Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-79-2018.pdf
PDF · 144.47 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/79/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Repákovou v právnej veci žalobcu: MAMTRANS, s.r.o., so sídlom 044 19 Ďurkov 69, IČO: 36 605 093, zast.: JUDr. Y. E., advokátom, so sídlom K. K., XXX XX A. A., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Viennna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. H. N., advokátom, so sídlom F. N., XXX XX A., v konaní o zaplatenie 641,52 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 641,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 641,52 € od 19.05.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.07.2018, postúpenou tunajšiemu súdu z dôvodu miestnej príslušnosti z Okresného súdu Banská Bystrica dňa 19.11.2018, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 641,52 € s príslušenstvom a trovy konania. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že je vlastníkom osobného motorového vozidla značky P. I Z.: XXXX, rok výroby: Y. (ďalej len „Osobné motorové vozidlo“). Dňa 21.12.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na Osobnom motorovom vozidle žalobcu. Škoda na motorovom vozidle bola spôsobená motorovým vozidlom, ktoré patrilo spoločnosti E. - K.M.Vznik uvedenej poistnej udalosti bol oznámený žalovanému. Likvidácia poistnej udalosti je u žalovaného vedená pod č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Poistná udalosť“). Vlastník vozidla, v dôsledku ktorého bola spôsobená škoda na Osobnom motorovom vozidle, spoločnosť E. - K. XXXXXXXXXX ako poistník mala so žalovaným ako poisťovateľom uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti zo škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXX (ďalej len „Zmluva o PZP“). Keďže Osobné motorové vozidlo bolo po Poistnej udalosti poškodené, žalobca bol nútený dať Osobné motorové vozidlo do opravy. Keďže žalobca používa Osobné motorové vozidlo na vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti, ktoré z dôvodu Poistnej udalosti nemohol používať, bol nútený uzatvoriť so spoločnosťou B., A. zmluvu o nájme dopravného prostriedku (vozidla), predmetom ktorej bol nájom motorového vozidla XX,-, teda vozidla obdobných technických parametrov, ako poškodené osobné motorové vozidlo. Dojednaná cena nájomného bola v zmysle predmetnej zmluvy vo výške 84,- €/deň. Po ukončení doby trvania nájmu vystavila spoločnosť XXXXXXX, XX.XX.XXXX, žalobcovi faktúru č. XX, zo dňa 17.01.2018, splatnú dňa 03.02.2018 vo výške 2.352,- € s DPH, t. j. 1.960,- € bez DPH. Podľa článku I. ods. 1 Všeobecných poistných podmienok poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „VPP“), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o PZP „poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá zo škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla, a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia.“ Podľa článku I ods. 2 písm. b) VPP „poistený má nárok, aby poisťovňa za neho nahradila poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu: škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.“ Podľa článku I ods. 4 VPP „poistnou udalosťou je vznik povinnosti poisťovne nahradiť poškodenému škodu za podmienok uvedených v odseku 1 až 3.“ Vzhľadom na uvedené predložil žalobca predmetnú faktúru č. XXXXXXX žalovanému na účelom jej úhrady. Žalovaný listom označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“ datovaným dňa 03.05.2018 (ďalej len „Oznámenie“) oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie Poistnej udalosti a že priznáva žalobcovi plnenie po odpočítaní DPH vo výške 1.318,48 €. Podľa Oznámenia, žalovaný priznal žalobcovi sadzbu za nájom vozidla len vo výške 60,- €/deň, znížil plnenie o opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt a paušálne znížil plnenie o 0,01 za 1 km. Žalovaný tak nepriznal žalobcovi plnenie v celkovej výške 641,52 €. Žalobca poukázal na ust. § 788 ods. 1, § 797 ods. 2 , § 420 ods. 1, § 427 ods. 1,2 a § 442 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej na ust. § 15 ods. 1 a § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoPZP“). Žalovaný v Oznámení neuviedol žiadny kvalifikovaný právny dôvod, na základe ktorého pristúpil k zníženiu plnenia. Žalobca žiada zaplatiť iba toľko, čo zaplatil, Žalovaný nespochybňuje dĺžku prenájmu motorového vozidla. V Oznámení uviedol, že priznáva žalobcovi sadzu za nájom vo výške 60,- € na deň, a to na základe porovnateľných ponúk autopožičovní v regióne, kategórie