochorenia, pričom v prvom a v druhom štádiu sa klinické príznaky ochorenia u pacientov, bez zvýšenej fyzickej námahy nemusia ani prejaviť. Obžalovaný aj ďalších svojich výpovediach popieral, aby sa mu O.. M. G. osobne alebo počas vyšetrenia poškodenej zmienil, že má tzv. dýchanie cez gombík a opakovane zotrval na svojom tvrdení, že pri jeho vyšetrení poškodená nejavila známky stenózy a že rodičia poškodenej pripisovali jej občasné problémy pri požívaní nápojov a tekutej potravy psychickému stavu.
Svedkyňa S. G. - matka neb. poškodenej O. G. v prípravnom konaní dňa 12.02.2003 popísala jej zdravotné problémy s tým, že dňa 07.07.2002 v dôsledku ťažšieho dýchania a kašlania poškodenej okolo 17.00 hod. telefonicky privolala pohotovostnú lekársku službu a že službukonajúceho lekára O.. M. G. informovala o zdravotnom stave poškodenej, že mu predložila aj lekársku prepúšťaciu správu z traumatologického oddelenia v Nemocnici Poprad, kde poškodená bola hospitalizovaná po prevoze z Nemocnice v Košiciach. Svedkyňa ďalej uviedla, že na doporučenie O.. M. G. bola poškodená prevezená na oddelenie centrálneho príjmu Nemocnice v Poprade, kde mal službu obžalovaný O.. O. U., ktorý poškodenú vyšetril a skonštatoval, že zdravotný stav poškodenej súvisí s jej psychickými problémami napriek tomu, že obžalovaného upozorňovala na možné iné a závažnejšie zdravotné problémy poškodenej v dôsledku jej predchádzajúcej a dlhodobej intubácií i na možnosť vzniknutých a hroziacich dekubitov. Svedkyňa ďalej uvádzala, že obžalovaný ako službukonajúci lekár až na jej a manželove naliehanie vykonal vyšetrenie poškodenej a nariadil RTG snímku pľúc, ktorú prezrel spoločne s O.. M. G., pričom obaja skonštatovali, že pľúca poškodenej sú čisté a že na jej požiadanie O.. M. G. poškodenej predpísal sirup Ambrobene, načo bola poškodená prevezená sanitkou domov. Svedkyňa ďalej uvádzala, že v nasledujúcich dňoch sa zdravotný stav poškodenej nezmenil, že poškodená užívala predpísaný sirup Ambrobene i rôzne bylinkové čaje proti kašľu a že podstatne menej kašľala. Na odporučenie obžalovaného sa neskôr telefonicky skontaktovala s psychiatričkou O.. A. Z., ktorá poškodenej predpísala liek Apaurin, ktorý mal slúžiť na jej ďalšie celkové ukľudnenie a ktorý jej injekčne podala O. L. - zdravotná sestra. Predmetný zdravotný stav poškodenej pretrvával až do noci dňa 10.07.2002 kedy zistila, že poškodená nedýcha a snažila sa ju oživiť poskytovaním umelého dýchania a masáže srdca až do príchodu odbornej lekárskej pomoci, ktorú telefonicky privolala, načo bola poškodená prevezená do Nemocnice v Poprade, pričom dňa 17.07.2002 jej bolo oznámené, že poškodená zomrela. Svedkyňa uviedla, že O.. M. G. už pri vyšetrení poškodenej u nich doma skonštatoval jej „dýchanie cez gombík“ i potrebu bronchoskopického vyšetrenia, resp. vyšetrenia poškodenej v nemocničnom zariadení vo Vyšných Hágoch odmietajúc pritom tvrdenia obžalovaného, že na možnosť vyšetrenia alebo hospitalizácie poškodenej ju upozorňoval aj on pri vyšetrení poškodenej na centrálnom príjme i jeho tvrdenia, že spoločne s manželom v ten deň poškodenú odmietli hospitalizovať. Na týchto tvrdeniach svedkyňa S. G. zotrvala aj v konaní pred súdom a dňa 11.11.2004 a opakovane tvrdila, že obžalovaného už dňa 07.07.2002 upozorňovala na možné a vážne zhoršenie zdravotného stavu poškodenej po jej vyšetrení O.. M. G. - lekárom LSPP i to, že obžalovaný i O.. M. G. zhodne skonštatovali, že podľa snímku RTG sú pľúca poškodenej „čisté“, že O.. M. G. poškodenej v tento deň predpísal sirup Ambrobene a že O.. A. Z. poškodenej na ukľudnenie predpísala liek Apaurin, ktorý jej podala zdravotná sestra O. L..
Svedok Ľ. G. - otec neb. poškodenej O. G. v prípravnom konaní dňa 03.04.2003 a dňa 27.06.2003 uvádzal, že poškodená ťažko dýchala už zo dňa 06.07.2002 na deň 07.07.2002, preto telefonicky požiadali O.. G. T. - primára traumatologického oddelenia Nemocnice v Poprade o ďalšie informácie a na jeho doporučenie privolali aj Lekársku službu prvej pomoci /LSPP/ a službukonajúceho lekára O..
M. G. informovali o zdravotných ťažkostiach a problémoch poškodenej, ktorý ju previezol na oddelenie centrálneho príjmu Nemocnice v Poprade. Podľa tvrdenia svedka obžalovaný poškodenú pri jej prevoze na oddelenie centrálneho príjmu opoznal a tvrdil im, že už počas jej hospitalizácie na traumatologickom oddelení mala poškodená ťažkosti s dýchaním a že problémy podľa neho súvisia len s psychickým stavom poškodenej a že ako rodičia celú situáciu „dramatizujú“. Svedok uviedol aj to, že spoločne s manželkou S. G. upozorňovali obžalovaného na možné „dekubity“, resp. opuchy súvisiace s intubáciou poškodenej, načo obžalovaný nereagoval a že až na ich požiadanie poškodenú odoslal na vyšetrenie a snímku RTG pľúc, ktorú neskôr prezrel spolu s O.. M. G., pričom obaja konštatovali, že snímok pľúc poškodenej je čistý a že po predpísaní sirupu proti kašľu O.. M. G. bola poškodená sanitkou prevezená do domáceho prostredia. Z výpovede svedka ďalej vyplynulo, že zdravotný stav poškodenej sa až do dňa 10.07.2002 nezmenil, že nedošlo k zlepšeniu jej dýchania a že v nočnej dobe zo dňa 10.07.2002 na deň 11.07.2002 došlo u poškodenej k zástave dýchania a k jej následnému prevozu do Nemocnice v Poprade, kde dňa 17.07.2002 zomrela. Svedok odmietol, aby im obžalovaný dňa 07.07.2002 pri vyšetrení poškodenej odporučil jej hospitalizáciu v príslušnom zdravotnom zariadení. Predmetná svedecká výpoveď Ľ. G. sa zhodovala s tými skutočnosťami, ktoré svedok uvádzal v konaní pred súdom dňa 11.11.2004.
Svedok O.. M. G. v prípravnom konaní dňa 03.02.2003 tvrdil, že ako lekár Lekárskej služby prvej pomoci /LSPP/ Nemocnice v Poprade bol dňa 07.07.2002 privolaný k neb. poškodenej do obce Hôrka pre zhoršenie jej dýchania a záchvatovitého kašľa spojeného s prijímaním potravy poškodenou a že od rodičov poškodenej sa dozvedel aj o jej zvýšenej teplote, pričom pri prvotnom vyšetrení zistil, že poškodená ťažšie dýcha, tzn. že dýchala „cez gombík“ a z tohto dôvodu navrhol prevoz poškodenej na kontrolné vyšetrenie do Nemocnice v Poprade, resp. na bronchoskopické vyšetrenie v zdravotníckom zariadení Vyšné Hágy. Po dohovore s rodičmi bola poškodená prevezená na oddelenie centrálneho príjmu v Nemocnici v Poprade, kde ju odovzdal službukonajúcemu lekárovi centrálneho príjmu - O.. O. U. a požiadal ho o jej interné a konziliárne traumatologické vyšetrenie, resp. o jej hospitalizáciu v nemocničnom zariadení Vyšné Hágy vzhľadom nato, že chcel odbornejšie posúdenie zdravotného stavu - dýchavičnosti poškodenej. Svedok ďalej tvrdil, že o vyšetrenie chcel požiadať aj O.. G. T. - primára traumatologického oddelenia, kde poškodená bola predtým hospitalizovaná, keďže službukonajúcim lekárom na centrálnom príjme bol obžalovaný O.. O. U., ktorý pracoval na traumatologickom oddelení upustil od vyšetrenia poškodenej primárom oddelenia a poškodenú odovzdal obžalovanému s doporučením jej vyšetrenia a RTG snímky pľúc, ktorú neskôr aj prezrel a popísal s tým, že pľúca poškodenej boli v tom čase bez čerstvých chorobných zmien. Svedok potvrdil, že poškodenej zároveň predpísal liek proti kašľu - sirup Ambrobene. Podľa výpovede svedka bolo povinnosťou lekára Lekárskej služby prvej pomoci /LSPP/ vyšetrenie pacienta v domácom prostredí a v prípade diagnostických problémov alebo prípadných nejasností jeho prevezenie na oddelenie centrálneho príjmu v príslušnom nemocničnom zariadení, kde sa má pacient dovyšetrovať a prostredníctvom službukonajúceho lekára centrálneho príjmu zabezpečiť jeho ďalší liečebný postup. Svedok potvrdil, že poškodená O. G. pri prevoze z domu na centrálny príjem Nemocnice v Poprade dňa 07.07.2002 nebola v bezprostrednom ohrození života a že jej ďalšie bronchoskopické alebo tracheofibroskopické vyšetrenia ako službukonajúci lekár Lekárskej služby prvej pomoci /LSPP/ vykonať a zabezpečiť nemal a nemohol. Svedok O.. M. G. zotrval na svojich pôvodných výpovediach aj v konaní pred súdom dňa 07.02.2005 uvádzal, že v daný deň bol ako lekár LSPP privolaný k poškodenej, vyšetrením ktorej zistil sťažené kašľanie, čo ho viedlo k jej prevozu na vyšetrenie do Nemocnice v Poprade za účelom jej ďalšieho vyšetrenia a posúdenia zdravotného stavu príslušným traumatológom alebo chirurgom. Svedok tvrdil, že poškodenú odovzdal obžalovanému ako lekárovi centrálneho príjmu s odporučením vyhotovenia snímky pľúc, ktorý neskôr prezrel a podpísal. Pre odstup času sa svedok nevedel vyjadriť komu a kde odovzdal lekársky záznam o vyšetrení poškodenej, ktorý vyhotovil po príchode do domu poškodenej a dodal len to, že druhú lekársku správu o vyšetrení poškodenej na oddelení centrálneho príjmu vyhotovil neskôr, po prezretí vyhotovenej RTG snímky pľúc poškodenej.