zapožičaného motorového vozidla a dĺžky prenájmu. Žalovaný neuviedol aké porovnateľné ponuky má v Oznámení namysli. Z tohto dôvodu si žalobca informačne vyhľadal ponuky iných autopožičovní, ktoré prenajímajú motorové vozidlá rovnakého typu a značky. Podľa uvedených ponúk sa prenájom takéhoto vozidla pohybuje v rozmedzí od 89,- € s DPH až po 144,- € s DPH na deň. Žalobcovi bolo za prenájom motorového vozidla účtované nájomné vo výške 84,- € s DPH na deň. Žalobca preto nevidí žiadny relevantne právny dôvod na zníženie plnenia. Žalovaný zároveň žalobcovi znížil plnenie aj o opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt a o paušálne zníženie 0,01 € za 1 km. Uvedenému kráteniu žalobca absolútne nerozumie a nevidí žiadny dôvod na takéto krátenie. Žalovaný žiadnym spôsobom v Oznámení neuviedol, na základe akých skutočností, z akých dôvodov, ustanovení VPP, Zmluvy o PZP, ZoPZP, či ustanovení iných zákonov krátil žalobcovi plnenie za opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt a o paušálne zníženie 0,01 € za 1 km. Takéto krátenie považuje žalobca za neoprávnené. Pod skutočnou škodou rozumieme ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Či ide o skutočnú škodu treba vždy posúdiť s ohľadom na konkrétne okolnosti. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodová udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide. Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je preto nájomné za prenajaté porovnateľné osobné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer resp. individuálne výpočty žalovaného o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená žalobcovi, aby hľadal v takomto prípade najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok ktoré ponúkajú. Naviac vzhľadom na udržanie si schopnosti konkurencie na trhu v tejto oblasti služby požičovní sú na porovnateľnej úrovni. Totožne sa vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia aj Okresný súd Bratislava I zo dňa 06.06.2013, sp. zn.: XXCb/XX/XXXX, či Krajský súd Bratislava v rozhodnutí zo dňa 05.05.2015, sp. zn.: XCob/XXX/XXXX. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností žalobca je toho názoru, že žalovaný neoprávnene pristúpil ku kráteniu plnenia za prenájom motorového vozidla. Žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by preukazovali správnosť jeho postupu. Naopak rozhodovacia prax súdov uvádza, že takéto krátenie nie je dôvodné. Žalobca poukázal ďalej na ust. § 797 ods. 3 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj na ust. § 3 nariadenie vlády Slovenskej republiky č. XX/XXXX Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoľko je žalovaný so svojím plnením v omeškaní, uplatňuje si žalobca na základe vyššie uvedeného zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 641,52 € od 19.05.2018 do zaplatenia. 3. Súd vydal na základe predloženého návrhu a k nemu pripojených dôkazov platobný rozkaz č. k. XXCb/XX/XXXX zo dňa 10.08.2018. Žalovaný podal odpor voči platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že Dňa 21.12.2017 došlo k dopravnej nehode, ktorej jedným z účastníkov bol Žalobca na Osobnom motorovom vozidle, a to zavineným konaním vodiča druhého motorového vozidla, ktorého vlastníkom je spoločnosť E. - K.D., v dôsledku čoho bol vznik uvedenej poistnej udalosti oznámený
Žalovanému. Likvidácia poistnej udalosti je u Žalovaného vedená pod č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Poistná udalosť"). Spoločnosť E. - K. D. ako poistník mal so Žalovaným ako poisťovateľom uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. D. (ďalej len „Zmluva o PZP"). Keďže Osobné motorové vozidlo bolo po Poistnej udalosti poškodené, Žalobca bol nútený dať svoje Osobné motorové vozidlo do opravy. Keďže Žalobca užíva Osobné motorové vozidlo na vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti, ktoré z dôvodu Poistnej udalosti nemohol používať, uzavrel so spoločnosťou B., A. (ďalej len „spoločnosť F., XX,-") zmluvu o nájme dopravného prostriedku, predmetom ktorej bol nájom motorového vozidla XXXXXXX. Dojednaná bola cena nájomného vo výške 84,- € /deň. Po ukončení doby trvania nájmu mu vystavila spoločnosť XX.XX.XXXX,, XX.XX.XXXX faktúru č. XXXX zo dňa 17.01.2018, splatnú dňa 03.02.2018 na sumu 2.352,- € s DPH. Žalovaný listom označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení" datovaným dňa 03.05.2018 (ďalej len „Oznámenie") oznámil Žalobcovi, že ukončil šetrenie Poistnej udalosti a že priznáva poistné plnenie po odpočte DPH vo výške 1.318,48 €. Ako vyplýva z Oznámenia a z prílohy k Oznámeniu, Žalovaný priznal Žalobcovi sadzbu za nájom vozidla len vo výške 60,- € /deň, znížil plnenie o opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt a paušálne znížil plnenie o 0,01 za 1 km. Žalovaný tak nepriznal Žalobcovi plnenie v sume 641,52 €. Žalovaný Žalobou uplatnený nárok Žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho základu. V prvom rade k samotnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla žalovaný uvádza, že Žalobca neuvádza, o aké zákonné ustanovenia opiera svoj nárok, teda ho nijakým spôsobom nekonkretizuje. V tejto súvislosti uvádzame, že tento nárok priamo nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov ani zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Žalobca zároveň podľa žalovaného nijako nepreukázal, že bol náhradné vozidlo nútený užívať. Tvrdenie o tom, že používa svoje Osobné motorové vozidlo na vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti, nie je nijakým spôsobom špecifikované ani inak zdokladované, preto ho považujeme za účelové. Žalovaný má za to, že Žalobca v tejto otázke absolútne neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný si napokon dovoľuje podotknúť, že ako správne uvádza Žalobca vo svojej Žalobe, z Oznámenia jednoznačne vyplýva, že po ukončení šetrenia poistnej udalosti bola vec vybavená tak, že za požičanie náhradného vozidla bola priznaná sadzba za nájom vo výške 60,- € s DPH, na základe porovnateľných ponúk autopožičovní v regióne, kategórie zapožičaného vozidla a dĺžky prenájmu. Zároveň bolo poistné plnenie znížené o opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt a paušálne znížil plnenie o 0,01 za 1 km. Z tohto dôvodu bolo Poškodenému poskytnuté poistné plnenie vo výške 1318,48 €. Z tohto dôvodu - v prípade, ak by aj bol nárok Žalobcu oprávnený, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti by sa nárok Žalobcu na poistné plnenie rovnal sume plnenia poskytnutého zo strany Žalovaného, t. j. sume 1.318,48 €. Z Oznámenia sa teda Žalobca preukázateľne dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany Žalovaného krátené, čo napokon Žalobca aj sám vo svojej Žalobe potvrdzuje. Žalovaný ma za to, že likvidácia Škodovej udalosti bola realizovaná plne v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami a poskytnuté poistné plnenie zo strany Žalovaného predstavuje maximálne možné poistné plnenie, ktoré bolo vyplatené v rámci vzniknutej poistnej udalosti. 4. Prípisom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20.09.2018 súd vyzval žalobcu, aby sa v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne vyjadril k odporu zo dňa 03.09.2018, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na svoju obranu, s tým že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Žalobca bol súčasne poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 26.09.2018 uvádza, že žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie, avšak žalobcovi priznal len 60,- € za 1 deň prenájmu náhradného vozidla, pričom žalobcovi bola fakturovaná suma vo výške 84,- € za 1 deň prenájmu. Nie je teda sporný vznik nároku na náhradu škody, ale samotná výška sadzby za prenájom vozidla. Žalobca poukázal, že ani v podanom odpore žalovaný neuviedol, na základe akých ustanovení zákona postupoval, na základe akých porovnateľných ponúk autopožičovní v regióne, nakoľko tieto ponuky nepredložil. Na druhej strane žalobca spolu zo žalobou predložil aj jednotlivé cenníky autopožičovní v danom regióne, z ktorých vyplýva, že za prenájom vozidla obdobných parametrov, akým je vozidlo žalobcu sa výška nájmu pohybuje v rozpätí od 89,- € s DPH až po 144,- € s DPH, pričom žalobcovi bola účtovaná ešte nižšia sadzba, a to 84,- € s DPH. Navyše žalovaný v podanom odpore ani len neuviedol, čo znamená zníženie o opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt a paušálne zníženie plnenia o 0,01 € za 1 km a ktoré ustanovenie zákona ho oprávňuje z týchto dôvodov znížiť plnenie. Žalovaný v závere podaného odporu uvádza, že „...likvidácia Škodovej udalosti bola realizovaná plne v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami....“ V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predmetom tohto konania je nárok žalobcu z titulu povinného zmluvného