Svedkyňa W. M. - zdravotná sestra na oddelení centrálneho príjmu v Nemocnici Poprad v prípravnom konaní dňa 06.08.2003 uviedla, že poškodená bola dňa 07.07.2002 privezená O.. M. G. na chirurgickú ambulanciu oddelenia centrálneho príjmu v sprievode rodičov, pričom z rozhovoru obžalovaného a rodičov poškodenej sa dozvedela, že obžalovaný O.. O. U. poškodenej doporučoval spôsob podávania stravy či zvlhčovanie vzduchu. Svedkyňa mala vedomosť aj o vykonaní RTG snímky pľúc poškodenej i o tom, že vyhotovenú snímku prezrel obžalovaný aj O.. M. G., k ďalším skutočnostiam žalovaného skutku sa vyjadriť nevedela.
Na predmetných tvrdeniach svedkyňa zotrvala aj v konaní pred súdom dňa 11.04.2005 dodajúc, že obžalovaný odporúčal hospitalizáciu poškodenej i to, že si už nespomína nato, či obžalovaný vyhotovil lekársky záznam o ošetrení poškodenej O. G..
Svedkyňa M. S. - zdravotná sestra z oddelenia centrálneho príjmu v prípravnom konaní dňa 06.08.2003 uvádzala, že počas jej služby na ambulancii centrálneho príjmu im bolo okolo 17.00 hod. dňa 07.07.2002 vysielačkou oznámené, že na ich oddelenie vezú pacientku s dýchacími ťažkosťami a že pacientka bola privezená O.. M. G. - službukonajúcim lekárom Lekárskej služby prvej pomoci. Svedkyňa ďalej uviedla, že podľa nej poškodená už pred prijatím na ambulanciu centrálneho príjmu trpela dýchacími ťažkosťami, keďže im to bolo oznámené vysielačkou i to, že vyšetrenie poškodenej na chirurgickej ambulanciu centrálneho príjmu vykonal obžalovaný O.. O. U., pričom k ďalším skutočnostiam žalovaného skutku sa vyjadriť nevedela. Na hlavnom pojednávaní dňa 11.04.2005 svedkyňa M. S. zotrvala na pôvodnej výpovedi z prípravného konania a dodala, že obžalovaný doporučoval hospitalizáciu poškodenej v Nemocnici Poprad i to, že O.. M. G. poškodenú vyšetroval na internej ambulancii centrálneho príjmu a že pre odstup času sa k ďalším okolnostiam žalovaného skutku vyjadriť nevie.
Svedkyňa O. L. v prípravnom konaní dňa 22.07.2003 uviedla, že ako zdravotná sestra na požiadanie S. G. podala poškodenej injekciu s liekom Apaurin, ktorý jej predpísala psychiatrička O.. A. Z., pričom sa jednalo o 2ml lieku podaného do sedacieho svalu. Podľa svedkyne má uvedený liek uvoľňujúci účinok a že podaný liek Apaurin nebol po expiračnej dobe. Svedkyňa predmetné skutočnosti potvrdila aj v konaní pred súdom dňa 07.02.2005 dodajúc, že na poškodenej videla, že je nervózna a že sa jej zle dýcha.
Svedkyňa O.. A. Z. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 07.08.2003 uviedla, že matka poškodenej S. G. navštívila jej ambulanciu dňa 08.07.2002 a požiadala ju o vyšetrenie poškodenej s tým, že jej predložila aj lekárske správy z traumatologického oddelenia Nemocnice v Poprade, spolu s informáciou, že pri ošetrení poškodenej na oddelení centrálneho príjmu jej bolo ošetrujúcim lekárom a lekárom LSPP v Poprade uvedené, že toto vyšetrenie je potrebné vzhľadom na psychogénny stav poškodenej. Svedkyňa sa nevedela s istotou vyjadriť k naordinovaniu lieku Apaurin dňa 09.07.2002 pre neb. poškodenú.
Svedok O.. G. T. v prípravnom konaní dňa 25.01.2003 i na hlavnom pojednávaní dňa 07.02.2005 zhodne uvádzal, že neb. O. G. bola prijatá na traumatologické oddelenie Nemocnice v Poprade po prevoze z príslušného zdravotníckeho zariadenia v Košiciach dňa 28.06.2002 ako aj to, že počas jej hospitalizácie sa zdravotný stav poškodenej zlepšil, menovaná prijímala potravu, z medicínskeho hľadiska neboli zistené žiadne ďalšie jej kontraindikácie a preto bola dňom 04.07.2002 prepustená do domáceho liečenia. Svedok uviedol i to, že dňa 07.07.2002 bol telefonicky kontaktovaný matkou poškodenej, ktorá sa mu sťažovala na kašeľ poškodenej a z toho dôvodu jej odporučil privolanie lekárskej služby prvej pomoci, resp. prevoz poškodenej na oddelenie centrálneho príjmu v Nemocnici v Poprade.
Svedok O.. M. M. v konaní pred súdom dňa 11.04.2005 uviedol, že až z ďalšieho šetrenia vo veci mal vedomosť o tom, že poškodená bola dňa 07.07.2002 privezená lekárom LSPP na oddelenie centrálneho príjmu Nemocnice Poprad a že v noci zo dňa 10.7.2002 na deň 11.07.2002 aj hospitalizovaná na anesteziologicko-resuscitačnom oddelení v Nemocnici Poprad, kde po niekoľkých dňoch zomrela. Svedok priame vedomosti o žalovanom skutku či konaní obžalovaného nemal.
Svedok O.. A. N. v konaní pred súdom dňa 05.12.2007 uviedol, že nemá priame a bezprostredné vedomosti o skutku alebo o žalovanom konaní obžalovaného, pretože sa o nich dozvedel len sprostredkovane a až počas prešetrovania danej veci kontrolným oddelením Nemocnice s poliklinikou v Poprade. Svedok potvrdil, že neb. poškodená bola v uvedený deň a čas privezená na oddelenie centrálneho príjmu lekárom Lekárskej služby prvej pomoci O.. M. G., ktorý vypísal výmenný lístok a doporučil interné vyšetrenie poškodenej i to, že podľa vtedy platného organizačného poriadku zdravotníckeho zariadenia mal službukonajúci lekár centrálneho príjmu odovzdaného pacienta vyšetriť buď na chirurgickej alebo internej ambulancii a doporučiť ďalší postup lekárskeho vyšetrenia, vrátane hospitalizácie príslušného pacienta.
Svedkyňa O.. G. X. v konaní pred súdom dňa 05.07.2007 uviedla, že nemá priame vedomosti o skutku či konaní obžalovaného a potvrdila len to, že bola ošetrujúcou lekárkou poškodenej O. G., že menovanú
však od dopravnej nehody až do úmrtia lekársky neošetrovala aj keď jej boli predložené lekárske a prepúšťacie správy neb. poškodenej. Podľa jej tvrdenia z lekárskej správy vyhotovenej O.. M. G. vyplývalo, že snímka pľúc poškodenej bola priaznivá a že u poškodenej neboli zistené patologické či chorobné zmeny na pľúcach.
Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo / toxikológia, alkohológia a sérohematológia/ znalcov O.. O. G. a O.. W. G. i z jeho výpovede v konaní pred súdom dňa 24.10.2007 vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti O. G. bolo zlyhanie srdcovo-cievneho a dýchacieho systému po hypoxemickom poškodení mozgu pri postintubačnom zúžení priedušnice a opuchu hrtanu po staršom poranení hlavy a mozgu. V dôsledku staršieho mozgovolebečného poranenia, ktoré poškodená utrpela pri dopravnej nehode došlo podľa predmetného posudku a výpovede znalca k poruche vedomia, s následnou nutnou umelou ventiláciou a intubáciou poškodenej, s postintubačnou stenózou s postupným zužovaním priedušnice, v dôsledku nadmernej tvorby granulačného tkaniva pri zápalových zmenách v okolí a nadmernej tvorbe hlienu, pričom komplikácie u poškodenej sa začali prejavovať až po jej prepustení do domáceho liečenia, kde došlo k zhoršeniu stavu menovanej, s príznakmi dusenia, spojenými so zastavením srdcovej činnosti a následnou hypoxiou mozgu, opakovanou tracheostómiou, kedy došlo aj k poškodeniu steny priedušnice s následnými zápalovými zmenami okolitých tkanív v oblasti hrtana, priedušnice, pohrudnice, pľúc i medzihrudia a vniknutím vzduchu do pohrudnicovej dutiny a do podkožia v oblasti hrudníka, tváre a krku poškodenej, pričom tieto zmeny viedli k centrálnym zlyhaniam srdcovocievnej a dýchacej činnosti i bezprostredne k smrti poškodenej O. G. pri poúrazovom a najmä hypoxickom poškodení mozgu, komplikovanom zúžením priedušnice pri súčasnom opuchu hrtana poškodenej. Podľa znalcov a záverov predmetného posudku na prítomnosť tracheálnej stenózy /zúženie priedušnice/ u poškodenej upozorňovali klinické príznaky a anamnestický údaj o tracheostómií alebo intubácií, pričom stenóza u poškodenej mala byť potvrdená jej ďalšími vyšetreniami dňa 07.07.2002, kedy bola privezená na centrálny príjem v Nemocnici Poprad pre sťažené dýchanie a dráždivý kašeľ. Znalci konštatovali, že nie je možné vykonať jednoznačný záver o vzniku viacerých zápalových komplikácií dýchacieho systému u poškodenej, ale potvrdili, že smrti poškodenej bolo možné zabrániť včasnou diagnostikou uvedenej komplikácie - zúženia priedušnice najpravdepodobnejšie dňa 07.07.2002, kedy ešte poškodená nebola v akútnom ohrození života a veľmi pravdepodobne aj v nasledujúcich dňoch od 08.07.2002 do 11.07.2002 kedy mohli vzniknúť jednak zápalové zmeny spojené s hojením a tvorbou granulačného tkaniva i nadmerným nahromadením hlienu s výrazným zúžením priedušnice, ale aj akútny opuch hrtanu poškodenej. Podľa tohto dôkazu bolo okrem včasnej diagnostiky postintubačnej stenózy u poškodenej možné jej smrti zabrániť aj zabezpečením ventilácie a následným riešením komplikácií v dňoch od 08.07.2002 do 11.07.2002. Podľa znalcov a záverov ich znaleckého posudku k správnej a včasnej diagnostike zistenia zúženia priedušnice u poškodenej a zabezpečenia jej umelej ventilácie s primeranou chirurgickou alebo konzervatívnou liečbou komplikácie malo dôjsť veľmi pravdepodobne dňa 07.07.2002, kedy poškodená bola prijatá na oddelenie centrálneho príjmu v Nemocnici Poprad, kde jej mala byť poskytnutá včasná a odborná lekárska pomoc, keďže poškodená v tom čase nebola ešte v akútnom ohrození života, resp. aj v ďalších dňoch od 08.07.2002 do 11.07.2002, kedy dochádzalo k postupnému zužovaniu mäkkých tkanív v okolí zúženia priedušnice poškodenej, pri súčasnom hromadení hlienu a vzniku akútneho opuchu hrtana spojeného so zastavením dýchania poškodenej dňa 11.07.2002.
Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie otorhinolaryngológie i z opakovaných výpovedí znalca O.. O. A.Č. v prípravnom konaní dňa 15.05.2003 a v konaní pred súdom dňa 11.11.2004 a dňa 24.10.2007 vplýva, že bezprostrednou príčinou smrti neb. O. G. bolo zlyhanie srdcovo-cievneho a dýchacieho systému, následkom pokračujúcej obturácie, resp. stenózy priedušnice a hrtana podmienenej dlhodobou intubáciou poškodenej. Priamym dôsledkom patologickoanatomických zmien bola chronická hypoventilácia a následná ťažká hypoxia poškodenej a jej organické poškodenie orgánov, najcitlivejších na nedostatok kyslíka - mozog a srdcový sval. Smrti poškodenej O. G. sa podľa týchto dôkazov dalo zabrániť v období jej prvého celkového zhoršenia zdravotného stavu, t. j. dňa 07.07.2002, kedy už boli známe tri druhy kardinálnych symptómov - sťažené „gombíkové“ dýchanie, tzv. inspiračný a expiračný stridor, dráždivý kašeľ počas prehĺtania tekutín a zvýšená teplota poškodenej. Znalec tvrdil, že zásadnou chybou bolo precenenie vykonaného aj keď negatívneho RTG pľúc poškodenej, pretože inspiračný i expiračný stridor je podmienený v horných alebo dolných dýchacích cestách, nie v pľúcach. Prítomnosť evidentných a závažných symptómov si podľa znalca a jeho posudku vzhľadom na možnosť veľkej pravdepodobnosti vzniku tzv. postintubačnej stenózy vyžadovalo jednoznačnú hospitalizáciu poškodenej, s jej kompletným vyšetrením aj v oblasti
krku a nutnosť vykonať tracheostómiu poškodenej ako aj zabezpečenie optimálnej saturácie O2. Postup obžalovaného O.. O. U. pri vyšetrení poškodenej dňa 07.07.2002 znalec označil za chybný, nezodpovedný a nemedicínsky s poukazom na to, že obžalovaný bol na predpoklad postintubačnej stenózy podľa neho upozornený O.. M. G. - službukonajúcim lekárom lekárskej služby prvej pomoci. Z odborného vyjadrenia znalca O.. O. A. zo dňa 25.04.2007 vyplýva, že znalec opätovne potvrdil, že k zhoršeniu zdravotného stavu poškodenej došlo dňa 07.07.2002, čo objektívne je podľa neho zdokumentované dvomi lekárskymi nálezmi O.. M. G. /správa písaná rukou a správa písaná strojom a že smrti nebohej sa dalo zabrániť dňa 07.07.2002 vtedy, ak by bola prijatá v zdravotníckom zariadení, dovyšetrovaná a liečená primeranou chirurgickou a konzervatívnou liečbou. Znalec vo vyjadrení súčasne konštatoval, že poškodenú by bolo pravdepodobne možné zachrániť aj dňa 11.07.2002, ak by nedošlo k pochybeniu lekára, ktorý robil prvú tracheotómiu u poškodenej /.. O./. Neodbornosťou a malou skúsenosťou ošetrujúceho lekára došlo pri zdravotníckom výkone k viacerým závažným pooperačným komplikáciám, ktoré boli podľa znalca len málo zlučiteľné so životom.
Zo záverov znaleckého posudku Ústavu súdneho lekárstva Košice a z výpovede znalkyne O.. G. Š. v prípravnom konaní dňa 11.09.2003 a v konaní pred súdom dňa 07.02.2005 vyplýva, že liek Apaurin je liečivo s účinnou látkou Diazepamu, čo je podľa týchto dôkazov benzodiazepínové, silné anxiolytikum so sedatívnym, antikonvulzívnym a myorelaxačným pôsobením, pričom hlavnou indikáciou lieku Apaurin sú akútne stavy úzkosti, strachu a predráždenosti, status epilepticus, akútne centrálne a periférne svalové kŕče. Z nežiaducich účinkov Diazepamu sú podľa znalkyne a predmetného znaleckého posudku najčastejšie únava, somnolencia, sedácia, pocity závrate, poruchy správania a koncentrácie, svalová slabosť, ataxia, pričom liek Apaurin v kombinácii s liekmi Oikamidom a Pirabene nevyvoláva interakcie, pretože oba lieky priaznivo ovplyvňujú metabolizmus mozgových buniek a používajú sa pri liečení ľudí postihnutých funkčnými poruchami mozgu. Liek Tiapridal je psychofarmakum, priaznivo ovplyvňuje senzoricko-motorické neurologické poruchy a psychomotorickú behaviourálnu symptomatológiu na základe antidopamirgného pôsobenia a vplyvu na mesolimbický systém a má anxiolytický účinok. Indikáciou sú podľa znalkyne aj poruchy chovania, dyskinézy a abnormálne pohyby, súvisiace s poruchou extrapyramidového systému a niektoré psychotické syndrómy a z tohto dôvodu sa na interakcie nedoporučuje súčasné požívanie alkoholu pre potenciáciu sedatívneho účinku, pričom sa odporúča zvýšená pozornosť pri kombinácii s antihypertenzívami a látkami s tlmivým účinkom na centrálnu nervovú sústavu. Poškodenej injekčne podaný liek Apaurin nemohol vyvolať interakciu v podobe útlmu dýchacieho centra poškodenej, pri súčasnom požívaní liekov Oikamid a Pirabene. Takúto interakciu nemohol spôsobiť liek Apaurin ani pri súčasnom užívaní lieku Tiapridalu za predpokladu, že sa poškodenej nepodal vo vysokej dávke, napriek súčasnom požití iných liečiv s centrálne tlmivým účinkom.
Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, farmácia a klinická farmakológia a z výpovede znalca O.. M. O. urobenej v konaní pred súdom dňa 19.03.2008 vyplýva, že medikácia prípravkom Apaurin alebo v kombinácii s niektorým z liekov Tiapridal, Oikamid a Pirabene, jednotlivo i použitím v ich kombinácii nemohla mať závažný a negatívny vplyv na organizmus poškodenej O. G., ani na jej telesné funkcie, so zvláštnym dôrazom na dýchanie a funkciu dýchacieho centra ako samostatný farmakologický negatívny dôsledok a preto nemohla poškodenú priamo ohroziť na živote.
Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, farmácia, odvetvie anesteziológia a resuscitácia a z výpovede znalkyne O.. Ľ.F. F. urobenej v konaní pred súdom dňa 24.10.2007 vyplynulo, že znalkyňa konštatovala, že podanie lieku Diazepam a Tiapridal mohlo mať tlmivé účinky na centrálny nervový systém poškodenej do takej miery, že zlyhala ventilačná funkcia dýchacieho systému menovanej, čo mohlo viesť k jej zaduseniu. Znalkyňa v záveroch znaleckého posudku predpokladala stenózu priedušnice a sťaženého dýchania poškodenej a tvrdila, že tlmivé látky - liek Diazepam v kombinácii s liekom Tiapridal spôsobili poruchu regulácie dýchania poškodenej a mohli významne ovplyvniť jej ochranné reflexy v dýchacích cestách. Podľa znalkyne a záverov jej posudku podanie tlmivých látok viedlo k zrušeniu pocitu dusenia sa poškodenej a k poruche vedomej koordinácie svalov na odkašľanie, čo viedlo k hromadeniu sekrétov pod prekážkou a k ďalšiemu zužovaniu priesvitu dýchacích ciest poškodenej.
Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie interná medicína, TBC a pľúcne choroby a z výpovede znalca O.. Z. C.V. urobenej v konaní pred súdom dňa 24.10.2007 vyplynulo, že predpísanie lieku Ambrobene pri podozrení na postintubačnú stenózu poškodenej nebolo zákonným postupom. Znalec klinické prejavy ochorenia stenózy priedušnice poškodenej označil za závažný
patologický stav, ktorý viedol k rozvoju stridoru, dušnosti a dychovej nedostatočnosti u poškodenej a zároveň uviedol, že k ním mohlo dôjsť prechodným zhoršením klinických príznakov poškodenej, nie však vytvoreným granulačným tkanivom ale tým, že zúžený priesvit priedušnice poškodenej spôsobil stagnujúci zahustený hlien, ktorý po prekašľaní alebo vykašľaní rozšíril zúženú štrbinu. Znalec zároveň uviedol, že vo všeobecnosti ak má pneumológ podozrenie na postintubačnú stenózu, má aj pri prechodnom regrese jej klinických príznakov indikovať dostupné vyšetrenia a zvoliť i ďalší postup podľa ich výsledkov. Znalec súčasne konštatoval, že nálezy uvedené v lekárskych správach písaných strojom a rukou nie je možné považovať za obsahovo zhodné, pretože správa písaná rukou popisuje subjektívne ťažnosti a objektívny nález, pričom správa písaná strojom obsahuje konštatovanie, že pľúca poškodenej sú bez pľúcneho nálezu a bez uvedenia ďalších závažných symptómov, ktoré si žiadali hospitalizáciu poškodenej. V konaní pred súdom znalec zároveň uviedol, že vo všeobecnosti je povinnosťou každého lekára, teda aj lekára pohotovostnej služby a lekára centrálneho príjmu urobiť ďalšie vyšetrenia pacienta pri podozrení na postintubačnú stenózu, ktoré by viedli buď k potvrdeniu alebo vylúčeniu predmetnej diagnózy.
Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a hrudná chirurgia a z výpovede znalca O.. M. C. v konaní pred súdom dňa 25.02.2008 vyplynulo, že podľa týchto dôkazov poškodená O. G. v čase prijatia na oddelenie centrálneho príjmu pacientov v Nemocnici Poprad dňa 07.07.2002 nebola v bezprostrednom ohrození života. Znalec zároveň uviedol, že podľa lekárskej správy zo dňa 07.07.2002 písanej rukou lekára LSPP Nemocnica Poprad O.. M. G. ošetrujúci lekár konštatoval postintubačnú stenózu priedušnice u poškodenej ako za život ohrozujúcu situáciu a že podľa druhej lekárskej správy zo dňa 07.07.2002 písanej strojom a tým istým lekárom O.. M. G. sa menovaný už o stenóze priedušnice poškodenej nezmieňuje, čo je podľa neho potrebné považovať za obsahovo objektívne nezhodné diagnostické závery. Druhá lekárska správa podľa znalca z tohto dôvodu nevylučovala lege artis prepustenie poškodenej do domáceho ošetrenia. Pri podozrení na postintubačnú stenózu u poškodenej nebolo podľa neho lege artis predpísanie lieku Ambrobene, slúžiaceho na uľahčenie vykašliavania bez ďalších vyšetrení CT a bronchoskopie u poškodenej, ktoré by vylúčili alebo potvrdili stenózu priedušnice. V predmetnom posudku i vo výpovedi znalec súčasne uviedol, že k zosilneniu klinických prejavov stenózy u poškodenej síce nemohlo viesť injekčné podanie lieku Apaurin, ale mohlo tým dôjsť k nepriamym dôsledkom na vývoji príznakov stenózy priedušnice, keďže liek Apaurin mohol spôsobiť útlm kašľacieho reflexu, útlm frekvencie dýchania a hlboký spánok poškodenej, čo pri nočnom hromadení hlienov pod prekážkou - stenózou mohlo výrazne zhoršiť ventilačné parametre u poškodenej aj vzhľadom na to, že poškodená užívala aj lieky Tiapridal, ktorý sa pre svoj tlmivý účinok na centrálny nervový systém nedoporučuje kombinovať s inými tlmivými látkami. V predmetnom prípade znalec konštatoval aj to, že nekľud a strach u poškodenej bol poškodenou alebo jej okolím mylne považovaný za následok úrazu hlavy, a nie za stenózu priedušnice, pričom dlhodobá námaha poškodenej pri dýchaní cez prekážku a predchádzajúci poúrazový stav poškodenej podľa neho znamenalo postupné vyčerpávanie funkčných rezerv jej organizmu, čo pri kumulácii tlmivého účinku vyššie uvedených liekov s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k zlyhaniu autoregulačných mechanizmov poškodenej, k nahromadeniu hlienov v oblasti stenózy priedušnice a tým aj k narušeniu rovnováhy jej organizmu, k náhlemu zhoršeniu zdravotného stavu, k zlyhaniu ventilácie a srdcovej činnosti u poškodenej v nočných hodinách z dňa 10.07.2002 na deň 11.07.2002. Znalec vo všeobecnosti popísal, že stenóza priedušnice je procesom, ktorý vzniká postupne na základe niekoľko dní až týždňov trvajúcej umelej pľúcnej ventilácie, ktorá je spojená s potrebou intubácie priedušnice a závažné klinické príznaky sa prejavia vtedy, keď sa priesvit priedušnice zmenší na polovicu, čo podľa neho u poškodenej mohlo byť zdiagnostikované dňa 10.07.2002. Znalec sa vo svojom posudku i výpovedi súčasne zmienil o rozdelení kompetencií lekárov centrálneho príjmu, lekárov pohotovostnej služby, resp. lekárov špecialistov s tým, že lekár pohotovostnej služby by mal pacienta odovzdať lekárovi centrálneho príjmu písomne a že lekár centrálneho príjmu týmto preberá ďalšiu zodpovednosť za pacienta i uskutočnenie potrebných vyšetrení a konzultácií so špecialistom, v danom prípade hrudným špecialistom v najbližšom špeciálnom zdravotnom zariadení - Vyšné Hágy.