poistenia, ktoré má uzatvorené škodca, teda spoločnosť E. -K.W., ktorá spôsobila škodu na vozidle žalobcu, so žalovaným a nie nárok žalobcu z havarijnej zmluvy. Preto žalovaný pri likvidácií poistného poistnej udalosti mal postupovať v zmysle ustanovení zákona a nie zmluvných dojednaní, ktoré sa na žalobcu absolútne nevzťahujú, keďže so žalovaným nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu. Žalobca v celom rozsahu nesúhlasí so skutočnosťami a tvrdeniami, ktoré žalovaný uviedol v podanom odpore a tento považuje, že nedôvodný a účelový. V podanom odpore nie je uvedený jediný právny argument, ktorý by preukazoval opodstatnenosť postupu žalovaného pri neposkytnutí plnenia v plnej výške a tento postup nebol zo strany žalovaného preukázaný ani žiadnymi dôkaznými prostriedkami. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj s poukazom na skutkové a právne dôvody uvedené v podanej žalobe a predložené dôkazy žalobca žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní vyhovel žalobe. 5. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 30Cb/79/2018-78 zo dňa 14.02.2019 súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia, písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu k odporu zo dňa 26.09.2018, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na svoju obranu, s tým že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Žalovaný bol súčasne poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. Žalovaný sa k predmetnému uzneseniu súdu nevyjadril, ani neuviedol skutočnosti a neoznačil dôkazy na svoju obranu. 6. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 24.09.2019, ktorého sa zúčastnili zástupca žalobcu a zástupca žalovaného. Účastníci konania zhodne uviedli, že sa pridržiavajú svojich doterajších písomných vyjadrení. Medzi účastníkmi konania bola sporná žalovaným priznaná sadzba za nájom vo výške 60,- € s DPH ktorá nekorešpondovala so sadzbu, ktorú žalobca skutočne za nájom vozidla zaplatil a zníženie poistného plnenia zo strany žalovaného o opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt a paušálne znížil plnenie o 0,01 za 1 km. 7. Na pojednávaní konanom dňa 24.09.2019 právny zástupca žalovaného aj napriek poučeniu o sudcovskej koncentrácii konania realizovanej Uznesením tunajšieho súdu č.k. 30Cb/79/2018-78 zo dňa 14.02.2019, ako aj prípisom zo dňa 27.05.2019, predložil nové dôkazy - Cenovú ponuku od spoločnosti T. zo dňa 31.01.2018 a dva výpočty ohľadne stanovenia hodnoty cestného vozidla a výšky škody na cestnom vozidle zo dňa 30.04.2018, o ktorých mal žalovaný vedomosť ešte pred podaním žaloby zo dňa 16.07.2018, avšak ich bezdôvodne uplatnil až na prvom pojednávaní, hoci na ich nepredloženie poukazoval žalobca už v podanej žalobe a vo vyjadrení k odporu. Na otázku súdu, čo bránilo žalovanému, aby predmetné dôkazy predložil skôr, právny zástupca žalovaného uviedol: „my sme uvedeného vedomí, a v tomto smere to necháme na súd.“ Právny zástupca žalobcu žiadal, aby na predložené dôkazy súd v tomto prípade neprihliadal, a to s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania, keď žalovaný mal možnosť uvedené listinné dôkazy predložiť už spolu s odporom, alebo následne vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 26.09.2018, s ktorým opätovne mohol predložiť predmetné listinné dôkazy. 8. Konajúci súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie NS SR zo dňa 26.02.2019 sp. zn. XObdo/XX/ XXXX, v ktorom v odôvodnení súd konštatuje: „Medzi procesné práva predpokladané ustanovením § 420 písm. f/ C. s. p. patria napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom v materinskom jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol rozsudok strane doručený do vlastných rúk. Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy, prípadne rozhodol v súlade s jej návrhom, alebo aby odôvodnil svoje rozhodnutie podľa jej predstáv. Intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného súdu musí pritom dosahovať mieru porušenia práva na spravodlivý proces. „ „úlohou súdu v civilnom sporovom konaní nie je zistiť skutočný stav veci (to je úlohou súdu v mimosporových konaniach), ale v sporovom konaní - vyznačujúcom sa zásadou kontradiktórnosti - súd zisťuje skutkový stav z prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany uplatnených stranami sporu včas (t. j. pri zohľadnení sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania). Uvedenými skutočnosťami je limitované aj dokazovanie v sporovom konaní, pre ktoré v súlade s ustanovením § 185 ods. 1 C. s. p. platí, že výlučne súd rozhodne, ktoré zo včas stranami sporu navrhnutých dôkazov (keďže návrh na vykonanie dokazovania predstavuje prostriedok procesného útoku a procesnej obrany) vykoná.“ „Podľa čl. 8 Základných princípov C. s. p. sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Z čl. 10 ods. 1 Základných princípov C. s. p. vyplýva stranám povinnosť postupovať v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd môže určiť stranám záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony (čl. 10 ods. 3 Základných princípov C. s. p.). S týmito zásadami je spojená aj povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 C. s. p.).“ „Vychádzajúc z uvedeného sú strany sporu povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu určiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu práva. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou koncentráciou môže mať za následok stratu sporu na strane svojho klienta.“
9. Žalovaný odignoroval uznesenie tunajšieho súdu č.k. 30Cb/79/2018-78 zo dňa 14.02.2019, ako aj prípis súdu zo dňa 27.05.2019 ohľadne sudcovskej koncentrácie konania týkajúci sa predloženia nových tvrdení a dôkazov, čím došlo procesnej preklúzii práva predkladať v neskoršom štádiu konania nové skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré bolo možné uplatniť skôr. Je nepochybné, že žalovaný (jeho právny zástupca) v rozpore s platnou a účinnou právnou úpravou nerešpektoval pokyny súdu, čím došlo k sudcovskej koncentrácii konania, čím zaniklo jeho oprávnenie predkladať súdu tvrdenia a dôkazy, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania na základe prípisu súdu prvej inštancie. 10. Vzhľadom na vyššie uvedené súd neprihliadol na právnym zástupcom žalovaného na pojednávaní konanom dňa 24.09.2019 predložené nové dôkazy - na Cenovú ponuku od spoločnosti T. zo dňa 31.01.2018 a dva výpočty ohľadne stanovenia hodnoty cestného vozidla a výšky škody na cestnom vozidle zo dňa 30.04.2018. 11. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. V predmetnom zákonnom ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, pod ktorou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. 12. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky. Zákonodarca tak ponechal súdu pomerne široký priestor na posúdenie včasnosti uplatnených prostriedkov. 13. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. V zmysle citovaného ustanovenia je súd povinný zo zhodných tvrdení strán vychádzať, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Zmysel tohto ustanovenia vychádza opäť z princípov hospodárnosti a rýchlosti konania, ako aj z princípu formálnej pravdy. Súd sa nemá zameriavať na dokazovanie zhodných skutočností tvrdených stranami sporu (ak samozrejme neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti), aby tým nebolo zbytočne predlžované a predražované konanie. Súd je taktiež podľa princípu formálnej pravdy viazaný tvrdeniami strán a nemá povinnosť zisťovať skutočný
stav veci - dokazuje sa len to, čo tvrdia strany. Ak teda existuje skutočnosť, na ktorej sa obe strany sporu zhodnú, súd nemusí, a ani nemôže takúto skutočnosť dokazovať. Je nutné taktiež poukázať na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je spochybnená druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia nespornosti). Na vyvrátenie tejto fikcie postačuje generálne popretie týchto skutočností vlastným tvrdením o skutkových okolnostiach. Následne je potrebné podporiť skutkové tvrdenia návrhmi na vykonanie dôkazov. 14. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, ak súd považuje skutkové tvrdenia strany podľa § 151 CSP za nesporné, nevykonáva o nich dokazovanie. S poukazom na vyššie uvedené súd nevykonával dokazovanie ohľadne nesporných skutočností, ale len ohľadne žalovaným priznanej sadzby za nájom vo výške 60,- € s DPH ktorá nekorešpondovala so sadzbou, ktorú žalobca skutočne za nájom vozidla zaplatil a ohľadne zníženia poistného plnenia zo strany žalovaného o opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt a paušálne znížil plnenie o 0,01 za 1 km. 15. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise: Zmluvou o nájme dopravného prostriedku, Faktúrou č. XXXXXXX, Fotokópiou Všeobecných poistných podmienok pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Fotokópiou Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 03.05.2018, Fotokópiou Prílohy k Oznámeniu o poistnom plnení zo dňa 03.05.2018, Cenovými ponukami, Rozsudkom OS BA I, sp. zn.: XXCb/XX/XXXX, Rozsudkom KS BA, sp. zn.: XCob/XXX/XXXX, ako aj s ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný stav: 16. Žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla značky P. I Z.:F. rok výroby: XXXX. Dňa 21.12.