Zo záverov znaleckého posudku Inštitútu forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. Bratislava vyplýva, že základnou príčinou smrti neb. O. G. bol úraz hlavy charakteru pomliaždenia mozgu a difúzneho axonálneho poškodenia mozgu /po pri ostatných diagnostikovaných nálezoch/, ktorý vznikol pri dopravnej nehode dňa 19.06.2002, čo si vyžadovalo v bezprostrednom období po úraze jej intubáciu a riadenú ventiláciu. Poúrazový stav poškodenej sa komplikoval akútnym respiračným zlyhaním / asfyxiou-stavom dusenia/, spotrebou opakovanej resuscitácie so vznikom závažného hypoxemického
poškodenia mozgu, ktorý nastal pri rozvoji posintubačnej stenózy priedušnice poškodenej a pri edéme hrtana. Na danej asfyktickej príhode sa podľa znaleckého posudku mohli spolupodieľať aj účinky ordinovaného liečiva diazepamu, ktorý mohol potencovať spoločne s ďalšími psychotropnými látkami útlm centrálneho nervového systému poškodenej a podporovať oslabenie jej reflexných reakcií pri spontánnej toalete dýchacích ciest. Bezprostrednou príčinou smrti neb. poškodenej bolo podľa predmetného posudku kardiorespiračné zlyhanie, na ktorého vzniku sa podieľala aj hnisavá bronchopneumónia /hnisavý zápal pľúc/, resp. opuch mozgu pri jeho hypoxemickom poškodení s klinicky stanovenými zlyhaním funkcií centrálneho nervového systému /mozgová smrť/, s terminálnym kardiorespiračným zlyhaním za spoluúčasti hnisavej bronchopneumónie, s pripustením alebo nevylúčením ďalšieho vplyvu napr. polohovej asfyxie či parciálnej aspirácie žalúdočného obsahu do dýchacích ciest v stave potencovanej svalovej relaxácie a spánku poškodenej. Znalecký ústav konštatoval, že v danom prípade nie je možné forenzne preukázať, že dňa 07.07.2002 existovali jednoznačné možnosti takého uplatneného medicínskeho postupu, ktorým by bola smrť poškodenej bez akejkoľvek pochybnosti odvrátiteľná a že od prepustenia pacientky z lekárskeho ošetrenia dňa 07.07.2002 až po príchod zdravotnej sestry O. L. dňa 10.07.2002 nebol stav poškodenej identifikovateľný ako život ohrozujúci. Po príchode zdravotnej sestry k poškodenej bolo ňou zistené sťažené dýchanie, prítomné u poškodenej od dňa 07.07.2002 do dňa 10.07.2002, ale nebolo vyhodnotené ako závažné alebo závažne zhoršené. Do 11.07.2002 podľa znaleckého ústavu nebolo pravdepodobne možné u poškodenej identifikovať závažnú poruchu zdravia, ktorá by bezprostredne ohrozovala život pacientky a z tohto dôvodu nebolo dôvodné zasiahnuť iným spôsobom, pričom do inkriminovaného dňa nebolo možné žiadnym relevantným konaním zabrániť neskoršej smrti neb. O. G. a to ani dňa 07.07.2002 v čase jej vyšetrenia O.. M. G. - lekárom LSPP a obžalovaným O.. O. U. - lekárom OCP, keďže poškodená nevykazovala klinické príznaky bezprostredného ohrozenia života ani zjavné známky respiračného zlyhávania. Predpokladaná intersticiálna pneumónia nemusela mať u poškodenej korelujúci nález na RTG snímke v čase realizácie tohto vyšetrenia a z tohto dôvodu obžalovaný ako lekár OCP nemusel mať vedomosť o pravdepodobne prebiehajúcej intersticiálnej pneumónii a preto prepustenie poškodenej do domáceho ošetrenia znalecký ústav nevyhodnotil ako postup non lege artis. Aj keď znalecký ústav v posudku konštatoval, že na základe klinických príznakov a znaleckým skúmaním mikroskopických preparátov bolo možné konštatovať, že v trachei bola prítomná stenóza súčasne tiež skonštatoval, že nie je možné presne určiť, či sa jednalo o stenózu vzniknutú či rozvíjajúcu sa po prvej intubácii alebo až následne s odstupom času pri pokusoch o ďalšiu intubáciu poškodenej. V predmetnom znaleckom posudku ústav zároveň ďalšiu zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenej dňa 11.07.2002 vyhodnotil ako správnu v zmysle postupov lege artis, vzniknuté komplikácie boli podľa ústavu nepredvídateľné, ale ihneď rozpoznané a zvolený a realizovaný postup ďalšej zdravotnej starostlivosti bol v zmysle postupov lege artis. Znalecký ústav vo svojom posudku popísal aj účinky lieku Apaurin a jeho účinkov v kombinácii s liekmi Tiapridal, Oikamid a Pirabene, ktoré v tom čase poškodená užívala konštatujúc, že kombinácia liečiv Apaurin a Tiapridal si vyžaduje zvýšenú pozornosť a osobitné opatrenia pri užívaní vzhľadom k tomu, že účinky liekov sa navzájom potencujú, čo môže mať aj nebezpečné synergické účinky na predisponovaných jedincov, so zanedbateľnými účinkami na CNS v zmysle vplyvu na funkcie dychového centra pri užití ďalších liekov Oikamid a Pirabene, s poukazom nato, že v čase podania diazepamu bol u poškodenej možný efekt vzniknutej kombinácie liekov Apaurin a Tiapridal nepredvídateľný a to najmä s prihliadnutím na pravdepodobné respiračné zlyhávanie, prebiehajúci infekt a difúzne axonálne poškodenie mozgu poškodenej, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou viedli k významnému útlmu dychového centra a obranných reflexov dýchacích ciest u neb. O. G.. Ordinácia a podanie diazepamu bez predchádzajúceho aktuálneho vyšetrenia poškodenej znalecký ústav nepovažoval za postup lege artis aj preto, že ani v súčasnosti nie je možné jednoznačne ustáliť v akom rozsahu bola prítomná stenóza trachey v čase podania lieku Apaurin a do akej miery bola u poškodenej rozvinutá bronchopneumónia, nevylučujúc pritom, že kombinácia týchto ochorení u poškodenej viedla k jej respiračnému zlyhávaniu. Aj v tomto znaleckom posudku je konštatované, že záznam o poskytnutí lekárskej prvej pomoci zo dňa 07.07.2002 a lekárska správa z oddelenia centrálneho príjmu zo dňa 07.07.2002 sú obsahovo významne rozdielne a že ich v žiadnom prípade nie je možné z klinického hľadiska považovať za obsahovo zhodné, podobné či zjavne logicky nadväzujúce vzhľadom na to, že záznam zo dňa 07.07.2002 obsahuje informácie o stridoróznom dýchaní, predĺženom expíriu a dýchaní ako cez „gombík“, s vyjadrením podozrenia na postintubačnú stenózu priedušnice /diagnóza s otáznikom/, vyššie popísaný zdravotný stav opisuje vážne, až život ohrozujúce príznaky obštrukcie dýchacích ciest a lekárska správa zo dňa 07.07.2002 obsahuje informácie o fziologickom /vezikulárnom/, zostrenom dýchaní /nešpecificky príznak/, bez ďalšieho patologického nálezu pri objektívnom vyšetrení a RTG vyšetrení hrudníka poškodenej. Ústav konštatuje, že na základe informácií a nálezov uvedený v
lekárskej správe z oddelenia centrálneho príjmu zo dňa 07.07.2002 bolo možné diagnosticky uzavrieť, že sa poškodená v tom čase nenachádzala v stave, ktorý by si vyžadoval jej hospitalizáciu a že ju bolo možné prepustiť do domáceho liečenia. Podľa záverov predmetného znaleckého posudku bol predpis lieku Ambrobene bez realizovania ďalších diagnostických vyšetrení poškodenej nesprávny postup, teda non lege artis, keďže daný liek je kontraindikovaný pri bronchomotorických poruchách a veľkej sekrécii a hlienov pre možné riziko nahromadenia sekrétu. Klinické prejavy, ktoré vykazovala poškodená dňa 07.07.2002 pri jej vyšetrení lekárom LSPP /O.. M. G./ boli podľa posudku - výrazný dráždivý suchý kašeľ, dýchanie ako cez „gombík“, sťažené dýchanie a zvýšená teplota, pričom v zázname o poskytnutí lekárskej prvej pomoci /správa písaná rukou/ boli - dýchanie sťažené, bilat. predĺžené exp., naznačené stridorózne dýchanie. Klinické príznaky, ktoré vykazovala poškodená dňa 07.07.2002 pri jej druhom vyšetrení tým istým lekárom na oddelení centrálneho príjmu /správa písaná strojom/ boli - dýchavica, dráždivý suchý kašeľ, najmä pri pití tekutín, zvýšená teplota, dýchanie zostrené, vezikulárne, spastické bronch. fenomény neprítomné. Verbálny popis subjektívnych ťažkostí poškodenou mohol byť a veľmi pravdepodobne podľa ústavu aj bol alterovaný vzhľadom ku klinicky diagnostikovanému difúznemu axonálnemu poškodeniu mozgu a organickému posttraumatickému psychosyndrómu. Regres klinických príznakov ako „naznačeného stridorózneho“ dýchania je podľa posudku možný a to najmä pri odkašľaní, avšak v prípade, že mal pneumológ /O.. M. G./ podozrenie na postintubačnú stenózu bolo potrebné realizovať adekvátne vyšetrenia na potvrdenie alebo vylúčenie tohto podozrenia, v prípade nerealizovania vyšetrenia alebo upustenia od týchto vyšetrení bolo potrebné podľa posudku zadokumentovať dôvod takéhoto postupu.