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na Osobnom motorovom vozidle žalobcu. Škoda na motorovom vozidle bola spôsobená motorovým vozidlom, ktoré patrilo spoločnosti E. - K. M. Vznik uvedenej poistnej udalosti bol oznámený žalovanému. Likvidácia poistnej udalosti bola u žalovaného vedená pod č. XXXXXXXXXX. Vlastník vozidla, v dôsledku ktorého bola spôsobená škoda na Osobnom motorovom vozidle, spoločnosť E. - K. XXXXXXXXXX. ako poistník mala so žalovaným ako poisťovateľom uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti zo škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXX.. Nakoľko osobné motorové vozidlo bolo po poistnej udalosti poškodené, žalobca bol nútený dať osobné motorové vozidlo do opravy. Keďže žalobca osobné motorové vozidlo z dôvodu poistnej udalosti nemohol používať, uzatvoril so spoločnosťou B., A.zmluvu o nájme dopravného prostriedku (vozidla), predmetom ktorej bol nájom motorového vozidla XX,-, vozidla s obdobnými technickými parametrami, ako poškodené osobné motorové vozidlo. Dojednaná cena nájomného bola v zmysle predmetnej zmluvy vo výške 84,- €/deň. Po ukončení doby trvania nájmu vystavila spoločnosť XX.XX.XXXX,, XX.XX.XXXX žalobcovi faktúru č. XXXXXXX zo dňa 17.01.2018, splatnú dňa 03.02.2018 vo výške 2.352,- € s DPH, t. j. 1.960,- € bez DPH. Žalobca predložil predmetnú faktúru žalovanému za účelom jej úhrady. Žalovaný listom označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“ datovaným dňa 03.05.2018 oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a že priznáva žalobcovi plnenie po odpočítaní DPH vo výške 1.318,48 €. Podľa Oznámenia, žalovaný priznal žalobcovi sadzbu za nájom vozidla vo výške 60,- €/deň, znížil plnenie o opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt a paušálne znížil plnenie o 0,01 za 1 km bez akéhokoľvek zdôvodnenia, ktoré by uviedol v oznámení. Žalovaný tak nepriznal žalobcovi plnenie v celkovej výške 641,52 €. Žalovaný v oznámení uviedol, že priznáva žalobcovi sadzbu za nájom vo výške 60,- € na deň, a to na základe porovnateľných ponúk autopožičovní v regióne, kategórie zapožičaného motorového vozidla a dĺžky prenájmu. Žalovaný v oznámení neuviedol na aké porovnateľné ponuky sa odvoláva. Žalobca si vyhľadal ponuky iných autopožičovní, ktoré prenajímajú motorové vozidlá rovnakého typu a značky. Podľa vyhľadaných ponúk sa prenájom zapožičaného vozidla pohybuje v rozmedzí od 89,- € s DPH až po 144,- € s DPH na deň. Žalobcovi bolo za prenájom motorového vozidla účtované nájomné vo výške 84,- € s DPH na deň. 17. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli. 18. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona: Podľa ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „PZP“) “ Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. “ Podľa ustanovenia § 823 Občianskeho zákonníka “Náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. “ Podľa ustanovenia § 799 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka “ Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť,
že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.“ Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 PZP “Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. “ Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) PZP “Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,. “ Podľa ustanovenia § 4 ods. 4 PZP “ Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 PZP “ Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. “
Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 PZP “ Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. “ Podľa ustanovenia § 11 ods. 8 PZP “ Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. “ Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka “ Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.“ Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka “ Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“ Podľa ustanovenia § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka “ Dlh musí byť splnený riadne a včas.“ Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka “Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“ V zmysle § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. XX/XXXX Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov “ Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Z. E. A. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. “ 19. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 21.12.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo prevádzkou motorového vozidla, ktoré patrilo spoločnosti E. - K. P. k poškodeniu motorového vozidla značky Z., XXXX. XXXDU,, rok výroby: V.. Motorové vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, bolo v čase vzniku škodovej udalosti poistené u žalovaného. Žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody titulom škody vzniknutej poškodením vozidla, ktorá spočívala v znížení majetku žalobcu tým, že si od spoločnosti B., A. prenajal zmluvou o prenájme počas doby opravy jeho motorového vozidla vozidlo XX,-, čo je vozidlo s obdobnými technickými parametrami, ako poškodené osobné motorové vozidlo žalobcu. Cena nájomného bola v zmysle predmetnej zmluvy vo výške 84,- €/deň. Po ukončení doby trvania nájmu vystavila spoločnosť XXXXXXX, XX.XX.XXXX, žalobcovi faktúru č. XXXX, zo dňa
17.01.2018, splatnú dňa 03.02.2018 vo výške 2.352,- € s DPH, t. j. 1.960,- € bez DPH, ktorej preplatenie si uplatnil žalobca u žalovaného. Žalovaný nepriznal žalobcovi celú ním uplatnenú výšku za prenájom vozidla a túto krátil o sumu 641,52 € bez toho, aby svoj postup v oznámení o poistnom plnení zo dňa 03.05.2018 riadne zdôvodnil. 20. V ustanovení § 823 Občianskeho zákonníka je vyjadrený princíp, podľa ktorého právo na náhradu škody, resp. právo na to, aby poistiteľ (poisťovateľ) uhradil za poisteného škodu, patrí poistenému. Odchýlku od tohto princípu, to znamená „inak“ (napríklad v tom zmysle, že právo na náhradu škody patrí priamo poškodenému) môže ustanoviť len osobitný predpis (porovnaj tiež rozsudok najvyššieho súdu z 23. novembra 2004 sp. zn. X Cdo XX/XXXX). V danom prípade k dopravnej nehode, pri ktorej mala žalobcovi vzniknúť škoda, došlo dňa 21.12.2017, teda za účinnosti zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý treba považovať za „osobitný predpis“ v zmysle § 823 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. (označeného ako „Priamy nárok poškodeného“), náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. V dôvodovej správne k tomuto ustanoveniu sa medzi iným uvádza, že „na rozdiel od doterajšej úpravy, ktorá počíta s priamym nárokom poškodeného proti poistiteľovi len v štyroch špecifických prípadoch, sa počíta s tým, že poškodený bude mať generálne priamy nárok na náhradu škody proti zodpovednostnému poistiteľovi (action direct). Táto úprava, ktorú poznajú všetky obdobné právne úpravy v Z., vychádza zo štrasburgského dohovoru z r. XXXX“. Poisťovateľ vykonávajúci povinné zmluvné poistenie zodpovednosti má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Poškodený môže priamo od neho požadovať na súde alebo mimo neho náhradu škody (porovnaj aj J. H., Občiansky zákonník, Z., XXXX, 2. diel, str. XXXX). Právo poškodeného na uspokojenie jeho nároku na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (W.), s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu, je z tohto dôvodu najvyššou formou ochrany poškodeného. Poškodený nemusí požadovať náhradu škody najskôr od škodcu, môže ho „obísť“ a domáhať sa (aj žalobou podanou v občianskom súdnom konaní) náhrady škody priamo proti poisťovateľovi, je však povinný preukázať svoj nárok, t. j. všetko to, čo by inak bolo povinnosťou poisteného: škodu (§ 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.), vznik poistnej udalosti (§ 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka), príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škody (§ 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 381/2001 Z.z.), ako aj skutočnosť, že k škode došlo v čase trvania poistenia (§ 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z.). 21. Žalovaný od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, ani od podania žaloby nedoložil žiaden dôkaz resp. relevantné vysvetlenie, z akého dôvodu žalobcovi neposkytol celý ním uplatnený nárok na náhradu škody, hoci na to žalobca výslovne poukazoval v podanej žalobe a v podanom vyjadrení k odporu. Žalovaný doložil listinné dôkazy, ktoré mali preukazovať jeho oprávnenie znížiť poistné plnenie až na pojednávaní, po poučení o sudcovskej koncentrácii konania, na ktoré súd neprihliadal, tak ako uviedol vyššie v odôvodnení rozhodnutia. Žalobca žalovanému riadne preukázal svoj nárok, t. j. škodu (§ 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.), vznik poistnej udalosti (§ 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka), príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škody (§ 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 381/2001 Z.z.), ako aj skutočnosť, že k škode došlo v čase trvania poistenia (§ 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z.). Uvedené skutočnosti v konaní ani neboli sporné, sporné bolo len bezdôvodné zníženie poistného plnenia zo strany žalovaného, pričom