Zo záznamu o poskytnutí lekárskej prvej pomoci zo dňa 07.07.2002 /písaný rukou/ vyplýva, že O.. M. G. o 17.10 hod. diagnostikoval postintubačnú stenózu u poškodenej. Z lekárskej správy zo dňa 07.07.2002 /písanej strojom/, vyhotovenej na tlačive oddelenia centrálneho príjmu vyplýva, že O.. M. G. v nej skonštatoval subjektívne potiaže poškodenej - dýchavica a dráždivý suchý kašeľ, najmä pri pití tekutín, zvýšená teplota, so záverom bez pľúcneho nálezu. Z prepúšťacej správy vyhotovenej O.. M. H. - sekundárnym lekárom treumatologického oddelenia Nemocnice Poprad vyplýva, že poškodená bola na oddelení hospitalizovaná od 28.6.2002 do 4.7.2002, kedy bola prepustená do ambulantnej starostlivosti s diagnózou po KCP - difúzne aksonálne poranenie, SAK infrantentoriálne, Edém mozgu. Z príkazov na dopravu osoby zo zdravotných dôvodov je zrejme, že poškodená bola dňa 07.07.2002 privezená na oddelenie centrálneho príjmu v Nemocnici Poprad a v ten istý deň prevezená na adresu trvalého bydliska. Z Prevádzkového poriadku oddelenia centrálneho príjmu /OCP/ vyplýva, že oddelenie centrálneho príjmu pri Nemocnici s poliklinikou Poprad /v súčasnosti Nemocnica, a.s. Poprad/ v inkriminovanom období zabezpečovalo poskytovanie prvej odbornej pomoci všetkým život ohrozujúcim príhodám a akútnym stavom do prijatia na lôžkovú časť jednotlivých oddelení a vykonávalo diagnostickú a liečebnú starostlivosť všetkým chirurgickým a nechirurgickým pacientom odoslaných Lekárskou pohotovostnou službou, urgentne privezeným sanitnými vozidlami RZP a LZS, urgentne privezených s akútnymi príhodami civilnými dopravnými prostriedkami a diagnostiku a ošetrovanie úrazov a chirurgických príhod, ako aj poskytovanie odbornej zdravotnej pomoci všetkým nechirurgickým pacientom poukázaných na oddelenie centrálneho príjmu po dobu 24 hodín v dňoch pracovného voľna a sviatkov a od 15.30 do 07.00 hod. v pracovné dni. Pri prijímaní pacienta na pracovisko oddelenia centrálneho príjmu mal službokonajúci lekár /kvalifikovaný chirurg, internista/ vystaviť prijímací lístok a zabezpečiť prijatie pacienta na príslušné oddelenie zdravotníckeho zariadenia. Službukonajúci lekár oddelenia centrálneho príjmu bol podľa Prevádzkového poriadku povinný do ambulantnej knihy a záznamu A1 napísať meno a priezvisko pacienta, rodné číslo, bydlisko, číslo poisťovne a diagnózy, vykázať jednotlivé výkony a body, ktoré boli na pracovisku k dispozícií, ďalej mal sprievodný lekársky nález vypísať dvojmo a u pacientov, kde sa predpokladajú ďalšie kontroly na odborných ambulanciách, trojmo. Z úradného záznamu vyhotoveného dňa 04.06.2003 Nemocnicou s poliklinikou Poprad na právno- kontrolnom oddelení vyplýva, že činnosť Lekárskej služby prvej pomoci /LSPP/ v tom čase upravovalo odborné usmernenie uverejnené vo vestníku Ministerstva zdravotníctva SR, čiastka 17-18 zo dňa 05.11.1998, pričom služba pozostávala z dvoch častí - ambulancie LSPP, kde sa ošetrovali pacienti, ktorí so zdravotnými ťažkosťami ambulanciu navštívili a návštevnej LSPP, pri ktorej službukonajúci lekár vykonával ošetrenie pacientov v domácnostiach alebo na mieste vzniku ochorenia. Na prvej súčasti ambulancie LSPP bol podľa povahy ochorenia pacient buď ošetrený a odoslaný domov alebo na ďalšie potrebné vyšetrenia na oddelenie centrálneho príjmu.
Na druhej súčasti LSPP službukonajúci lekár vykonal buď definitívne ošetrenie a pacienta ponechal doma alebo pacienta transportoval do Nemocnice za účelom ďalších diagnostických alebo liečebných postupov. Transportovaní pacienti sa odovzdávali na oddelení centrálneho príjmu s tým, že úrazové stavy alebo chirurgické ochorenia sa odovzdali na chirurgickej ambulancii a ostatní pacienti sa odovzdali na internú ambulanciu. Spolu s pacientom sa odovzdávala aj kópia záznamu o poskytnutí lekárskej prvej pomoci. Zo záznamu o kontrole vykonanej v zmysle poverenia riaditeľa Nemocnice Poprad č. 13/2002 zo dňa 19.07.2002 pri poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti neb. poškodenej O. G. vyhotoveného dňa 08.10.2002 vyplýva, že komisia príslušného zdravotníckeho zariadenia neposúdila medicínsky aspekt, vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie v danej veci. Daná komisia zároveň dospela k záveru, že vzhľadom na spôsob riešenia situácie na OCP dňa 07.07.2002 bolo potrebné prehodnotiť organizáciu práce medzi OCP a ďalšími oddeleniami - OUM, RZP, RLP a LSPP aj vzhľadom nato, že poškodenú na OCP vyšetril a zdravotný záznam z jej vyšetrenia vyhotovil službukonajúci lekára LSPP - odborník na TBC a pľúcne choroby /O.. M. G./ a nie službukonajúci lekár OCP - traumatológ /obžalovaný O.. O. U./. Z Opatrenia Nemocnice s poliklinikou Poprad zo dňa 12.11.2002 vyplýva, že oddelenie urgentnej medicíny /OUM/ a oddelenie centrálneho príjmu /OCP/ sú dve na seba nadväzujúce pracoviská poskytujúce prvú lekársku a čiastočne predlekársku pomoc pacientov v núdzi. Predmetné opatrenie skonštatovalo okrem iného možnosť nedorozumení pri nedostatočne jasne indikácií požadovaného vyšetrenia pri preberaní pacientov na OCP a z tohto dôvodu bol nariadený pokyn lekárovi LSPP, že pri odoslaní pacienta na OCP je povinný jednoznačne vyznačiť, aké vyšetrenie požaduje a z akého dôvodu a pri odovzdaní pacienta príslušnému odborníkovi postupovať proti podpisu, s uvedením presného času odovzdania, resp. prebratia. Personál OCP v prípade hospitalizácie pacienta realizuje príjem a prevoz na príslušné oddelenie a v prípade prepustenia do domáceho liečenia má spísať podrobný záznam o vyšetrení, originál, ktorého putuje s pacientom a kópia sa zakladá do archívu OCP. Zo správy Nemocnice, a.s. Poprad zo dňa 07.01.2008 vyplýva, že matka neb. poškodenej O. G. svojim podaním zo dňa 04.01.2008 neudelila súhlas na sprístupnenie údajov uvedených v zdravotnej dokumentácii poškodenej a že Nemocnicu Poprad, a.s. nezbavila mlčanlivosti vo vzťahu k poskytnutiu zdravotnej dokumentácie. Z podstatného obsahu trestného spisu Okresného riaditeľstva, ODI Spišská Nová Ves, ČVS: ORP-32/ DI-1-2002 vyplýva, že poškodená O. G.F. dňa 19.6.2002 v čase o 10.30 hod. bola účastníčkou dopravnej nehody, pri ktorej utrpela pomliaždenie mozgu s bezvedomím, krvácanie po pavúčnicu /obaly mozgu/, prasklinu lepky a organický poúrazový psychosyndróm.