žalovaný nepreukázal, že by žalobca vedome porušil povinnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 § 799 Občianskeho zákonník. V dôsledku poistnej udalosti žalobca nemohol užívať motorové vozidlo na podnikateľské účely, musel si prenajať po dobu opravy náhradné motorové vozidlo, ktorého cena za prenájom bola primeraná sadzbe porovnateľných vozidiel daných technických parametrov v danom mieste a čase. 22. Konajúci súd je toho názoru, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 PZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b) v 3-mesačnej lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté; relevantné tak nie je, ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Uvedené možno dovodiť aj zo znenia čl. 4 ods. 6 smernice XXXX/XX/ES Z. T. a XXXXzo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. T. a XX. Otázka,, podľa ktorého členské štáty zavedú povinnosť, podporenú primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo im rovnocennými správnymi sankciami, že do troch mesiacov odo dňa, kedy poškodená osoba uplatní svoju
pohľadávku na náhradu škody buď priamo voči poisťovni osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo voči jej likvidačnému zástupcovi, a) poisťovňa osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo jej likvidačný zástupca predložia odôvodnený návrh na náhradu škody v prípadoch, kedy zodpovednosť nie je sporná a škody sú vyčíslené, alebo b) poisťovňa, ktorej je adresovaná žiadosť o náhradu škody, alebo jej likvidačný zástupca poskytne odôvodnenú odpoveď na body žiadosti v prípadoch, keď zodpovednosť je buď odmietnutá, nie je presne určená alebo škody nie sú úplne vyčíslené. Členské štáty prijmú ustanovenia, aby zabezpečili, že ak návrh nie je predložený v lehote troch mesiacov, okrem náhrady navrhnutej poisťovňou alebo určenej súdom budú poškodenej osobe vyplatené aj úroky. 23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný v oznámení o poistnom plnení nevysvetlil riadne dôvody odmietnutia poskytnutia poistného plnenia v plnej žalobcom uplatnenej výške, z uvedeného dôvodu súd s poukazom na ust. § 11 ods. 8 PZP priznal žalobcovi popri uplatnenej istine i úrok z omeškania počítaný od 19.05.2018 do zaplatenia. Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 PZP “ Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. “ Žalovaný skončil šetrenie dňa 02.05.2018, uplynutím 15 dní sa tak dostal do omeškania. 24. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. B. MCdo W./T: Skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. 25. Otázka, či náklady na nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné, závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností prípadu. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenie veci. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodná udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej ide. (B.). Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Je nesporné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený si uplatnil nárok iba za nevyhnutné obdobie, t. j. za obdobie, kedy bolo jeho vlastné motorové vozidlo v oprave, pričom náhradné vozidlo používal za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo, ide teda o účelne vynaložené náklady. Poškodený si uplatnil svojim nárokom cenu za nájomné požičaného vozidla, čo možno považovať za výdavky, ktoré by nemal, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. Žalobca v konaní preukázal, že ním uplatnená suma za denný nájom zapožičaného vozidla predstavuje obvyklú cenu prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Naopak žalovaný v konaní neprodukoval žiadne dôkazy s výnimkou tých, na ktoré súd s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania neprihliadol. Žalovaný v konaní nepreukázal, ako dospel k záveru, že ním stanovená suma 60,- €/deň je obvyklou cenou prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase hoci sa v oznámení o poistnom plnení zo dňa 03.05.2018 odvolával na porovnateľné ponuky autopožičovní v regióne, kategórie zapožičaného motorového vozidla a dĺžky prenájmu. Žalovaný ďalej relevantne nezdôvodnil ani paušálne zníženie 0,01 € za 1 km ako k nemu dospel, z čoho ma vyplývať apod. 26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému vyhovel v rozsahu 100% tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Na základe uvedeného ustanovenia súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, náhradu trov konania v rozsahu 100%. 28. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).