Vyššie uvedené dôkazné prostriedky konajúci súd vyhodnotil v zmysle zásad uvedených v príslušných ustanoveniach Trestného poriadku účinného do 31.12.2005 a tie ho potom viedli k záveru, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa stal, že tento vykazuje znaky trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ale súčasne i k záveru, že nebolo jednoznačne, spoľahlivo a objektívne nespochybniteľne dokázané, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný O.. O. U., pretože predmetné priame i nepriame dôkazné prostriedky, jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti a na obsah, ktorých konajúci súd poukázal v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia vytvorili vzájomne si odporujúce skupiny dôkazných prostriedkov, čo vyvolalo nutnú potrebu ich konfrontácie, vzhľadom na nasledovné zistenia. Obrane obžalovaného mali nasvedčovať dôkazy v podobe záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie anesteziológia a resuscitácia a výpovedí znalca O.. Ľ. F., záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie interná medicína, TBC a pľúcne choroby a výpovedí znalca O.. Z. C., záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a hrudná chirurgia a výpovedí znalca O.. M. C. a v konečnom dôsledku aj závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo a výpovedí znalca O.. W. G. a závery znaleckého posudku ústavu - Inštitútu forenzných expertíz, s.r.o. Bratislava. Obrane obžalovaného mali oponovať dôkazy v podobe záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie otorhinolaryngológie a výpovedí znalca O.. O. A., pôvodných záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo a výpovedí znalca O.. V. B. / na ktoré konajúci súd, vzhľadom na stanovisko odvolacieho senátu prihliadať nemohol/, záverov znaleckého posudku z odboru toxikológie a výpovedí znalkyne O.. G. Š. i záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, farmácia a klinická farmakológia a výpovedí znalca O.. M. O.. Obžalovaný O.. O. U. v prípravnom konaní i v konaní pred súdom žalované konanie kladené mu v obžalobnom návrhu za vinu popieral a v rámci svojej obrany poukazoval nato, že poškodená na oddelenie centrálneho príjmu, kde bol v tom čase službukonajúcim lekárom, bola privezená v sprievode
lekára Lekárskej služby prvej pomoci O.. M. G., že vykonal jej lekárske vyšetrenie, ktorého výsledky spolu s vyhotovenou RTG snímkou pľúc poškodenej prekonzultoval s O.. M. G. ako pneumológom a že keď O.. M. G. vypísal príslušnú lekársku správu bez potreby ďalšieho chirurgického vyšetrenia menovanej, bola poškodená prevezená sanitným vozidlom do domácej starostlivosti. Obžalovaný v rámci svojej obrany poukazoval aj nato, že poškodená mu nebola formálne odovzdaná lekárom LSPP - O.. M.I. G. nato, že O.. M. G. poškodenej po ukončení vyšetrenia predpísal liek Ambrobene konštatujúc, že podľa RTG snímky boli pľúca poškodenej bez čerstvých ložiskových zmien, že rodičia poškodenej dňa 07.07.2002 odmietli jej hospitalizáciu v príslušnom zdravotníckom zariadení i nato, že pred privezením menovanej na OCP bol zdravotný stav poškodenej konzultovaný rodičmi poškodenej s O.. G. T. - primárom traumatologického oddelenia. Obžalovaný sa bránil aj tým, že O.. M. G. vypisoval tak záznam o poskytnutí lekárskej prvej pomoci zo dňa 07.07.2002 /písaný rukou/, kde bola diagnostikovaná postintubačná stenóza u poškodenej, ako aj lekársku správu zo dňa 07.07.2002 na tlačive OCP / písaná strojom/ okrem iného so záverom - bez pľúcneho nálezu a bez prítomnosti známok stenózy u poškodenej s poukazom nato, že poškodená ani pri jeho vyšetrení tieto známky nejavila teda, že poškodená nejavila známky svedčiace zúženie priedušnice. Obžalovaný v rámci svojej obrany súčasne poukázal i nato, že poškodenej bol dňa 11.07.2002 injekčným spôsobom podaný liek Apaurin, ktorý má mať podľa neho vedľajšie účinky v podobe útlmu dýchacieho centra, čo mohlo spôsobiť ďalšie komplikácie zdravotného stavu poškodenej a možnú interakciu pri užití týchto liekov. Svedok O.. M. G. - lekár LSPP, ktorý bol dňa 07.07.2002 privolaný k poškodenej a ktorý mal vyšetrením menovanej v mieste jej trvalého bydliska konštatovať postintubačnú stenózu - „dýchanie cez gombík“ na jednej strane tvrdil, že poškodenú odovzdal obžalovanému ako službukonajúcemu lekárovi OCP so žiadosťou o ďalšie interné alebo konziliárne traumatologické vyšetrenie poškodenej alebo o jej hospitalizáciu v príslušnom nemocničnom zariadení, pretože podľa neho ďalšie diagnostické postupy alebo vyšetrenia bolo potrebné vykonať prostredníctvom službukonajúceho lekára OCP, a nie službukonajúceho lekára LSPP. Svedok na druhej strane tvrdil, že u poškodenej nariadil RTG snímku pľúc, ktorú odkonzultoval s obžalovaným ako službukonajúcim lekárom OCP, že poškodenej predpísal liek proti kašľu - sirup Ambrobene a že strojom vyhotovil aj lekársku správu o jej vyšetrení na samotnom OCP dňa 07.07.2002, nevediac s istotou uviesť kde a komu odovzdal rukou písaný prvý lekársky záznam o vyšetrení poškodenej u nej doma dňa 07.07.2002. Svedok však súčasne tvrdil, že vtedajšia RTG snímka pľúc poškodenej bola podľa jej výsledkov bez čerstvých chorobných zmien a že poškodená pri prevoze LSPP z domu na OCP v Nemocnici Poprad dňa 07.07.2002 nebola v bezprostrednom ohrození života. Svedkyňa S. G. na jednej strane opakovane tvrdila, že O.. M. G. pri vyšetrení poškodenej v obci Hôrka dňa 07.07.2002 zistil „dýchanie cez gombík“ a na druhej strane, že O.. M. G. spolu s obžalovaným po prezretí RTG snímky pľúc poškodenej skonštatovali, že pľúca poškodenej „sú čisté“. Svedkyňa zároveň vo svojich výpovediach popisovala zdravotný stav poškodenej v nasledujúcich dňoch ako nezmenený a pretrvávajúci až do dňa 10.07.2002, kedy k poškodenej privolala LSPP, čo v podstate korešpondovalo aj s výpoveďami svedka Ľ. G.. Obaja svedkovia zhodne tvrdili, že obžalovaný im v daný deň 07.07.2002 neodporučil hospitalizáciu poškodenej v príslušnom zdravotnom zariadení a že jej zdravotné ťažkosti s dýchaním spájal s psychickým stavom poškodenej, čo ich viedlo k tomu, že prostredníctvom zdravotnej sestry O. L. poškodenej podali injekčne liek Apaurin, predpísaný psychiatričkou O.. A. Z.. Závery znaleckého posudku O.. O. G. V. O.. W. G., znalcov z odvetvia súdneho lekárstva a ich výpovede svedčili preto, že smrti poškodenej bolo možné zabrániť včasnou diagnostikou tracheálnej stenózy najpravdepodobnejšie dňa 07.07.2002, kedy bola poškodená privezená lekárom LSPP O.. M. G. na oddelenie OCP, kde mal v tom čase službu obžalovaný, ale veľmi pravdepodobne aj v nasledujúcich dňoch od dňa 08.07.2002 do dňa 11.07.2002, kedy u poškodenej mohli vzniknúť zápalové zmeny, tvorba granulačného tkaniva a nadmerné nahromadenie hlienu, s výrazným zúžením priedušnice, ale aj akútny opuch hrtanu poškodenej a kedy sa javila akútna potreba zabezpečenia umelej ventilácie poškodenej, s jej primeranou chirurgickou alebo konzervatívnou liečbou. Závery znaleckého posudku O.. O. A., znalca z odvetvia otorhinalaryngológie a jeho výpovede svedčili preto, že smrti poškodenej bolo možné zabrániť pri jej prvom celkovom zhoršení zdravotného stavu dňa 07.07.2002, kedy už boli známe kardinálne symptómy „gombíkové dýchanie“, dráždivý kašeľ počas prehĺtania tekutín a zvýšená teplota poškodenej, čo pre chybný postup obžalovaného pri vyšetrení poškodenej dňa 07.07.2002 vykonané nebolo, hoci na to upozorňovala aj lekárska správa a nález písaný rukou O.. M. G. zo dňa 07.07.2002.
Odborné vyjadrenie znalca O.. O. A. svedčilo preto, že smrti poškodenej by bolo pravdepodobne možné zabrániť aj dňa 11.07.2002, ak by však nedošlo k pochybeniu ďalšieho lekára, ktorý robil prvú tracheotómiu poškodenej - O.. O.. Závery znaleckého posudku O.. M. C., znalca z odvetvia chirurgia a hrudná chirurgia a jeho výpovede svedčili preto, že poškodená v čase prijatia na OCP dňa 07.07.2002 nebola v bezprostrednom ohrození života, napriek tomu, že v tom čase existovala lekárska správa zo dňa 07.07.2002 písaná rukou O.. M. G. - lekára LSPP, keďže sa obsahovo objektívne nezhodovali s diagnostickým záverom lekárskej správy zo dňa 07.07.2002 písanej strojom a O.. M. G., podľa ktorej sa obžalovaným realizované prepustenie poškodenej do domáceho liečenia dňa 07.07.2002 nevylučovalo. Z predmetného dôkazného prostriedku vyplýva aj to, že stenóza priedušnice u poškodenej mohla byť zdiagnostikovaná až dňa 10.07.2002, kedy sa jej priesvit zmenšil na polovicu. Podľa tohto dôkazného prostriedku za daného zdravotného stavu poškodenej, bez vylúčenia alebo potvrdenia stenózy priedušnice, nebolo lege artis predpísanie lieku Ambrobene aj vzhľadom nato, že k nepriamym dôsledkom na vývoji príznakov stenózy priedušnice poškodenej sa mohlo podieľať aj podanie lieku Apaurin, za súčasného užívania lieku Tiapridal, ktorý sa pre svoje tlmivé účinky na centrálny nervový systém neodporúča kombinovať s inými tlmivými látkami. Závery znaleckého posudku Ústavu súdneho lekárstva Košice a výpovede znalkyne O.. G. Š., i závery znaleckého posudku O.. M. O., znalca z odboru zdravotníctvo, farmácia a klinická farmakológia a jeho výpovede svedčili preto, že podľa nich liek Apaurin v kombinácií s liekmi Oikamid a Pirabene nevyvolal u poškodenej interakciu a to ani pri súčasnom užití lieku Tiapridal. Závery znaleckého posudku O.. Ľ. F., znalca z odvetvia anestiziológia a resuscitácia i závery znaleckého posudku O.. Z. C., znalca z odvetvia interná mediciána, TBC a pľúcne choroby svedčili preto, že podanie lieku Diazepam a Tiapridal mohlo mať tlmivé účinky na centrálny nervový systém poškodenej do takej miery, že zlyhala ventilačná funkcia jej dýchacieho systému /dokonca spôsobiť i jej zadusenie/ a preto predpísanie lieku Ambrobene pri podozrení na postintubačnú stenózu u poškodenej nebolo predpísané zákonným spôsobom. Závery znaleckého ústavu - Inštitútu forenzných medicínskych expertíz svedčili preto, že nie je možné forénzne preukázať, že dňa 07.07.2002 existovali jednoznačné možnosti medicínskeho postupu, ktorým by bolo možné smrť poškodenej odvrátiť a to až do dňa 10.07.2002, kedy nebol zdravotný stav poškodenej identifikovateľný ako život ohrozujúci. Ústav skonštatoval, že ani do dňa 11.07.2002 nebolo pravdepodobne možné u poškodenej identifikovať takú závažnú poruchu zdravia, ktorá by bezprostredne ohrozovala jej život, tzn. že do dňa 11.07.2002 nebolo možné žiadnym relevantným konaním zabrániť smrti poškodenej. Vzhľadom nato, že obžalovaný ako lekár OCP nemusel mať vedomosti o pravdepodobne prebiehajúcej intersticiálnej pneumónii nebol jeho postup pri prepustení poškodenej do domáceho ošetrenia vyhodnotený ako postup non lege artis. Predmetný dôkazný prostriedok súčasne svedčil preto, že účinky a kombinácia liekov, ktoré poškodená v inkriminovanom období užívala alebo požila - Apaurin, Tiapridal, Oikamid a Pirabene sa navzájom potencujú a môžu mať synergické účinky na predisponovaných jedincov a u poškodenej konkrétne pre jej pravdepodobné respiračné zlyhávanie, prebiehajúci infekt a difúzne axonálne poškodenie mozgu, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou viedli k významnému útlmu dychového centra a obranných reflexov jej dýchacích ciest a z toho dôvodu bol predmetný postup postupom non lege artis. Za postup non lege artis znalecký ústav označil aj spôsob predpisu lieku Ambrobene O.. M. G. vzhľadom nato, že neboli realizované ďalšie diagnostické vyšetrenia poškodenej a nato, že daný liek je kontraindikovaný pri bronchomotorických poruchách a veľkej sekrécii hlienov v dôsledku možného rizika nahromadenia sekrétu. Znalecký ústav súčasne konštatoval i diametrálnosť diagnostických záverov v zázname o poskytnutí lekárskej prvej pomoci zo dňa 07.07.2002 /správa písaná rukou O.. M. G./ a lekárskou správou písanú strojom O.. M. G. zo dňa 07.07.2002 na obsah, ktorých konajúci súd poukázal v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, o ktorých obžalovaný vedieť nemusel. Znalecký posudok ústavu v súlade so znaleckým posudkom O.. M. C. a jeho výpoveďou i listinnými dôkazmi v podobe prevádzkového poriadku Nemocnice Poprad, záznamu o kontrole zo dňa 19.07.2002 i opatrenia Nemocnice Porpad zo dňa 12.11.2002 svedčili pre vtedajšiu nejasnú kompetenciu službukonajúcich lekárov OCP a LSPP, OUM, RZP, RLP a pre jej rozdelenie medzi jednotlivými oddeleniami i na neštandardnosť postupu pri odovzdávaní pacientov lekárov LSPP lekárom OCP, resp. iným oddeleniam, trvajúce až do dňa 12.11.2002, kedy došlo zo strany vedenia Nemocnice Poprad k úpravám daného postupu a vyčleneniu rozdelenia kompetencií predmetných oddelení.
Výsledky vyhodnoteného dokazovania teda podľa konajúceho súdu nepreukázali bez akýchkoľvek pochybností, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný O.. O. U., keďže po jeho vykonaní a zhodnotení
vznikli také závažné pochybnosti, že nebolo možné objektívne konštatovať, aby medzi žalovaným konaním obžalovaného zo dňa 07.07.2002 popísaného v obžalobnom návrhu a žalovaným následkom v podobe smrti neb. poškodenej O. G. dňa 17.07.2002 bola príčinná súvislosť tzv. causa nexus, a to ani dominantnou mierou, pretože podľa jeho právneho názoru existencia príčinného vzťahu /kauzálny nexus/ medzi konaním a následkom je obligatórnym znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty a je predmetom dokazovania. Objektívna stránka trestného čine je charakterizovaná spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, nevyhnutne zahŕňa aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom a zahŕňa v sebe obligatórne znaky, ktorými sú konanie, následok a príčinný vzťah /kauzálny priebeh/ medzi konaním a následkom. Konanie v trestno-právnom zmysle je základnou zložkou objektívnej stránky trestného činu a v zmysle trestného práva ide o prejav vôle páchateľa vo vonkajšom svete, ako vedomá činnosť človeka, v ktorom sa spája fyzická a psychická zložka /vôľa a jej prejav/ a predstavuje jednotu oboch zložiek. Prejavom vôle je aj konanie, ktoré vytvára alebo napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu spáchaného z nedbanlivosti, vôľa ako vnútorná, psychická zložka konania a preto je konaním jednak konanie a jednak opomenutie. Následok druhým obligatórnym znakom objektívnej stránky trestného činu, ide o porušenie alebo o ohrozenie záujmu chráneného trestným zákonom. Každý následok je výsledkom mnohých príčin, pričom príčinou následku je také konanie, bez ktorého by následok nebol nastal. Od následku treba rozlíšiť účinok, ktorý spočíva v poškodení alebo prerušení predmetu útoku, následok sa vzťahuje teda na objekt trestného činu a účinok sa zase viaže na predmet útoku. Každé konanie, bez ktorého by následok nebol nastal, nie je však rovnako dôležitou /dominantnou/ príčinou následku. Konanie ako príčina následku nie je vždy rovnaké, ale môže vyjadrovať rozličné stupne spôsobenia následku. Základným predpokladom trestnej zodpovednosti páchateľa je isté zistenie, či následok a príčinný vzťah je pokrytý jeho konaní a či toto konanie má znaky zavinenia. Príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom sa prerušuje vtedy, ak nová okolnosť pôsobí ako výlučná a samostatná príčina, ktorá spôsobí následok bez ohľadu na konanie páchateľa, pretože zavinenie musí zahŕňať všetky znaky charakterizujúce objektívnu stránku trestného činu, teda i príčinný vzťah medzi konaním páchateľa a následkom trestného činu, pri nedbanlivosti je treba, aby si páchateľ aspoň mal a mohol predstaviť, že sa takto príčinný vzťah môže rozvinúť. Pre páchateľa nepredvídateľný príčinný priebeh nie je teda v zavinení obsiahnutý a páchateľa nezodpovedá za následok, ktorý takto vznikne. Porušenie povinnosti konať vyplývajúcej z konkrétneho postavenia páchateľa sa podľa okolností prípadu musí približne rovnať porušeniu inej právnej povinnosti, inak možno vyvodiť, že chýba konanie ako podmienka trestnej zodpovednosti a nezabránenie následku nemožno pripísať páchateľovi na zodpovednosť. Z vyhodnoteného dokazovania objektívne vyplynulo, že na spôsobení následku v podobe smrti poškodenej neb. O. G. sa podieľali viaceré príčiny, ktoré vzájomne spolupôsobili a že žalované konanie obžalovaného nebolo takou relevantnou, jedinou a výlučnou, ale ani dominantne spolupôsobiacou príčinou, bez ktorej by k predmetnému následku nebolo došlo. Dokazovanie súčasne preukázalo, že trestná zodpovednosť obžalovaného nebola pokrytá jeho nedbanlivostným zavinením, pretože obžalovaný ako lekár vykonávajúci službu na oddelení centrálneho príjmu Nemocnice Poprad dňa 07.07.2002, ktorý ošetroval poškodenú neb. O. G. nemohol predvídať a v dôsledku toho potom ani trestno-právne zodpovedať za smrť poškodenej neb. O. G., ku ktorej došlo dňa 17.07.2002 vzhľadom na neštandardnosť, nejasnosť a nejednoznačnosť postupu pri odovzdaní poškodenej lekárom LSPP Nemocnice s poliklinikou v Poprade /v súčasnosti Nemocnica, a.s. Poprad/ a jeho spoluúčasť na vyšetrení poškodenej, s dvomi rozličnými diagnostickými závermi a následným nesprávnym predpísaním lieku Ambrobene pri prebiehajúcej liečbe poškodenej inými liekmi Tiapridal, Oikamid a Pirabene predpísaných inými ošetrujúcimi lekármi poškodenej a na nesprávny predpis a poškodenou užitý liek Apaurin, s prihliadnutím na ďalšie zistenia, že u poškodenej ani do dňa 11.07.2002 nebolo pravdepodobne možné identifikovať takú poruchu zdravia, ktorá by bezprostredne ohrozovala jej život a že do tohto dňa nebolo možné žiadnym relevantným konaním zabrániť smrti poškodenej neb. O. G.. Na základe uvedených skutočností bol potom dôvodný a zákonný postup konajúceho súdu na použitie ustanovenia § 226 písm. c/ Trestného poriadku účinného do 31.12.2005 a na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby pre žalovaný skutok, keďže nebolo bez odôvodnených pochybností preukázané, že obžalovaný tento skutok spáchal. Konajúci súd pri vyslovení predmetného oslobodzujúceho rozsudku v danej trestnej veci musel v plnej miere využiť intenciu zásady in dubio pro reo - v pochybnostiach v
prospech obžalovaného, keďže súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazných prostriedkov netvoril logickú a ničím nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré by vo svojom celku spoľahlivo preukázali všetky okolnosti žalovaného skutku a ktoré by súčasne vylúčili možnosť iného záveru a rozhodnutia konajúceho súdu. O nároku poškodenej strany súd v adhéznom konaní nerozhodoval, pretože táto už v priebehu prípravného konania uviedla, že si nárok na náhradu škody neuplatňuje. -----
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 8 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu písomne v 3 vyhotoveniach.